Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. september 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cb/19/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308213705
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8308213705.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: Spirax Sarco spol. s r.o.,

Pražská 1455, Hostivař, Praha 10, Česká republika, IČO: 496 85 554, zastúp. IURISTICO, s.r.o.,
Cimborkova 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovaným: 1/ M. M., nar. XX.X.XXXX, bytom W. A.
XXXX/X, A., 2/ T.. B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX, A., t. č. A. G.M. XXXX/X, O., 3/ T.. M.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. I. XXXX/XX, A., 4/ Q. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, A., žalovaní
v 1/, 3/ a 4/ rade zastúp. JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, žalovaný v 2/
rade zastúp. JUDr. Martinom Bašistom, advokátom, Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 1 157 496,30
Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v druhom a štvrtom rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi 1 157 496,30
Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,16 % ročne zo sumy 875 825,30 Kč od 5.2.2005 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,23 % ročne zo sumy 281 671 Kč od 22.1.2005 do zaplatenia a
s nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky vo výške 4 744,04 eur, všetko v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu voči žalovaným v prvom a treťom rade z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v druhom a štvrtom rade právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu tak, že žalovaní v druhom a štvrtom rade sú povinní trovy konania uhradiť
spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

P r i z n á v a žalovaným v prvom a treťom rade vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania
v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po

právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

P r i z n á v a Slovenskej republike Okresnému súdu Humenné právo na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalovaným v druhom a štvrtom rade v celom rozsahu tak, že žalovaní v druhom a štvrtom
rade sú povinní trovy konania uhradiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 22.12.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaní v prvom až štvrtom

rade boli zaviazaní uhradiť mu spoločne a nerozdielne 1 157 496,30 Kč s úrokmi z omeškania vo výške
7,16 % ročne zo sumy 875 825,30 Kč od 5.2.2005 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 8.23 %
ročne zo sumy 281 671 Kč od 22.1.2005 do zaplatenia, nákladmi spojenými s vymáhaním pohľadávky
vo výške 142 919 Sk a nahradiť mu trovy konania.2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť A., Q.. A.., A., si dňa 8.11.2004 u žalobcu objednala
tovar s miestom dodania U. S. Steel Services s. r. o. Košice. Za dodaný tovar žalobca vystavil faktúry,

ktoré spoločnosť A., Q.. A.. neuhradila. Na základe toho boli vydané dva platobné rozkazy v konaniach
Okresného súdu Humenné vedených pod sp. zn. 15Cb/202/2005 a 15Cb/180/2005, na základe ktorých
sa začalo exekučné konanie. Ani v rámci vedeného exekučného konania k vymoženiu pohľadávky
žalobcu nedošlo.

3. Žalobca podal žalobu voči žalovaným, ktorí boli v rozhodnom období členovia predstavenstva
obchodnej spoločnosti A., Q.. A.. a nevykonávali svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so
záujmom spoločnosti a preto sú v zmysle ustanovenia § 194 ods. 6 prvej vety Obchodného zákonníka
povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom

predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže
uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Žalobca teda uviedol, že si uplatňuje škodu vo
výške neuhradených faktúr voči členom predstavenstva spoločnosti A., Q.. A.., lebo nekonali s náležitou
odbornou starostlivosťou. Podporne k tomu žalobca uviedol, že aj v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005
Z.z. dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedel

alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene
dlžníka má rovnako aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Ak sa návrh na vyhlásenie
konkurzu nepodá včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich
pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
zostali neuspokojené.

Uviedol, že spoločnosť A., Q.. A.. napriek tomu, že jej boli vyplatené finančné prostriedky spoločnosťou
U. S. Steel Services s. r. o. Košice, tieto žalobcovi neuhradila ale zrejme presúvala svoje obchodné
aktivity na iné spoločnosti personálne prepojené na akcionárov spoločnosti A., Q.. A.. A.. To viedlo k
tomu, že spoločnosť A., Q.. A.. nie je schopná uhrádzať pohľadávky a tým je daná aj príčinná súvislosť

medzi vznikom škody a hospodárením spoločnosti spoločnosťou A., Q.. A.. A..

4. O podanej žalobe súd rozhodol dňa 12.2.2009 vydaním platobného rozkazu č. k. 15Rob/406/2008-48,
voči ktorému žalovaní podali odpor.

V odpore uviedli, že platobný rozkaz je nedôvodný a neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého
by žalovaní boli povinní uhradiť žalobcovi vzniknutý záväzok. Zodpovednosť štatutárnych zástupcov
sa na daný prípad nevzťahuje a vzhľadom na nedostatok pasívnej legitimácie všetkých žalovaných je
vydaný platobný rozkaz neopodstatnený.

5. Následne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s platobnými rozkazmi sp.
zn. 15Cb/180/2005, 15Cb/202/2005, s exekučným príkazom z 3.7.2006, vypočul žalovaného v prvom
rade, oboznámil sa s časťou listín z účtovníctva žalovanej spoločnosti A., Q.. A.., s pripojenými spismi
Krajského súdu Košice, Okresného súdu Prešov a ďalšími listinnými dôkazmi tvoriacimi predmet spisu.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom z 28.9.2010 č. k. 6Cb/19/2009-232

žalobu v celom rozsahu zamietol. Zaviazal žalobcu uhradiť žalovaným v prvom až štvrtom rade trovy
konania vo výške 9 450,91 eur.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 194 Obchodného zákonníka s tým, že v zmysle
ods. 5 tohto ustanovenia sú členovia predstavenstva povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou

starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
v spoločnosti a všetkých jej akcionárov.

Podľaods.7tohtoustanovenia,členpredstavenstvanezodpovedázaškodu,akpreukáže,žepostupoval
pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Žalobca podal žalobu podľa ods. 9 tohto ustanovenia, podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu
škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti,
ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Súd preto konštatoval, že žalobca bol napodanie predmetnej žaloby voči žalovaným ako členom predstavenstva spoločnosti A., Q.. A.. aktívne
legitimovaný.

Žalobu zamietol z toho dôvodu, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany členov
predstavenstva a tiež príčinná súvislosť medzi ich konaním a vznikom škody. Súd nepovažoval za
preukázané, že žalovaní ako členovia predstavenstva nepostupovali pri výkone svojej pôsobnosti s
odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konajú v záujem spoločnosti. Poukázal na to, že podali
návrh na vyrovnanie aj návrh na vyhlásenie konkurzu. Spoločnosť A., Q.. A.. podnikla kroky na svoju

sanáciu už najmenej od marca 2005, teda v krátkom čase po tom, čo prišla do obchodného kontaktu so
žalobcom. V tom období uhrádzala faktúry, ktoré neboli vystavené, len personálne prepojenými firmami
na akcionárov spoločnosti.

Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, len poukázal na to, že
motorové vozidlá boli predané za nižšiu než trhovú cenu a že spoločnosť robila zápočet pohľadávok

so záväzkami spoločnosti personálne prepojených s rodinnými príslušníkmi žalovaných. Svoje tvrdenia
nepreukázal a znalecké dokazovanie vo veci nenavrhol. Preto bola jeho žaloba zamietnutá.

7.VdôsledkuodvolaniapodanéhožalobcomvovecirozhodovalKrajskýsúdvPrešove,ktorýuznesením
z 22.3.2011 č. k. 4Cob/89/2010-288 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedol, že aj keď žalobca oprel svoj nárok o ustanovenie § 194 Obchodného zákonníka,
okresný súd nesprávne vec právne posúdil, ak vychádzal zo zodpovednosti štatutárnych orgánov
len podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V zákone o konkurze a reštrukturalizácii je daná
zodpovednosť štatutárnych orgánov podávať návrhy na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka. V

opačnom prípade je daná zodpovednosť veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla.

Krajský súd konštatoval, že okresný súd nezisťoval, či v rozhodnom období boli splnené podmienky
na vyhlásenie konkurzu na akciovú spoločnosť A., Q.. A.. a či nedošlo k porušeniu zodpovednosti
štatutárnych zástupcov a to podľa zákona č. 7/2005 Z.z o konkurze a reštrukturalizácii alebo zákona

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Súd nezisťoval, kedy boli splnené podmienky na vyhlásenie
konkurzu u spoločnosti A., Q.. A.. a to zisťovaním v účtovníctve spoločnosti, ktoré by preukázali reálnu
schopnosť spoločnosti splácať svoje záväzky, resp. nezisťovalo sa, aké okolnosti viedli k tomu, že
spoločnosť nebola schopná splácať svoje záväzky. Súd nezisťoval, či nedošlo k porušeniu povinnosti
členov štatutárneho orgánu spoločnosti A., Q.. A.., keď umožnila uzatvárať ďalšie obchodné prípady

tejto spoločnosti s dodávateľmi a tým vystavovať svojich veriteľov do situácie, keď svoje splatné záväzky
nemohli vymôcť od spoločnosti pre jej nesolventnosť, alebo tvrdené uspokojenie personálne prepojeným
subjektom na úkor ostatných veriteľov.

8. Na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove súd prvej inštancie pokračoval vo

vykonanídokazovaniaananávrhžalobcudalvypracovaťznaleckýposudokÚstavusúdnehoinžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline ako aj doplnok k tomuto znaleckému posudku. Znova sa oboznámil so spismi
KrajskéhosúduKošicesp.zn.6V/1/2005,OkresnéhosúduPrešovsp.zn.1K/25/2006aOkresnéhosúdu
Prešov sp. zn. 3K/8/2010, oboznámil sa s úplným výpisom z Obchodného registra spoločnosti A., Q..
A.. A., vypočul znalkyňu E. Š., oboznámil sa so spisom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 17C/323/2004,

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cbi/68/2003 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Na základe objednávky a dodania tovaru pre spoločnosť A., Q.. A.. A. žalobca vystavil faktúru Y. z
21.12.2004 na sumu 535 500 Kč. Z toho mu bola uhradená záloha vo výške 291 940 Kč. Zostalo tak
nezaplatených z tejto faktúry 243 560 Kč. Následne žalobca vystavil aj faktúru Y. z 21.12.2004 na sumu

637 265 Kč. Splatnosť faktúr nastala dňa 4.2.2005 a celková výška bola 875 825,30 Kč. Na základe
neuhradenia týchto faktúr a žaloby žalobcu podanej voči spoločnosti A., Q.. A.. A. vydal Okresný súd
Humenné dňa 28.9.2005 platobný rozkaz č. k. 15Cb/202/2005-43, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 19.10.2005.

Žalobca vystavil aj faktúru Y. z 6.12.2004 na sumu 239 389 Kč a faktúru Y. z 7.12.2004 na sumu 42 282
Kč. Splatnosť týchto faktúr bola v dňoch 20.1.2005 a 21.1.2005 na celkovú sumu 281 671 Kč. Z dôvodu
nezaplatenia týchto faktúr a na základe žaloby žalobcu vydal Okresný súd Humenné dňa 20.1.2006
platobný rozkaz č. k. 15Cb/180/2005-36, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.2.2006.Teda žalobca mal na základe horeuvedených platobných rozkazov neuhradenú pohľadávku vo vzťahu
k spoločnosti A., Q.. A.. A. v celkovej výške 1 157 496,30 Kč.

Žalobca viedol voči spoločnosti A., Q.. A.. aj exekučné konanie prostredníctvom súdneho exekútora B..
P. W., ktorý vydal exekučný príkaz, avšak k uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo.

10. Žalovaný v prvom rade M. M. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v čase obchodného styku

medzi žalobcom a spoločnosťou A., Q.. A.. už nebol členom predstavenstva ale bol jej akcionárom.
Zvyšní žalovaní v druhom až štvrtom rade sú jeho deti. Mal určité informácie ako spoločnosť fungovala
a tvrdil, že zo strany akcionárov alebo štatutárnych zástupcov nebol záujem na tom, aby došlo k
znefunkčneniu spoločnosti. K platobnej neschopnosti došlo z toho, že banky žiadali vrátiť úver vo
výške 17 miliónov Sk a spoločnosť musela predať dva závody. Spoločnosť sa stala nedôveryhodnou a
dodávatelia stavebných materiálov požadovali priamu platbu. On z vlastných finančných prostriedkov

spoločnosť dotoval v rozsahu asi dvoch miliónov Sk, aby sa ju podarilo zachrániť. Štatutárnym
zástupcomnebolasiodroku2002,kedysavoformenotárskejzápisnicevzdalpredsedupredstavenstva.

Z notárskej zápisnice N312/2003, Nz96556/2003 z 24.10.2003 mal súd za preukázané, že žalovaný v
prvom rade sa dňa 15.10.2003 na mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti A., Q..

A.. vzdal svojej účasti v predstavenstve tejto obchodnej spoločnosti i funkcie predsedu predstavenstva.
Vzdal sa svojho práva konať a podpisovať v mene spoločnosti.

11. Z obsahu spisu Krajského súdu Košice sp. zn. 6V/1/2005 mal súd za preukázané, že spoločnosť
A., Q.. A.. A. podala dňa 14.3.2005 návrh na vyrovnanie. Návrh na povolenie vyrovnania bol zamietnutý

uznesením z 13.9.2005, ktoré bolo potvrdené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a nadobudlo
právoplatnosť dňom 5.1.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
vyplýva, že spoločnosť A., Q.. A.. nepreukázala dostatočne, že má majetok na vyrovnanie, nevlastní
nehnuteľnosti, mala hnuteľný majetok vo výške 2 256 834 Sk a pohľadávky vo výške 22 248 081 Sk.
Do polovice roku 2004 bola úspešná v podnikaní ale teraz nie je schopná plniť záväzky, lebo pasíva

prevyšujú aktíva.

Podľa obsahu spisu Okresného súdu v Prešove sp. zn. 1K/25/2006, spoločnosť A., Q.. A.. podala dňa
6.12.2006návrhnavyhláseniekonkurzu,ktorýbolodmietnutýuznesenímz20.12.2006,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 27.12.2006. K odmietnutiu návrhu došlo z dôvodu, že spoločnosť nezaplatila súdny

poplatok. V návrhu uviedla, že má len majetok z pohľadávok vo výške 14 miliónov Sk, záväzky vo výške
40 miliónov Sk a na základe právoplatných rozhodnutí súdov eviduje záväzky v celkovej výške 100 812
160 Sk.

12. Z obsahu spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 3K/8/2010 vyplýva, že spoločnosť A., Q.. A.. podala

návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 9.7.2010. Uznesením zo 16.9.2010 bolo konkurzné konanie pre
nedostatok majetku zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010. Dňa 7.5.2013 bola
táto spoločnosť ex offo vymazaná z Obchodného registra.

13. Zo správy spoločnosti Tatra Banka, a.s. vyplynulo, že spoločnosť A., Q.. A.. mala úver v období od

12.3.2004 do 24.1.2005 vo výške 12 miliónov Sk a tento úver bol splatený dňa 24.1.2005.

14.ZoznaleckéhoposudkuÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilinevyplýva,žeodmarca
2005 záväzky spoločnosti A., Q.. A.. prevyšovali jej majetok a spoločnosť vykazovala záporné vlastné
imanie. Ústav v uviedol, že z tabuľkového prehľadu sa dá jednoznačne konštatovať, že podmienka

podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., prípadne podľa zákona č. 328/1991 Zb., mala byť splnená
najneskôr k 31.5.2005, lebo spoločnosť bola nepretržite počas 60 dní v predlžení. V mesiaci marec
2005 došlo k predĺženiu spoločnosti A., Q.. A.. k čomu prispela aj úhrada záväzkov voči spriaznenej
spoločnosti M. A..P..U.., ktorej v tomto mesiaci spoločnosť uhradila záväzky vo výške 2 968 955,50 Sk.
Tým došlo k odlivu finančných prostriedkov, ktoré mohli byť použité na úhradu starších záväzkov ako aj

na ďalší chod fungovania spoločnosti. Z prehľadu uvedeného v znaleckom posudku ústav konštatoval,
že jednoznačne z uvedených skutočností vyplýva uprednostňovanie personálne prepojeného subjektu,
ktorým je spoločnosť M. A..P..U.., lebo tejto spoločnosti boli uhrádzané záväzky počas celého roku 2005okrem mesiaca november 2005. V mesiacoch august, september a október 2005 boli pre túto spoločnosť
uhradené záväzky, ktoré predstavovali takmer 100 % príjmov v týchto mesiacoch.

Na otázku žalobcu pre spracovateľa znaleckého posudku, aby uviedol, v akom pomere by boli
uspokojení vtedajší veritelia z majetku spoločnosti A., Q.. A.. ak by predĺženie nastalo v období od
7.11.2004 do 11.5.2005, ústav uviedol, že žalobca by mal byť uspokojený v rozsahu 2,1422 %, t. j. 1 009
693,20 Sk. Zároveň ústav uviedol, že použil iba majetok v účtovnej hodnote, pretože nemohol vykonať
objektivizáciu v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. z titulu podkladovej núdze.

15. Žalobca mal výhrady voči vypracovanému znaleckému posudku a uviedol, že sa mu javí, že znalecký
ústav nesprávne vyhodnotil moment vzniku predĺženia spoločnosti A., Q.. A.., pretože súhrn záväzkov v
roku 2003 a 2004 mal byť uvažovaný v podstatne vyššej sume. Poukázal pritom na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č. k. 1Co/172/2005-148 z 2.8.2005 na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Cbi/68/2003. Preto bola vypočutá za spracovateľa posudku znalkyňa Š., ktorá uviedla, že pri

vypracovaní posudku mal ústav k dispozícii len zoznam záväzkov z účtovníctva, mal len časť došlých
a odoslaných faktúr a nemal k dispozícii komplexné účtovníctvo spoločnosti A., Q.. A.. Ak záväzky z
rozsudkov, na ktoré poukázal právny zástupca žalobcu, neboli vedené v účtovníctve, tak spracovateľ
posudku ich nezobral do úvahy. Znalkyňa sa na nariadenom pojednávaní ani nevedela vyjadriť k tomu,
či tieto záväzky mali byť vedené v účtovníctve spoločnosti A., Q.. A.. Vyjadrila sa len vo všeobecnosti tak,

že ak je vedený voči spoločnosti nejaký súdny spor, tak spoločnosť len môže vytvoriť rezervu na takýto
záväzok a záleží to od tvorby rezerv a formy rezerv a od typu záväzku. Vo všeobecnosti má spoločnosť
povinnosť zaviesť do účtovníctva až právoplatný výsledok súdneho sporu. Uviedla, že len ak by ústav
mal k dispozícii obsah vedených súdnych sporov, tak by sa k danej problematike mohol vyjadriť.

Zároveň sa znalkyňa vyjadrila, že výška uspokojenia žalobcu by nebola v takej sume ako je uvedená
v znaleckom posudku, pretože v rámci konkurzu sa prednostne uspokojujú prednostné pohľadávky a
tak isto by sa prihliadalo na splatnosť jednotlivých pohľadávok. Nedá sa presne vyčísliť suma, ktorá
by bola žalobcovi vyplatená v prípade, ak by prebiehal konkurz. Z časti účtovníctva, ktoré mal ústav
k dispozícii ani nevyplýva, či v ňom boli zahrnuté všetky pohľadávky a záväzky a navyše neboli k

dispozícii údaje z pokladne. V znaleckom posudku sú zahrnuté len záväzky z obchodného styku a nie
sú tam uvádzané pohľadávky napr. zdravotnej poisťovne, sociálnej poisťovne a pod. Tieto by boli v
rámci konkurzu uspokojované prednostne. Ústav vychádzal z účtovných podkladov ale v prípade ak
by prebiehal konkurz, tak by sa musel urobiť znalecký posudok na ohodnotenie celkového majetku
spoločnosti, ale to neznamená, že spoločnosť alebo jednotlivé časti jej majetku by sa predali za sumu,

ktorá by bola uvedená v znaleckom posudku. Dosiahnutá suma by mohla byť oveľa nižšia. Ústav pri
spracovaní posudku vôbec nepracoval so záväzkami z verejného práva ale len z obchodného styku.

Znalkyňa zotrvala pri svojej výpovedi na záveroch posudku v tom, že z účtovných podkladov, ktoré
mal ústav k dispozícii vyplynulo, že spoločnosť A., Q.. A.. bola od marca 2005 v predlžení a najneskôr

koncom mája 2005 mala podať návrh na konkurz. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či spoločnosť A., Q.. A..
by mala skôr podať návrh na konkurz, ak by vytvorila rezervu v účtovníctve pre vedené súdne spory.
Keďže znalkyňa na pojednávaní nevedela uviesť, či spoločnosť A., Q.. A.. mala alebo nemala povinnosť
vytvoriť rezervu na prebiehajúce súdne spory, súd nariadil vypracovanie doplnku k znaleckému posudku.

Ústav napokon doplnok k znaleckému posudku nevypracoval, lebo prebiehajúce a hroziace súdne spory
majú charakter podmieneného záväzku, pretože ich existencia bude potvrdená vzniknutím budúcej
udalosti, teda právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nie je pod kontrolou podniku.

Neexistuje záväzný predpis, ktorý by jednoznačne ukladal účtovnej jednotke povinnosť vytvoriť rezervu

na prebiehajúce a hroziace súdne spory. Spoločnosť A., Q.. A.. mohla tvoriť na súdne spory rezervy na
základe opatrnosti, ale túto možnosť tvorby neuskutočnila a teda nebola premietnutá ani do účtovníctva
spoločnosti.

Žalobca nesúhlasil s týmto záverom znaleckého ústavu, ale vec ponechal na posúdení súdu.

16. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 17C/323/2004 mal súd za preukázané,
že v tomto konaní bol žalobcom B.. B. K., súdny exekútor, ktorý viedol spor proti žalovaným 1/ Ž. O. a 2/
A.,Q..A..A..Žalovaníbolirozsudkomsúduprvejinštanciez12.4.2005zaviazaníspoločneanerozdielneuhradiť žalobcovi 6 353 736,40 Sk vrátane úroku z omeškania. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/172/2005 a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.9.2005.

Z obsahu spisu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 12Cbi/68/2003 mal súd za preukázané, že žalobcom
bol B.. P. I., správca konkurznej podstaty úpadcu V. K. Q..A.. proti žalovaným 1/ T. A..P..U.. K. a 2/ A.,
Q.. A.. A., o zaplatenie u žalovaného sumy 93 236 974,70 Sk. Žalovaný v druhom rade bol zaviazaný
žalobcovi túto sumu uhradiť rozsudkom z 15.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.3.2006.

17. V priebehu sporu právny zástupca žalobcu uviedol k vecnej pasívnej legitimácii žalovaných, že
žalobca ich žaluje ako členov predstavenstva spoločnosti A., Q.. A.. Je potrebné zistiť, ku ktorému dňu
bola spoločnosť povinná vyhlásiť konkurz a až potom bude možné ustáliť zodpovednosť jednotlivých
žalovaných. Aj keď sa žalovaný v prvom rade vzdal funkcie predsedu predstavenstva v roku 2003,
zmena bola vykonaná v Obchodnom registri neskôr a údaje tam uvedené sú záväzné. Zároveň právny
zástupcauviedol,žežalobcasabudesnažiťpreukázať,žežalovanýporušilisvojupovinnosťpodaťnávrh

na vyhlásenie konkurzu a preukázať, že nekonali s odbornou náležitou starostlivosťou ako členovia
predstavenstva. V konaní už nebude také zásadné a dôležité preukázať nehospodárne nakladanie s
majetkom spoločnosti a preukázať, že takýmto konaním bola spoločnosti spôsobená škoda.

18. Z úplného výpisu z Obchodného registra spoločnosti A., Q.. A.. A. mal súd za preukázané, že

žalovaný v prvom rade M. M. bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti do 15.10.2003. Po tomto
dátume už nebol členom predstavenstva a nemohol za spoločnosť konať. Aj keď zápis v Obchodnom
registri má deklaratórny charakter vo vzťahu k tretím osobám, vo vzťahu do vnútra spoločnosti už
žalovaný v prvom rade konať nemohol. Nemohol teda porušiť povinnosť štatutárneho orgánu konať s
náležitou odbornou starostlivosťou. Žalovaný v druhom rade bol členom predstavenstva od 27.9.2002 a

od 15.10.2003 bol podpredsedom predstavenstva. Žalovaný v treťom rade T.. M. M. bol podpredsedom
spoločnosti A., Q.. A.. a skončil funkciu dňa 5.5.2005. Po tomto dátume už nebol členom predstavenstva.

Žalovaná v štvrtom rade Q. Ž. bola členkou predstavenstva od 28.2.2002. Spoločnosť bola ex offo
vymazaná z Obchodného registra dňa 7.5.2013.

19. V priebehu sporu žalobca upresnil podanú žalobu tak, že mimo zaplatenia sumy 1 157 496,30 Kč s
príslušným úrokom z omeškania, tak, ako je to uvedené v žalobe, upresnil náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky. Pôvodne žalobca žiadal sumu 142 919 Sk. Túto sumu prepočítal na eurá vzhľadom na
prechod Slovenskej koruny na menu euro požadoval sumu 4 744,04 eur. Uviedol, že ide o trovy súdneho

konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Cb/202/2005 vo výške 92 796 Sk, trovy
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Cb/180/2005 vo výške 38 939
Sk a trovy exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 318/2006 vo výške 11 184 SK.

20. Podľa § 66g ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v prípade, že dlžník, ktorý je

podnikateľom je nepretržite počas 60 dní v predlžení, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu
alebo na vyrovnanie. Túto povinnosť nemá dlžník uvedený v § 67 ods. 3, dlžník hospodáriaci na
poľnohospodárskej pôde alebo na lesnej pôde a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho
roka, a správca ustanovený podľa osobitného predpisu.

Podľaods.2cit.ustanovenia,povinnosťuvedenúvods.1majúvšetkyosoby,ktorésúoprávnenévmene
dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na vyrovnanie, s výnimkou správcu ustanoveného
podľa osobitného predpisu a osôb oprávnených podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo na
vyrovnanie v mene dlžníka uvedeného v § 67 ods. 3 a dlžníka hospodáriaceho na poľnohospodárskej
pôde alebo na lesnej pôde, a to v čase od 1. apríla do 30. septembra kalendárneho roka; ak ju nesplnia,

zodpovedajú veriteľom spoločne a nerozdielne za škodu, ktorá im tým vznikne.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde
( ďalej len „súd“ ). Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná
osoba, ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, dlžník úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,
od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku.Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka
poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im
v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa
nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil
z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa,

že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo
zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná
výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčí jeden rok od zrušenia
konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku.

21. V intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove súd prvej inštancie zisťoval, či v

rozhodnom období boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na akciovú spoločnosť A., Q.. A..
a či došlo k porušeniu zodpovednosti štatutárnych zástupcov podľa zák. č. 7/2005 Z.z. alebo zákona
328/1991 Zb.

Za tým účelom bol vypracovaný znalecký posudok č. 2/2016, ktorý vypracoval Ústav súdneho

inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že spoločnosť A., Q.. A.. od
marca 2005 vykazovala záporné vlastné imanie, lebo záväzky spoločnosti prevyšovali jej majetok. Ústav
uviedol, že sa dá jednoznačne konštatovať, že podmienka podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mala
byť splnená najneskôr k 31.5.2005, lebo dlžník, ktorý je podnikateľom, bol nepretržite počas 60 dní v
predlžení. V tom čase platil zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a v zmysle cit. ustanovenia §

66g ods. 1 tohto zákona mal byť podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo vyrovnania, a povinnosť
podať takýto návrh mali všetky osoby, ktoré boli oprávnené v mene dlžníka takýto návrh podať.

Túto povinnosť si spoločnosť A., Q.. A.. splnila, lebo dňa 14.3.2005 podala na Krajský súd Košice návrh
na vyrovnanie. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 6V/1/2005. Návrh bol podaný z dôvodu, že spoločnosť

do polovice roku 2004 bola úspešná v podnikaní ale v čase podania návrhu nie je schopná plniť svoje
záväzky, lebo pasíva prevyšujú aktíva. Návrh na povolenie vyrovnania bol zamietnutý dňa 13.9.2005 z
dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal dostatočne, že má majetok na vyrovnanie, nevlastní nehnuteľnosti,
má hnuteľný majetok vo výške 2 256 834 Sk a pohľadávky vo výške 22 248 081 Sk. V dôsledku odvolania
podaného voči uzneseniu o zamietnutí návrhu, rozhodol vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky

a to tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť dňa
5.1.2006.

Následne spoločnosť A., Q.. A.. podala na Okresný súd Prešov dňa 6.12.2006 návrh na vyhlásenie
konkurzu a konanie sa viedlo pod sp. zn. 1K/25/2006. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol odmietnutý

uznesením z 20.12.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2006. Dôvodom odmietnutia návrhu
bolo to, že navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol odôvodnený tým,
že spoločnosť má len majetok z pohľadávok vo výške zhruba 14 miliónov Sk, má záväzky 40 miliónov
Sk a na základe právoplatných rozhodnutí súdov eviduje záväzky v celkovej výške 100 812 160,70 Sk.

Dňa 9.7.2010 spoločnosť A., Q.. A.. podala na Okresný súd Prešov ďalší návrh na vyhlásenie
konkurzu a konanie sa viedlo pod sp. zn. 3K/8/2010. Konkurzné konanie bolo pre nedostatok majetku
zastavené uznesením zo 16.9.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010. Návrh bol podaný
z odôvodnením, že spoločnosť už viac ako 5 rokov nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a nemá
zamestnancov. Spoločnosť A., Q.. A.. bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 7.5.2013.

22. Z horeuvedeného prehľadu návrhov na vyrovnanie a vyhlásenie konkurzu vyplýva, že spoločnosť
A., Q.. A.. podala včas návrh na vyrovnanie ale tento návrh bol zamietnutý z dôvodu, že nebolo
preukázané, že spoločnosť má majetok na vyrovnanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
5.1.2006.Napriektomu,žespoločnostiA.,Q..A..atedaajjejštatutárnymzástupcommuselobyťzrejmé,

že spoločnosť je v predlžení, lebo pohľadávky prevyšovali jej majetok a spoločnosť nebola schopná
splácať svoje záväzky, návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný až dňa 6.12.2006. Teda od 1.5.2006,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vyrovnanie až do 6.12.2006 boli
členovia predstavenstva akciovej spoločnosti A., Q.. A.. nečinní hoci v zmysle zák. č. 7/2005 účinného od1.1.2006 mali podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedeli alebo pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom úpadku. Je nepochybné, že členovia predstavenstva A.,
Q.. A.. mali vedomosť o insolventnosti tejto spoločnosti a teda aj o tom, že spoločnosť je v úpadku, lebo

už pri podaní návrhu na vyrovnanie uviedli, že spoločnosť bola schopná splácať svoje záväzky a bola
úspešná v podnikaní len do polovice roku 2004. Neskôr pasíva prevýšili aktíva a návrh na vyrovnanie
bol zamietnutý z dôvodu, že spoločnosť nepreukázala, že má majetok na vyrovnanie. Z uvedeného
vyplýva, že do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na vyrovnanie boli členovia
predstavenstvaspoločnostiA.,Q..A..povinnído30dnípodaťnávrhnavyhláseniekonkurzu.Akoužbolo

uvedené vyššie, urobili tak až takmer jeden rok po právoplatnosti uznesenia a to dňa 6.12.2006. Navyše,
ani podanie návrhu z uvedeného dňa nemožno považovať za splnenú, lebo návrh bol odmietnutý pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Kvalifikovane bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný až 9.7.2010
s tým, že konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku. Súd má za to, že členovia
predstavenstva akciovej spoločnosti A. porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu a
preto zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Tejto zodpovednosti by sa mohli

zbaviť, iba ak by preukázali, že konali s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na podávanie návrhov
na vyrovnanie a vyhlásenie konkurzu však nemožno ich konanie považovať za konanie s odbornou
starostlivosťou, lebo hoci z rozhodnutia súdu vyplynulo, že spoločnosť nemá majetok na vyrovnanie,
návrh na vyhlásenie konkurzu podali až takmer po roku a navyše nebol ani zaplatený súdny poplatok.
To znamená, že ani podanie tohto návrhu nemožno považovať za kvalifikované a teda jednoznačne

z uvedeného konania vyplýva, že štatutárni zástupcovia spoločnosti A., Q.. A.. nekonali s odbornou
starostlivosťou pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zák. č. 7/2005 z.z., ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný
včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma pohľadávok, ktoré po zrušení

konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa
preukáže iná výška.

23. Po zastavení konkurzného konania majetku A., Q.. A.. bola táto spoločnosť z Obchodného registra
vymazaná ex offo dňa 7.5.2013. Je nepochybné, že po zastavení konkurzného konania a následnom

vymazaní spoločnosti z Obchodného registra je výška škody, ktorá tým žalobcovi vznikla vo výške
pohľadávok, ktoré mu neboli vyplatené. Žalobca jednoznačne preukázal, že voči spoločnosti A., Q..
A.. eviduje pohľadávky priznané rozhodnutiami súdu a to platobným rozkazom sp. zn. 15Cb/180/2005
na sumu 281 671 Kč spolu s 8,23 % - ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 22.1.2005 do
zaplatenia a platobným rozkazom sp. zn. 15Cb/202/2005 vo výške 875 825,30 Kč vrátane úrokov z

omeškania vo výške 7,16 % z tejto sumy ročne od 5.2.2005 do zaplatenia. Súd teda podanej žalobe
vyhovel s tým, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 1 157 496,30 Kč vrátane úroku z omeškania z
jednotlivých čiastkových plnení tak, ako to vyplýva z právoplatných platobných rozkazov.

Súd priznal žalobcovi aj škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním pohľadávok a to v celkovej

výške 4 744,04 eur, lebo žalobca uhradil trovy exekučného konania spojeného s vymáhaním pohľadávky
v celkovej výške 11 184 Sk a v konaní sp. zn. 15Cb/202/2005 mu boli priznané trovy konania vo výške
92 796 Sk a v konaní sp. zn. 15Cb/180/2005 mu boli priznané trovy konania vo výške 38 939 Sk. Súd
tak podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu pokiaľ ide o uplatnený nárok čo do výšky.

24. Žalobca podal žalobu voči štyrom žalovaným s tým, že v rozhodnom období boli členmi
predstavenstva akciovej spoločnosti A. a teda zodpovedajú žalobcovi za vzniknutú škodu.

Keďže súd ustálil na základe vypracovaného znaleckého posudku, že k predlženiu spoločnosti došlo v
marci 2005 a spoločnosť mala podať návrh na vyrovnanie alebo návrh na konkurz najneskôr 31.5.2005,

bolo potrebné zistiť, kto bol čelnom predstavenstva tejto akciovej spoločnosti a teda či ako člen si splnil
svoju povinnosť v zmysle zák. č. 328/1991 Zb., eventuálne podľa zák. č. 7/2005 Z.z.

Z úplného výpisu z Obchodného registra spoločnosti A., Q.. A.. vyplýva, že žalovaný v prvom rade
sa vzdal funkcie predsedu predstavenstva dňa 15.10.2003 a od tohto dátumu už nebol ani členom

predstavenstva. Vo vzťahu do vnútra spoločnosti už teda nemohol robiť žiadne úkony aj keď k zápisu
do Obchodného registra došlo neskôr. Súd voči nemu žalobu zamietol z dôvodu, že v máji 2005,
ani začiatkom roka 2006 nemohol podať ako člen predstavenstva akciovej spoločnosti či už návrh na
vyrovnanie alebo návrh na konkurz, pretože nebol členom predstavenstva. Z nedostatku jeho vecnejpasívnej legitimácie v danom sporu súd voči nemu žalobu zamietol. Rovnako tak súd zamietol žalobu aj
voči žalovanému v treťom rade, lebo ten nebol členom predstavenstva akciovej spoločnosti A., Q.. A.. od
5.5.2005.Akoužbolokonštatovanévodôvodnenítohtorozsudku,súdmalzato,žespoločnosťA.,Q..A..

podala včas návrh na vyrovnanie, lebo tak urobila 14.3.2005, kedy sa dostala do predlženia. V tom čase
žalovaný v treťom rade ešte bol členom predstavenstva, ale jeho funkcia zanikla 5.5.2005. Spoločnosť
A., Q.. A.. bola povinná bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na
vyrovnanie podať návrh na konkurz. Mala tak urobiť najneskôr do 30 dní. Keďže uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2006 najneskôr 5.2.2006 mal byť podaný návrh na konkurz. V tom čase však

žalovaný v treťom rade už nebol členom predstavenstva akciovej spoločnosti. Z dôvodu nedostatku jeho
vecnej pasívnej legitimácie v konaní súd voči nemu žalobu zamietol.

25.Súdzaviazalnanáhraduškodu,ktorážalobcovivzniklaibažalovanýchvdruhomaštvrtomrade,lebo
v rozhodnom období boli členmi predstavenstva spoločnosti A., Q.. A.. Žalovaný v druhom rade bol vo
funkcii podpredsedu a žalovaná v štvrtom rade bola členka predstavenstva. Ako členovia štatutárneho

orgánu spoločnosti boli v zmysle § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 boli povinní podať návrh na vyhlásenie
konkurzu do 30 dní od kedy sa dozvedeli, že spoločnosť je v úpadku. Ako už bolo v odôvodnení
uvedené,tútopovinnosťsimalisplniťdo30dníododňaprávoplatnostiuzneseniaozamietnutínávrhuna
vyrovnanie. Keďže tak neurobili, zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Súd
ich zaviazal na náhradu škody spoločne a nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný len vo
vzťahu k žalovaným v druhom a štvrtom rade, priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania v

celom rozsahu len vo vzťahu k týmto žalovaným a to tak, že sú trovy konania povinní uhradiť spoločne
a nerozdielne, lebo aj na náhradu škody ich súd zaviazal spoločne a nerozdielne. Keďže žaloba voči
žalovaným v prvom a treťom rade bola zamietnutá, títo žalovaní boli v konaní úspešní a preto vo vzťahu
k žalobcovi im súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu, súd v súlade s ustanovením § 259 CSP priznal Slovenskej
republike - Okresnému súdu Humenné právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v druhom

a štvrtom rade, lebo v konaní úspešní neboli. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.