Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119206643
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5119206643.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: T.. C. M.,

G..XX.XX.XXXX, E. K. W. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. U. A., právne zastúpená JUDr. Marcel Šmehýl,
advokát so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti žalovanému: B. I., G..XX.XX.XXXX, E. K. XXX
XX V. Z. X, Š. U. A., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia písomne sa ospravedlniť
žalobkyni a ústne predniesť ospravedlnenie na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva U. I. Z.,
všetko v znení:
„Ja, B. I. sa týmto ospravedlňujem T.. C. M. za nepravdivé a znevažujúce výroky o tom, že vytunelovala

nejedno družstvo, že sa dopúšťa trestnej činnosti, za znevažujúci výrok, aby si ňou nenechali ukradnúť
aj kravičky a urážlivé tvrdenie, že je kura, ktoré som predniesol na zasadnutí obecného zastupiteľstva
Obce I. Z. dňa 18.01.2019“.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom podaným elektronicky Okresnému súdu Žilina dňa 10.06.2019 sa žalobkyňa
domáhala voči žalovanému žalobou o ochranu osobnosti, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobkyni a ústne predniesť ospravedlnenie

na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce I. Z., všetko v znení: „Ja, B. I. sa týmto
ospravedlňujem T.. C. M. za nepravdivé a znevažujúce výroky o tom, že vytunelovala nejedno družstvo,
že sa dopúšťa trestnej činnosti, za znevažujúci výrok, aby si ňou nenechali ukradnúť aj kravičky a
urážlivé tvrdenie, že je kura, ktoré som predniesol na zasadnutí obecného zastupiteľstva Obce I. Z. dňa
18.01.2019“. Zároveň, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že dňa 18.01.2019 sa uskutočnilo zasadnutie

obecného zastupiteľstva Obce I. Z., na ktorom medzi prítomnými poslancami a starostom obce bol aj
žalovaný,ktorémubolovpriebehuzasadnutiaudelenéslovoaktorýsavrámcisvojhoprednesuzaoberal
žalobkyňou a jej postavením prokuristky v spoločnosti Q. Z., A..P..U.., XXX XX I. Z. XXX, T.: XX XXX
XXX. Žalovaný uviedol: „Momentálne sa tu nachádza nejaká pani prokuristka, hej lebo ja ju označujem a
budem označovať a ako som ju aj dnes označil na polícii, je to len kura, hej, to „pro“ necháme nabok, hej“.
(zvuková stopa záznamu od 41:43 min záznamu). Lebo títo dvaja (rozumej žalobkyňu a Z. C. - bývalý
starosta), ako som dneska povedal na polícii, sa dopúšťajú, hej včetne pána B.C. K., hej, a firmy C.,

trestnej činnosti. (zvuková stopa od 45:17 min záznamu). Tak ešte prosím vás, nenechajte si ukradnúť,
aj tie ovečky, teda už máte ukradnuté, ale tie kravičky, ktoré tá pani M., ktorá sa snaží vysvetliť, že ona to
robí v dobrej viere. Tá pani nerobí v dobrej viere, lebo už vytunelovala nie jedno družstvo, hej...“ (zvuková
stopa od 48:07 min záznamu). Na zasadnutí obecného zastupiteľstva bol vyhotovený zvukový záznam,ktorý žalobkyňa priložila ako dôkaz. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tvrdenia a obvinenia žalovaného sú
nepravdivé a ich cieľom bola zjavne osobná pomsta za prebiehajúce vyšetrovanie vedené voči jeho
osobe, ktoré iniciovala žalobkyňa plniac si povinnosť zastupovať a hájiť záujmy spoločnosti Q. Z.,

A..P..U...Tvrdeniamiotrestnejčinnostižalobkyne,tunelovaníavneposlednomradeprirovnanímkukure
zasiahol do jej cti a dôstojnosti pred členmi obecného zastupiteľstva. Okrem uvedeného odzneli z úst
žalovaného i ďalšie nepravdy, na ktoré žalobkyňa však nebude reagovať, hoci sa jej dotkli. Podstatnou
skutočnosťou pre posúdenie vážnosti zásahu do osobnostných práv žalobkyne je aj fakt, že obec je
50 % - ným spoločníkom spoločnosti Q. Z., A..P..U... Dehonestácia a kriminalizácia žalobkyne sa tak

bezprostredne dotýka aj jej postavenia prokuristky tejto spoločnosti. Okrem toho sú poslanci a starosta
volenými zástupcami obce, ktorí požívajú väčšiu mieru dôveryhodnosti u obyvateľov obce a diskreditácia
žalobkyne v ich očiach má potenciál poškodiť česť, dôstojnosť a dobré meno žalobkyne nielen na
pôde obecného zastupiteľstva, ale v rámci komunikácie volených zástupcov a s obyvateľmi i na širší
okruh adresátov. Žalobkyňa považuje zásah do jej osobnostných práv za závažný, preto žalovaného
vyzvala, aby sa jej dobrovoľne ospravedlnil a súčasne ospravedlnenie predniesol aj pred obecným

zastupiteľstvom Obce I. Z. na najbližšom zasadnutí. Dňa 22.03.2019 sa síce žalovaný zasadnutia
obecného zastupiteľstva zúčastnil, avšak požadované ospravedlnenie nepredniesol. Ospravedlnil sa iba
za nevhodne zvolené výrazy, ktoré použil vo svojom prejave prednesenom na obecnom zastupiteľstve
dňa 18.01.2019. Zároveň dodal, že sa bude snažiť zo všetkých síl, aby dokázal pravdivosť svojich
tvrdení, čím opätovne zasiahol do cti a dôstojnosti žalobkyne vyvolaním falošného dojmu pravdivosti

svojich tvrdení. Žalobkyňa ďalej citovala ust. § 11 a ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
k tomu, že sa žalovaný odmieta dobrovoľne ospravedlniť a odstrániť nežiadúci stav, ktorý vyvolal,
domáhala sa žalobkyňa ochrany svojich práv cestou súdu a žiadala, aby súd vydal rozsudok v zmysle
petitu žaloby.

3. Žalobný návrh bol spolu s prílohami a procesnými poučeniami doručený žalovanému do vlastných
rúk dňa 24.07.2019 (potvrdenie o doručení na č.l. 37 spisu), ku ktorému sa žalovaný v súdom stanovenej
lehote nevyjadril ani nepoužil prostriedky procesnej obrany.

4. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) skutkové tvrdenia strany, ktoré

protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

5. Súd vo veci nariadil a dňa 29.10.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ustanovením § 180
CSP za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk dňa 11.09.2019 (potvrdenie o doručení na

č.l. 44 spisu). Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil, ani nepožiadal z
dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobkyne vo svojom prednese zotrval
na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v žalobnom návrhu.

6. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením sa dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a

vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Podľa§12ods.1OZ,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť
len s jej privolením.

9. Podľa § 12 ods. 2 OZ, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona.

10. Podľa § 12 ods. 3 OZ, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez

privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v
rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.11. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

12. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

13. Podľa § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Podľa čl. 19 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej iba Ústava SR)
každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a tiež pred

neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

16. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,

písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

17. Podľačl.26ods.4ÚstavySlovenskejrepublikysloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformácie

možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

18. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

19. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam

obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti.

20. Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na zachovanie svojej ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

21. Podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

22. Podľačl.10ods.3Listinyzákladnýchprávaslobôd každýmáprávonaochranupredneoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

23. Občiansky zákonník v ust. § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a
prejavov osobnej povahy. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život,

ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi
rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými
môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne
správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu
a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobné práva fyzickej osoby. Medzi

neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah
príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných
práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej
bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.). Fyzická alebo právnická osoba môžebyť zodpovedná za nemajetkovú ujmu na osobnosti inej fyzickej osoby iba vtedy, ak neoprávnený zásah
spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala.

12. V prípade zásahu do práva na ochranu jej osobnosti má fyzická osoba v zmysle cit. ust. § 13 ods. 1
OZ právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané nasledovné skutočnosti: Žalobkyňa je prokuristkou

spoločnosti Q. Z., A..P..U.., A. A.V. XXX XX I. Z. XXX, T.: XX XXX XXX, v ktorej má obchodný podiel Obec
I. Z. o veľkosti 50 % (výpis z obchodného registra č.l. 5 spisu). Na zasadnutí obecného zastupiteľstva
Obce I. Z. dňa 18.01.2019, ktorého sa zúčastnil aj žalovaný a ktorý po udelení slova zo strany starostu
uviedol: „Momentálne sa tu nachádza nejaká pani prokuristka, hej lebo ja ju označujem a budem
označovať a ako som ju aj dnes označil na polícii, je to len kura, hej, to „pro“ necháme nabok, hej“.
(zvuková stopa záznamu od 41:43 min záznamu). Lebo títo dvaja (rozumej žalobkyňu a Z. C. - bývalý

starosta), ako som dneska povedal na polícii, sa dopúšťajú, hej včetne pána B. K., hej, a firmy C., trestnej
činnosti. (zvuková stopa od 45:17 min záznamu). Tak ešte prosím vás, nenechajte si ukradnúť, aj tie
ovečky, teda už máte ukradnuté, ale tie kravičky, ktoré tá pani M., ktorá sa snaží vysvetliť, že ona to robí
v dobrej viere. Tá pani nerobí v dobrej viere, lebo už vytunelovala nie jedno družstvo, hej...“ (zvuková
stopa od 48:07 min záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu).Tvrdenia žalovaného uvedené na

adresu žalobkyne sú urážlivé, nepravdivé a zavádzajúce, ktorými zasiahol do cti a vážnosti žalobkyne,
najmä z dôvodu, že žalobkyňu nazval „zlodejkou, páchateľom trestnej činnosti, tunelárkou“ a používal
invektívum, že je „kura“. Keď sa to žalobkyňa dozvedela, vyzvala žalovaného, aby svoje konanie
napravil tým, že sa jej ospravedlní a súčasne, aby toto ospravedlnenie predniesol aj pred obecným
zastupiteľstvom, kde predchádzajúce urážlivé tvrdenia odzneli. Žalovaný sa nasledujúceho obecného

zastupiteľstva síce zúčastnil, ale jeho ďalšie tvrdenia nemožno považovať za ospravedlnenie, keďže
povedal iba toľko, že sa ospravedlní za nevhodne zvolené výrazy, ale že urobí všetko preto, aby dokázal
svoju pravdu, tou jeho pravdou sú práve tie nepravdivé tvrdenia o tom, že žalobkyňa vytunelovala
nejaké družstvá, alebo že kradne. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní,
konanie žalovaného bolo výlučne iba pomstou za prebiehajúce trestné konanie, nakoľko žalovaný je už

za konanie, ktoré opísala žalobkyňa v trestnom oznámení, trestne stíhaný a už mu bolo vznesené aj
obvinenie, takže mal za to, že primárne toto bola pohnútka a motív žalovaného, prečo konal na obecnom
zastupiteľstve tak, ako konal. Súd mal tak preukázané, že uvedenými vyjadreniami žalovaného došlo k
závažnému zásahu do občianskej cti žalobkyne. Žalovaný svojimi ústnymi vyjadreniami prednesenými
na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, či už 18.01.2019 alebo aj 22.03.2019 neoprávnene obvinil

žalobkyňu z páchania trestnej činnosti. Takto, bez akéhokoľvek preukázania pravdivosti svojich tvrdení,
konal cielene a premyslene s úmyslom poškodiť česť žalobkyne. Žalobkyňa pri tom nemala inú možnosť,
ako dosiahnuť nápravu, keďže aj napriek výzve žalobkyne na verejné ospravedlnenie adresované
žalovanému listom zo dňa 13.02.2019 (č.l. 6 spisu), žalovaný sa dobrovoľne odmietol ospravedlniť a
odstrániť nežiadúci stav, ktorý svojim nevhodným správaním vyvolal.

14. V predmetnom konaní oproti sebe stoja dve základné práva, a to právo na ochranu osobnosti a
právo na slobodu prejavu a na informácie. Súd konštatuje, že v prípade neoprávneného zásahu do
práva na súkromie žalobkyni nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil
difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. (uznesenie NS SR X R.

XXX/XXXX). Súd preto pri maximálnom rešpektovaní práva na slobodu prejavu konštatuje, že je nutné
každému právu určiť hranice, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv iných osôb, v danom
prípade do práva na ochranu osobnosti.

15. Ustanovenia § 11 až 16 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) upravujú právo na ochranu osobnosti

ako jednotné právo zabezpečujúce v občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby
a jej všestranný slobodný rozvoj. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy (§ 11 OZ). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
( 13 ods. 2 OZ). Z citovaných ustanoveníObčianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
skutočnosť, že a/ došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, b/ tento zásah bol objektívne spôsobilý
privodiť ujmu na chránených osobnostných právach c/ medzi konaním neoprávnene zasahujúceho

subjektu a vzniknutou nemajetkovou ujmou je vzťah príčinnej súvislosti. Tieto predpoklady musia byť
splnené súčasne (kumulatívne); pokiaľ z nich nie je splnený čo i len jeden, je vylúčené uplatnenie sankcií
podľa § 13 OZ.

16. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre vznik osobitných občianskoprávnych sankcií v zmysle

§ 13 OZ je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo
i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. Tento znak je daný, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej
osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť
uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka nie je významná subjektívna stránka (teda to, ako určitá fyzická
osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky). Objektívne spôsobilé

zasiahnuť do chránených osobnostných práv je konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii
negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov
a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Vzhľadom na to, že
právna úprava ochrany osobnosti je založená na objektívnom princípe, nevyžaduje sa, aby na strane
pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť či už vedomá alebo

nevedomá. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj v prípade mimovoľného konania alebo
konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom si konajúci neuvedomuje objektívnu
spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej osoby (napríklad aj vtedy, ak je osobne
presvedčený o pravdivosti ním prednesených nepravdivých skutkových tvrdení o niekom inom).

17. Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne,
písomne alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten,
kto do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov
výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu. Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že neoprávnenosť vylučuje
predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, ale tiež existencia zákonom

uznávanéhodôvodupreurčitýzásah(napríkladvýkoninéhosubjektívnehoprávastanovenéhozákonom
alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona).

18. O vzťah príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne
zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich fyzickú a morálnu integritu osobnosti a vznikom jej

nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození chránených osobnostných práv ide
vtedy, ak ujma je dôsledkom zásahu.

19. Na základe vyššie uvedeného, že objektívne spôsobilé zasiahnuť do chránených osobnostných
práv je každé také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú

fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti alebo aj len hrozili možnosťou nepriaznivého
ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Žalovaný sa na adresu žalobkyne vyjadril, že „je kura, že sa
dopúšťa trestnej činnosti, že už vytunelovala nie jedno družstvo“. Ústne vyjadrenie obsahujúce tieto
slová, ktorými sa bežne označuje páchanie trestnej činnosti, bolo prednesené na zasadnutí obecného
zastupiteľstva, pričom dehonestácia a kriminalizácia žalobkyne sa tak bezprostredne dotýka aj jej

postavenia prokuristky v spoločnosti Q. Z., A..P..U.., v ktorej je U. I. Z. 50 % - ným spoločníkom. Podľa
právneho názoru súdu nesie takéto vyjadrenie sa znaky konania objektívne spôsobilého zasiahnuť do
cti a dobrého mena každej inej fyzickej osoby v obdobnej situácii. Konanie žalovaného vykazuje znaky
neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobkyne, pričom dôstojnosť a česť žalobkyne bola
vážne a takou intenzitou narušená alebo poškodená, ako to vyžaduje zákon.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na doterajšiu súdnu prax a právnu teóriu. Napríklad v rozsudku z
27. marca 2001 sp. zn. M. XX/XXXX najvyšší súd uviedol, že „pre samotný vznik práva na poskytnutie
morálneho zadosťučinenia je postačujúce čo i len ohrozenie chránených osobnostných práv (t.j. reálna
možnosť, že určité konanie objektívne má alebo môže mať za následok napríklad zníženie vážnosti

fyzickej osoby alebo ujmu na jej cti)“. Ako príklad možno ďalej uviesť tiež rozsudok Krajského súdu v
Trnave z 30. mája 2013 sp. zn. 9 Co 197/2012 , v ktorom tento súd
vyslovil, že obsahom práva na ochranu osobnosti „je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý
vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, nevyžaduje sa vyvolanie následkov, stačí
zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv“. Aj právna teória
zastáva názor, podľa ktorého „zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženie

vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov,
ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka “ (viď publikáciu
„Občiansky zákonník I, Števček a kol., C. H. Beck, 2015, str. 83.). Obdobné sú právne úvahy aj autorov
ďalších odborných publikácií (viď napríklad „Občiansky zákonník“, Jaromír Svoboda a spol., Eurounion,

2005, str. 42).

21. Vdôsledkukonaniažalovanéhodošlokohrozeniucti,dôstojnostiadobréhomenažalobkyne,pričom
nebolo nevyhnutné, aby k zníženiu jej vážnosti v spoločnosti zároveň skutočne došlo. Neoprávneným
konaním žalovaného objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv žalobkyne bol dotknutý
záujem žalobkyne na jej riadnom fungovaní v spoločnosti Q. Z., A..P..U.. pri výkone funkcie prokuristky.

Vyjadrením žalovaného, že žalobkyňa pácha trestnú činnosť, bola v istom zmysle táto rovnováha
narušená. Žalovaný sa dopustil konania spôsobilého „ponížiť“ ju v očiach iných osôb.

22. Pokiaľ sa niekto dopustí konania znižujúceho česť a dôstojnosť fyzickej osoby, je v civilnom
sporovom konaní cieľom takto zasiahnutej osoby, aby dosiahla nútené uloženie sankcie tomu, kto

do jej osobnostných práv zasiahol. Účelom takejto sankcie, uloženej súdom v primeranej forme a v
adekvátnom rozsahu, je nastoliť opätovnú „rovnováhu“ osobnostného vzťahu aktérov skutkového deja,
v rámci ktorého došlo k zásahu do osobnosti. Pokiaľ súd primeranými občianskoprávnymi prostriedkami
„potrestá“ toho, kto zasiahol do osobnostných práv iného, zasiahnutý subjekt dosiahne satisfakciu
„ponížením“ zasahujúceho subjektu. K tomu dochádza tým, že súd zasahujúceho - podľa okolností

prípadu - donúti buď sa ospravedlniť zasiahnutej fyzickej osobe alebo jej zaplatiť náhradu spôsobenej
nemajetkovej ujmy v peniazoch (prípadne mu uloží obe sankcie zároveň).

23. Ustanovenie § 11 OZ podáva exemplifikatívny výpočet chránených osobnostných práv, § 13 OZ
v nadväznosti na to uvádza príklady foriem a spôsobom, ktoré môže zvoliť zasiahnutá fyzická osoba

pri ochrane svojich práv. Pre účely preskúmavanej veci súd poukazuje na to, že podľa § 13 ods. 1 OZ
má takáto fyzická osoba právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia. Primeranosť znamená, že
zadosťučinenie má zodpovedať podstate zásahu, zasiahnutej osobnostnej sfére a tiež okolnostiam a
dôsledkom zásahu. Občiansky zákonník neuvádza, akú intenzitu „vyžaduje“. V praxi súdov sa spravidla
pri difamujúcich zásahoch najnižšieho stupňa intenzity (pokiaľ sú, pravda, splnené všetky predpoklady

pre vznik zodpovednosti za zásah do osobnosti) ako primerané volí ospravedlnenie. „Závažnosť“ ujmy
alebo „zníženie dôstojnosti v značnej miere“ spája § 13 ods. 2 OZ s prípadmi (situáciami), v ktorých
sa nerelutárne zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka javí ako nepostačujúce.

24. Pokiaľ nemajetková ujma spôsobená fyzickej osobe môže byť zmiernená niektorou z foriem
morálneho zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 OZ, je potrebné zvoliť takú formu, ktorá je v danej veci
primeraná, a tým zároveň účinná. Aplikácia § 13 ods. 2 OZ (spojená s úvahami o „vážnosti“ zásahu a
„znížení dôstojnosti v značnej miere“) prichádza do úvahy až v prípade, že je morálne zadosťučinenie
(§ 13 ods. 1 OZ) nepostačujúce.

25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku, nakoľko v danom prípade tak k náprave neoprávneného zásahu dôjde práve morálnym
zadosťučinením v podobe písomného ospravedlnenia sa žalovaného adresovaného žalobkyni a jeho
ústneho prednesenia na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva U. I. Z..

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná,
keďžesúdjejžalobevyhovelvcelomrozsahu,pretomávočižalovanémuakoplneneúspešnejprocesnej

strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.