Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116222655
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116222655.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.
Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Peter Németh,
so sídlom Hlavná 45, Šamorín, proti žalovanému: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., o
zaplatenie 70,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.

k. 16Csp/81/2016-50 zo dňa 05.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 16Csp/81/2016-50 zo dňa 05.02.2018 r u š í a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiistinyvovýške27,75eurasprislúchajúcim
úrokom z omeškania zastavil (I. výrok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 42,39 eura spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70,14 eura od 04.11.2014 do 04.02.2018, úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 42,39 eura od 05.02.2018 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 8 ods. ods. 2, § 9

ods. 4, ods. 5 § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“ alebo
„ZoPZP“), § 788, § 801 ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“ alebo „Obč. zák.“), v časti úroku z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a v časti trov konania
s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že medzi
stranami dňa 17.12.2013 došlo k uzatvoreniu poistenej zmluvy, v ktorej sa žalovaný zaviazal platiť
lehotnépoistnévštyrochsplátkachvovýške27,75eura,čopredstavuje111,00eurročne.Zoskutočností
tvrdených žalobcom, ktoré neboli žalovaným popreté, má súd za preukázané, že žalovaný neuhradil

splátku poistného zo dňa 17.03.2014 ani nasledujúce splátky poistného, čím porušil svoje zmluvné
povinnosti, ku ktorým sa zaviazal. Túto skutočnosť žalovaný nepoprel, naopak potvrdil, že poistenie
nehradil, nakoľko auto malo byť pokazené a následne predané, čo však žiadnym dôkazom nepreukázal.
Sporným v konaní bola skutočnosť, kedy došlo k zániku poistenia, keď žalobca tvrdil, že k zániku došlo
ku dňu 03.11.2014 a žalovaný mal za to, že poistenie zaniklo ku dňu 17.04.2014 a od toho sa odvíjajúca
alikvótna čiastka poistného (ktorá mala byť podľa žalobcu vo výške 70,14 eura, podľa žalovaného vo

výške 37,00 eur a na pojednávaní už tvrdil, že len v sume 27,75 eura). Žalovaný tiež namietal, že žalobca
nepreukázal, že mu doručil oznámenie o zániku poistenia a tiež, že pred podaním sa žalobca nepokúsilvyriešiť vec formou zmieru. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal, že mu doručil oznámenie
o zániku poistenia súd uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 4 ZoPZP je lex specialis k ustanoveniu § 801
ods. 2 OZ, a toto ustanovenie (§ 9 ods. 4 ZoPZP) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie

poistného a tiež určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu, čím presne, zrozumiteľne a úplne
formuluje spôsob a okamih zániku právneho vzťahu, a nie je tak daný dôvod na subsidiárne použitie
ustanovenia § 801 ods. 2 OZ, z ktorého vyplýva požiadavka o doručení, tzv. kvalifikovanej výzvy
poisťovateľa poistenému ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 8/2013 zo
dňa 09.07.2014). Vzhľadom na uvedené žalobca v konaní nemusel preukázať doručenkou doručenie

oznámenia o zániku poistenia žalovanému. Rovnako žalobca nebol povinný žalovaného pred podaním
žaloby na súd vyzývať k uhradeniu dlhu a pokúsiť sa o uzavretie zmieru, nakoľko takáto povinnosť mu
nevypláva zo žiadneho právneho predpisu a ako uvádza sám žalovaný vo svojom podaním zo dňa
17.03.2017 aj ustanovenie § 170 ods. 2 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok odporúča
stranám spor vyriešiť zmierom. Takéto konanie však nie je povinnosťou žalobcu. Čo sa týka námietky
žalovaného vznesenej na pojednávaní, že žalobca použil proti nemu nekalú praktiku, nakoľko formulár

zmluvy bol vopred pripravený, túto nepovažoval súd za dôvodnú, pretože pri uzatváraní poistných zmlúv
je bežné, že žalobca má tieto vo všeobecných častiach vopred naformulované a v zásadných otázkach
týkajúcich sa zmluvy sú tieto do zmlúv vpisovaného podľa dohody zmluvných strán, pričom z predloženej
zmluvy sa súdu javí, že išlo o individuálne dojednané podmienky, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj
fakt, že žalovaný hradil prvú splátku poistného bez námietok a len v dôsledku skutočnosti, že jeho auto

malo byť pokazené sa rozhodol, že poistné nebude platiť, lebo nemôže spôsobiť žiadnu škodu. Ďalšou
nekalou praktikou, ktorú mal žalobca použiť bolo to, že poistenie zaniklo až po 45 dňoch, pričom ZoPZP
hovorí, že poistenie zanikne do 30 dní po neuhradení poisteného. Je pravdou tvrdenie žalovaného,
že ZoPZP stanovuje pre zánik poistenia lehotu jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, avšak
umožňuje účastníkom zmluvného vzťahu určiť si aj dlhšiu lehotu, tak ako to bolo v tomto prípade, kde

sa strany dohodli ne lehote 45 dní, s čím žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas. Tiež nemožno
považovať za nekalú praktiku to, že si poisťovňa „vynucovala„ uzatvorenie zmluvy len s ňou, nakoľko
táto povinnosť pre poisteného vyplývala priamo zo ZoPZP platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (§ 9 ods. 5). Najzásadnejšia námietka žalovaného sa týkala zániku poistnej zmluvy, resp. dňa,
od ktorého mala začať plynúť lehota pre zánik poistenia. Žalovaný tvrdil, že lehota (či už 30 dňová

alebo 45 dňová) začala plynúť dňom 17.03.2014, t.j. neuhradením druhej splátky lehotného poistného,
naopak žalobca za deň splatnosti považoval deň 17.09.2014, t. j. deň neuhradenia poslednej splátky. Z
vykonaného dokazovania mal súd za to, že táto lehota začala plynúť dňom 17.09.2014, t.j. nezaplatením
poslednej splátky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli
o strate výhody splátok podľa § 565 OZ a za daných okolností nastáva splatnosť až po nezaplatení

poslednej splátky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/48/2012 zo dňa
29.05.2014). Lehota teda začala plynúť dňa 17.09.2014 a uplynula po 45-dňoch t.j. 03.11.2014 (keďže
posledný deň lehoty pripadol na sobotu, posledným dňom bol najbližší nasledujúci pracovný deň).
Žalobca tak má nárok na zaplatenie poistného za obdobie od 17.03.2014 do 03.11.2014 v sume 70,14
eura s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania. Keďže žalovaný na pojednávaní preukázal, že

žalobcovi na účet a variabilný symbol totožný ako v oznámení o zániku zmluvy uhradil dňa 04.05.2018
sumu 27,75 eura, súd v tejto časti žalobcovi uplatnenú pohľadávku nepriznal a žalovaného zaviazal
zaplatiť mu rozdiel uplatnenej sumy 70,14 eura a žalovaným uhradenej sumy 27,75 eura, t.j. sumu 42,39
eura s úrokom z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade s § 517
ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Na základe uvedenej skutočnosti, v súlade s ustanovením § 9 ods. 4 ZoPZP,
poistenie zaniklo v lehote jedného mesiaca od nezaplatenia splátky ročného poistného splatnej dňa
11.12.2012, tzn. že poistenie zaniklo ku dňu 11.01.2012. Žalobca predloženými dôkazmi dostatočne
preukázal nárok na zaplatenie poistného do doby zániku poistenia, t.j. od 11.03.2011 do 11.01.2012
vo výške 135,45 eura. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by súd mal preukázané, že

poistenie uhradil, preto súd považoval žalobu za dôvodu v plnom rozsahu. Poistenie zaniklo ku dňu
11.01.2012 a žalobca má nárok na zaplatenie poistného plnenia do tohto dátumu, ktoré predstavuje
poistné plnenie za obdobie od 11.03.2011 do 11.01.2012 v alikvótnej výške 135,45 eura. Žalobca má
zároveň právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatenej pohľadávky tak ako si ich uplatnil,
t.j. vo výške 9 % ročne odo dňa 12.01.2012, kedy bol žalovaný už so zaplatením svojej pohľadávky v

omeškaní. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s právnymi predpismi. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že tvrdenie
žalobcu, že žiaden právny predpis neukladá žalobcovi ako poisťovateľovi vyzvať svojho dlžníka
ako poistníka na úhradu dlhu sa nezakladá na pravde. Žalobca je povinný riadne a včas oznámiť

poisťovateľovi (žalovanému), že keď neuhradil poistné do 30 dní, z uvedeného dôvodu zmluva -
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaniká. Žalobca doklad,
že žalovaný prevzal výzvu nepredložil. Žalobca v zmluve používa nekalé praktiky (45 dňová lehota pre
zánik zmluvy) a neprijateľné podmienky, ktoré sú zákonom zakázané. Na pravde sa nezakladá tvrdenie
o zániku poistného dňa 03.11.2014. Zároveň poukázal na nesprávnosť odôvodnenia (bod 21) rozsudku,

že poistenie zaniklo dňa 11.01.2012, že výška úroku je 9 % p. a. a že výška dlžného poistného je 135,45
eura. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zrušil a vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami obsiahnutými v odvolaní
žalovaného, považuje ich za účelové, zmätočné a zavádzajúce. Poistenie zaniklo v zmysle zmluvne

dohodnutého ustanovenia v poistnej zmluve č. 12-901-71969572 zo dňa 17.12.2013, a to uplynutím
45 kalendárnych dní odo dňa jeho splatnosti, t. j. dňa 03.11.2014. Splatnosť poistného za poistné
obdobie nastala dňom 17.09.2014, t. j. dňom splatnosti poslednej 4. splátky poistného za poistné
obdobie a keďže posledný deň uplynutia 45-dňovej lehoty pripadol na deň pracovného voľna (sobota
01.11.2014), je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 03.11.2014

v súlade s ustanovením § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca a žalovaný sa v poistnej
zmluve dohodli na 45 dňovej lehote pre zánik poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), pričom táto zmluvne dojednaná lehota pre
zánik poistenia je obsiahnutá priamo v poistnej zmluve č. 12-901-71969572 zo dňa 17.12.2013 v časti

s názvom VYHLÁSENIE POISTNÍKA (ods. 3) - V zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP sa dojednáva,
že poistenie zodpovednosti zanikne, ak nebolo zaplatené do 45 kalendárnych dní od dátumu jeho
splatnosti. Zákon o PZP a ani poistná zmluva, resp. všeobecné poistné podmienky žiadnym osobitným
spôsobom neupravujú prípad zániku poistenia pre nezaplatenie splátky poistného, avšak vzhľadom
na to, že výška poistného sa stanovuje s ohľadom na určité časové obdobie, t. j. poistné obdobie

alebo poistnú dobu, počas ktorého sa poisťovateľ zaväzuje poskytovať v poistnej zmluve dohodnutú
poistnú ochranu, lehota pre zánik poistenia v zmysle § 9 ods. 4 zákona o PZP začína plynúť okamihom,
kedy je splatné celé poistné za príslušné poistné obdobie, resp. poistnú dobu. Na povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uplatňuje špeciálna
právna úprava, t. j. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, ktorý má prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, ktorá pre zánik poistenia o. i.
stanovuje aj podmienku zaslania výzvy poisťovateľa poistníkovi. Je nepochybné a zrejmé, že k zániku
poistnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo ex lege na základe zákonného ustanovenia
§ 9 ods. 4 zákona o PZP, a preto nie je povinnosťou žalobcu ako poisťovateľa mať vykázané doručenie

oznámenia (podľa tvrdení žalovaného - výzvy) o zániku poistenia zodpovednosti žalovanému ako
poistníkovi, keďže zákonná lehota pre zánik poistenia zodpovednosti je rovnako smerodajná pre žalobcu
ako aj pre samotného žalovaného a neodvíja sa od dispozície žalobcu ako poisťovateľa na uplatnenie
jeho nároku na zaplatenie dlžného poistného voči žalovanému ako poistníkovi. S poukazom na uvedené
navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/81/2016-50 zo dňa

05.02.2018 ako vecne správny.

6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu neuviedol žiadne nové skutočnosti, a teda vo vyjadrení zotrval na
dôvodoch ktoré uviedol v podanom odvolaní.

7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zotrváva na predošlých vyjadreniach.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP)
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP).9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 70,14 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V žalobe uviedol, že

žalovaný neuhradil riadne a včas poistné za poistné obdobie ku dňu jeho splatnosti, preto poistenie
zaniklo uplynutím 45 kalendárnych dní odo dňa jeho splatnosti, t.j. dňa 03.11.2014. Žalobca si uplatnil
nárok na poistné za obdobie od 17.03.2014 do 03.11.2014. V priebehu konania žalovaný uhradil časť
žalovanej sumy vo výške 27,75 eura. Následne súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok. Žalovaný
podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku odvolanie a vec bola predložená odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o podanom odvolaní.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

12. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným a právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné
a právne významné. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia
predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti,
logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia
okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj
dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí

rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti
rozsudku stranami a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu
ochranu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR.

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, nakoľko napadnutý rozsudok
vykazuje znaky zmätočnosti a z uvedeného dôvodu je nepreskúmateľný. Odvolaciemu súdu tak
ako aj odvolateľovi, nedáva odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k predmetu sporu a výroku rozsudku
dostatočne zrozumiteľný podklad. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil,
keď z odôvodnenia rozsudku jednoznačne nevyplýva aký bol súdom posudzovaný rozsah žalobcom

uplatňovaného nároku. Z podanej žaloby je zrejmé, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 70,14
eura s príslušenstvom a nie nárok na sumu 135,45 eura s príslušenstvom, ktorý uviedol súd prvej
inštancie v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nie je zrejmé, na základe akých úvah sa súd
prvej inštancie pri skutkovom a právnom posúdení spravoval, keď v bode 21. odôvodnenia rozsudku
uviedol, vzájomne si odporujúce skutočnosti a to jednak týkajúce sa výšky uplatňovaného nároku,

jednak časového obdobia ,za ktoré mal žalobca nárok na plnenie, ako aj priznaného úroku z omeškania.

14. Súd prvej inštancie v prvom odseku bodu 21. odôvodnenia uviedol, že „žalobca má nárok na
zaplatenie poistného za obdobie od 17.03.2014 do 03.11.2014 v sume 70,14 eura s príslušenstvom
predstavujúcim úrok z omeškania, pričom žalovaný na pojednávaní preukázal, že žalobcovi na účet a

variabilný symbol totožný ako v oznámení o zániku zmluvy uhradil dňa 04.05.2018 sumu 27,75 eura,
a preto v tejto časti žalobcovi uplatnenú pohľadávku nepriznal, a žalovaného zaviazal zaplatiť mu
rozdiel uplatnenej sumy 70,14 eura a žalovaným uhradenej sumy 27,75 eura, t.j. sumu 42,39 eura s
úrokom z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka“. Z tohto vyplýva priznanie úroku

z omeškania vo výške 5,05 %, resp. 5 % ročne. V druhom odseku bodu 21. odôvodnenia súd prvej
inštancie uvádza, že „v súlade s ustanovením § 9 ods. 4 ZoPZP poistenie zaniklo v lehote jedného
mesiaca od nezaplatenia splátky ročného poistného splatnej dňa 11.12.2012, tzn. že poistenie zaniklo ku
dňu11.01.2012ažežalobcapredloženýmidôkazmidostatočnepreukázalnároknazaplateniepoistnéhodo doby zániku poistenia, t.j. od 11.03.2011 do 11.01.2012 vo výške 135,45 eura.“ Z podanej žaloby je
zrejmé, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 70,14 eura na poistné za poistnú dobu od 17.03.2014
do 03.11.2014, keď poistné zaniklo jeho neuhradením v lehote 45 dňoch odo dňa splatnosti, t.j. dňa

03.11.2014. Vyhodnotením skutkového stavu tak, ako ho súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení, že
predmetom žaloby bol nárok 135,45 eura s príslušenstvom, že poistenie zaniklo v lehote 1 mesiaca a
nie v lehote 45 dní, ako to bolo dohodnuté v zmluve č. 12-901-71969572 ako aj uvedením nesprávneho
poistného obdobia a výšky úrokovej sadzby úroku z omeškania, došlo k pochybeniu, ktoré zaťažilo
rozsudok súdu prvej inštancie vadou nepreskúmateľnosti. Nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorú žalovaný

namietal v odvolaní, vzhliadol po preskúmaní veci i odvolací súd a na základe toho, že nepreskúmateľné
rozhodnutie nie je možné potvrdiť, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

15. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP).

16. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
jepodľaustanovenia§391ods.2CSPviazanýaopätovnerozhodnúť,pričomvnovomrozhodnutísasúd
správne vysporiada so skutkovými tvrdeniami žalobcu ako aj žalovaného, svoje rozhodnutie dostatočne
zrozumiteľným a vzájomne si neodporujúcim spôsobom odôvodní.

17. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie znova rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie ako aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).