Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224333
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113224333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v spore žalobkyne: B.. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, U., zastúpená Advokátskou kanceláriou KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so
sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252 proti žalovanej: G.. I. R. - Zlaté časy, s miestom podnikania
Kpt. Nálepku 5, Prešov, IČO: 46 115 838, zastúpená Advokátskou kanceláriou bodnarlegal s.r.o., so
sídlom Žriedlová 3, Košice, IČO: 51 865 459, o náhradu škody v sume 8.123,65 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 18C/61/2014-116 zo dňa 20.10.2015
a uzneseniu č.k. 18C/61/2014-130 zo dňa 18.11.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 18C/61/2014-130 zo dňa 18.11.2015 z r u š u j e .
III. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousažalobkyňadomáhalanáhrady
škody v sume 8.123,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 23.05.2013 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, §
444,§ 445 , § 446, §11,§13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa si
podanou žalobou voči žalovanej uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej vznikla v dôsledku

úrazu, ktorý utrpela dňa 11.12.2012 v prevádzke žalovanej ( záložňa) na Štefánikovej triede 15 v
Nitre ,pošmyknutím sa na klzkej podlahe prevádzky. Nárok na náhradu škody pozostával z nároku
na vyplatenie náhrady za bolesť vo výške 1.415 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
1.049 eur, z náhrady ušlého príjmu vo výške 430,35 eur, z náhrady účelne vynaložených liečebných
nákladov vo výške 229,30 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur. Žalobkyňa žalobu
odôvodnila porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zákonníka a právnej
povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1, 2 žalovanou a jej zamestnancami tým, že v čase úrazu nebola

prevádzka udržiavaná v takom stave a neboli vykonané také opatrenia, aby sa zamedzilo vzniku
škody na zdraví . Dňa 11.12.2012 v čase o 10.00 hod. navštívila prevádzku žalovanej - záložňu
a pri vstupe do prevádzky, napriek náležitej opatrnosti, sa na jednom z kobercov položených na
klzkej podlahe, dostala do balansu, pošmykla sa a spadla, pričom utrpela ťažký úraz s dobou liečenia
a práceneschopnosťou od 11.12.2012 do 22.02.2013. Na klzkej podlahe prevádzky sa nachádzala
kašovitá vrstva topiaceho sa snehu a vody, ktorá bola prekrytá neupevnenými kobercami , čo zvyšovalo
nebezpečenstvo pošmyknutia, z čoho je zrejmé, že žalovaná ako subjekt zodpovedný za bezpečnosť

prevádzky si nesplnila povinnosť zabezpečiť odstránenie vody a snehu z podlahy, upevniť koberce
a zabezpečiť protišmykové rohože, aby nedošlo ku škodovej udalosti- pádu žalobkyni a následným
zraneniam.1.2 Súd vykonaným dokazovaním zistil že dňa 11.12.2012 došlo v prevádzke žalovanej ku
škodovej udalosti pri ktorej utrpela žalobkyňa ublíženie na zdraví. Preto sa zaoberal najskôr otázkou
zodpovednosti žalovanej za škodu a dospel k záveru, že žalovaná splnila svoje prevenčné povinnosti

v zmysle ust. § 415 Obč. zákonníka a porušenie inej zákonnej povinnosti nebolo preukázané.
Konštatoval, že je nepochybné, že došlo k predmetnej udalosti ako aj k zraneniu žalobkyni. V konaní
všakbolopotrebnéposúdiťexistenciupríčinnejsúvislostimedzivlastnýmkonanímpoškodenejaškodou,
ktorej preukázanie by zakladalo liberačný dôvod na strane žalovanej a v konečnom dôsledku zbavenie
sa zodpovednosti. V konaní nebolo preukázané, že na podlahe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu

resp. súvisle roztopený sneh vo forme vody. Na fotografiách, ktoré boli predložené žalobkyňou, vidno
len odtlačky neočistených nôh prípadných zákazníkov. Tvrdenie žalobkyne, že na dlažbe sa nachádzala
kašovitá vrstva snehu a roztopená voda nebolo preukázané ani z predloženého videozáznamu. Z
videozáznamu bolo zrejmé, že po otvorení dverí predajne sa sneh nachádzal v strede ulice, chodník
bol riadne udržiavaný s poukazom na § 5 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry. Zároveň
v konaní nebolo preukázané, že koberčeky, ktoré sa nachádzali po vstupe do predajne "lietali",

neboli upevnené, tak ako to tvrdila žalobkyňa, práve naopak, z videozáznam jednoznačne vyplýva, že
zákazník, ktorý vošiel pred žalobkyňou do predajne a ďalšia zákazníčka, ktorá vošla do predajne po
páde žalobkyne si očistili obuv na kobercoch, tieto síce boli posunuté, ale iba o pár milimetrov, ale nie
tak, aby si na nich nemohla žalobkyňa riadne očistiť obuv. Žalobkyňa po vstupe do predajne si neočistila
obuv na kobercoch, počas jej chôdze tieto ostali na svojom mieste, nešmýkali sa, následne vstúpila bez

náznaku opatrnosti, bez spomalenia a bez toho, že by predvídala, že sa môže šmyknúť (s poukazom na
počasie a upozornenie pred dverami predajne), na podlahu z dlažby, na ktorej sa šmykla a spadla. Išlo
o podlahu z lesklej dlažby, čo nepopierala ani žalovaná. Na dverách predajne bolo upozornenie "pozor
šmýka sa", túto skutočnosť potvrdil i svedok- manžel žalobkyne. Keďže išlo bežnú prevádzku, súd mal
za to, že nebolo možné vyžadovať zo strany zamestnancov žalovanej, aby podlaha bola úplne suchá, na

ktorej by sa nenachádzal žiadny odtlačok topánky. V konaní nebolo ani preukázané, že by zamestnanci
žalovanej odmietli poskytnúť pomoc žalobkyni. Ako prvý prišiel žalobkyni pomôcť jej manžel, ktorý bol
v čase jej pádu vonku a je to zrejmé aj z videozáznamu. Zamestnanci žalovanej , ktorí boli vypočutí
ako svedkovia, uviedli, že žalobkyni ponúkli stoličku, vodu a pýtali sa aj na možnosť privolania sanitky,
avšak žalobkyňu na ošetrenie odviezol jej manžel.

1.3 Po zhodnotení vykonaných dôkazov, podľa názoru súdu žalobkyňa nedodržala potrebnú mieru
opatrnosti, s prihliadnutím na pomery v mieste úrazu (pred objektom na chodníku roztopený sneh,
upozornenienamožnosťšmyknutiasa)atedakonalavrozporesovšeobecnouprevenčnoupovinnosťou
ustanovenou v § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Súd konštatoval, že popísané konanie žalobkyne

bolo konaním z nedbanlivosti, v rozpore s § 415 OZ , ktorým výlučne bola spôsobená škoda na jej zdraví.
Z týchto dôvodov preto súd nepovažoval nárok žalobkyne za dôvodne podaný lebo nebolo preukázané,
že by žalovaná zanedbala svoje povinnosti a dopustila sa takého konania, ktoré by zakladalo jej
zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyni a z nej vyplývajúcich a uplatnených nárokov. Z týchto
dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na

osobitné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, v lehote do 30 dní ( § 151 ods. 3 OSP).

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie z
vykonanéhodokazovaniavyvodilnesprávneskutkovézávery.Zvideozáznamu predloženéhožalovanou

je zrejmé, že si očistila obuv pred vstupom do predajne tak, že si ich obúchala o podlahu. Následne
prešla po celej dĺžke koberca , ktorý v prípade, ak by bol riadne očistený a suchý, by poslúžil na
otretie zvyšku snehu a nečistôt z jej obuvi. Zo záznamu vyplýva aj to, že mala obuté topánky s
plochou podrážkou určené na zimu, ktoré možno považovať za obuv primeranú na zimné obdobie. K
pošmyknutiu a pádu došlo asi 1,5 až 2 metre od hranice koberca, preto ak by príčinou pádu boli zvyšky

snehu na jej topánkach, k pošmyknutiu by muselo prísť skôr. Súd však bagatelizoval prítomnosť snehu
na podlahe, hoci pripustil, že na fotografiách sú viditeľné otlačky neočistenej obuvi iných zákazníkov.
Namietala nesprávny záver súdu , že chodník pred predajňou bol očistený a teda nedošlo zo strany
žalovanej k porušeniu ust. § 5 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry č. 8/ 1998. Ďalším
odvolacímdôvodombolonesprávneprávneposúdenieveci votázkezodpovednostižalovanejzaškodu.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v prevádzke sa nachádzala dlažba s vysokým leskom,
ktorá sa v prípade navlhnutia šmýkala, čoho dôkazom je nápis na dverách „ pozor šmýka sa „ . Žalovaná
preto musela predpokladať, že zákazníci budú vystavení v zimnom období riziku šmyku a pádu a preto
mala vykonať také opatrenie, aby tomuto riziku zabránila. Zamestnanci žalovanej nevykonávali údržbupriestoru pred prevádzkou ani v priestoroch prevádzky stieraním mokrej podlahy a čistením koberca pri
vchode. Takéto nevykonávanie základných opatrení na zabránenie vzniku škody nemožno považovať
za náležité dodržiavanie prevenčnej povinnosti žalovanej. Je nepochybné, že nebyť toho, že priestor

pred prevádzkou nebol dostatočne očistený, koberce v prevádzke boli nasiaknuté vodou a dlažba v
prevádzke mokrá a neutretá, nebolo by došlo k vzniku škody. Žalovaná ako nájomca nehnuteľnosti
mala povinnosť podniknúť všetky opatrenia na zabránenie vzniku škody a ujmy na zdraví, čo však v
konaní nepreukázala. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 25Cdo/618/2001 a sp.
zn. 25Cdo/2471/2000. Za ďalší odvolací dôvod považovala nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku

v otázke vyhodnotenia dokazovania výsluchom svedkov. Súd za vierohodné a presvedčivé považoval
svedecké výpovede zamestnancov žalovanej, zatiaľ čo na svedeckú výpoveď jej manžela, ktorá bola v
súlade s jej výpoveďou, neprihliadol, hoci táto výpoveď má podstatný význam na zistenie v akom stave
sa nachádzal priestor pred prevádzkou ako aj stav podlahy v prevádzke po vzniku škodovej udalosti a
správanie sa zamestnancov žalovanej po úraze .
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Uviedla, že podstata celého sporu medzi žalobkyňou a žalovanou je v posúdení
otázky splnenia prevenčnej povinnosti tak na strane žalobkyne ako aj na strana žalovanej a čo mohla
každá z nich na predídenie vzniku škody skutočne urobiť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
NS ČR zo dňa 23.02.2006 sp. zn. 25Cdo 65/2005. Pri porovnaní akým spôsobom došlo k porušeniu
prevenčnej povinnosti žalobkyňou a akým žalovanou nevyhnutne musíme dospieť k záveru, že na

vzniku škody sa podieľa výlučne porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyňou. Žalobkyňa riadne očistila
chodník pred predajňou, umiestnila na dvere predajne veľký nápis „pozor šmýka sa „ , pri vstupe do
predajne umiestnila koberce na utretie nôh a pravidelne zabezpečovala umývanie podlahy v predajni.
Na druhej strane žalobkyňa napriek vedomosti, že vonku je kašovitý sneh a má znečistené topánky,
ignorovala upozornenie na dverách, nevyužila koberce na očistenie obuvi a s takouto znečistenou a

klzkou obuvou vstúpila na dlážku predajne, a preto došlo k jej pádu a následnému zraneniu. Žalovaná
nezachovala ani najmenšiu mieru opatrnosti , zatiaľ čo žalovaná urobila všetko čo mohla aby predišla
k riziku vzniku škody na zdraví v danom mieste a čase. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobkyne
uviedla, že je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že na podlahe sa nenachádzala žiadna kašovitá
vrstva snehu ani súvislá roztopená voda. Túto skutočnosť preukázala samotná žalobkyňa predložením

fotografií podlahy z inkriminovaného času, ako aj videozáznam, pričom väčšina otlačkov neočistenej
obuvi bola spôsobená manželom žalobkyne. Stav podlahy zodpovedal zimnému obdobiu a predstava
žalobkyne, že podlaha by mala byť bez jedinej otlačky obuvi je absurdná. Ani tvrdenie žalobkyne, že
pred predajňou nebol očistený chodník nebolo preukázané a nepotvrdzuje to ani videozáznam. Názor
žalobkyne, že umiestnenie oznamu na dverách upozorňujúcom na možnosť pošmyknutia, je dôkazom

o porušení povinností žalovanou je nesprávny, pretože práve naopak, ide o jeden zo spôsobov
plnenia prevenčnej povinnosti žalovanou . Pokiaľ žalobkyňa namietala neunesenie dôkazného bremena
osplneníprevenčnejpovinnostižalovanou,stýmtonesúhlasí,nakoľkopredložilavideozáznamzktorého
vyplýva jej splnenie prevenčnej povinnosti. Žalobkyňa by mala preukázať, že chodník pred predajňou
nebol očistený, že koberce boli nasiaknuté vodou a že v predajni bola súvislá vrstva kašovitého snehu

resp. kaluže vody. Žiadny takýto dôkaz však nedoložila a neunesenie dôkazného bremena je výlučne na
jej strane. K námietke, že súd neprihliadol na výpoveď svedka- manžela žalobkyne Ing. H., len dodáva,
že súd sa touto výpoveďou zaoberal, vyhodnotil ju a viac krát na ňu v napadnutom rozsudku poukazuje.
Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd rozhodujú o odvolaní už za
účinnosti nového procesného predpisu postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už
ustanovenia CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je žaloba , ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia
sumy 8.123,65 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody , ktorá vznikla žalobkyni porušením
generálnej prevenčnej povinnosti žalovanou, zakotvenej v ust. § 415 Obč. zákonníka. Predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým

zamietol žalobu v celom rozsahu.
9. Žalobkyňa v odvolaní namietala vadu konania spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd preto skôr ako preskúmal napadnutý
rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti
konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl.
Ústavy SR a článok 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd . Požiadavky na
riadne zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Podľa neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,

aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké
prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol,
čoho sa žalobkyňa domáhala a z akých dôvodov. Uviedol tiež ako sa žalovaná k veci vyjadrila. Jasne a
zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych
predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil len na

výpovediach svedkov ale za hlavný dôkaz považoval videozáznam, ktorý zachytáva priebeh škodovej
udalosti a fotografie urobené manželom žalobkyne v priestoroch prevádzky po úraze a z nich vyvodil
skutkové závery. Pokiaľ ide o svedecké výpovede zamestnancov žalovanej a manžela žalobkyne , pre
ich vzťah k stranám sporu ich nemožno považovať za vierohodné. Odvolací súd nezistil namietanú vadu
konania,prektorúbybolopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť,pretopristúpilkmeritórnemuprejednaniu

veci.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom z
vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver.
11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle súdnej

praxe použitie ust. § 415 Obč. zákonníka( generálna prevencia) prichádza do úvahy v prípadoch, ak
tu nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje ( v
prejednávanej veci neexistuje právny predpis, ktorý by určoval povinnosti žalovanej a jej zamestnancov
v súvislosti s udržiavaním priestorov v predajni ). Pokiaľ žalobkyňa namietala nedodržanie § 5 ods. 2
Všeobecnezáväznéhonariadeniamesta Nitryč.8/1998oprevádzkovomporiadkupešejzóny vspojení

so zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách , odvolací súd dodáva, že tvrdenie žalobkyni
o nesplnení povinnosti žalovanou ako užívateľkou nehnuteľnosti ( prevádzky záložne) vykonávať zimnú
údržbu na komunikácii v šírke min. 2 m od priľahlej nehnuteľnosti ( odhrnutie chodníka pred vstupom
do predajne) , nebolo v konaní preukázané, pretože videozáznam toto tvrdenie nepreukazuje a ku
škodovej udalosti neprišlo pred prevádzkou ale v priestoroch prevádzky.

12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Odvolateľka v podanom odvolaní, okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorým sa už odvolací súd zaoberal v bode 9. rozsudku namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam( § 365 ods. 1 písm. f CSP) o priebehu samotného skutkového deja napriek tomu, že tento je
zachytený na videozázname. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že pri vstupe do predajne si neočistila
obuv na kobercoch, že tieto zostali na svojom mieste a nešmýkali sa a že vstúpila na dlažbu bez

náznaku opatrnosti , hoci mala predvídať, že sa môže šmýkať. Odvolací súd po oboznámení sa s
videozáznamom, ktorý je jediným objektívnym dôkazom preukazujúcim priebeh škodovej udalosti v
danej veci , dopel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že žalobkyňa pri vstupe do predajne
nevenovala dostatočnú pozornosť daným okolnostiam. Potvrdila vo výpovedi, že oznam na dverách
„ pozor šmýka sa „ si nevšimla. Z videozáznamu vyplýva, že vstúpila do predajne bez toho, že by

spomalila a na čistiacom koberci si neočistila obuv , prešla po koberci a keď vstúpila na dlažbu,
šmykla sa , spadla a utrpela úraz. Žalobkyňa síce mala obuté čižmy s nízkou podrážkou ale to ešte
nevylučuje ,že na nich nemala zvyšky snehu, ktorý pri kontakte s hladkou dlažbou mohol spôsobiť
jej pošmyknutie sa. Tvrdenie žalobkyne že sa pošmykla preto, že podlaha bola znečistená vrstvou
kašovitého snehu nebolo preukázané a zvyšky mokrých stôp obuvi po predchádzajúcich zákazníkoch
na podlahe neboli neprimerané bežnej prevádzke predajne v zimnom období. Ani tvrdenie žalobkyne,

že príčinou jej pádu bolo aj to, že koberce pri vstupe do predajne neboli pevne pripevnené, ale sa
šmýkali a že neboli suché, tiež nebolo preukázané. Koberce, ktoré boli v predajni sú bežne používané
a na tento účel určené pre čistiace zóny pri vstupných dverách, vybavené protišmykovou úpravou. Zo
záznamu nevyplýva, že by sa koberec po ktorom žalobkyňa prešla pošmykol a v dôsledku toho spadla.
Je evidentné, že sa pošmykla až keď stupila na dlažbu ( mimo koberca). Zo záznamu je zrejmé aj

to, že zákazník ktorý vošiel do predajne pred ňou ani zákazníčka, ktorá prišla po nej, sa na dlažbe
nešmýkali a vstupu a pohybu v predajni venovali zvýšenú opatrnosť, na rozdiel od žalobkyni, ktorá
nevenovala náležitú pozornosť danej situácii, hoci má tiež prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415
Obč. zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná urobila objektívne možné opatrenia na
predchádzanie vzniku škody umiestnením oznamu na dverách a zabezpečením čistiacich kobercov

pri vstupe do predajne ako aj udržaním čistoty podlahy v predajni zodpovedajúcej pomerom v danom
momente ( zimné obdobie, topiaci sa sneh vonku), preto jej nemožno vytýkať porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 415 Obč. zákonníka. Prevenčná povinnosť totiž neznamená že ide o povinnosť
absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí , že k žiadnej škode nepríde. V zmysle ust. § 415 Obč.
zákonníka „ každý“ je povinný zachovávať taký stupeň pozornosti , ktorý možno od neho vzhľadom

ku konkrétnej situácii rozumne požadovať a ktorý je objektívne spôsobilý zabrániť alebo čo najviac
obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku. Uvedené ustanovenie ale neukladá
povinnosť predvídať každý v budúcnosti možný vznik škody. Ak niekto nekoná so všeobecne určenou
právnou povinnosťou , chová sa protiprávne a postihuje ho za to občianskoprávna zodpovednosť za
škodu ( § 420, § 421). Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Obč. zákonníka je založená

na súčasnom splnení štyroch podmienok- porušenie právnej povinnosti, vznik škody, vzťah príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti znamená
rozpor medi tým ako fyzická či právnická osoba skutočne konala alebo opomenula konať, a tým,
ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Nedodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti je tiež
porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka; je teda jedným zo základných

predpokladov zodpovednosti za škodu.
13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v konaní nepreukázala existenciu protiprávneho konania
žalovanej a pretože podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka sú
kumulatívne, čo znamená, že v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyni nie je opodstatnené , lebo smeruje proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktoré spočíva na správnom závere, že v danej veci nie sú splnené
podmienky zodpovednosti žalovanej za žalobkyňou uplatnenú škodu . Odvolací súd svoje rozhodnutie
oprel o judikatúru týkajúcu sa všeobecnej preventívnej povinnosti podľa § 415 OZ ( rozsudky NS ČR
sp.zn. 25Cdo/1369/2006, sp.zn. 25Cdo/618/2001, sp. zn. 33 Cdo/932/2004,, sp. zn. 25 cdo/1427/2001,
25 Cdo/2308,2005, ako aj rozsudok KS Nitra sp.zn. 3Cdo/133/2007, KS Trnava sp.zn. 11Co/423/2015

a Ks banská Bystrica sp.zn 14Co/366/2017).
14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľke, a preto neuznal
opodstatnenosť jej argumentácií, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Predmetom odvolacieho konania bolo aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18.11.2015 č.k.
18C/61/2014-130 o uložení poplatkovej povinnosti žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 487 eur. Súd prvej inštancie odôvodnil toto uznesenie odkazom na ust. § 1 ods.1, § 2 ods. 1,4,
§5 ods. 1 písm.a), § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 10 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s poznámkou 3 k položke 1) v znení účinnom v čase podania odvolania s
tým, že výška poplatku predstavuje 6% z ceny predmetu konania .

16. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala ho zrušiť z dôvodu,
že v konaní o náhradu škody je ako žalobkyňa podľa § 4 ods. 1 písm. ch) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Poukázala na predchádzajúce uznesenie súdu
prvej inštancie v tejto veci zo dňa 27.01.2015 č.k. 18C61/2014-70, právoplatné 06.02.2015, ktorým jej
súd vrátil zaplatený súdny poplatok za žalobu práve z dôvodu že je v tomto konaní o náhradu škody,

ktorávzniklavsúvislostisublíženímnazdraví, oslobodenáodsúdnychpoplatkov.Totooslobodenieplatí
aj pre odvolacie konanie. Pretože na vydanie napadnutého uznesenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci
samej, neexistovali dôvody, pre ktoré bolo vydané, žiadala ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.i ) OSP.
17. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie
vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok.

Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku , postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti .
18. V prejednávanej veci odvolací súd ako predbežnú otázku skúmal, či odvolanie žalobkyne proti
napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie možno ako prípustné prejednať, keďže nová právna

úprava nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie týkajúceho sa uloženia
poplatkovej povinnosti. ( § 357 CSP). Aj keď nová právna úprava nepripúšťa možnosť podať odvolanie
proti uzneseniu súdu prvej inštancie o uložení poplatkovej povinnosti , odvolací súd má za to, že v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. 18.11.2015 vtedy platná právna úprava v OSP pripúšťala možnosť
podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie, a preto je potrebné odvolanie žalobkyne ako prípustné

prejednať. V opačnom prípade by došlo k odopretiu procesných práv žalobkyne ako strany konania,
ktoré jej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie patrili. Odvolací súd vychádzal aj z ustanovenia §
470 ods. 2 veta prvá CSP podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb.o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase

vzniku poplatkovej povinnosti, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.
20. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona oslobodenie podľa ods. 1,2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, obnove
konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcie.
21. Podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zák. č. 71/1998 Zb. od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o

náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví.
22. Zákon o súdnych poplatkoch v ustanovení § 4 ods. 1 taxatívne vymenúva konania, ktoré sú od
súdneho poplatku oslobodené ex lege (zákonné vecné oslobodenie) a v ustanovení § 4 ods. 2 osoby,
ktoré sú od poplatku oslobodené ex lege (zákonné osobné oslobodenie). Medzi takéto konania patrí
aj konanie o náhradu škody z ublíženia na zdraví , odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia, konanie o náhradu za stratu na zárobku, konanie o úhrade nákladov na
výživu pozostalým, konanie o úhrade nákladov liečenia a iné.
23. V danej veci bola žalobkyňa osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov ( vrátane poplatku za
odvolanie ), preto ak jej súd napadnutým uznesením uložil poplatkovú povinnosť, nerozhodol správne,
pretože na vydanie takéhoto uznesenia neboli splnené zákonné podmienky.

24. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 389 ods.1 písm. d) CSP napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie o uložení poplatkovej povinnosti zrušil, lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej a
dôvody na jeho vydanie neexistovali, lebo žalobkyni poplatková povinnosť nevznikla, keďže je osobne
oslobodená od súdnych poplatkov.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).