Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. august 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 0T/68/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921010218
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6921010218.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaného W.

A., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., ktorý je stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. A. V. U. V. H. L. D. X. Z., nar. XX.XX.XXXX v F. Z., trvale bytom W. XX, adresa na
doručovanie písomností W. X, okres Rimavská Sobota, bez zamestnania, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

dňa 10.05.2021 okolo 21.30 h v F. Z. v byte na X. N.U. N. Č.. XX pod vplyvom alkoholu, počas návštevy
u poškodenej C. A., nar. XX.XX.XXXX, potom, ako sa na jeho výzvu poškodená postavila zo stoličky,
chytil ju za ruky a odhodil ju na gauč, následkom čoho si poškodená udrela hlavu do steny, chcel ju udrieť
päsťou, poškodená však jeho úder vykryla nohami, a keď neskôr C. A. pootvorila dvere, aby susedia
počuli jej krik o pomoc, k nej priskočil, chytil ju za krk a povedal jej, aby bola ticho, lebo ju zabije, vykrúcal
jej pritom ruky, ktoré vyhrážky vzbudili u C. A. strach o život, pričom C. A. následne privolala na pomoc

susedov, ktorí privolali hliadku OO PZ F. Z., ktorá o 22.15 h podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzila
obžalovaného na osobnej slobode,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a to násilím,

t ý m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím § 138 písm.
d) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote dňa 12.05.2021 sp. zn. 2Pv 145/21/6609-10 podal
obžalobu na W.V. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona

na skutkovom základe, že dňa 10.05.2021 okolo 21.30 h v F. Z. na X. N. N. Č.. XX sa v byte vyhrážal
pod vplyvom alkoholu C. A., nar. XX.XX.XXXX, u ktorej bol na návšteve, že uvidí, kto je on, že ju nechce
vidieť v meste, lebo uvidí, čo jej spraví a potom ju chytil za obe ramená a strčil ju hlavou o stenu, ktoré
vyhrážky vzbudili u C. A. strach o život, privolala na pomoc susedov, ktorí privolali hliadku OO PZ F.
sobota, ktorá o 22.15 h podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku obmedzila obvineného na osobnej slobode.

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci vydal trestný rozkaz sp. zn. 0T/68/2021 zo dňa 12. mája 2021,
ktorým uznal obvineného vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov so zaradením na
výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný podal v zákonnej lehote dňa 12.05.2021 odpor proti trestnému rozkazu. Súd následne vo
veci vytýčil hlavné pojednávanie na deň 24.06.2021, 08.07.2021, na ktorom vykonal dokazovanie a dňa
19.08.2021 vydal tento rozsudok.

Obžalovaný svoju vinu v celom rozsahu popieral. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň

tvrdenéhoincidentupomáhalpoškodenejsťahovaťniektoréjejvecizP..Malsapozrieťajnajejnotebook,
či je funkčný. Opätovne sa stretli v F. Z. o 16:45 hod. Na požiadanie poškodenej kúpil dva litre červeného
vína a jeden liter bieleho vína. Následne s poškodenou išli na jej byt, kde preberali jej bývanie, predaj jej
domu v P., pozreli sa na opravený notebook. Počas asi hodinovej debaty obaja požívali aj víno. Zbadal
na poškodenej, že už má viac vypité a povedal jej, že už by bolo aj dosť pitia. Z dvojlitrovej fľaše vína

mohla vypiť asi tak liter. Ona nesúhlasila, na čo jej chcel vybrať fľašu vína z rúk, ona sa priečila. Začala
kričať a nedalo sa s ňou už normálne komunikovať. Keď jej tú fľašu nakoniec zobral, začala robiť cirkus.
Fľašu obžalovaný zobral a odložil za práčku v kúpeľni, na čo však poškodená vybrala ďalšiu fľašku, ktorú
mala u seba. Obžalovaný jej povedal, že nemieni ostať, nakoľko si uvedomoval, do akých problémov
sa môže dostať s ohľadom na podmienku, v ktorej práve bol. Poškodená mu hovorila, že keď sa mu

to nepáči, môže aj odísť a otvorila mu vstupné dvere bytu. Na to susedka pani N. začala otvárať svoje
dvere bytu a poškodená hneď privrela svoje dvere, nakoľko vtedy celý čas stála pri dverách. Obžalovaný
poškodenej hovoril, že odchádza, na čo ho ona chytila okolo pása a hovorila mu, aby nikde nešiel, že
všetko bude v poriadku. Ešte mu povedala, že nikoho nie je nič do toho, keď sa oni dvaja pohádajú. Keď
ho objala okolo pása, obžalovaný ju od seba jemne odtlačil. Išiel sa obuť a ešte si sadol ku stolu, dal si

trochu vína a zapálil cigaretu. Poškodenú žiadnym spôsobom nenapadol, ani sa jej nevyhrážal.

Svedkyňa poškodená C. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v predmetný deň obžalovaný prišiel
pre ňu autom a z jej domu v P. zobrali nejaké veci a potom sa vrátili do F. Z.. Potom sa rozišli, obžalovaný
odložil auto doma a hneď sa vrátil späť. Následne sa stretli na stanici v F. Z. a išli spolu k poškodenej

na byt. Cestou si pri stanici kúpili jednu dvojlitrovú fľašu červeného vína. Podľa jej názoru v čase nášho
stretnutia na stanici už obžalovaný mal niečo vypité, samotná poškodená však nemala. U nej v byte si
sadliarozprávalisa,kdeobžalovanýhovorilojejproblémoch.Správalsavtomčasekľudne.Obžalovaný
mal pri sebe dvojdecovú fľašku borovičky alebo niečoho podobného a keď túto vypil, pokračoval pitím
červeného vína zo zakúpenej fľaše. Táto dvojlitrová fľaša sa dopila celá. Poškodená nevedela povedať,

koľko z nej vypil obžalovaný, koľko ona. V čase incidentu cítila, že má vypité, avšak necítila sa byť opitá.
V priebehu posedenia sa obžalovaný nejako zmenil, začal ju opľúvať a pľul aj na zem. Vyfúkal si nos na
zem a hodil do poškodenej menšiu fľašku, ktorú mal pri sebe. Začal ju aj urážať, že je sprostá a škaredá.
V jednej chvíli sa postavil a keď si sadla na jeho miesto, tak jej kázal vstať, na čo mu povedala, aby
počkal, následne vstala, aby utrela neporiadok, ktorý narobil. Obžalovaný ju vtedy chytil za ruku a hodil

ju na gauč, ktorý má pri stene a pri páde na tento gauč si udrela hlavu o stenu. Nevie, či je to skutočne
pravda, ale zasahujúci policajt jej povedal, že jej krváca z hlavy. Poškodená začala hlasno vrieskať a
ešte ako bola na tom gauči, ju obžalovaný chcel udrieť päsťou, pričom poškodená jeho úder vykryla
nohami. Ešte jej hovoril, aby bola ticho, lebo ak na neho zavolajú policajtov, bude mať z toho zle. Na to
na jej dvere zaklopal správca pán S., povedal, aby boli tichšie. Keď pán S. odišiel, pootvorila vstupné

dvere a vyzvala obžalovaného na odchod. On k nej pribehol, pritlačil ju o stenu, chytil ju za krk, vykrútiljej ruku a povedal jej, že keď bude mať problém, tak uvidí. Keď ju držal za krk, vyhrážal sa jej aj zabitím.
O niekoľko minút prišli policajti aj s pánom S. a videli, že má vykrútenú a boľavú ruku. Na to policajti
vošli do bytu pre obžalovaného a odviedli ho preč. K zraneniam uviedla, že mala hrču na hlave a hoci

ju policajti žiadali, aby išla na vyšetrenie, ona tak neurobila, aby z toho nebol ešte väčší problém pre
obžalovaného. Nechcela ani vypovedať, avšak policajti jej povedali, že musí, inak ju dovtedy nepustia.
Trestné oznámenie nechcela podať, chcela to riešiť cez súd, aby sa obžalovaný nemohol k nej priblížiť.

K výpovedi svedkyne súd vzhľadom na námietku obhajcu, že táto pri svojom výsluchu v prípravnom

konaní nebola poučená o možnosti odmietnuť vypovedať pre blízky vzťah s obžalovaným, samosudca
udáva, že svedkyňa - poškodená bola o tejto skutočnosti riadne poučená pred svojím výsluchom na
hlavnom pojednávaní, pričom svedkyňa toto právo nevyužila a rozhodla sa vypovedať. Obdobne bola
poučená aj pri svojom výsluchu ako svedkyne - poškodenej v prípravnom konaní dňa 11. 5. 2021, kde
právo odmietnuť vypovedať taktiež nevyužila.

Svedkyňa Z. N. vypovedala, že je bezprostrednou susedkou pani A., majú spoločnú stenu. V ten večer
okolo 18.00 h z jej bytu počula nejaké čudné zvuky, pripomínalo to hádku, pričom svedkyňa rozoznala
mužský aj ženský hlas. Potom bolo ticho. Okolo pol ôsmej až ôsmej začala pani A. kričať ba až vrieskať,
kdečiastočneišlooneartikulovanývreskotasvedkyňarozumelalentoľko,žepomaďarskyniekomukričí
„vypadni!“. Okrem toho počula silný buchot ako keby o podlahu alebo o stenu, a to viackrát za sebou.

Chcela ísť zabúchať na dvere pani A.. Keď vyšla na chodbu, videla, že svoje dvere má pootvorené.
Počula, ako mužský hlas hovorí po maďarsky, že „vravel som ti, že buď ticho“. Na to sa svedkyňa vrátila
do svojho bytu, tresla svojimi dverami. Dvere pani A. ostali podľa svedkyne pootvorené, vnútri to však
stíchlo. Svedkyňa následne dala vedieť správcovi pánovi S.. S obžalovaným ani s pani A. v priamom
kontakte nebola.

Svedok W. S. vypovedal, že v predmetný večer asi o 20.40 hod mu volala pani N., že počula zvuky
fyzického útoku z bytu pani A.G.. Toto bol štvrtý prípad, kedy sa susedia sťažovali na krik z bytu pani
A.. Svedok išiel k bytu pani A. sám. Jej dvere som našiel pootvorené a vo vnútri bytu bolo ticho. Na jeho
zavolanie pani A. vyšla von, celá sa triasla a plakala. Držala si rameno, avšak na jeho otázku či sa niečo

stalo, tvrdila, že nič sa nestalo. Svedok zo správania pani A. vyvodil, že k niečomu predsa len muselo
dôjsť, preto zavolal políciu. Na pani A. žiadne zranenia nespozoroval, avšak zdalo sa mu, že mala vypité.
Išiel osobne na OO PZ a vrátil sa s hliadkou. Policajti vošli do bytu, svedok ostal čakať pred bytom. A. A.
pred bytom policajtom porozprávala k čomu došlo, čo počul aj svedok. Hovorila o tom, že obžalovaný jej
vykrúcal ruky, búchal hlavu o stenu a odhrnula si aj tričko a ukázala aj modrinu na ramene. Na otázku,

či pani A. chcela podať trestné oznámenie uviedol, že policajti sa poškodenej spýtali, či pôjde s nimi na
obvodné oddelenie, na čo ona povedala, že pôjde.

Svedok M. A. vypovedal len k okolnostiam rozhovoru s poškodenou po vzatí obžalovaného do väzby.
Poškodená pri tomto rozhovore žiadne konkrétnosti incidentu neponúkla, povedala, že veci sa udiali tak,

ako je to opísané v uznesení polície.

Svedok O.. Z. Z. vypovedal, že ako policajt spolu s kolegom Š. vyrazil v daný večer na zásah. Pred
bytovkouichčakalsprávcabytovkyaspoluišliažkubytu.Keďprišli,dverenabytepaniA.bolizatvorené.
Na zaklopanie ich trochu pootvorila a tak s nimi komunikovala. Nechcela veľmi hovoriť, na ich otázku,

či je sama, odpovedala, že je tam aj obžalovaný. Zavolali ju na chodbu, aby sa s ňou lepšie vedeli
porozprávať. Tam poškodená uviedla, že sa pohádala s obžalovaným. Dôvody hádky veľmi neozrejmila,
hovorila, že keď si obžalovaný vypije, tak sa zvyknú hádať a nestalo sa to prvýkrát. Hovorila aj to, že
jej obžalovaný mal udierať hlavou do steny a svedok aj videl drobnú odreninu vo vlasatej časti hlavy
poškodenej. Komunikácia s poškodenou bola ťažká, vždy keď bol obžalovaný na blízku, a to aj neskôr

na útvare, bolo vidno, že sa ho bojí. Na reči poškodenej a na jej tvári bolo vidno, že niečo vypila.
Svedok však nezaznamenal významné vplyvy napr. na motoriku, alebo že by sa tackala. Podľa jeho
názoru poškodená vedela, že o čo ide. Následne sa rozhodli zavolať ju na útvar spolu aj s obžalovaným.
Poškodená bola nerozhodná, aj chcela, potom nechcela to riešiť cez políciu. Policajti sa jej snažili
vysvetliť, aké sú možnosti. Jednou z možností bolo riešenie veci ako priestupku, na čo poškodená

uviedla, že sa bojí, čo sa stane, ak by obžalovaného po uložení pokuty pustili a prišiel by do bytu.
Preberala sa aj možnosť vykázania z bytu, čo však odmietla. Nakoniec aj sama uznala, že udalosť
je potrebné riešiť podaním trestného oznámenia, pričom predtým jej bolo vysvetlené, že ak trestné
oznámenie podá, bude sa vec riešiť v rovine trestného práva. Poškodená sa počas tejto komunikácie ajrozhodla odísť, po opakovanom informovaní o dostupných právnych krokoch však ostala. Policajti však
poškodenú nepresviedčali, aby trestné oznámenie podala, sama sa tak rozhodla. Obžalovaný sa pri
zásahu správal kľudne, spolupracoval a čudoval sa, čo tam vôbec polícia robí. V byte žiadne známky

neporiadku nezaznamenali. Neskôr sa svedok s obžalovaným rozprával aj na útvare, keď ho zobrali na
cigaretu. Hovoril, že hádky medzi ním a poškodenou vznikajú kvôli predaju jej rodinného domu v P.Ď. a
že on jej chcel v tomto pomôcť a že teraz na to doplatí.

Svedok O. Š. ako druhý zasahujúci policajt vypovedal v podstatných rysoch zhodne so svedkom

Z. s tým, že na obvodnom oddelení sa musel podieľať na riešení iného prípadu a s poškodenou a
obžalovaným ďalej komunikoval len jeho kolega Z. Z..

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom vyššie uvedených svedkov,
obžalovaného, ako aj prečítaním listinných dôkazov a to zápisu o dychovej skúške č.l. 29, trestného
rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 11T/16/2021 č.l. 31-32, uznesenia Okresného súdu

Rimavská Sobota sp. zn. 11T/16/2021 č.l. 33-34, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR č.l.
36-37, odpisu z registra trestov č.l.38,169.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obžalovaným - výsluch svedkov D.. U. N. a D.. M. D.. Uvedení
svedkovia mali byť vypočutí na preukázanie skutočnosti, že poškodená sama trestné oznámenie

nechcela podať. Uvedená skutočnosť je však bez významu pre rozhodnutie o podanej obžalobe - zo
zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že poškodená sa nakoniec rozhodla pre podanie trestného
oznámenia. Taktiež sa žiada poznamenať, že v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania nejde o
trestný čin, pri ktorom by bolo trestné stíhanie viazané na súhlas poškodeného podľa § 211 ods. 1
Tr. poriadku. Na dôvažok sa žiada uviesť, že aj z výsluchu svedkov Š. a Z. (policajtov zasahujúcich v

byte poškodenej) vyplynulo, že obžalovaná po príchode na útvar dlhý čas oscilovala medzi rozhodnutím
podať trestné oznámenie a zámerom odísť z útvaru, nakoniec sa však rozhodla podať trestné
oznámenie.

Po dokazovaní vykonanom najmä výsluchom obžalovaného a vyššie uvedených svedkov súd dospel

k záveru, že obžalovaný sa na úkor poškodenej dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania, keď sa jej
vyhrážal zabitím, pričom ju držal za krk a vykrúcal jej ruky. Ešte predtým sa voči nej dopustil aj iného
násilného konania, a to sotenia na gauč, pri ktorom si poškodená buchla hlavu do steny. Taktiež sa
ju pokúsil udrieť päsťou, úder však poškodená vykryla nohami. Dokazovaním vykonaným na hlavnom
pojednávaní nebolo preukázané priame búchanie hlavou poškodenej o stenu, ani kopance, preto

samosudca upravil opis skutku tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podstata skutku
je však nepochybne zachovaná, keďže vyhrážky smrťou sprevádzané opísanými násilnými atakmi ostali
preukázané, hoci čiastočne pri inom konaní obžalovaného, než bolo opísané v podanej obžalobe. Súd
pri opise udalostí z predmetného večera uveril poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne
opísala útok a vyhrážky obžalovaného. Jej výpoveď posilňuje aj výpoveď svedkyne N., ktorá počula

intenzívnevýkrikyobžalovanejzosvojhobytu,akoajtupénárazyopodlahu,resp.stenu.Taktojezrejmé,
ženešlolenoslovnúhádku,akotoprezentovalobžalovaný.Ofyzickomatakusvedčiaajporanenia,ktoré
zaznamenali svedkovia Š., Z. aj S. (odrenina, resp. rana vo vlasatej časti hlavy, modrina na ramene), i
keď tieto pre neochotu poškodenej podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu neboli patrične zdokumentované.
Z následného správania sa poškodenej vyplýva výrazný strach poškodenej z obžalovaného, ktorý bol

opísaný tak zasahujúcimi policajtmi, ako aj svedkom S., ktorý bol zrejme založený fyzickým útokom
obžalovaného, zároveň však aj snaha nepriťažiť obžalovanému podaním trestného oznámenia. Tieto
tendencie samosudca zaznamenal aj pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní. V kontexte skutočnosti,
že podľa uvedenia poškodenej medzi nimi existoval aj intímny vzťah, takáto dualita emócií nie je ničím
výnimočná a nesvedčí o neúprimnosti poškodenej.

Absenciu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u poškodenej v čase skutku nemožno hodnotiť
pozitívne, pričom dôvody nevykonania skúšky ostali nejasné. Z opisu správania sa poškodenej v časti
skutku však nevyplýva, že by v dôsledku požitia alkoholu nebola schopná reprodukovať udalosti daného
večera v súlade s tým, ako ich vnímala.

Súd neakceptoval argument obhajcu, že násilné konanie je už pojmovým znakom základnej skutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona. Podľa uvedeného
ustanovenia sú postihované výlučne verbálne vyhrážky. Pokiaľ sa k nim pridruží násilie ako zákonompredpokladaný typ závažnejšieho spôsobu konania, ide o konanie trestné podľa § 360 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. d) Trestného zákona. Súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, lebo inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť
dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to násilím. Dôvodná obava na
strane poškodenej vyplýva z jej následného správania sa aj pri komunikácii s policajtmi, keď voči
obžalovanému prejavovala silné známky strachu.

Lustráciou v registri trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy
trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 24.02.2021, sp. zn. 11T/16/2021 právoplatným dňa
25.02.2021 k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom. Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nebola vzhliadnutá. Priťažujúca okolnosť
u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol už za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba pri prečine nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona je 6 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody.
V zmysle citovaného ustanovenia sa trestná sadzba zvyšuje na 16 mesiacov až 3 roky.

Obžalovaný skutok spáchal v priebehu plynutia skúšobnej doby odsúdenia tunajším súdom v konaní

sp. zn. 11T/16/2021. Nakoľko podľa ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona nemožno podmienečne
odložiť výkon trestu okrem iného aj pri odsúdení za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, opätovné ukladanie podmienečného trestu nie je možné. To platí obdobne
aj o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom (§ 51 ods. 1 Tr.
zákona). Z týchto dôvodov súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, a to na

dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, t. j. v trvaní 16 mesiacov. Uvedený trest s ohľadom na to, že
poškodenej vážnejšia ujma na zdraví pri násilnom konaní nebola spôsobená a že ani ona sama nemá
záujem na prísnom potrestaní obžalovaného, považuje samosudca za dostatočný, a to aj z pohľadu
možnosti nápravy obžalovaného.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol
vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, samosudca ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal
závažnejším spôsobom konania a to násilím,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavenýspôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.