Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. september 2021

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 36C/66/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710210574
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2021:1710210574.6

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 838 825 zastúpeného spoločnosťou Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti
žalovaným: 1/ O. I., R.. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX I., 2/ C. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX
XX T., zastúpeným Mgr. Beátou Šulanovou Múcskovou, advokátska kancelária so sídlom Lichnerova

39/A, 903 01 Senec, o zaplatenie 10.201,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 85 zo dňa 30.07.2019 z a
m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Uznesením tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 85 zo dňa 30.07.2019 súd zaviazal žalobcu na
zaplatenienáhradytrovprávnehozastúpeniažalovanéhov2.radevovýške556,34eur.Ovýškenáhrady

trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v spojení s § 251 Civilného sporového poriadku,
keď trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd teda rozhodoval o výške náhrady
trov konania na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 77 zo dňa 25.07.2017, ktorým

konanie zastavil a zároveň priznal žalovaným voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2017.

2. Proti uzneseniu o trovách konania podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.08.2019
sťažnosť, v ktorej namietol tú skutočnosť, že z napadnutého uznesenia nevyplýva to, v čom spočívala
účelnosť priznaných trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade. Z obsahu napadnutého uznesenia

podľa žalobcu nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade preukázal preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, resp. to, že by to žalovaný v 2. rade súdu preukázal, sa v napadnutom
rozhodnutí ani neuvádza. Hoci v napadnutom uznesení absentuje konkrétne uvedenie a preukázanie
preukázanosti, odôvodnenosti a účelnosti vynaložených výdavkov žalovaného v 2. rade, v napadnutom
uznesení absentuje i to, ako konkrétne a či vôbec súd prvej inštancie verifikoval a potvrdil takéto
prípadné tvrdenie žalovaného v 2. rade a prečo sa s prípadným vyčíslením žalovaného v 2. rade

stotožnil, keď je zrejmé, že musí dôjsť k splneniu podmienky uvedenej v § 251 Civilného sporového
poriadku. Táto konkrétna verifikácia a jej konkrétny popis nevyplývajú zo žiadnej časti odôvodnenia
napadnutého uznesenia. Z napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nevyplýva, čo bolo obsahom
jednotlivých úkonov právnej pomoci, ako to súviselo s vedením konania, ako to súviselo s uplatňovaním
práva žalovaného v 2. rade v konkrétnom čase a aký to malo súvis so späťvzatím žaloby a s
konečným rozhodnutím. Súd prvej inštancie dokonca ani neuvádza, že by úkony zástupcu žalovaného

v 2. rade považoval za účelné, z čoho potom skôr vyplýva, že ich za účelné nepovažoval. Pokiaľ
má byť následkom napadnutého uznesenia povinnosť plnenia žalobcu, je zrejmé, že odôvodneniezáveru o takejto povinnosti musí byť odôvodnené obdobne, ako akýkoľvek iný výrok súdu o plnení.
Osobitne žalobca namieta, že dôvodom späťvzatia žalobného návrhu bola úhrada uplatneného nároku
v exekučnom konaní, kedy žalobca ako oprávnený podaním zo dňa 7.6.2012 súdnemu exekútorovi

oznámil,žedňa7.5.2012bolapohľadávkavymáhanávexekučnomkonanívzmysledohodyoposkytnutí
zľavy na pohľadávku v celom rozsahu vysporiadaná vrátane trov právneho zastúpenia a obchodná
spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky neeviduje
žiadne ďalšie náklady. Žalobca ďalej exekútorovi oznámil, že odo dňa postúpenia uvedenej pohľadávky
na spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. eviduje v jej prospech úhrady v celkovej výške 12 741,35

eur. Následne - podaním zo dňa 22.6.2012 zobral žalobca žalobný návrh späť. V súdnom konaní
spisová značka 36C/66/2012 a v exekučnom konaní sp. zn. EX 287/04 bola vymáhaná/uplatnená tá istá
pohľadávka, z tohto dôvodu vyplatenie pohľadávky v exekučnom konaní viedlo k späťvzatiu žalobného
návrhu v tomto súdnom konaní. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že suma 556,34 eur ani nemôže
predstavovať trovy konania ako preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú
v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, kedy ani súd prvej inštancie tieto takto

neoznačuje. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom neboli úkony žalovaného v 2. rade, ale úhrada
uplatneného nároku v exekučnom konaní sp. zn. EX 287/04. V takejto situácii práve žalobcovi patrí
náhrada trov konania. Túto si však žalobca voči žalovaným neuplatnil, kedy ako uviedol, dňa 7.5.2012
bola pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní v zmysle dohody o poskytnutí zľavy na pohľadávku
v celom rozsahu vysporiadaná vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 661,02 eur a obchodná

spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s. v súvislosti s vymáhaním predmetnej pohľadávky neeviduje
žiadne ďalšie náklady. Z tohto dôvodu si žalobca voči žalovaným náhradu trov konania ani neuplatňoval.
Žalobca má preto dôvodne za to, že keď súd prvej inštancie zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
žalovaného v 2. rade vo výške 556,34 eur, súd prvej inštancie vec právne nesprávne posúdil. Svoje
rozhodnutie neodôvodnil, účelnosťou trov konania žalovaného v 2. rade sa nezaoberal. Z napadnutého

uznesenianevyplývaúčelnosťtrovkonaniažalovanéhov2.rade,vnapadnutomuzneseníniejezmienka
o súvise s rozhodnutím vo veci samej s úkonmi právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, čím súd prvej
inštancie žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, resp. súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. S poukazom na uvedené žalobca žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie

(II. výrok) zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 0,00
eur alternatívne žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie (II. výrok) zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), proti uzneseniu súdu prvej

inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté
uznesenie vydal.
Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade
zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

4. Rozhodovanie o náhrade trov konania sa člení na dve samostatné fázy. Tou prvou je rozhodovanie o
samotnom nároku na náhradu trov konania, o ktorom súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). V druhej fáze dochádza k rozhodnutiu súdneho úradníka súdu
prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Súd dáva žalobcovi do pozornosti uznesenie tunajšieho súdu č. k. 36C/66/2012 - 77 zo dňa
25.07.2047, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2017, v ktorom súd priznal žalovaným voči
žalobcovi náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania
nesúhlasil, bolo jeho právom podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Keďže tak neurobil, súd tak
na podklade tohto rozhodnutia priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. Výška náhrady

v celkovej výške 556,34 eur pozostávala z dvoch úkonov právnej služby, a to1 x tarifná odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom - 28.02.2012 (§ 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky účinnej do 30.06.2013) v sume 270,54 eura a 1 x tarifná odmena za písomné
podanie na súd týkajúce sa veci samej (odpor) - 09.03.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky účinnejdo 30.06.2013) v sume 270,54 eura, čo spolu predstavuje sumu 541,08 eura + režijný paušál za
kalendárny rok 2012, a to 2 x 7,63 eura, teda 15,26 eura. Pri rozhodovaní o výške trov konania súd prvej
inštancie vychádzal z obsahu spisu. Prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom mal

preukázané originálom plnomocenstva, ktoré udelil žalovaný v 2. Rade advokátke Mgr. Beáte Šulanovej
Múcskovej, so sídlom advokátskej kancelárie v Senci na Lichnerovej ulici č. 39/A dňa 28.02.2012.
Druhý úkon právnej služby - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odpor proti platobnému
rozkazu podaný súdu dňa 12.03.2012, má súd preukázaný jeho založením v súdnom spise. Súd prvej
inštancie teda priznal žalovanému v 2. Rade náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej

služby spolu s prislúchajúcimi režijnými paušálmi. Možno teda konštatovať, že kritérium preukázanosti
týchto trov je jednoznačné. Pokiaľ ide o atribút odôvodnenosti výdavkov, tento bezprostredne súvisí s
ich účelnosťou. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať za odôvodnený vtedy, ak bol zapríčinený
nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa, ktorým je efektívne
uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v spore. Medzi konkrétnym výdavkom a legitímnym
procesným cieľom musí byť priamy vzťah odôvodnenosti. To znamená, že výdavok bol vyvolaný a

následne vynaložený z dôvodu, ktorý možno objektívne považovať za nevyhnutnosť alebo za všeobecne
akceptovateľnúpotrebuvsúvislostisvedenímsporu.Prenaplneniezákonnejdefinícietrovkonaniamusí
byť odôvodnený výdavok súčasne aj účelne vynaložený. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov
v sporovom konaní súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť
možno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa

vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda
efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške. Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené
považované výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci samej, podania realizované na výzvu
súdu a za zastupovanie na pojednávaní. Individuálne posúdenie účelnosti a odôvodnenosti si spravidla
vyžadujú úkony, ktoré sú realizované mimo prebiehajúceho súdneho konania, napr. ďalšia porada s

klientom, rokovanie s protistranou, vypracovanie právneho rozboru veci a podobne. Trovami konania
sú iba tie výdavky, ktoré majú priamu súvislosť s uplatňovaním alebo bránením práva. Dané kritérium
nadväzuje predovšetkým na vyššie uvedenú požiadavku odôvodnenosti výdavkov, pričom dochádza do
značnej miery k ich obsahovému prelínaniu. Pokiaľ je konkrétny výdavok akceptovateľný z hľadiska
jeho odôvodnenosti, spravidla musí nevyhnutne súvisieť s uplatňovaním alebo bránením práva (VEĽKÉ

KOMENTÁRE, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový
poriadok, Nakladateľstvo C. H. BECK)
Tunajší súd vydal dňa 02.02.2012 platobný rozkaz č. k. 10Ro/419/2010 - 41, ktorým súd zaviazal
žalovaných, aby zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 10.201,84 eur s
príslušenstvom alebo aby v tej istej lehote podali odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaní boli

okrem iného poučení, že "Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku (§174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
V kontexte uvedeného je súd jednoznačne toho názoru, že výdavky za splnomocnenie advokáta a
podanie odporu proti platobnému rozkazu, ktorým bol žalovaný v druhom rade zaviazaný na povinnosť
zaplatiť istinu vo výške 10.201,84 eur s príslušenstvom boli výdavkami odôvodnenými, keďže boli

zapríčinené nevyhnutnosťou ich vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa, ktorým je efektívne
uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v spore. Nepodaním odporu by platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť. Súd má za daných okolností, za takejto procesnej situácie bez pochybností
za to, že výdavky za tieto dva úkony právnej služby spĺňajú všetky kritéria stanovené v ustanovení § 251
Civilného sporového poriadku a preto sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.