Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. august 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202155
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7821202155.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu Centrum pre deti a rodiny Mlynky - Biele vody, IČO: 17 336 228,
Mlynky - Biele Vody, 053 74, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava,
proti žalovanému B. Y., nar. XX.XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX O., o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Neodkladným opatrením počnúc dňom jeho doručenia súd u k l a d á žalovanému povinnosť zdržať

sa kontaktovania chovancov žalobcu akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky alebo elektronicky.

II. Neodkladným opatrením počnúc dňom jeho doručenia súd u k l a d á žalovanému povinnosť
nepriblížiť sa úmyselne ku chovancom žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie počnúc dňom jeho doručenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa kontaktovania
chovancov žalobcu akoukoľvek formou, najmä osobne, telefonicky alebo elektronicky a povinnosť
nepriblížiť sa úmyselne ku chovancom žalobcu na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Žalobca návrh

odôvodniltým,žejeorganizáciousosamostatnouprávnousubjektivitou,ktorejzriaďovateľomjeÚstredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava. Poslaním Centra pre deti a rodiny Mlynky - Biele
Vody je napĺňať program centra v zmysle zákona č.305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
sociálnej kuratele. Strednodobým cieľom Centra pre deti a rodiny Mlynky - Biele Vody je uplatnenie
legislatívnych zmien pre zintenzívnenie spolupráce centra s rodinami a organizáciami na predchádzanie
umiestnenia detí v zariadení a skrátenie pobytu detí v centre. Efektívne uskutočňovanie ambulantnej a

terénnej formy práce na predchádzanie nepriaznivých situácií v rodinách, so zreteľom na predchádzanie
umiestňovania detí a napĺňanie programu centra pre deti a rodiny Mlynky - Biele Vody. Krátkodobé
ciele centra sú starostlivosť, vzdelávanie a výchova detí. Žalovaný bol ich zamestnancom do 16. 2.
2021. Do ich centra sú umiestňované deti s poruchou ich správania sa, na základe rozhodnutia súdu.
Súd nariadi ústavnú výchovu vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne
narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Ústavná výchova resp. starostlivosť je pritom
najzávažnejšímvýchovnýmopatrením.Podľa§44ods.1,2,3z.č.36/2005Z.z.(vďalšomlenakoZákon
o rodine či ZoR) náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná

starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť
len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnymrozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča, pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť. Ako to už aj z uvedeného
vyplýva, v ich centre sa teda realizuje práve ústavná starostlivosť, o ktorej rozhoduje príslušný súd

zvyčajne v zmysle ust. § 54 ods. 2 Zákona o rodine s tým, že súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť
len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a dieťa je osvojiteľné a nie je možné
ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného
predpisu; rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka; uložené

výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu
rodičovských práv. V určitých prípadoch ich organizácia sa dokonca stáva aj zákonným zástupcom detí
umiestnených do ich centra (viď negatívne vymedzenie uvedené v ust. § 54 ods. 4 Zákona o rodine).
Ako to z uvedeného vplýva, ich chovancom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a je nevyhnutné
dohliadať na to, aby sa ich ústavná výchova realizovala riadne, v medziach zákona tak, aby sa aj naplnil
jej účel. V uplynulých dňoch p. Bc. Ľ. Y. - zodpovedný vychovávateľ v rodinnom dome na adrese O.

XX, O. (satelit CDR Mlynky - Biele Vody) získala informáciu, že žalovaný, ich bývalý zamestnanec,
bezdôvodne kontaktuje deti, ktoré sú umiestnené v ich zariadení, vyčkáva ich pred vyučovaním a aj po
jeho skončení. Ich deti navštevujú Špeciálnu školu v Rožňave, do ktorej a z ktorej dochádzajú voľne,
bez dozoru rovnako, ako majú aj v podmienkach ústavnej výchovy voľný pohyb. Zistili, že žalovaný im
dokonca ponúka aj peniaze či rôzne predmety, resp. hračky. Uvedené deti sú v ich zariadení umiestnené

na základe súdnych rozhodnutí a ich zákonným zástupcom je riaditeľ CDR Mlynky - Biele Vody. Ich
povinnosťou je v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. chrániť zdravý fyzický a psychický vývin týchto detí
a chrániť ich záujmy sledované zákonom. Majú podozrenie, že ich žalovaný nahovára na to, aby
nepočúvali, robili zle či iné veci v rozpore s dobrými mravmi, čím marí účel a poslanie ústavnej výchovy.
Žalovaný ich chovancov kontaktoval permanentne, minimálne počas celého mesiaca máj, ako aj v

mesiaci jún r. 2021. Napr. dňa 27. 5. 2021 v obedňajších hodinách sa ich chovankyne S. N. a C. M.
vracali pešo domov zo školy. Na D. ulici pri garážach ich k sebe zavolal žalovaný, vypytoval sa ich na
„tetu J. Ď.“ (vychovávateľku), dokonca dal im peniaze, C. aj slnečné okuliare a sľúbil im, že na druhý
deň im donesie aj nejaké ďalšie veci. S. N. potvrdila, že ich „ujo“ (žalovaný) čakal pri schodoch a volal
ku svojej garáži. Na druhý deň sa C. zverila, že sa bojí uja B. Y., lebo chce „bule - bule“ (čo po cigánsky

znamená vulgárne označenie súlože) a potom im dá zasa ďalšie veci. Dňa 7. 6. 2021 v ranných
hodinách žalovaný zakričal zo svojho auta pri Tescu v O. na N. B., N. N. a T. N., ktorých zavolal k
sebe s tým, že má pre nich hračky. T. N. mu na to povedal, že "choď preč, nič nechcem od teba" a
odišli do školy. N. sa doma pochválil, že stretol ráno uja B., ktorý mu dal cukrík a tiež vyzvedal ohľadne
našej zamestnankyne C. N. (pomocnej vychovávateľky). Uvedené skutky sú uvedené len na ilustráciu,

tých totiž bolo ďaleko viac. Je zrejmé, že ich chovanci sú problematické deti, s ktorými nie je ľahká
komunikácia, pričom informácie, ktoré uviedli, nemusia byť úplné či presné a preto má žalobca obavu,
že sa medzi nimi a menovaným mohli odohrať aj iné, ešte závažnejšie veci. Takéto kontaktovanie ich
chovancov považujú za nedôvodné a neprípustné, ktoré si neželajú, pretože to ohrozuje ich mravnú
výchovu a zdravý duševný vývin. Zastávajú názor, že podať tento návrh je nielen ich občianskou, ale

dokonca až zákonnou povinnosťou. Platí to o to viac, že práva zákonného zástupcu ich chovancov
vykonáva ich štatutár, ergo rozhodovať o tom, čo je alebo nie je v súlade s ich najlepšími záujmami
prislúcha im, pričom jednoznačne si neželajú, aby ich chovancov akýmkoľvek spôsobom kontaktoval
žalovaný. Boli by totiž veľmi neradi, keby došlo k takej neželanej situácii, ako tomu bolo v značne
medializovanom prípade „Čistý deň“. Z uvedeného dôvodu dnešného dňa podali aj žalobu, ktorou sa

dožadujú uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa kontaktovania ich chovancov akoukoľvek formou
tak, ako to vyplýva aj z jej písomného vyhotovenia. Považujú za nepochybné, že zdravý duševný vývoj
ich chovancov si vyžaduje okamžitý zásah a ochranu súdu, pretože vyššie popísané kontaktovanie
žalovaným (navyše bez ich súhlasu) bez akýchkoľvek pochýb ohrozuje ich vývin. Naviac ich chovanci
v prevažnej väčšine pochádzajú zo sociálne slabších rodín, ich osobnosť je spravidla veľmi simplexná

a sú vo zvýšenej miere sugestibilné, osobitne ak takýto podnet prichádza zo strany dospelého človeka,
navyše ktorý je alebo bol vo vzťahu k nim v určitom vzťahu nadriadenosti, čiže spravidla nie je problém
ich naviesť na akékoľvek (napr. nemravné) konanie. Označený vzťah bol i „vynucovaný“ formou úcty
a rešpektu k takýmto ľuďom, v podstate ku svojim predstaveným, aké postavenie mal aj žalovaný k
nim počas svojho pôsobenia u nich. Ide o skutočnosti, ktoré nepochybne zvyšujú beztak vysoké riziko

ohrozenia ich chovancov.

2. Podaním doručeným súdu dňa 06.08. 2021 právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že v čase
vypracovania predmetného návrhu vypracovali aj žalobu vo veci samej, ktorú mienili podať súčasnes týmto návrhom, o čom sa zmienili aj v citovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
pričom dokonca aj označili ako dôkaz rovnopis žaloby. Po vyhotovení oboch týchto podaní však usúdili,
že vzhľadom na to, že v podstate je totožné znenie petitu ako žaloby, tak aj návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia (§ 330 ods. 2 CSP - ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej) a preto je predpoklad, že by pozitívnym
rozhodnutím o ňom, čiže nariadením neodkladného opatrením, by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami tak, ako to má na mysli ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti sa preto rozhodli zbytočne nezaťažovať súd podaním žaloby a iniciovať konanie

vo veci samej s tým, že sa snáď problém vyrieši i v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladného
opatrenie. Žiaľ, zrejmou nesprávnosťou sa pri podaní predmetného návrhu nevymazala jeho časť, ktorá
odkazuje na žalobu vo veci samej a preto jeho posledný odsek bodu II na strane 2 upravujú tak, že z
neho vynechávajú poslednú vetu a odkaz na rovnopis žaloby vo veci samej, ktorý správne znie: „Takéto
kontaktovanie našich chovancov považujeme za nedôvodné a neprípustné, ktoré si neželáme, pretože
to ohrozuje ich mravnú výchovu a zdravý duševný vývin. Zastávajú názor, že podať túto žalobu je nielen

ich občianskou, ale dokonca až zákonnou povinnosťou. Platí to o to viac, že práva zákonného zástupcu
ich chovancov vykonáva ich štatutár, ergo rozhodovať o tom, čo je alebo nie je v súlade s ich najlepšími
záujmami prislúcha im, pričom jednoznačne si neželajú, aby ich chovancov akýmkoľvek spôsobom
kontaktoval žalovaný. Boli by totiž veľmi neradi, keby došlo k niečomu takej neželanej situácii, ako
tomu bolo v značne medializovanom prípade „Čistý deň“.“ Ako to aj z uvedeného vyplýva, tento návrh

je návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pre začatím konaním (§ 324 ods. 1 CSP). Práve s
poukazom na skutočnosti, ktoré vyššie uviedli ich návrh neobsahuje údaj o tom, po akú dlhú dobu má
neodkladné opatrenie trvať s tým, že súd môže, ale nemusí určiť dobu jeho trvania (viď § 330 ods. 1 CSP
- súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas), pretože časové jeho časové
ohraničenie by vylučovalo záver o tom, že by jeho nariadením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami. Len pre úplnosť uvádzajú, že podľa ich názoru už aj doslovné znenie citovanej
právnej normy jasne naznačuje (viď formulácia trvalá úprava pomerov), že nie je narušením zásady
proporcionality v obdobných prípadoch ani nariadenie neodkladného opatrenia na bližšie nevymedzený
časový úsek. Žiada sa k tomu dodať, že (ani) nariadenie takto navrhovaného neodkladného opatrenia
nemá za následok nemennosť takto vzniknutej právnej a faktickej situácie neznamená pre žalovanú

stranu nemožnosť docieliť zmenu týchto pomerov, pretože takúto možnosť nesporne mu zaručuje napr.
ust. 334 CSP. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby im súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP neuložil povinnosť
podať žalobu v ním určenej lehote s tým, že v prípade potreby, najmä so zreteľom na postoj žalovaného
k veci samej, strana žalobcu beztak zváži jej podanie.

3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 od. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. V zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa
na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

9. Aj v konaní o neodkladnom opatrení sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžuuplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom
nariadeného neodkladného opatrenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie
tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených

dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

10. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením
upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná,

obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny
a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

11. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
len za situácie, že už z návrhu na jeho nariadenie sú zrejmé také skutkové tvrdenia a označené také
dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana

a súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik, či rozširovanie škody alebo inej ujmy na právach a
oprávnených záujmov žalobcu neodkladného opatrenia, keď dôkazné bremeno spočíva výlučne na
žalobcovi.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia je súd povinný vyhodnotiť, či : a/ je osvedčená existencia

právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, d/
navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolnosti prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného

ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

13. Súd posudzoval proporcionalitu proti sebe stojacich práv - práva žalobcu na ochranu jemu zverených
maloletých osôb a právo na slobodný pohyb a kontaktovanie osôb.

14. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP vychádza zo znenia čl. 3.1
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať s, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme

rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe
má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zákaz alebo
obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ( písm. h), ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná

integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

15. Podľa § 336 ods. 1/ CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Súd má zato, že žalobca osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdeniami
uvedenými v návrhu, uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa žalobca domáha, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia žalovaného ako povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

17. Súd má tiež zato, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno
prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda neuložil žalobcovi

povinnosť podať žalobu vo veci samej.

18. O povinnosti na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1/ CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.19. Podľa § 255 ods. 1/ CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Podľa § 262 ods. 2/ CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.