Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518204074
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3518204074.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v

právnej veci žalobcu: G.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. F. XX/XX, T. O.E., právne zastúpený
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o., so sídlom Dvory 1932, Púchov, proti žalovanému: P.
W. F., X..H..E.., so sídlom X. XXXX/X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, Bytča, o
zaplatenie 16.959,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 8.145,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.412,- Eur od 01.05.2015 do

zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.04.2018 proti žalovanému
domáhal zaplatenia 14.732,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 6.412,-
Eur od 01.05.2015 do zaplatenia a zo sumy 8.320,- Eur od 29.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca vykonával u žalovaného od 01.05.1998 do 30.06.2017 funkciu
ekonomického námestníka. Podmienky výkonu týchto funkcií i vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce
z tohto zmluvného vzťahu boli pre žalovaného a žalobcu ustanovené v Dohode o podmienkach výkonu
manažérskej funkcie a hmotnej zainteresovanosti zo dňa 04.05.1998 (ďalej len „Dohoda"). Za výkon
dotknutých funkcií prináležala žalobcovi v zmysle ČI. 3 Dohody základná mzda a v zmysle ČI. 4 Dohody
ročná odmena. Žalobca za hospodársky (účtovný) rok 2014 a 2015 splnil, resp. boli splnené všetky
vyššie uvedené podmienky pre vyplatenie ročnej odmeny za výkon manažérskej funkcie u žalovaného.

Je potrebné zdôrazniť, že kladný výsledok hospodárenia žalovaného bol determinovaný aj činnosťou
žalobcu, keďže žalobca sa v pozícii manažéra žalovaného priamo podieľať na dosiahnutí tohto výsledku
hospodárenia, pričom práve hmotná zainteresovanosť na výsledku podnikania žalovaného bola
základným predpokladom pre vyplatenie ročnej odmeny. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
máme za to, že žalobca splnil všetky podmienky pre vyplatenie ročnej odmeny za rok 2014 a 2015,
preto mu vznikol právny nárok na ich vyplatenie. Zároveň si uplatnil úroky z omeškania s poukazom na
Obchodný zákonník.

2. Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 23.05.2018 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu.
Voči platobnému rozkazu žalovaný podal odpor s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že mal so
žalovaným uzatvorený obchodnoprávny vzťah. S poukazom na článok IV. bod 1 Dohody o podmienkachvýkonu manažérskej funkcie a hmotnej zainteresovanosti zo dňa 01.05.1998 v znení jej príloh nemal
povinnosť vyplatiť odmeny žalobcovi, ale žalobca má iba právo vychádzajúc zo slova „môže“ obdržať
ročnú odmenu. Vzniesol námietku premlčania, pretože odmena za rok 2014, ak by na ňu žalobca mal

nárok, mala byť vyplatená do 10.04.2015, pričom žaloba bola podaná až dňa 30.04.2018, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Nestotožňuje sa s výpočtom výšky ročnej odmeny za rok 2015,
pretože neboli podmienky pre výpočet odmeny stanovené, čo znamená, že žalobca si výšku tejto
odmeny pre rok 2015 určil sám. Žalobca zámerne neuviedol, že zaužívanou praxou bolo, že ročné
odmeny boli prideľované na základe rozhodnutia spoločníkov na valnom zhromaždení spoločnosti.

Vzhľadomnato,žeDohodavytvorilamožnosťaniepovinnosťudeliťtakútoodmenupracovníkom,otom,
či bude udelená, alebo nie, rozhodovalo valné zhromaždenie, najmä kvôli vytváraniu rezervy odmeny.
Valné zhromaždenie spoločnosti sa dňa 28.04.2016 uznieslo, že nebudú vyplatené ročné odmeny za
rok 2014 a 2015, pričom rezerva na odmeny na rok 2016 bude rozpustená.

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 24.07.2018 uviedol, že dohodu medzi stranami spore treba

považovať za inominátnu zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka. Nakoľko sa účtovná
závierka schvaľuje na valnom zhromaždení spoločnosti, bolo vyplatenia ročných odmien nepriamo
podmienené rozhodnutím valného zhromaždenia, ale to len vo vzťahu k schváleniu ročnej uzávierky,
nie vo vzťahu k rozhodovaniu o priznaní/nepriznaní ročnej odmeny. Poukázal na zaužívanú viac ako 15
- ročnú prax medzi sporovými stranami. Treba prihliadnuť na reálny obsah práv a povinnosti, nielen na

gramatický výklad príslušného ustanovenia. Nestotožnil sa s námietkou premlčania, nakoľko výplatný
termín pre odmeny bol mesiac máj príslušného roka.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 02.08.218 na Okresný súd Považská Bystrica. Okresný
súd Považská Bystrica nesúhlasil s postúpením veci z dôvodu, že sa jedná o spor z pracovnoprávneho

vzťahu.

5. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.: 7Ndc/11/2018 zo dňa 17.10.2018 rozhodol, že na prejedanie veci
je kauzálne príslušný Okresný súd Nové Mesto nad Váhom s poukazom, že vo veciach v individuálnych
pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú

príslušné od 01.07.2016 súdy určené v obvodoch krajských súdov (§ 23 C.s.p.).

6. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4Ndob/6/2017
zo dňa 25.08.2017, kde v obdobnej veci rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Považská
Bystrica z dôvodu, že predmetom konania nie je pracovnoprávny spor.

7. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 04.03.2019 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení k odporu
uvádza, že nárok, ktorý si uplatňuje považuje jednoznačne za obchodno-právny nárok. Najvyšší súd
Uznesením 7 Ndc 11/2018-68, zo dňa 17.10.2018 rozhodol, že kauzálne príslušným súdom v tejto veci
je Okresný súd Nové Mesto nad Váhom z dôvodu, že nárok žalobcu príslušný senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky posúdil jednoznačne v pomere hlasov 3:0 ako pracovno-právny nárok. Dôvodom,
pre ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil nárok žaLobcu ako pracovne-právny bola najmä
skutočnosť, že Dohoda o podmienkach výkonu manažérskej funkcie a hmotnej zainteresovanosti zo
dňa 4.5.1998 tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy žalobcu. Naďalej trváme na skutočnostiach
uvádzaných v našom odpore k platobnému rozkazu. Nárok žalobcu, v časti o zaplatenie sumy vo

výške 6.412.- ako odmenu uplatňovanú žalobcom za rok 2014, považujeme za premlčaný. Odmeny
vyplývajúce z Dohody boli pred rokom 2015 vyplácané v mesiaci apríl spolu so mzdou a v roku
2015 mala byt' podľa termínovníka odmena za rok 2014 vyplatená dňa 10.4.2015. S ohl'adom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý nárok žalobcu považuje za pracovno-právny,
nárok zamestnanca na vyplatenie mzdy, odstupného, alebo odmeny sa premlčí vo všeobecnej 3 ročnej

premlčacej dobe. Žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 30.4.2018, premlčacia doba
teda uplynula dňom 10.4.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené sme v odpore k platobnému rozkazu
vzniesli v tejto časti námietku premlčania. Zároveň uvádzame, že z obsahu Dohody o podmienkach
výkonu manažérskej funkcie a hmotnej zainteresovanosti vyplýva, že ročná odmena žalobcu nie je
nárokovateľná ani vynútiteľná. Podľa čl . IV . bod 1 . Dohody : „ Pracovník môže okrem základnej mzdy

stanovenej podľa článku III. tejto Dohody obdržať aj pohyblivú časť mzdy - ročnú odmenu. Plánovaná
výška ročnej odmeny na rok 1998 sa stanovuje s väzbou na podnikateľský zámer vedenia spoločnosti
a je prílohou č. 1 tejto dohody" Podľa čl . IV . bod 2 . Dohody: „Úlohy, ktoré podmieňujú výplatu ročnej
odmeny v plánovanej výške sú uvedené v prílohe tejto dohody." Z uvedených ustanovení Dohodyvyplývajú dve skutočnosti. 1. Z jazykovo-gramatického ako aj logického výkladu ustanovenia ČI. IV. bod
1. Dohody je zrejmé, že pracovník nemá automaticky nárok vyplatenie ročných odmien. Slovné spojenie
„pracovník môže obdržať aj pohyblivú časť - ročnú odmenu 4, evokuje, že aj pri splnení podmienok

na vyplatenie ročnej odmeny (ako napr. hospodársky výsledok a iné) mu nemusí byť táto pohyblivá
čiastka priznaná. O tejto skutočnosti vždy rozhodovalo Valné zhromaždenie žalovaného. 2. Jednou z
podmienok pre uplatnenie ročnej odmeny, je prílohe, ktorá musí byť každoročne schválená a ktorá slúži
ako podklad pre výpočet výšky ročnej odmeny. Z príloh predložených žalobcom v platobnom rozkaze
je zrejmé, že príloha pre výpočet odmeny za rok 2015 nebola žalobcom predložená, pretože nebola

žalovaným schválená. Žalobca súdu predložil iba Prílohu č. 18, ktorá stanovovala kritéria pre vyplatenie
odmien len za rok 2014. Nie je prípustné, aj s ohľadom na čl. IV. bod 2 Dohody, aby si žalobca sám
určil ukazovatele pre výpočet odmeny aj na nasledujúci rok 2015. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza,
že medzi sporovými stranami existovala zaužívaná prax, v zmysle ktorej boli žalobcovi vyplácané ročné
odmeny ako náhle bola schválená účtovná závierka a zároveň boli splnené kritéria pre daný rok. Pokiaľ
žalobca poukazuje na dlhodobú prax vyplácania odmien, žiada sa uviesť, že prax, ktorú medzi sebou

strany zaviedli, nie je prameňom práva, ale je skutočnosťou, ktorá sa zohľadňuje pri výklade vôle. Avšak
ani dlhodobá prax neumožňuje vyložit' dohodu upravujúcu výšku ročnej odmeny výlučne pre rok 1998 (z
dohody je zrejmé výška ročnej odmeny sa rieši výlučne vo vzťahu k roku 1998 vid'. čl. IV. bod 1 dohody )
tak, že bez uzatvorenia resp. schválenia novej prílohy, táto časovo obmedzená dohoda platí aj v roku
2015. Totožné stanovisko zaujal aj Okresný súd Považská Bystrica v bode 17. odôvodnenia rozsudku v

konaní č. k.: 14Cb/147/2017-178, kde si iný žalobca nárokoval vyplatenie ročných odmien u toho istého
žalovaného.

8. Na nariadenom pojednávaní zo dňa 05.11.2019 medzi stranami sporu bolo sporné, akú žalobca
zastával pozíciu pri uzatvorení menežérskej dohody, či bol len zamestnancom ale aj obchodným

partnerom, Výška odmien a spôsob výpočtu odmien za rok 2014 a rok 2015, či je nárok premlčaný,
či odmeny za roky 1998-2013 podliehali schváleniu valného zhromaždenia, či na odmenu je zmluvný
nárok.

9. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že od roku 1998 na základe pracovnej zmluvy a jej

prílohy, to je menežérskej dohody, vykonával pozíciu ekonomického námestníka a to od roku 1998 až
po rok 2017. Chcel by vyjadriť svoj postoj k prejednávanej veci, ak žalovaný tvrdí, že ide o fakultatívne
vyplatenie odmeny, s poukazom na článok 4 menežérskej dohody, kde je napísané „môže“, tak to
neznamená, že na túto odmenu nemal zmluvný nárok, pretože je potrebné čítať aj ostatné znenie
zmluvy. Slovíčko „môže“ bolo tam len preto, nakoľko bolo potrebné a nutné splniť ďalšie okolnosti a

to jednak ukazovatele a odmena mohla byť vyplatená až po ročnej účtovnej závierke. Tieto okolnosti
boli splnené, a preto mu vznikol nárok na vyplatenie odmeny. Ak žalovaný namieta, že bol nesprávne
nastavený hospodárky výsledok, tak s týmto nesúhlasí, viackrát to vysvetľoval dozornej rade a tá s
tým bola uzrozumená. Ak plánoval hospodársky rok s hodnotou mínus 193.000,- Eur, tak toto bolo
spôsobené nie hospodárením žalovaného ale jeho rozhodnutím vložiť 200.000,- Eur do záujmového

združenia právnických osôb, preto túto položku bolo potrebné odpočítať v rámci bežného hospodárenia.
Čo sa týka hospodárenia P. W. F. servis, tak ide o dcéru žalovaného a s touto spoločnosťou sa rátalo
už aj v uvedených ukazovateľoch na ďalší hospodársky rok. Jej kladné hospodárenie uvádzali aj pre
potreby ich hospodárenia, nakoľko to vyplývalo z konsolidácie týchto spoločností, ktoré medzi sebou
majú vzájomný vzťah. Ďalej uviedol, že pred schválením ročnej účtovej závierky za rok 2014 došlo k

zmene financovania záujmového združenia právnických osôb, tak že ich vklad nakoniec nebol 200.000,-
Eur ale 70. 000,- Eur, to ale neznamená, že úspora 130.000,- Eur sa mala premietnuť aj vo vyplatení
ich odmien, práve naopak ak sme hospodárili so ziskom 6.000,- Eur, pri pláne mínus 193.000,- Eur, tak
ich hospodársky výsledok by bol 200.000 Eur., pričom z tejto položky pre výpočet odmien, odpočítal
130.000,- Eur, nakoľko toto nebolo ich zásluhou ale len rozhodnutím žalovaného znížiť príspevok do

záujmového združenia. Chcel by ešte podotknúť, že o tom, koľko peňazí dajú do záujmového združenia,
nerozhodoval žalovaný ale samotné záujmové združenie, ktorého bol žalovaný členom. Čo sa týka
odmien za rok 2015, poukázal, že ukazovatele pre nich boli len formálnym aktom, ktorý však nemal vplyv
na samotnú menežérsku dohodu. V tom čase bol konateľom pán P. a takýto doklad si mohli kedykoľvek
podpísať. Zo strany dozornej rady vznikali pripomienky, aby bola ich väčšia zainteresovanosť na kladnou

hospodárskom výsledku, čomu sa nebránili a žiadali, aby bolo jasné, za akých podmienok im bude
vyplatená odmena. Keďže žiadne ukazovatele nové neboli predložené, mali za to, že platí doterajšia
dohoda.Skutočnosť,žemánároknatútoodmenu,svedčíajto,žemenežérskadohodazaniklaažkudňu
1.5.2016, na základe dodatku k pracovnej zmluvu. Odmena za rok 2015 vychádzala z prílohy č. 18, ktorábola pre rok 2014, s výnimkou toho, že tam zapracoval plán, ktorý bol schválený valným zhromaždením
na rok 2015. Ukazovatele na príslušný rok pre vyplatenie odmien na príslušný rok podpisoval konateľ
spoločnosti a to pán P.. Hospodársky plán za rok 2014 bol schválený valným zhromaždením vo výške

mínus 190.000,- Eur a výsledok hospodárenia bol v pluse 6.000,- Eur, teda výsledok hospodárenia bol
za rok plus 76.000,- Eur. V tomto smere nevidí žiaden problém.

10. Svedok G.. Q. P. na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalovaný bol založený v rokuj 1995,

kde on bol menovaný do funkcie konateľa a riaditeľa spoločnosti. Takto to bolo až do roku 2016, kedy
so žalovaným ukončil spoluprácu. Hneď od začiatku bola zaužívaná prax pre menežerov, že bude im
patriť okrem základnej mzdy aj ročná odmena, ktorá sa bude odvíjať od hospodárskych výsledkov.
Každý rok sa stanovovali ukazovatele na začiatku roka, ktoré pri ich splnení mali byť predpokladom
na vyplatenie odmeny. Ukazovatele sa týkali pozitívneho hospodárenia, objemu pohľadávok a objemu
miezd. V roku 2001 žalovaný založil dve dcérske spoločnosti, na základe čoho sa zmenili aj ukazovatele

pre vyplácanie odmien. Ukazovatele vychádzali z hospodárenia všetkých troch spoločností. Tak to aj
bolo na začiatku roku 2014. Bola zaužívaná prax, že ak menežeri splnia ukazovatele, budú mať nárok
na odmenu, ktorá bola 40 % zo základnej mzdy. V novembri 2014 sa konali komunálne voľby a došlo k
zmene na poste primátora mesta, čo malo vplyv aj na ich ďalšie fungovanie. Na valnom zhromaždení
žalovaného v roku 2015 nový primátor, resp. nové vedenie mesta skonštatovalo, že sa nebudú vyplácať

zatiaľ odmeny a že sa urobia nové kritéria pre vyplácanie odmien. On sa viackrát o toto zaujímal ale
nikdy nedostal žiadnu konkrétnu odpoveď. Z tohto dôvodu ani nepodpisoval nové ukazovatele na rok
2015 a čakal na informácie od nového vedenia. To, že im odmeny neboli vyplatené, považuje aj za určitú
nespravodlivosť, nakoľko ostatní zamestnanci boli taktiež odmeňovaní základnou mzdou a mesačnými
odmenami, pričom menežéri túto možnosť nemali, mohli len dostať tzv. koncoročné odmeny. Čo sa týka

žalobcu, tak tento robil u nich civilnú vojenskú službu, kde si ho otestovali, a keďže s ním boli spokojní,
zobrali ho do tímu. Čo sa týka mesačných odmien pre bežných zamestnancov, tak o tomto rozhodovali
oni. Čo sa týka koncoročných odmien, tieto sa predkladali vždy valnému zhromaždeniu. Od roku 1995
do roku 2015 vždy valné zhromaždenie zobralo na vedomie, že boli splnené predpoklady, ako boli
vypočítané odmeny a tieto následne boli vyplatené. Čo sa týka prílohy č. 18, táto bola vyhotovená krátko

po VZ konanom v roku 2015, pričom vychádzalo sa z toho, čo sa na valnom zhromaždení prerokovalo
a určilo, čo bude predpokladom na vyplatenie odmien. Na VZ v roku 2015 boli predložené výpočty
odmien, nakoľko splnili všetky ukazovatele, pričom je presvedčený, že tieto údaje sú všetky správne.
Nové vedenie povedalo na valnom zhromaždení, že sa ukazovatele musia prehodnotiť. Nešlo teda o
negáciu toho, čo sa určilo alebo malo vyplatiť. Rozhodlo sa, že sa to nevyplatí s tým, že on čakal

aké budú ďalšie postupy v tejto veci. Nakoniec k žiadnym usmerneniam ani k rozhodnutiu nedošlo,
pričom ak by aj došlo, myslím si, že retroaktívne by sa to nedalo zmeniť za rok 2014. Nezahrnuli do
kladného hospodárskeho výsledku úsporu 130.000 EUR preto, pretože táto úspora nie je zásluhou ich
práce ale len rozhodnutím majoritného majiteľa. Keďže nedošlo k zmenám ukazovateľov na rok 2015,
naďalej pracovali a dá sa povedať, že to bolo jednomyseľné rozhodnutie vedenia, aby si požiadali o

vyplatenie koncoročných odmien. Keďže mali všetci menežérske zmluvy, tak ich ani nenapadlo si nechať
vyplácaťmesačnéodmeny.Vpredchádzajúcichrokoch,nebolinámietkyalebopripomienkyktomu,žesa
nemajú vyplácať odmeny, vie, že bolo aj obdobie, keď sa dosiahol nižší hospodársky výsledok, čo malo
samozrejme vplyv aj na vyplatenie nižších odmien. Čo sa týka rezervného fondu, tak v zmysle stanov v
tomto fonde musela byť určitá čiastka, ktorá bola aj zložená, oni v ďalších rokoch nenavyšovali rezervný

fond a účtovne si ani z rezervného fondu nevyplácali odmeny. Vie, že na VZ sa dávali peniaze iba do
fondu investícii. Čo sa týka ich odmien, tie išli z prevádzkových účtov spoločnosti. Nevie o tom, že by sa
v roku 2015 rozpúšťali rezervy pre odmeny za rok 2014. V roku 2015 sa síce rozhodlo, že sa rezerva
rozpúšťa a odmeny sa nevyplatia ale to neznamená, že ide o rezervný fond v zmysle stanov spoločnosti.
Išlo o inú účtovnú položku. Keď sa rozpúšťala rezerva, peniaze boli reálne na účte. Vyplatenie odmien

nebolo podmienené tým, že niečo podporia, bolo to jeho vlastné rozhodnutie. Podporil kultúru alebo
nemocnicu.

11. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica sp.zn.: 14Cb/147/2017 zo dňa 30.07.2018, rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn.: 10Cpr/72/2017

zo dňa 20.11.2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

12. Dňa 01.05.1998 žalovaný ako zamestnávateľ uzatvoril so žalobcom ako zamestnancom „Dohodu
o podmienkach výkonu manažérskej funkcie a hmotnej zainteresovanosti“. Predmetnou dohodousa žalobca zaviazal zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo Zákonníka práce, Obchodného zákonníka,
všeobecne záväzných predpisov a z interných noriem spoločnosti. Okrem základných povinností
stanovených Zákonníkom práce a pracovným poriadkom sa žalobca zaviazal poznať a rozvíjať

strategické zámery spoločnosti, vypracovávať vlastné strategické zámery, uplatňovať progresívne prvky
v riadení, plniť uznesenia riadiacich orgánov spoločnosti, účelne a logicky hospodáriť so zdrojmi,
zachovávať mlčanlivosť atď. Dohoda ďalej obsahuje úpravu zákazu konkurencie. Predmetnou dohodou
bola základná mzda žalobcu stanovená na 14.000,- Sk mesačne.

13. Žalobca a žalovaný sa dohodli aj na tom, že pracovník môže okrem základnej mzdy obdržať
pohyblivú časť mzdy - ročnú odmenu, ktorej výška sa na rok 1998 stanovuje s väzbou na podnikateľský
zámer spoločnosti a je prílohou č. 1 „Dohody“ s tým, že úlohy podmieňujúce výplatu ročnej odmeny v
plánovanej výške sú uvedené v prílohe č. 1.

14. Ročnú odmenu bolo možné priznať, len ak bude uskutočnený prídel zo zisku do rezervného fondu

s tým, že výsledná výška ročnej odmeny sa stanoví po overení a schválení ročnej účtovnej uzávierky.
Výslednávýškaročnejodmenysastanovujepoovereníaschváleníročnejúčtovnejuzávierky.Vprípade,
že s pracovníkom bola uzatvorená dohoda o zmluvnej mzde v priebehu roka, bude výška ročnej odmeny
prepočítaná úmerne k dobe uzatvorenia tejto dohody. Obdobne sa postupuje pri zmenách funkčného
zaradenia. Ak dôjde k skončeniu platnosti tejto dohody z dôvodu okamžitého zrušenia pracovného

pomeru, výpovede, odvolania z funkcie alebo ak sa pracovník funkcie vzdá, budú s ním vysporiadané
len mzdové záležitosti vyplývajúce z podmienok dohodnutého mesačného platu.

15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 05.05.2014 bola podpísaná príloha č. 18 pre rok
2014. Ďalej nebolo sporné, že príloha k zmluve pre rok 2015 nebola podpísaná. V rámci týchto príloh

boli stanovené ukazovatele, ktoré mal žalobca dodržať, aby mu vznikol nárok na vyplatenie ročnej
odmeny (hospodárske výsledky, limit pohľadávok, objem miezd žalovaného) a stanovená výška odmeny
vyjadrená percentom a to 40 % z vyplatenej hrubej mzdy.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v zásade dodržiaval ukazovatele do roku 2013 a

ročné odmeny mu boli vyplatená v rámci bežnej mzdy v plnej výške v máji príslušného kalendárneho
roka.

17. Žalovaný v písomných a ústnych podaniach namietal, že žalobca nesplnil ukazovatele za rok 2014,
pôvodne aj navrhol v tomto smere vykonať dokazovanie, ale žiadne relevantné listiny alebo tvrdenia

nepredložil, preto súd s poukazom na § 151 C.s.p. vychádza z toho, že žalobca splnil hospodárske
ukazovateľa žalovaného za rok 2014 a výška odmeny je 6.412,- Eur, ktorej správnosť výpočtu žalovaný
v podstate ani nenamietal.

18. Medzi stranami sporu zostalo sporné, či na ročnú odmenu má žalobca nárok po splnení všetkých

ukazovateľov alebo ide o nenárokovateľnú odmenu, ktorej priznanie závisí od odsúhlasenia valného
zhromaždenia žalovaného.

19. V obdobnej veci Okresný súd Považská Bystrica sp.zn.: 14Cb/147/2017 zo dňa 30.07.2018 žalobu
v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že aby konateľovi vznikol nárok na odmenu, Obchodný

zákonník vyžadoval a vyžaduje, aby o tejto odmene rozhodlo valné zhromaždenie. Pokiaľ však ide o
ročné odmeny za roky 2014 a 2015, žalobca nepreukázal, že by mu valné zhromaždenie takéto odmeny
priznalo. Žalobcovi teda nárok na sumy 10.769,- Eur a 11.580,- Eur nevznikol. Vec nie je doposiaľ
právoplatne skončená.

20. V obdobnej veci tunajší súd č.k. 10Cpr/72/2017-295 zo dňa 20.11.2018 rozhodol tak, že žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť Ing. Andrejovi Šamánkovi 8.145,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.145,- Eur od 11.01.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti sa žalobu
zamieta. Vec posúdil podľa pracovnoprávnych predpisov. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

21. Podľa článku 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

22. Podľa § 43 od. 1 Zákonníka práce V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

23. Podľa ods. 4 cit. zák. v pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci
záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

24. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
Radiac sa názorom Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR 4Ndob/6/2017 zo dňa 25.08.2017)
súd konštatuje, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol dňa
01.05.1998 uzatvorený pracovný pomer, na základe ktorého žalobca pre žalovaného vykonával riadiacu

pozíciu u žalovaného. Medzi stranami sporu boli dohodnuté mzdové podmienky, ktoré sa odvíjali od
nasledovného: žalobcovi patrila základná mzda stanovená na mesačnej báze (§ 43 ods. 1 písm. d)
Zákonníka práce) a ročná odmena (§ 43 ods. 4 Zákonníka práce), stanovená ako pohyblivá časť mzdy,
ktorá závisí nie od vôle žalovaného, ale od splnenia ukazovateľov, ktoré mali byť medzi zmluvnými
stranami každoročne odsúhlasené a žalobcom splnené.

29. Na podklade vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 05.05.2014 si dohodli
hospodárske ukazovatele na rok 2014, pričom súd mal za preukázané, že žalobca tieto ukazovatele
za rok 2014 splnil, a preto mu mala byť priznaná ročná odmena za rok 2014 vo výške 6.412,- Eur.
Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal

na úhradu ročnej odmeny za rok 2014, spolu príslušenstvom, ktoré určil v súlade s § 3 nariadenia č.
87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.

30. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že ročná odmena nebola nárokovateľnou zložkou
mzdy, ale len dispozitívnou, ktorá závisí výlučne od vôle žalovaného. Vychádzajúc s celého zmluvného

dojednania, bolo zrejmé, že žalobca, aby dostal ročnú odmenu, musel splniť viaceré hospodárske
ukazovatele, a teda po ich splnení, bolo legitímne, že žalobcovi táto časť mzdy bez ďalšieho
schvaľovania žalovaného patrí. Ak aj praxou bolo, že túto ročnú odmenu ešte schvaľovalo valné
zhromaždenie žalovaného, toto nebolo obligatórnou povinnosťou (súd tento zmluvný vzťah posúdil ako
pracovnoprávny, nie obchodnoprávny), pričom túto podmienku si zmluvné strany v zmluve nedohodli.

O správnosti právneho záveru súd svedčí aj fakt, že zmluvné strany si v zmluve výslovne uviedli, že
ide o pohyblivú časť mzdy a nie o odmenu s poukazom na Obchodný zákonník a ďalej si stanovili
podmienky, za akých okolností sa ročná odmena nebude vyplácať, resp. sa bude krátiť. Do úvahy trebavziať aj skutočnosť, že žalobca v rámcu svojho pracovného zaradenia nezastával žiadnu pozíciu v
zmysle Obchodného zákonníka, ale mal postavenie klasického zamestnanca.

31. Čo sa týka ročnej odmeny žalobcu za rok 2015, súd zistil, že neboli splnené podmienky na vyplatenie
tejto odmeny, nakoľko pre tento rok neboli medzi žalobcom a žalovaným písomne odsúhlasené
hospodárske ukazovatele, ktoré mal žalobca splniť, pričom žalobca vychádzal z fiktívnych ukazovateľov,
ktoré si sám určil. Skutočnosť, že ukazovatele neboli odsúhlasené z dôvodu napätej situácie, to ešte
neoslabuje zmluvný vzťah v prospech žalobcu, nakoľko išlo o pohyblivú časť mzdy a žalobca si musel

byť od začiatku vedomý, že ak nemá odsúhlasené hospodárske ukazovatele, nemôže mať ani nárok na
ročnú odmenu. Preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32.Preúplnosťjepotrebnéuviesť,žeakvobdobnejveciOkresnýsúdPovažskáBystricažalobuzamietol
s poukazom, že na daný právny vzťah sa vzťahuje Obchodný zákonník, súd uvádza, že táto okolnosť
je spôsobená rozdielnym názorom Najvyššieho súdu SR, teda oba okresné súdy sú týmto názorom vo

svojej veci viazané.

33. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa súd nestotožnil. Podľa bodu 6 článku IV. Dohody
výsledná ročná odmena sa stanovuje po overení a schválení ročnej účtovnej závierky. Žalobca riadnym
spôsobom osvedčil, že žalovaný schválil účtovnú závierku za rok 2014 dňa 30.04.2015. Ak žaloba bola

podaná dňa 30.04.2018, bola podaná v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty, a teda nárok žalobcu
nie je premlčaný.

34. Ak žalovaný namietal, že odmeny boli fiktívne a sledovali aj iný cieľ, že odmeny boli aj účelovo
priznávané, aby sa cez tieto odmeny vyplácali iné subjekty, tak túto okolnosť nepotvrdil vypočutý svedok

G.. Q.H. P., ktorý uviedol, že vyplatenie odmien nebolo podmienené tým, že niečo podporia, bolo to jeho
vlastné rozhodnutie. Podporil kultúru alebo nemocnicu. Vyplácanie odmien sa riešilo aj v rámci dozornej
rady spoločnosti, pričom neboli konštatované žiadne nedostatky, iba sa navrhla zmena ukazovateľov,
resp. zmena percentuálnej výšky odmien.

35. Žalovaný ďalej namietal, že bol rozpustený rezervný fond a z tohto dôvodu nemohla byť vyplatená
odmena s poukazom na bod 5 článok IV. Dohody. Dokazovaním súd zistil, že táto námietka nie je
opodstatnená ani preukázaná, nakoľko peniaze na odmeny neboli vyplácané z rezervného fondu ale z
prevádzkového účtu spoločnosti.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo z dôvodu rovnakého pomeru úspechu strán vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).