Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. august 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218201476
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2218201476.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. C. T. XXX/X, K. Š., o
zaplatenie istiny 1.438,41 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvné úroky vo výške 1.163,- eur a zmluvné úroky vo

výške 29,90 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, najviac však do
výšky sumy zmluvných úrokov 686,61 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobcovi s a p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov zostávajúceho konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k
zaplateniu istiny vo výške 1.438,41 eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania vyčíslenými k 28.02.2018
spolu vo výške 1.718,71 eur, so zmluvnými úrokmi vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok

odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) na základe úverovej zmluvy zo dňa
04.02.2014 poskytol právnemu predchodcovi žalovaného (jeho matke neb. T. Š., nar. 26.02.1951, ďalej
aj ako „dlžník“) peňažné prostriedky vo forme úveru vo výške 1.500,- eur, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť
formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných anuitných splátok. Vzhľadom na omeškanie
dlžníka s platením splátok úveru vyhlásil veriteľ na základe oznámenia zo dňa 18.06.2015 mimoriadnu
splatnosť úveru k tomuto dňu a zároveň vyzval dlžníka na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Dlžník od
poskytnutia úveru zaplatil celkovo sumu 423,88 eur (z toho bola započítaná na istinu úveru suma 61,59

eur a na zmluvné úroky suma 242,37 eur), pričom počas konania už neboli uskutočnené žiadne ďalšie
úhrady.
2. Predmetom konania zostal nárok žalobcu prevyšujúci rozsah nároku, ktorý už bol právoplatne
rozhodnutý platobným rozkazom č.k. 17Csp/44/2018-144 z 03.07.2020, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.438,41 eur spolu s vyčíslenými úrokmi a úrokmi z omeškania vo
výške 555,71 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od 01.03.2018

do zaplatenia a náhradu trov tejto časti konania. Vo zvyšnej časti konania (o zaplatenie zmluvných
úrokov vo výške 1.163,- eur a zmluvných úrokov vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia) bolo nariadené pojednávanie, ktoré súd vykonal v súlade s príslušnýmiustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti nijakým spôsobom neospravedlneného žalovaného, ktorý bol
riadne a včas predvolaný na pojednávanie a zároveň nepožiadal o jeho odročenie. Súd vo veci vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podstatným obsahom

spisu (najmä žaloba s prílohami čl. 1-40, doplnenie žaloby a vyjadrenia žalobcu s prílohami z 10.04.2019
č. l. 64-79, z 14.06.2019 č. l. 91-110, z 29.05.2020 č. l. 135-138, z 27.07.2020 č. l. 150-161, z 17.02.2021
č. l. 187-209, osvedčenie o dedičstve č. l. 126-128) a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci: Pôvodný veriteľ (Poštová banka, a.s.) je spoločnosť, ktorej
predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (banková činnosť).

Právny predchodca žalovaného ako dlžník nekonal v predmetnej sporovej veci v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania. Pôvodný veriteľ a dlžník uzavreli dňa 04.02.2014 úverovú zmluvu,
ktorou bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 29,90 %,
s konečnou splatnosťou 20.02.2022 a s výškou splátok 42,- eur mesačne. V súlade s bodom 6.9
Obchodných podmienok pôvodného veriteľa pre úver - dobrá pôžička v znení účinnom od 06.01.2014
tvoriacich súčasť úverovej zmluvy vyhlásil pôvodný veriteľ pre neplatenie dohodnutých splátok zo strany

dlžníka riadne a včas mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.06.2015, čím vznikla dlžníkovi povinnosť
jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť pohľadávky z úveru vo výške 1.838,53 eur.
Dlžník od poskytnutia úveru zaplatil celkovo sumu 423,88 eur (z toho bola započítaná na istinu suma
61,59 eur a na zmluvné úroky suma 242,37 eur), pričom počas konania už neboli uskutočnené žiadne
ďalšie úhrady. Pôvodný veriteľ si v tomto konaní uplatnil voči dlžníkovi nezaplatený zvyšok istiny úveru

vo výške 1.438,41 eur spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania vyčíslenými k 28.02.2018 spolu vo výške
1.718,71 eur, so zmluvnými úrokmi vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2019
zo dňa 06.05.2019 vrátane špecifikácie pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom

ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, ako postupníkom, bola
pohľadávka pôvodného veriteľa voči dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania,
postúpená na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, pričom uznesením
súdu č.k. 17Csp/44/2018-131 z 29.04.2020 bol následne na návrh žalobcu pripustený vstup
uvedeného postupníka do predmetného konania namiesto pôvodného žalobcu. V dôsledku tohto mal

súd osvedčenú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto spore podľa § 526 Občianskeho zákonníka.
Pasívna vecná legitimácia žalobcu ako dediča dlžníka bola daná v zmysle osvedčenia o dedičstve sp.
zn. 13D/414/2015 zo dňa 21.02.2020.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dlžník uzavrel predmetnú zmluvu o
úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako spotrebiteľ. Pôvodný veriteľ sa domáhal svojich
nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky a tento sa zaviazal vrátiť ich

v dohodnutých mesačných anuitných splátkach spolu s príslušným úrokom. Pretože právny predchodca
žalobcu ako veriteľ poskytoval spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník ho neprijímal na
takéto účely, spĺňajú tieto osoby definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
zmluva z 04.02.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou

poskytnutý je spotrebiteľským úverom, pričom na daný právny vzťah sa vzťahujú predovšetkým
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ďalej aj ust. § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo potrebné
preskúmať, či v listinách tvoriacich zmluvu, sú obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny
vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, má
písomnú formu a všetky jej náležitosti sú na listinách, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Žalovaný nárok žalobcu
nijako nesporoval po vecnej, ako ani po právnej stránke. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, a to

aj s ohľadom na splnenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. /z okolností daného prípadu nevyplýva, že by spotrebiteľovi neumožňovali
dané podmienky zmluvy bez ťažkostí a s istotou identifikovať jednotlivé povinné obsahové náležitosti
zmluvy/ dospel súd k záveru, že žaloba v časti nároku priznaného čiastočným platobným rozkazom č.k.
17Csp/44/2018-144 z 03.07.2020, ako aj v časti zmluvných úrokov vo výške 1.163,- eur a zmluvných

úrokov vo výške 29,90 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, najviac však
do výšky sumy zmluvných úrokov 686,61 eur, bola podaná dôvodne. Predmetný úver bol pre omeškanie
s platením mesačných splátok (ktoré vyplýva z prehľadu splátok a úhrad) v súlade s úverovou zmluvou
(bod 6.9 Obchodných podmienok pôvodného veriteľa pre úver - dobrá pôžička v znení účinnom od
06.01.2014 tvoriacich súčasť úverovej zmluvy), ako aj zákonnou úpravou (§ 565 a § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka - predchádzajúca výzva z 02.06.2015 č.l. 74 spisu) predčasne zosplatnený
ku dňu 18.06.2015, čím vznikla dlžníkovi povinnosť jednorazovo uhradiť banke celú zostávajúcu časť
pohľadávky z úveru. Predchádzajúca výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj jej
doručenie (zaslanie) žalovanému a takisto doručenie (zaslanie) oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalovanému neboli v konaní zo strany žalovaného nijakým spôsobom spochybňované

a popierané, preto súd tieto skutočnosti považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p. Dlžník od
poskytnutiaúveruzaplatilnaistinusumu61,59eur,pretosúdužvyššieuvedenýmčiastočnýmplatobným
rozkazom (ktorý nadobudol právoplatnosť) vyhovel žalobe v časti nesplateného zostatku istiny 1.438,41
eur,pričomvčastiprislúchajúcehopríslušenstvatejtopohľadávkyvyhovelsúdžalobejednakčiastočným
platobným rozkazom /v časti zostávajúcich zmluvných úrokov vzniknutých ku dňu vyhlásenia predčasnej

splatnosti úveru (18.06.2015) vo výške 353,10 eur (596,80 eur - 242,37 eur, resp. po zaokrúhlení v
zmysle vyjadrenia žalobcu z 10.04.2019 a v zmysle žalobného návrhu - 243,70 eur) a v časti úrokov
z omeškania vyčíslených do 28.02.2018 vo výške 202,61 eur, spolu teda vo výške 555,71 eur (353,10
eur + 202,61 eur); ďalej v časti úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.438,41 eur od
01.03.2018 do zaplatenia/ a jednak predmetným rozsudkom vyhláseným dňom 18.08.2021 v časti

ďalších zmluvných úrokov vo výške 1.163,- eur (vyčíslené zmluvné úroky vzniknuté od
19.06.2015 do 28.02.2018 - viď prehľad na č.l. 67-68 spisu) a v časti zmluvných úrokov vo výške 29,90
% ročne zo sumy 1.438,41 eur od 01.03.2018 do zaplatenia, najviac však do výšky sumy
ďalších nevyčíslených zmluvných úrokov 686,61 eur (viď dôvody v nasledujúcom odseku odôvodnenia
tohto rozsudku), pretože na vrátenie peňazí z úveru spolu s úrokmi (v priznanom rozsahu) a úrokmi z

omeškania vznikol žalobcovi nárok na základe príslušných zmluvných, ako aj citovaných zákonných
ustanovení o zmluve o úvere a o omeškaní dlžníka za stavu, keď sa dlžník nepochybne dostal s plnením
svojich záväzkov do omeškania.

5. Strany sa v uzavretej zmluve o úvere vrátane jej súčastí (bod 5.7 a 5.8 Obchodných podmienok

pôvodného veriteľa pre úver - dobrá pôžička v znení účinnom od 06.01.2014 tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy) dohodli na tom, že pokiaľ dlžník z úverového vzťahu poruší povinnosť splácať úver, v dôsledku
čoho dôjde k jeho predčasnému zosplatneniu veriteľom, bude dlžník aj naďalej platiť úroky z úveru, ktoré
sú odplatou za poskytnutý úver, čo súd aj rešpektoval (zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských
úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru

až do úplného splatenia úveru), avšak - pokiaľ nedôjde k zaplateniu celého zostatku istiny skôr (kedy je
žalovaný povinný platiť úroky z istiny len do jej skutočného vrátania veriteľovi) - maximálne len do výšky,
v akej by mal žalovaný zaplatiť zmluvné úroky z istiny pri riadnom plnení povinností v zmysle zmluvy
ako cenu peňazí s tým, že predmetnú dohodu nad rozsah v zmluve vopred stanovenej celkovej výšky
úrokov, ktoré má dlžník zaplatiť za poskytnuté peniaze počas dohodnutej doby splácania úveru (len do

tejto výšky sú zmluvné úroky ako cena peňazí vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne), považoval súd
za dojednanie, ktoré je podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neprijateľnou, a tým i neplatnou
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, pretože také dojednanie by umožňovalo navyšovanie ceny peňazí bez jej
presného objemového a časového ohraničenia, čím by sa postavenie dlžníka ako spotrebiteľa mohlo
neprimerane zhoršiť a v konečnom dôsledku by musel veriteľovi zaplatiť neprimerane vysokú a v prípade

pretrvávajúceho omeškania dlžníka ničím nelimitovanú sumu ako náhradu (odmenu) za poskytnutie
peňazí. Zo spisu vyplýva, že podľa úverovej zmluvy mal dlžník zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu
zmluvných úrokov celkovú sumu 2.446,41 eur (v zmluve výslovne uvedená celková čiastka úveru
3.946,41 eur - istina 1.500,- eur = 2.446,41 eur), z čoho dlžník podľa vlastného vyjadrenia žalobcu z
10.04.2019 a obsahu spisu zaplatil do začatia konania celkom sumu 242,37 eur, resp. po zaokrúhlení

v zmysle vyjadrenia žalobcu z 10.04.2019 a v zmysle žalobného návrhu sumu 243,70 eur (242,37 eur
+ 1,33 eur), pričom žalobcovi bola vydaným platobným rozkazom priznaná suma zmluvných úrokov vo
výške353,10eur(555,71eur-202,61eur)azároveňsamutýmtorozsudkompriznáva(podľažalobného
návrhu žalobcu) ďalšia vyčíslená suma zmluvných úrokov vzniknutých od 19.06.2015 do 28.02.2018 vo
výške 1.163,- eur (viď podanie žalobcu z 10.04.2019 z č.l. 64 a nasl.), a teda podľa vyššie uvedených

záverov prislúchajú žalobcovi ďalšie zmluvné úroky z istiny, ktoré nie sú vyčíslené, len do maximálnej
výšky 686,61 eur (2.446,41 eur - 243,70 eur - 353,10 eur - 1.163 eur), pokiaľ nedôjde k zaplateniu celého
zostatku istiny skôr, než sa dosiahne táto maximálna suma (všetko spolu výrok I).

6.Ztýchistýchdôvodovsúdžalobuvozvyšnejčasti(včastirozdielumedzizmluvnýmiúrokmipriznanými

vo výroku I tohto rozsudku celým rozsahom zmluvných úrokov, ktorý zostal predmetom konania v zmysle
odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku) zamietol (výrok II). Žalobcovi, ako aj žalovanému bola pritom
poskytnutá na pojednávaní primeraná možnosť ako aj časový priestor, aby sa mohli v dostatočnom
rozsahu vyjadriť k sporným skutkovým a právnym otázkam, k predbežnému právnemu posúdeniu veci
súdom (aj) podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj k celému predmetu konania.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

7. O nároku na náhradu trov zostávajúceho konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1, 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov zostávajúceho

konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto časti konania úspešný takmer na
100 % (okrem tých zmluvných úrokov, ktoré by mali vzniknúť až v budúcnosti, a ktoré teda
v čase vyhlásenia rozsudku ešte neboli splatné, pričom celkový úspech strany - vzhľadom na vyššie
uvedené - závisel v tomto prípade od oprávnenosti toho príslušenstva pohľadávky, ktoré sa už stalo
splatným ku dňu vyhlásenia rozsudku). O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).