Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. jún 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619200020
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1619200020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: F.Š. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom obec
S., okres Malacky, o zaplatenie 7.201,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 31Csp/2/2019-93, zo dňa 11.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku mení tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi úrok 10,79 % ročne
- zo sumy 8.373,73 eura od 14.2.2018 do 16.3.2018,

- zo sumy 8.319,85 eura od 17.3.2018 do 17.4.2018,
- zo sumy 8.272,04 eura od 18.4.2018 do 16.5.2018,
- zo sumy 8.212,64 eura od 17.5.2018 do 18.6.2018,
- zo sumy 8.166,94 eura od 19.6.2018 do 27.8.2018,
- zo sumy 7.836 eur od 28.8.2018 do 2.10.2018,
- zo sumy 7.689,01 eura od 3.10.2018 do 16.10.2018,
- zo sumy 7.519,01 eura od 17.10.2018 do 21.11.2018,

- zo sumy 7.367,93 eura od 22.11.2018 do 18.12.2018,
- zo sumy 7.201,89 eura od 19.12.2018 do 16.1.2019,
- zo sumy 7.035,84 eura od 17.1.2019 do 18.2.2019,
- zo sumy 6.869,79 eura od 19.2.2019 do 19.3.2019,
- zo sumy 6.703,74 eura od 20.3.2019 do 16.4.2019,
- zo sumy 6.537,70 eura od 17.4.2019 do 16.5.2019,
- zo sumy 6.371,65 eura od 17.5.2019 do 20.6.2019,
- zo sumy 6.220,59 eura od 21.6.2019 do 16.7.2019,

- zo sumy 6.054,54 eura od 17.7.2019 do 16.8.2019,
- zo sumy 5.888,49 eura od 17.8.2019 do 17.9.2019,
- zo sumy 5.722,44 eura od 18.9.2019 do zaplatenia, najdlhšie do 20.11.2023, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti istiny vo výške 1.479,45 eura zastavil;
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.722,44 eura, úrok vo výške 97,19 eura,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.373,73 eura od 14.2.2018 do
16.3.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.319,85 eura od17.3.2018 do 17.4.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.272,04
eura od 18.4.2018 do 16.5.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % z nezaplatenej istiny vo výške 8.212,64
eura od 17.5.2018 do 18.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 8.166,94

eura od 19.6.2018 do 27.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
7.836 eur od 28.8.2018 do 2.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 7.689,01 eura od 3.10.2018 do 16.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 7.519,01 eura od 17.10.2018 do 21.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z
nezaplatenej istiny vo výške 7.367,93 eura od 22.11.2018 do 18.12.2018, úrok z omeškania vo výške 5

% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7.201,89 eura od 19.12.2018 do 16.01.2019, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 7.035,84 eura od 17.1.2019 do 18.2.2019, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6.869,79 eura od 19.2.2019 do 19.3.2019,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6.703,74 eura od 20.3.2019 do
16.4.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6.537,70 eura od
17.4.2019 do 16.5.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 6.371,65

eura od 17.5.2019 do 20.6.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 6.220,59
eura od 21.6.2019 do 16.7.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
6.054,54 eura od 17.7.2019 do 16.8.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 5.888,49 eura od 17.8.2019 do 17.9.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 5.722,44 eura od 18.9.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z

nezaplatených úrokov 97,19 eura od 14.2.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; vo zvyšnej časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 % s tým, že o výške rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku;
ďalším výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 82,30 eura prostredníctvom
prevádzkovateľa Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica

po právoplatnosti rozsudku.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa7.1.2019domáhalvočižalovanému
zaplatenia istiny 7.201,89 eura, úroku 97,19 eura, úroku 10,79 % ročne z nezaplatenej istiny 8.373,73
eura od 14.2.2018 do 16.3.2018, úroku 10,79 % ročne z nezaplatenej istiny 8.319,85 eura od 17.3.2018

do 17.4.2018, úroku 10,79 % ročne z nezaplatenej istiny 8.272,04 eura od 18.4.2018 do 16.5.2018, z
nezaplatenej istiny 8.212,64 eura od 17.5.2018 do 18.6.2018, z nezaplatenej istiny 8.166,94 eura od
19.6.2018 do 27.8.2018, z nezaplatenej istiny 7.836 eur od 28.8.2018 do 2.10.2018, z nezaplatenej
istiny 7.689,01 eura od 3.10.2018 do 16.10.2018, z nezaplatenej istiny 7.519,01 eura od 17.10.2018
do 21.11.2018, z nezaplatenej istiny 7.367,93 eura od 22.11.2018 do 18.12.2018, z nezaplatenej

istiny 7.201,89 eura od 19.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
nezaplatenej istiny 8.373,73 eura od 14.2.2018 do 16.3.2018, z nezaplatenej istiny 8.319,85 eura od
17.0.2018 do 17.4.2018, z nezaplatenej istiny 8.272,04 eura od 18.4.2018 do 16.5.2018, z nezaplatenej
istiny 8.212,64 eura od 17.5.2018 do 18.6.2018, z nezaplatenej istiny 8.166,94 eura od 19.6.2018 do
27.8.2018, z nezaplatenej istiny 7.836 eur od 28.8.2018 do 2.10.2018, z nezaplatenej istiny 7.689,01

eura od 3.10.2018 do 16.10.2018, z nezaplatenej istiny 7.519,01 eura od 17.10.2018 do 21.11.2018,
z nezaplatenej istiny 7.367,93 eura od 22.11.2018 do 18.12.2018, z nezaplatenej istiny 7.201,89 eura
od 19.12.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nezaplatených úrokov 97,19
eura od 14.2.2018 do zaplatenia. Ako platobné miesto žalobca označil účet žalobcu č. P. K. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Prima banke Slovensko, a.s., na tom skutkovom základe, že právny

predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123 (zlúčený so žalobcom od 1.8.2017)
uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 627121 (ďalej len „Zmluva“), na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky vo výške 10.000 eur; žalovaný po vyčerpaní
poskytnutého úveru porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas),
a preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru

dňa 13.2.2018. Dlžná istina ku dňu predčasného zosplatnenia bola vo výške 8.373,73 eura, dlžné úroky
boli vo výške 97,19 eura do dňa zosplatnenia. Žalobca poukázal na to, že žalovaný po zosplatnení úveru
do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady, ktoré žalobca započítal na istinu.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

mal z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Sberbank
Slovensko, a.s. a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere zo dňa 25.11.2015 č. 627121, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému úver v sume 10.000 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v
96 mesačných splátkach vo výške 156,57 eura. Termín splatnosti prvej splátky bol 20.12.2015, konečnýtermín splatnosti 20.11.2023. Jednotlivé splátky boli splatné vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
Úroková sadzba bola 10,79 % ročne, RPMN 11,34 %, priemerná RPMN 10,97 %, celkové náklady
spojené s úverom vo výške 15.030,72 eura, priemerná RPMN 10,97 %.

4. Skonštatoval, že predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere.
Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná
zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako
na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru súdu prvej inštancie uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

5. Uzavretú zmluvu súd prvej inštancie zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľskýchúveroch,vzneníúčinnomkudňuuzavretiaspornejzmluvy(ďalejlen„zákonč.129/2010
Z. z.“), nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú
zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže
v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na

výkon zamestnania, povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného
zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba
poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol posúdený súdom prvej inštancie

ako spotrebiteľský a podradený pod režim zákona č. 129/2010 Z. z., podrobil uzavretú zmluvu súdnej
kontrole v otázke splnenia zákonných podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Predmetná
úverová zmluva má písomnú formu a obsahuje i osobitné náležitosti, t. j. druh úveru, obchodné meno,

sídlo a identifikačné číslo veriteľa, údaj o osobe, ktorá za neho zmluvu uzavrela, adresu trvalého
pobytu, meno a priezvisko spotrebiteľa, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu, RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

7. Žalobca úver zosplatnil dňa 13.2.2018 po tom, ako žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, a
k splateniu dlžného zostatku ho vyzval v lehote do 7.3.2018. Z textu výzvy zo dňa 13.2.2018 vyplýva,
že ho opakovane vyzýval na plnenie si svojich povinností, na uplatnenie si svojho práva (§ 53 ods. 9,
§ 565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v zmysle

čl. 3.2., 8.1 písm. a), 8.2., Obchodných podmienok, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 54 ods. 2, §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z., § 497 Obchodného zákonníka, nezaplatenú istinu 5.722,44 eura. Súd prvej
inštancie mal jej výšku riadne preukázanú (z prehľadu splácania na čl. 37), pričom žalobca zohľadnil v
žalobe úhrady žalovaného po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a taktiež počas konania čiastočným

späťvzatím zohľadnil úhrady žalovaného po podaní žaloby. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok
na zaplatenie vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 97,19 eura; z predloženého výpisu z hlavnej knihy
žalobcu vyplývalo, že nezaplatené úroky predstavujú sumu 97,19 eura.

8. Pokiaľ ide o zmluvný úrok 10,79 % ročne, ktorý uplatnil žalobca z nezaplatenej istiny, pričom

po čiastočnom späťvzatí boli špecifikované ako úrok 10,79 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
8.373,73 eura od 14.2.2018 do 16.3.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 8.319,85 eura od 17.3.2018 do
17.4.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 8.272,04 eura od 18.4.2018 do 16.5.2018, z nezaplatenej istiny
vo výške 8.212,64 eura od 17.5.2018 do 18.6.2018, z nezaplatenej istiny 8.166,94 eura od 19.6.2018do 27.8.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.836 eur od 28.8.2018 do 2.10.2018, z nezaplatenej
istiny vo výške 7.689,01 eura od 3.10.2018 do 16.10.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.519,01
eura od 17.10.2018 do 21.11.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.367,93 eura od 22.11.2018 do

18.12.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.201,89 eura od 19.12.2018 do 16.1.2019, z nezaplatenej
istiny vo výške 7.035,84 eura od 17.1.2019 do 18.2.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 6.869,79 eura
od 19.2.2019 do 19.3.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 6.703,74 eura od 20.3.2019 do 16.4.2019, z
nezaplatenej istiny vo výške 6.537,70 eura od 17.4.2019 do 16.5.2019, z nezaplatenej istiny 6.371,65
eura od 17.5.2019 do 20.6.2019, z nezaplatenej istiny 6.220,59 eura od 21.6.2019 do 16.7.2019, z

nezaplatenej istiny vo výške 6.054,54 eura od 17.7.2019 do 16.8.2019, z nezaplatenej istiny vo výške
5.888,49 eura od 17.8.2019 do 17.9.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 5.722,44 eura od 18.9.2019 do
zaplatenia. Ďalej úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 8.373,73 eura
od 14.2.2018 do 16.3.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 8.319,85 eura od 17.3.2018 do 17.4.2018,
z nezaplatenej istiny vo výške 8.272,04 eura od 18.4.2018 do 16.5.2018, z nezaplatenej istiny vo
výške 8.212,64 eura od 17.5.2018 do 18.6.2018, z nezaplatenej istiny 8.166,94 eura od 19.6.2018

do 27.8.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.836 eura od 28.8.2018 do 2.10.2018, z nezaplatenej
istiny vo výške 7.689,01 eura od 3.10.2018 do 16.10.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.519,01
eura od 17.10.2018 do 21.11.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.367,93 eura od 22.11.2018 do
18.12.2018, z nezaplatenej istiny vo výške 7.201,89 eura od 19.12.2018 do 16.1.2019, z nezaplatenej
istiny vo výške 7.035,84 eura od 17.1.2019 do 18.2.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 6.869,79 eura

od 19.2.2019 do 19.3.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 6.703,74 eura od 20.3.2019 do 16.4.2019, z
nezaplatenej istiny vo výške 6.537,70 eura od 17.4.2019 do 16.5.2019, z nezaplatenej istiny 6.371,65
eura od 17.5.2019 do 20.6.2019, z nezaplatenej istiny 6.220,59 eura od 21.6.2019 do 16.7.2019, z
nezaplatenej istiny vo výške 6.054,54 eura od 17.7.2019 do 16.8.2019, z nezaplatenej istiny vo výške
5.888,49 eura od 17.8.2019 do 17.9.2019, z nezaplatenej istiny vo výške 5.722,44 eura od 18.9.2019

do zaplatenia, žalobu zamietol. Mal preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 10,79 % ako
fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu
celého úveru ku dňu 29.11.2017. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa
názoru súdu prvej inštancie žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd prvej
inštancie pritom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. IV 476/2012, z 18.9.2012, v zmysle

ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi
patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba
úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej
splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v

podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
stranami sporu. Ústavný súd SR v citovanom odôvodnení neskonštatoval, že by namietané rozhodnutie
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva
na súdnu ochranu. Navyše považoval za potrebné dodať, že splácanie úveru v splátkach, na strane
veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a

spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a
teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne „obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície
sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za
celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane

úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ
navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým
obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za

požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili

výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľomvyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ
čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom
vyvolanou zmenou záväzku. Dôvodil, že takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej

nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je
v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné
plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných
prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá
s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto

právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti

dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nárokytestomcitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaasubsidiárneanitestom§53ods.4písm.
k) Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obo 143/98, rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012).

9. Z hľadiska právnej istoty a posúdenia konštantnej judikatúry, súd prvej inštancie poukázal aj na
niektoré aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov v oblasti zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili rozhodnutia súdov prvej inštancie, ktorými zamietli nárok
na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

10. O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prvej
inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t. j. odo dňa 14.2.2018 z nezaplatenej istiny,
pričom úrok z omeškania riadne špecifikoval podľa jednotlivých čiastkových úhrad žalovaného. Žalobca

však nesprávne uviedol percentuálnu výšku úroku z omeškania, keďže podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB je od 16.3.2016 po súčasnosť 0,00%. Ak si teda žalobca uplatňuje úroky

z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, má nárok na úrok z
omeškania vo výške 5 % a nie vo výške 5,05 % ako to uviedol v žalobnom návrhu. Súd prvej inštancie mu
preto priznal úrok z omeškania podľa jednotlivých čiastkových úrad vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 C. s p., § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s.
p. a pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strán v konaní vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto
bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci.
Žalobcovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému; čiastočné zastavenie konania
svojimi úhradami po začatí sporu zapríčinil žalovaný a preto má žalobca právo na náhradu trov konania

aj v zastavenej časti vo výške 100 %.

12. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, ods. 3, ods. 4 veta prvá, § 11 ods. 3, ods.
6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. a keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 432 eur
a pred prvým pojednávaním vzal späť žalobu v časti o zaplatenie 1.479,45 eura, predmetom konania

zostala suma 5.722,44 eura, z ktorej súdny poplatok predstavuje sumu 343 eur. Žalobcovi vznikol nárok
na vrátenie súdneho 432 eur - 343 eur, kráteného o 6,70 eura, t. j. vo výške 82,30 eura.13. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods.

2 C. s. p.) bola námietka, že je preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 10,79 % ako fixný
do doby splatnosti úveru. V zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu
29.11.2017. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu prvej
inštancie mu zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd prvej inštancie pritom vychádzal
z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 476/2012, zo dňa 18.9.2012.

14. Nestotožnil sa s argumentmi súdu prvej inštancie a rozsudok v napadnutej časti považoval za
nesprávny; bol názoru, že mu patrí zmluvný úrok od zosplatnenia do zaplatenia. Ozrejmil, že popri
absencii právnych noriem obmedzujúcich predmetný nárok veriteľa existuje množstvo zákonných
ustanovení, z ktorých priamo, resp. výkladom, resp. cez analógiu legis vyplýva záver, že nárok veriteľa
na dohodnutý (zmluvný) úrok nie je viazaný (obmedzený) na zosplatnenie dlhu, ale na vrátenie v rámci

úveru poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom poukázal na § 497 Obchodného zákonníka, ktoré
jednoznačne zaväzuje dlžníka platiť úroky. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré aj
keď explicitne vymedzuje iba moment, od ktorého je dlžník povinný platiť úroky a nie moment do ktorého
táto povinnosť trvá, ale opäť z uvedeného ustanovenia nepriamo vyplýva podmienenosť povinnosti
platenia zmluvného úroku držbou peňažných prostriedkov. Ďalej ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného

zákonníka, ktorý spája povinnosť platenia úrokov s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov a napokon poukázal na Komentár IURA EDITION k príslušným ustanoveniam Obchodného
zákonníka. Obdobne potom poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa ktorého spotrebiteľ
má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľský úver úplne
alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti. V takom prípade je spotrebiteľ povinný

uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
splatenia. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. upravuje potom nárok veriteľa na zmluvný úrok pre prípad
odstúpenia od zmluvy zo strany dlžníka - spotrebiteľa tak, že ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku
1 (ide o právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o úvere), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z
tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne

a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa
vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo
podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie
nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislostí s týmto spotrebiteľským
úverom. Bol názoru, že ak zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľovi ukladá povinnosť pri odstúpení zaplatiť

zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne
dohodnutéúrokypozosplatneníajveriteľ.Obsahomzáväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažné
prostriedky,aleaj(zmluvné)úroky,ktorénemožnostotožňovaťs(zákonnými)úrokmizomeškania.Úroky
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť
od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v

omeškaní.

15. Mal za to, že úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné
zosplatnenie dlhu, ktorý je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka,
pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými

zákonnými ustanoveniami (ktoré však, ako uviedol, neexistujú) alebo nepriamo - extenzívnym výkladom
existujúcich zákonných ustanovení, ktorý však nebol predložený. Výklad prezentovaný súdom prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje
veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na
úroveň zákonného úroku z omeškania. S takýmto názorom nemožno súhlasiť; mal za to, že v žiadnom

prípade nepredstavuje rovnovážne usporiadanie záväzkového vzťahu po porušení povinností dlžníka,
ale naopak ho nelogicky zvýhodňuje, a to na úkor veriteľa, ktorý svoje povinnosti zo zmluvy splnil a
ktorý by bol takýmto výkladom stavu znevýhodnený dvojnásobne. Okrem toho takýto názor poskytuje
návod dlžníkom na to, ako neplniť svoje zmluvné povinnosti bez obáv o zhoršenie svojho postavenia,
naopak s očakávaním jeho zlepšenia. Strata výhody splátok a príslušný zákonný úrok z omeškania sú

adekvátnymi sankciami, s ktorými zákon počíta, pričom ohľadom straty výhody splátok (predčasnému
zosplatneniu úveru) určuje záväzné časové a faktické podmienky, bez naplnenia ktorých k nej nemôže
vo vzťahu k spotrebiteľovi dôjsť a ohľadom úrokov z omeškania určuje záväzne ich výšku. Pokiaľ
majú súdy záujem chrániť spotrebiteľa v obdobných prípadoch omeškania, majú možnosť tak urobiť vzmysle zákona a nie nad jeho rámec, a to najmä tak, že po adekvátnom preskúmaní objektívností príčin
omeškania spotrebiteľa ako dlžníka, ktoré viedlo k predčasnému zosplatneniu, použitím § 232 ods. 3
C. s. p. určia dlžníkovi dlhšiu lehotu na splatenie dlžnej sumy (k čomu súdy v rozhodujúcej väčšine

prípadov aj reálne pristupujú, čo len ďalej oslabuje argument uvádzaný v napadnutých rozhodnutiach
súdov, že spotrebiteľ je po zosplatnení úveru znevýhodnený stratou výhody splátok - keďže túto opäť
získa vďaka rozhodnutiu súdu). Reštriktívne ustanovenie vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po
zosplatnení neobsahuje žiadny právny predpis. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa
na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.

16. Poukázal pritom na dôvodovú správu k zákonu č. 106/2014 Z. z.; návrh zákona z roku 2013,
ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahoval pod č. 5. ustanovenie, ktorým sa navrhovalo
nasledujúce doplnenie Občianskeho zákonníka: V 53 ods. 9 sa na konci pripája táto veta: ,,Úroky
za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565.“

Za rozhodujúcou považoval, že táto navrhovaná zmena nebola nikdy legislatívne prijatá a zákon č.
106/2014 Z. z. ani žiadna iná zákonná novelizácia takéto ani obdobné ustanovenie odopierajúce
veriteľovi nárok na zmluvné úroky po zosplatnení dlhu neobsahuje. Fakt, že uvedený návrh nikdy nebol
prijatý vo forme zákona len dokazuje, že zákonodarca nikdy predmetný nárok veriteľa na zmluvne
dohodnutý úrok po zosplatnení dlhu neobmedzil, čo jednoznačne potvrdzuje jeho dôvodnosť. Súčasne

poukázal na tozhodnutie Najvyššieho sudu SR z 30.7.2019, sp. zn. 6 Cdo 113/2018, v ktorom najvyšší
súd odkazujúc na judikatúru Súdneho dvora EÚ, celkom jednoznačne uvádza právny záver, podľa
ktorého má veriteľ nárok na zmluvný (obchodný) úrok z úveru bez ohľadu na zosplatnenie dlhu, a to
aj popri nároku na úrok z omeškania, pričom tento nárok trvá až do úplného splatenia poskytnutých
finančných prostriedkov dlžníkom. Tento záver dovolací súd odôvodňuje najmä odlišným účelom, resp.

cieľom (zmluvného) úroku a úroku z omeškania. Na doplnenie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR publikované v Zo súdnej praxe pod č. 55/1996 s nižšie redakciou uvedenou právnou vetou,
ktoré ustálilo už v roku 1996 aj otázku výšky zmluvného úroku po zosplatnení: „Úroky vo výške
dohodnutej pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po

splatnosti úveru úroky v rovnakej výške“.

17. Na základe vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, a aj v súvislosti s odkazom na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, považoval právnu otázku nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení
za definitívne uzatvorenú. Poukázal tiež na rozhodnutia krajských súdov, ktorých právny názor bol týmto

rozhodnutím najvyššieho súdu potvrdený a poukázal tiež na odlišné stanovisko predsedníčky senátu
k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove v konaní sp. zn. 9Co/38/2018 z 18.10.2018 a rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR z 21.8.2014, sp. zn. 33 Cdo 212/2014, ktorý sa ku vzťahu zmluvných úrokov a
úrokov z omeškania a priamo aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení
dlhu jasne vyjadril vo svojej aktuálnejšej rozhodovacej činnosti.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti je potrebné zmeniť, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§
388 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.6.2021 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

19. Žalobca námietky v podanom odvolaní rámcoval vyjadrením nesúhlasu s právnym názorom

súdu prvej inštancie, ktorý sa týkal nepriznania úroku po zosplatnení. Žalobca tak svojou odvolacou
argumentáciou vymedzil rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu z hľadiska opodstatnenosti
uplatnených odvolacích dôvodov.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.21. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 25.11.2015
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu a
žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 627121, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000 eur; žalovaný sa zaviazal poskytnutý

úver splatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 156,57 eura; úroková sadzba bola 10,79 % ročne,
RPMN vo výške 11,34 %, a priemerná RPMN vo výške 10,97 %. Tiež nebolo sporným, že na predmetný
právny vzťah spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52
a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca úver zosplatnil
dňa 13.2.2018 po tom, ako žalovaný bol v omeškaní so splátkami úveru, a k splateniu dlžného zostatku

ho vyzval v lehote do 7.3.2018.

25. V dôsledku odvolania žalobcu bolo rozhodujúcou otázkou posúdenie, či súd prvej inštancie zaujal
správny právny názor vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 10,79 %
ročne z dlžnej istiny po zosplatnení úveru do zaplatenia, ktorý žalobcovi nepriznal s odôvodnením, že v

spotrebiteľských vzťahoch je možné priznať úroky len do splatnosti úveru, pretože po splatnosti úveru
nastupuje režim sankčných úrokov z omeškania a v prípade požadovania úroku z omeškania spolu s
úrokom z úveru by došlo ku kumulácii negatívneho postihu dlžníka ako spotrebiteľa. Konajúci súd pritom
uviedol, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a
tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu

oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.

26. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutia vychádzajúce z názoru, že
úroky z úveru patria veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu, ale aj rozhodnutia vychádzajúce z názoru,
že povinnosť platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po

splatnosti pohľadávky až do vrátenia úveru.

27. Podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s. p. právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že

jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a
stanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
vydávanej Najvyšším súdom SR od 1.1.1993, ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol

opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr
vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne
ich akceptovali a vecne na ne nadviazali.

29. Otázku existencie a výšky nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru

riešilNajvyššísúdSRvuznesenízo16.6.2020,sp.zn.5Cdo42/2020,publikovanýmvZbierkestanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5, ročník 2021, v ktorom vychádzal
z toho, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a ani zákona o
spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiťúrokyzúveruaždoúplnéhosplateniaúveru.ObchodnýzákonníkaaniObčianskyzákonníknemodifikuje
trvanie záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech
dlžníka, ani v prospech veriteľa. S poukazom na ustanovenia § 497 a § 502 Obchodného zákonníka,

ako aj § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. dospel Najvyšší súd SR k záveru, že v prípade
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi patrí úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení
povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.

30. Podľa citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR, ak dlžník disponuje peňažnými prostriedkami a

porušil zmluvné povinnosti, nemôže z takého porušenia profitovať, nakoľko zmluvné úroky sú spravidla
vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľa, pričom podstata
úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky a patrí mu
za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka platiť veriteľovi dohodnutú odmenu zostáva nedotknutý a
aplikuje sa po dobu, na ktorú bol v zmluve dohodnutý, nakoľko dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Keďže dlžníkovi zostáva záväzok platiť rovnaký úrok ako v čase jeho dojednania, veriteľovi potom patrí

úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením
úveru došlo alebo nedošlo, pričom skonštatoval, že pre spotrebiteľa by bolo nevýhodné, aby platil
úroky z neuhradenej istiny až do jej zaplatenia. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa dostal s plnením
splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru platiť dohodnuté
úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako

náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred
dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia úverovej zmluvy tak, aby
dlžník presne vedel koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Dojednanie, ktorým
by sa dlžník - spotrebiteľ zaviazal platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a porušovalo by ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31.KeďžesajednáorozhodnutiezásadnéhovýznamuuverejnenévZbierkestanovísknajvyššiehosúdu
a súdov Slovenskej republiky, vyššie uvedené uznesenie predstavuje ustálenú judikatúru najvyššieho
súdu, od ktorej (okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon.

32. Vychádzajúc potom z judikovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, že v prípade vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi v pozícií veriteľa treba priznať
i zmluvný úrok vo výške 10,79 % ročne z dlžnej istiny tak ako žiadal priznať z jednotlivých dlžných

súm do zaplatenia, najneskôr však do 20.11.2023, ako dátumu konečnej splatnosti úveru v zmysle
úverovej zmluvy; na uvedenom základe preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a priznal žalobcovi úrok po zosplatnení z jednotlivých
dlžných súm tak ako požadoval, najviac však do 20.11.2023 a vo zvyšnej časti
(t. j. v časti výroku zamietajúceho úrok 10,79 % ročne z nezaplatenej istiny 5.722,44 eura od 21.11.2023

až do zaplatenia) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací
súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C.
s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mal vo

veci plný úspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).