Dopĺňací rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. október 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720205176
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6720205176.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu T. M., nar. XX. X.

XXXX, bytom Z. XXX/XX, A. L. proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO : 00151653, so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri,
s.r.o., IČO : 36863017, so sídlom Bočná 10, Košice, o uložení povinnosti zdržať sa realizácie výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam neexistuje, takto

r o z h o d o l :

Dopĺňa rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 31. 8. 2021,
č. k. : 21C/1/2021 - 391 o výrok, ktorý znie :
„III. Návrh žalobcu na prerušenie konania z 3. 3. 2021 z a m i e t a .“

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 26. 11. 2020, doručenou na Okresný súd Zvolen 27. 11. 2020, a následne 4. 1.

2021 postúpenou na tunajší súd sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd (vo veci samej)
určil, že žalovaný je povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k
nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX, k. ú. Q., obec Hybe, okres Liptovský Mikuláš, a to
rodinného domu, súp. č. XXX, postavenom na parcele č. 184/7 a pozemkov parc. č. 184/7, o výmere 625
m2, parc. č. 184/8, o výmere 981 m2 a parc. č. 193/2, o výmere 107 m2, ako aj určenia, že záložné právo
žalovaného k týmto nehnuteľnostiam neexistuje. Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a na týchto nehnuteľnostiach má trvalé bydlisko jeho matka, ktorá ich aj

trvalo užíva a je to jej jediné obydlie. Dňa 10. 6. 2009 uzatvoril žalobca (ešte spolu so svojou zomrelou
manželkou M. M.) a žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 0403835424 na sumu 45.400 eur, pri
úrokovej sadzbe 5,99 % ročne, splátke 262,62 eur mesačne, v počte splátok 275, v termíne konečnej
splatnosti 20. 5. 2032 a pri spôsobe splácania inkasom z inkasného účtu. Súčasťou zmluvy bol aj návrh
navkladzáložnéhoprávanapredmetnénehnuteľnostiz10.6.2009.Vobdobíodroku2009doroku2016
žalobca na splátkový úver uhradil celkovo sumu 21.741,10 eur. V roku 2014 zomrela manželka žalobcu a
žalobca sa snažil so žalovaným dohodnúť zmenu výšky splátok. Žalovaný namiesto ústretovosti naopak

splátku zvýšil. Začiatkom roku 2016 sa nie vlastnou vinou žalobca dostal do finančných problémov
(strata zamestnania) a snažil sa preto s veriteľom túto situáciu riešiť, avšak neúspešne. Žalovaný
listom z 3. 2. 2017 pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru a požiadal žalobcu o úhradu sumy
44.573,66 eur. Žalobca poprel pohľadávku žalovaného, čo do dôvodu aj výšky. Žalobca má za to, že
zosplatnenie úveru je neplatné, pretože nebolo individuálne dohodnuté v úverovej zmluve. Žalovaný
sa v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti odvolával na všeobecné obchodné podmienky (bod
8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej

sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 1. 1. 2015), s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami však
žalobca nebol nikdy oboznámený a ani nemohol byť, nakoľko úverová zmluva bola podpísaná v roku
2009, kedy ešte všeobecné obchodné podmienky s účinnosťou od 1. 1. 2015 nemohli existovať. Žalobca
nebol so žiadnymi všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený. Dňa 26. 11. 2020 našiel naoplotení svojej nehnuteľnosti v obci Hybe priložené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DD 259/2020,
ktoré sa malo konať 16. 12. 2020. Žalobca následne vzniesol námietku premlčania pohľadávky, ktorá
vyplýva z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. č.

0403835424, s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, pretože ku dňu podania žaloby došlo
k premlčaniu tejto pohľadávky, a súčasne došlo aj k premlčaniu záložného práva, ktoré sa takisto
premlčuje v lehote 3 rokov, avšak nie skôr ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Podľa žalobcu
prvá neuhradená platba bola 19. 3. 2016, kvôli ktorej potom žalovaný vyhlásil úver za predčasne
splatný 3. 2. 2017. Žalobca sa domnieva, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je

protiústavný. Záložný veriteľ (žalovaný) vzhľadom na to, že nedošlo (podľa neho) k úhrade celého
dlhu, pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Banka pritom vôbec nebrala ohľad
na jeho bezvýchodiskovú situáciu. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom,
ale voči obyčajným spotrebiteľom aj primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými
mravmi, aby spotrebiteľov nevystavili neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má
byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsob uspokojenia pohľadávky. Banka však nerešpektovala žiadnu

primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chcela vykonať záložné právo, neponúkla žalobcovi
žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, a ani nič podobné, a to napriek tomu, že vedela o jeho
ťažkej situácii. Nemôže požívať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči
dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.) Ústavne konformným nemôže byť taký výkon
práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Žalobcovi nie je jasné, prečo sa banka

nesnažila uplatniť právo prostredníctvom exekúcie. Dražby sa zneužívajú a obchádza sa primeranejšia
exekúcia, čo potvrdzujú aj súdy. Reálna hrozba dražby psychicky zle vplýva na zdravotný stav žalobcu
a žalobca je strašne vystresovaný, čo prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.
Napriek tomu bol ochotný po toto ťažké obdobie splácať aspoň minimálnu čiastku, pokiaľ sa situácia
v jeho rodine nestabilizuje. Zmluva o splátkovom úvere č. 0403835424 bola uzatvorená na základe

nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva bola uzatvorená v rozpore
so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
pretože táto zmluva ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou, zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby
tento mal príležitosť preskúmať všetky podmienky, a aby nemal o nich pochybnosti a rovnako zaväzuje
dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá však nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Právne

úkony dodávateľa boli v rozpore so zákonom a priečia sa dobrým mravom. V rámci zmluvného vzťahu
došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Zmluva je formulárová, typová a predtlačená a žalobca nemohol jej obsah ovplyvniť, musel zmluvu
podpísať v celku s jedným podpisom. Dodávateľ (banka) 3. 2. 2017 zaslala žalobcovi oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použila nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku, nakoľko

v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka sa ustanovuje, že za neprijateľnú podmienku sa
považuje aj dojednania, na základe ktorého sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Banka už
pri uzatváraní zmluvy konala nekalo a dojednala neprijateľné podmienky. Za neprijateľné podmienky
sa považujú ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez

dôvodu dohodnutého v zmluve, resp. obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktorú by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah mala niesť
iná zmluvná strana, resp. oprávnenie dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so
zmluvou alebo ktoré prináleží právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Žalobca ďalej poukázal na
to, že podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
Žalovaný neskúmal bonitu žalobcu a ani sa nepýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť
odbornej starostlivosti podľa § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zanedbanie povinnej odbornej
starostlivosti je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa považované za nekalú obchodnú praktiku,
ktorá je podľa § 7 ods. 1 zákona zakázaná. Žalovaný teda poskytol úver bez toho, aby si overil, či

bude žalobca schopný ho splácať. Žalobca je presvedčený, že žalovaný voči nemu použil neprijateľné
zmluvné podmienky a nečestný postup, čím porušil § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere obsahuje vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca ďalej poukázal na to, že o obchádzanie zákona ide aj vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté
niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. Pri takom veľkom počte hrubo nevyrovnaných a zneužívaných zmluvných podmienok,
ktorúzakladajúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,nemôžeobstáť
ani zmluva o úvere ako celok. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd aplikoval § 41 Občianskeho
zákonníka v jeho eurokonformnom výklade s ustanovením čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS onekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 zmluvy o
fungovaní Európskej únii a článku 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný
záujem EÚ na ochranu práv a záujmu európskych spotrebiteľov. Absolútna neplatnosť právneho úkonu

vzniká priamo zo zákona a pôsobí vo verejnom záujme priamo zo zákona, a to od počiatku, aj keď
sa nikto tejto neplatnosti nedovolal. Právne účinky absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.
Súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať, či vykonaný právny úkon, s ktorým sú spojené právne
následky je alebo nie je absolútne neplatný, a to aj bez návrhu účastníka. Spotrebiteľa nemá zaväzovať
zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred používaním nekalých zmluvných podmienok.

Banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o
všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, avšak dlžník jej nedáva súhlas so
spracovanímaposkytovanímosobnýchúdajovtretímosobám.Žalobcajepresvedčený,žebankakonala
v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo
svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok. S dosahom na ústavné právo na
obydlie, a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania

záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie
o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu.
Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade
rovnosti účastníkov v súkromnoprávnym vzťahov. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami -

podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu
aký umožňuje slovenská právna úprava, je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov.
Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb
zúčastnených na dražobnom procese. Výkon záložného práva dražbou musí byť inštitútom uspokojenia
pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému

zásahu do práv na obydlia a do práva na súkromie a rodinný život žalobcu.

2. Elektronickým podaním bez autorizácie podľa osobitného predpisu z 3. 3. 2021, doručeným na tunajší
súd 4. 3. 2021 vo forme mailu (č.l. 186 až 188), a následne v zákonnej lehote podľa § 125 ods. 2
CSP doplneným v listinnej podobe doručeným na tunajší súd 8. 3. 2021 (č.l. 190 až 191), žalobca

(okrem iného) navrhol prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. : 16Csp/1/2020, a to z dôvodu, že v uvedenom konaní žalovaný
žalovalžalobcuozaplateniesumy44.573,56eur,ktorúžalobusúdprvejinštanciezamietolarozhodnutie
doteraz nenadobudlo právoplatnosť, pričom žalobca mal za to, že uvedené dva konania spolu súvisia.

3. Dňa 31. 8. 2021 vyhlásil tunajší súd na pojednávaní rozsudok, č.k. : 21C/1/2021 - 391, v ktorom
opomenul uviesť osobitný výrok o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania z 3. 3. 2021.

4. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov,
„CSP“) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne

konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na
také podanie podnet.

5. Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd

môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa § 225 ods. 2, prvej vety CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku.

7. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

8. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

9. Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku z 31. 8. 2021 súd zistil, že v rámci vyhláseného rozsudku
nedošlo (aj) k zamietnutiu návrhu žalobcu na prerušenie konania z 3. 3. 2021, o ktorom návrhu mal súd
podľa § 162 ods. 3 CSP per analogiam iuris v spojení s § 164 CSP rozhodnúť v rozhodnutí vo veci samej,t.j. v rozsudku z 31. 8. 2021 (viď aj komentár k CSP, C.H. BECK, autori Števček a kolektív, rok 2016,
komentár k § 164 CSP, str. 630), ako aj v spojení s čl. 4 Základných princípov CSP, ktorý procesný postup
vyplývajúci z § 162 ods. 3 CSP má podľa zákonodarcu za cieľ eliminovať množstvo šikanóznych návrh

na prerušenie konania, ktoré by zo strany sporových strán viedli k prieťahom v konaní a spôsobovali
neprimeranú dĺžku konania, keď sa častokrát ukazujú ako absolútne nedôvodné, a ktorý účel je na
mieste aplikovať aj v prípade situácie predvídanej v § 164 CSP, tunajší súd aj bez návrhu doplnil podľa
§ 225 ods. 1, ods. 2 CSP predmetný rozsudku z 31. 8. 2021, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť
o tento chýbajúci výrok, ktorý mal byť do neho zahrnutý. Predmetom konania na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. : 16Csp/1/2020 totiž nie sú otázky, ktoré by tunajší súd nemohol v tomto konaní riešiť sám
ako prejudiciálne otázky (§ 194 ods. 1 CSP), a keďže súčasne súd považoval (vzhľadom na rýchlosť a
hospodárnosť konania) za vhodnejšie si tieto otázke prejudiciálne vyriešiť v tomto konaní, nepovažoval
návrh žalobcu na prerušenie konania za dôvodný (§ 164 CSP).

10. Pokiaľ ide o obsahovo totožné návrhy na prerušenie konania, a to návrh doručený na tunajší súd

30. 8. 2021 (č.l. 353 a nasl.) a návrh z 30. 9. 2021, doručený na tunajší súd 1. 10. 2021 (č.l. 416 a nasl.),
tak vzhľadom na to, že tieto návrhy podával K.. K. V., ktorý pri ich podávaní vystupoval iba ako údajný
splnomocnený zástupca žalobcu, keďže pri plnomocenstve chýbala osvedčovacia doložka o zaručenej
konverziiplnomocenstvažalobcuprejehoosobuzlistinnejpodobydoelektronickejpodoby(KEPK..K.V.
totiž neautorizoval aj podpis žalobcu na tejto plnej moci), súd dospel k záveru, že takéto plnomocenstvo

nie je spôsobilé preukázať splnomocnenie žalobcu pre K.. K. V. zastupovať ho v tomto konaní, a to
obzvlášť s prihliadnutím na okolnosť, že K.. K. V. bol osobitne (v telefonickej podobe vzhľadom na
krátkosť času, ako aj vzhľadom na to, že samotná žiadosť o prerušenie konania bola podaná len deň
pred nariadeným pojednávaním v elektronickej podobe) súdom vyzvaný, aby mu doručil túto chýbajúcu
osvedčovaciu doložku o zaručenej konverzii plnomocenstva z listinnej podoby do elektronickej podoby

(o čom svedčí aj úradný záznam asistentky na č.l. 359 spisu), tejto výzve súdu preukázateľne nevyhovel,
keď ešte toho istého dňa (30. 8. 2021) na základe tejto výzvy zaslal na súd znovu len plnomocenstvo bez
tejto osvedčovacej doložky (spolu s ďalšími dokumentmi, o ktorých zaslanie súd menovaného nežiadal),
a tento nedostatok pritom neodstránil ani do času podania ďalšieho návrhu na prerušenie konania z
30. 9. 2021.

Poučenie:

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.