Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. august 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/110/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616217422
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616217422.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne E. T.Z., F.. XX.X.XXXX, U., Z. XXX/
XX,zast.JUDr.IvetouFabianovou,advokátkou,SpišskáNováVes,Štefánikovonám.5protižalovanému
Mesto Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves, Radničné námestie 7, IČO: 00 329 614, zast. Beňo &
partners advokátska kancelária s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 93, za účasti intervenientky na strane

žalovaného ČSOB Poisťovňa, a.s. Bratislava, Žižkova 11, zast. advokátskou kanceláriou MGA IURIS
s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 10, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 20.876 eur s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 7C/280/2016 z 5. februára 2020

r o z h o d o l :

Rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) označeným

rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a žalovanému a intervenientke na jeho strane priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.1. Uvedeným spôsobom súd rozhodol o žalobe , ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného
náhrady škody vo výške 20.876 eur s príslušenstvom titulom náhrady bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia na tom základe, že dňa 14.11.2014 v čase cca o 7.50 hod. idúc pešo v

Spišskej Novej Vsi po ulici Nábrežie Hornádu, prechádzajúc betónovým, panelovým chodníkom sa
potkla o nerovnomerne uložený a vyvýšený betónový panel, v dôsledku čoho spadla, následne bola
prijatá na oddelenie všeobecnej a úrazovej chirurgie Nemocnice s poliklinikou, a.s. v Spišskej Novej
vsi, kde bola hospitalizovaná a na druhý deň bola prevezená do NsP, a.s. Poprad na traumatologické
oddelenie za účelom operácie. Dňa 16.11.2014 podstúpila operáciu ľavej stehennej kosti a bola
hospitalizovaná do 24.11.2014, následne prevezená a hospitalizovaná v NsP, a.s. v Spišskej Novej Vsi

do 1.12.2014, od 1.12.2014 do 10.12.2014 na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie.
Rehabilitačná liečba bola zopakovaná od 8.6.2015 do 17.6.2015. Od 15.7.2015 do 20.7.2015 bola
hospitalizovaná na internom oddelení NsP, a.s. v Spišskej Novej Vsi, nakoľko po úraze trpela zvýšeným
tlakom. V dôsledku pretrvávajúcich bolestí ramena bola 10.11.2015 operovaná, potom podstúpila
rehabilitáciuod13.do21.1.2016.Prebolestivkrížochbolaod26.8.do5.9.2016prijatánarehabilitačnom
oddelení NsP v Spišskej Novej Vsi. Žalobkyňa predložila lekársky posudok o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia, na základe ktorého žiadala náhradu bolestného vo výške 4.151eur a 16.725
eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia od žalovaného, zodpovednosť ktorého ako vlastníka
chodníku odvodila od výpisu na LV č. X, kat. úz. J. F. R., podľa ktorého je žalovaný výlučným vlastníkom
C-KN pozemku parc. č. 2451/1 o výmere 1572 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorom
pozemku sa nachádza betónový panelový chodník vo vlastníctve žalovaného. Poukážuc na § 43a ods.
3 písm. a/ a §43d zák. č. 50/1976 Zb., v zmysle ktorých by inžinierske stavby mali byť navrhnuté a

zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa osobitného predpisu, ktorým je príloha
I. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ 305/2011) žalobkyňa tvrdila. že o problém chodníkasa jedná vtedy, ak je nerovný povrch s prekážkami a jamami, ak sú nevyhovujúce alebo nebezpečné
poruchy na chodníku, šmykľavé povrchy, nedostatočná šírka či vertikálne rozdiely, pričom je nutné, aby
chodníky boli čisté, bezprekážkové, rovné a dostatočne široké, vhodné pre všetky osoby, obzvlášť pre

nevidiace a slabozraké osoby a osoby s obmedzenou pohyblivosťou. Žalobkyňa uviedla, že chodník, na
ktorom spadla má nerovnosti spôsobené tým, že je zhotovený a pospájaný z nerovnomerne uložených
betónových panelov a ani zďaleka nespĺňa nielen technické požiadavky na bezbariérový chodník, ale
ani normy komunikácie pre chodcov, ktoré nie sú bezbariérové. S odkazom na ust. § 1 ods. 2, § 9 a §
9a ods. 3 Cestného zákona náhradu škody žiadala od žalovaného.

2.2. Dňa 9.6.2017 do konania vstúpila intervenientka na strane žalovaného, ktorá navrhla žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietla, že úraz nevznikol v príčinnej súvislosti so
závadou schodnosti, nakoľko nevyplýva z popisu, že by mal vzniknúť pre závady, ktoré sú podmienené
znečistením, poľadovicou, snehom tak, ako to uvádza § 9 ods. 2 Cestného zákona, ale úraz vznikol
v príčinnej súvislosti so stavebným stavom miestnej komunikácie, takže podľa § 9 ods. 1 označeného
zákona užívatelia miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody takto vzniknutej. Stavebným

stavom miestnej komunikácie sa podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb. rozumie jej kvalita, stupeň
opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou
údržbou a pod. Z fotodokumentácie intervenientka mala za to, že chodník skladajúci sa z panelov bol
svojou kvalitou a stupňom opotrebenia a povrchom v takom stave, ktorý nie je možné odstrániť bežnou
údržbou.Citujúc§12ods.4a5vykonávacejvyhl.č.35/1984Zb.intervenientkauviedla,žestavebnýstav

komunikácie postavenej z ukladaných betónových panelov vykazuje zrejmé výškové rozdiely, s ktorými
jepotrebnérátať,takžeprizvýšenejopatrnostichodcajemožnábezpečnáchôdza.Poukázalanato,žev
poslednýchrokochneboliunej-vpoisťovnievidovanéžiadnehláseniaúrazuzmiesta,naktoromvznikol
úraz žalobkyne, z čoho sa dá dedukovať, že na predmetnej miestnej komunikácii je možná bezpečná
chôdza prispôsobená jej stavebnému stavu a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať pri

zvýšenej opatrnosti. V súlade s uvedeným uzavrela intervenientka, že zodpovednosť žalovaného za
úraz žalobkyne nie je daná, prípadne za tento úraz zodpovedá sama poškodená, v ktorej súvislosti
poukázalna§441Obč.zákonníka.Namietlaivyčíslenie,resp.rozsahškodynazdravíatosodôvodnení,
že žalobkyňou predložené posudky neboli vyhotovené v súlade so zák. č. 431/2004 Z.z., resp. neboli
vypracované s cieľom hodnotiť len škodu na zdraví kauzálne súvisiacu s úrazom zo 14.11.2014. Pre

prípad, ak by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na zdraví a zodpovednosťou
žalovaného navrhla intervenientka súdu podľa vlastných výpočtov priznať bolestné do výšky 2.143,- eur
- 130 bodov a 2.317,- eur náhrady za SSU, ku ktorým výpočtom predložila ako dôkaz časť znaleckého
posudku znaleckej organizácii forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o.
2.3. Po vyjadrení intervenientky, žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s jej stanoviskom. Odmietol

zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobkyni pádom na betónovom chodníku s tvrdením, že chodník
nebol v takom stave, ktorý by mal byť odstránený mestom, teda že by malo ísť o poľadovicu, zamokrenie,
sneh, dážď a pod. Nebol teda v takom stave, aký by mal byť podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb.
odstránený bežnou údržbou. Namietol, že skutočnosť, že je chodník vytvorený z panelov, ktoré sú
vyvýšené, nezakladá nárok na náhradu škody občanovi, ktorý sa na takom chodníku potkne. Zdôraznil,

že na predmetnom chodníku nešlo o závady v schodnosti, tak ako ich definuje § 12 ods. 2 vyhl. č.
35/1984 Zb., pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.
Mal za to, že miestna komunikácia umožňovala bezpečnú chôdzu prispôsobenú jej stavebnému stavu a
ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať pri zvýšenej opatrnosti. Mal za to, že nemožno hovoriť
o závadách zjazdnosti (schodnosti), pretože nejde len o ojedinelé výtlky, výmole a hrbole a nejde o

bezchybný povrch súvislého úseku miestnej komunikácie. Závady na chodníku sú dané jeho stavebným
stavomaniejeichmožnéodstrániťvrámcibežnejúdržby.Opravychodníkamožnouskutočniťvzhľadom
na jeho charakter a stav iba stavebnými úpravami. Takéto prestavanie chodníka uviedol, že je dlhodobý
proces. V súvislosti s námietkou, že neumiestnil pri komunikácii značku, že je predmetný chodník
nerovný, alebo iným spôsobom to neoznačil, žalovaný argumentoval, že podľa prílohy č. 1 k vyhl. č.

9/2009 Z.z. tam uvedený zoznam značiek neobsahuje značku, ktorou by bolo možné označiť nerovnosť
chodníka.
2.4. Žalobkyňa sa s vyjadreniami žalovaného a intervenientky nestotožnila, nesúhlasila, že žalovaný
nenesie zodpovednosť za jej úraz, nakoľko uviedla, že bol povinný urobiť všetky opatrenia, aby sa
predchádzalo škodám na majetku a zdraví. Podcenil preventívnu povinnosť tým, že chodník ponechal

dlhodobo v zlom technickom stave a nepostaral a svoj majetok. Nakoľko je správcom chodníka, nemal
sa vyhovárať, že sa chodník nedá opraviť, keďže sa o to ani nepokúšal. Mal označiť, že nie je vhodný
na prechádzanie, prípadne ho ohradiť alebo inak zamedziť, aby po ňom prechádzali ľudia. V tomtosvojom vyjadrení, uviedol súd, že žiadala žalobkyňa odročiť pojednávanie do predloženia súkromného
znaleckého posudku, ktorý si ona dala vyhotoviť na posúdenie stavu chodníka a možností jeho opravy.
2.5. Súd zdôvodnil ďalší postup v konaní a to, že na návrh žalobkyne, ku ktorému žalovaný a

intervenientka nemali výhrady, odročil dňa 25.10.2017 pojednávanie na neurčito za účelom vyhotovenia
posudku, predbežne na dobu dvoch mesiacov. Keďže žalobkyňa nepredložila znalecký posudok, vytýčil
pojednávanie na deň 29.10.2018, na ktorom žalobkyňa oznámila, že v priebehu súdom poskytnutej
lehoty oslovila siedmych znalcov, z ktorých len jedna znalkyňa bola ochotná posudok vyhotoviť, avšak k
jehovypracovaniunedošlo.Zaúčelomzabezpečeniasúkromnéhoznaleckéhoposudkuprostredníctvom

spoločnosti PERSUADA žiadala poskytnúť ďalšiu procesnú lehotu, 4.1.2019 predložila súdu objednávku
menovanej spoločnosti adresovanú znalkyni O.. I. H. z 20.11.2018, takže súd jej (žalobkyni) poskytol -
ďalšiu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku v trvaní pol roka. Avšak ani po jej uplynutí žalobkyňa
navrhovaný dôkaz nepreložila, súd ju preto uznesením z 25.9.2019 vyzval na predloženie súkromného
znaleckého posudku v lehote 2 mesiacov s poučením, že po márnom uplynutí lehoty súd na takýto dôkaz
nebude prihliadať. Žalobkyňa ani po uplynutí tejto lehoty súkromný znalecký posudok nepredložila,

žiadala opäť predĺžiť lehotu do konca roka 2019, čomu súd už nevyhovel a nariadil pojednávanie na deň
8.1.2020. Po obdŕžaní predvolania na pojednávanie predložil súkromný znalecký posudok žalovaný a
to č. 3/2018 vyhotovený znalcom O.. J. Z.. Navrhol, aby bol tento dôkaz v konaní použitý a s odkazom
na jeho závery navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

2.6. Žalobkyňa vo vyjadrení k znaleckému posudku vyjadrila nesúhlas s jeho závermi, že by sa vady
chodníka nedali bežnou údržbou odstrániť a dodala, že sa žalovaný ani len nepokúsil chodník opraviť,
pričom mal urobiť také opatrenia, aby priestor nebol prístupný verejnosti, minimálne umiestniť výstražné
značky, nesúhlasila že by neprispôsobila chôdzu svojmu veku a stavu chodníka a ani s tým, že pri bežnej
opatrnosti je chodník schodný. Spadla preto, lebo chodník bol v zlom technickom stave, sú na ňom

trávou zarastené diery, výmole. Nešla po chodníku prvý krát, takže bez zjavnej opatrnosti sa po ňom
nedáprejsť.Nebolaanineprimeraneobutá,nezaoberalasaničíminýmakochôdzou.Záveryznaleckého
posudku považovala za účelové.
2.7. Na pojednávaní dňa 8.1.2020, súd dôvodil, že uznesením opakovaný návrh žalobkyne na ďalšie
predĺženie lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku zamietol, zamietol aj návrh na

výsluch svedkýň - dcér žalobkyne, nakoľko na základe dovtedy vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobkyňa dôvodnosť samotného nároku - príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti žalovaným a jej vzniknutou škodou nepreukázala.
2.8 Následne súd uviedol v odôvodnení rozsudku záverečné vyjadrenia sporových strán. Citoval
ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil: § 415, § 420 ods. 1 a 2, § 441, §

442 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 3d odseky 1, 5 písm. b/, 6 a 8, § 6 ods. 1, § 9
ods. 1, § 9a ods. 1 a 2 Cestného zákona a § 12 ods. 2 a § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb.
2.9. Za nespornú skutočnosť medzi sporovými stranami vymedzil, že 14.11.2014 o 7:15 hod. pri
chôdzi betónovým panelovým chodníkom sa žalobkyňa pri pomalej a opatrnej chôdzi potkla o jeden
z nerovnomerne uložených betónových panelov, v dôsledku čoho spadla, sporným nebolo ani to, že

chodník na ulici Nábrežie Hornádu situovaný na parc. č. 2451/1 vo vlastníctve žalovaného. Za sporné
mal tvrdenie žalobkyne, že za škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s pádom na danom chodníku, je
zodpovedný žalovaný, a to vzhľadom na to, že k pádu, resp. potknutiu sa na vyvýšenom betóne by
nedošlo, keby žalovaný pristúpil k oprave nerovnosti chodníka alebo pokiaľ by výstražnou tabuľou
upozornil chodcov na nebezpečné poruchy na chodníku. Poukázal na popretie nároku žalovaným a

intervenientkou s odôvodnením, že žalovaný nemôže niesť za škodu zodpovednosť, nakoľko žalobkyňa
škodu utrpela pri páde na chodníku nie v súvislosti so závadou, ktorú bolo možné odstrániť bežnou
údržbou (ako je to napr. v prípade menších výtlkov, znečistenia, poľadovica a pod.), ale v súvislosti
so stavebno-technickým stavom chodníka, ku ktorému tvrdeniu žalovaný predložil súkromný znalecký
posudok č. 3/2018 z 31.1.2018, ktorým znalec mal odpovedať na zadanie, či je možné stav chodníka

odstrániť bežnou údržbou, ak áno akou a mal posúdiť schodnosť chodníka z hľadiska § 12 ods. 4 vyhl.
č. 35/1984 Zb. a posúdiť, či chodník vykazuje závady v schodnosti v zmysle § 12 ods. 5 vyhlášky.
2.10. V ďalšom súd uviedol zistenia znalca zo znaleckého posudku, a to, že chodník je situovaný
na ľavej strane vodného toku rieky Hornád, je chodníkom pre peších, miestnou komunikáciou IV.
triedy, bol vybudovaný v roku 1990, o ktorej stavbe žalovaný nemá žiadne doklady. Je zhotovený

z prefabrikovaných betónových panelov, takže ide o inžiniersku dočasnú stavbu. Šírka chodníka sa
rovná šírke betónových panelov, t.j. minimálne dva metre, po oboch stranách chodníka sa nachádza
priľahlá cestná zeleň, pričom chodník od trávy nie je oddelený betónovým obrubníkom. Znalec na
základe obhliadky konštatoval, že vzhľadom na zistený rozsah výrazne veľkého plošného poškodeniana predmetnom chodníku, tieto závady nie je možné označiť ako ojedinelé vady schodnosti chodníka
v zmysle vyhl. č. 35/1984 Zb. a zistené súvislé vady je možné z technického hľadiska jednoznačne
charakterizovať terminológiou ako zlý až havarijný stavebno-technický stav, pričom tieto závady nie

je možné odstrániť v rámci bežnej údržby. Opravu chodníka uviedol, že je možné vykonať tzv.
súvislou údržbou, alebo obnovou celej konštrukcie miestnej komunikácie tzv. komplexnými stavebnými
úpravami, pozostávajúcimi z odstránenia pôvodných betónových panelov, výmeny, prípadne doplnenia
podlažia chodníka, osadenia betónových obrubníkov a následného vytvorenia novej pochôdznej vrstvy.
Z hľadiska posúdenia dopravno-technického stavu daného chodníka vytvoreného z betónových panelov,

medzi ktorými sú pomerne veľké výškové rozdiely po celej dĺžke chodníka, uviedol znalec, že nejde o
bežné závady v jeho schodnosti, ktoré by boli obdobné závadám v zjazdnosti tak, ako ich definuje § 12
ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. Z technického hľadiska, znalec mal za to, že chodník umožňuje bezpečnú
chôdzu prispôsobenú jeho stavebnému stavu a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať
pri zvýšenej opatrnosti. Dodal, že zlý až havarijný stavebno-technický stav nebránil voľnému pohybu
chodcov, takže chodník bol schodný za predpokladu zvýšenej opatrnosti chodcov, avšak pohyb po

ňom pre osoby so sťaženou orientáciou (invalidný vozík, detský kočík a pod.) vzhľadom na výrazné
súvislé defekty povrchu bol čiastočne obmedzený. Súd mal za to, že zo záverov znaleckého posudku
bol dostatočne oboznámený so stavom chodníka a nebolo potrebné vykonávať obhliadku na mieste
samom, ako to navrhovala žalobkyňa, ktorá v ďalšom štádiu už na tomto svojom návrhu netrvala, a preto
uznesením na pojednávaní 8.1.2020 vyhlásil dokazovanie za skončené.

2.11. Na základe vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že nárok žalobkyne nie je dôvodný.
Za podstatné pri posúdení zodpovednosti žalovaného mal tvrdenie žalobkyne, že pri chôdzi na
predmetnej miestnej komunikácii sa potkla o jeden „z nerovnomerne uložených a v porovnaní s
ostatnými betónovými panelmi vyvýšený betónový panel“, v dôsledku čoho spadla. Súd mal za zrejmé
zo znaleckého posudku, že povrch chodníka má súvislé defekty, hojné výtlky a výmole. Dôvodom pádu

žalobkyne však neboli tieto defekty na chodníku, preto súd predmetný nárok posudzoval podľa § 9a
ods. 2 Cestného zákona a nie podľa § 12 ods. 2 písm. a/ cit. vyhl. č. 35/1984 Zb. K pádu žalobkyne
a následnému úrazu, uzavrel súd, došlo nie v súvislosti so závadou zjazdnosti na komunikácii, ale v
súvislosti so stavebným stavom, resp. technicko-stavebným stavom miestnej komunikácie. Pri tomto
hodnotení sa v celom rozsahu stotožnil so závermi znalca, že v danom prípade zistené poškodenie

chodníka z hľadiska dopravno-technického nezodpovedá závadám schodnosti chodníka ako miestnej
komunikácie určenej pre chodcov, ktoré by boli obdobné závadám zjazdnosti tak, ako ich definuje §
12 ods. 2 vyhlášky. K tvrdeniam žalobkyne, že žalovaný zodpovedá za škodu z dôvodu, že závady
na dopravno-technickom stave miestnej komunikácie neboli ním odstránené a nebolo vlastníkom a
správcom komunikácie na ne predpísaným spôsobom upozornené, uviedol súd, že mal preukázané,

že miestna komunikácia, na ktorej žalobkyni vznikla škoda, vzhľadom na jej konštrukčné prevedenie a
stavebný stav, potrebuje kompletnú údržbu alebo obnovu, z čoho vyplýva, že v danom prípade nemožno
aplikovať ani § 9 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., nakoľko predmetný stav chodníka nebolo možné odstrániť
bežnou údržbou. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že žalovaný mal predpísaným spôsobom upozorniť
chodcovnazlýstavchodníka,malsúdtakétotvrdeniežalobkynebezzákonnéhoopodstatnenia,nakoľko

zo žiadneho zákonného predpisu, konkrétne ani z prílohy č. 1 k vyhl. č. 9/2009 Z.z. nevyplýva povinnosť
označovania nerovnosti chodníka. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalobkyne, ktorá v žalobnom
návrhu uviedla, že po miestnej komunikácii chodila pravidelne, a teda mal za to, že jej stav musel byť
dobreznámyamohlaobjektívnepredpokladaťapredvídaťnerovnostivsúvislostistechnicko-stavebným
charakterom chodníka, a takému stavu prispôsobiť, resp. zvýšiť opatrnosť pri chôdzi.

2.12. Súd sa vyjadril aj k otázke prípadnej všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč.
zák. a to uviedol, že ak príčinou škody nie je chyba v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť
vlastníka a správcu komunikácie podľa Cestného zákona, nie je vylúčená jeho prípadná zodpovednosť
za škodu podľa § 420 Obč. zák. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný alebo stavebno-technický
stav komunikácie, čo preukázateľne vyplýva z daného skutkového stavu, zodpovednosť správcu

komunikácie za škodu neprichádza do úvahy nielen podľa Cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 9a ods. 1 Cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku
špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody, a teda aj
vznik zodpovednosti za škodu. S poukazom na uvedené, za použitia citovaných zákonných ustanovení,
predovšetkým § 9a ods. 1 a 2 Cestného zákona v spojení s § 12a, § 13 ods. 1 a 2 vyhl. č. 35/1984 Zb.

žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
2.13. Dodal, že 31.1.2020 po odročení pojednávania na vyhlásenie rozsudku na deň 5.2.2020 a po
vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania žalobkyňa doručila súkromný znalecký posudok č. 4/2020
vyhotovený O.. I. H., ktorého predmetom je odhad hodnoty stavebných prác na oprave chodníkasituovaného na parc. č. 9172/2 v kat. úz. J. F. R., na ktorý však v zmysle § 181 ods. 4 v spojení s §
182 CSP ako na oneskorene predložený dôkaz nemohol prihliadnuť. Zároveň mal za to, že znalkyni
objednávateľom posudku nebola zadaná taká úloha, ktorá by riešila predmetný spor, keďže spornou

nebola otázka, aká má byť cena a odhad stavebných prác na oprave chodníka.
2.14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a na základe plného úspechu žalovaného
a intervenientky v konaní im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

3.1. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a to podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP dôvodiac,

že súd nemohol náležite posúdiť danú vec vzhľadom na to, že nevykonal všetky ňou navrhnuté
dôkazy, neboli vypočutí ňou navrhovaní svedkovia a nebol do úvahy vzatý posudok, ktorý si nechala
vypracovať a zároveň jej bola odopretá možnosť nechať vypracovať posudok, ktorý by bol reakciou na
znalecký posudok vypracovaný žalovanou stranou. Mala za to, že súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Dňa 14.11.2014 utrpela úraz na panelovom chodníku, vlastníkom ktorého je žalovaný, a ktorý chodník

vykazuje také nerovnosti, že nespĺňa požiadavky na to, aby sa po ňom mohlo chodiť.
3.2. Napadla, že žalovaný nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že nedodržala všetky zásady
opatrnosti pri prechádzaní po chodníku. Tvrdila, že bola primerane obutá, neutekala a ani sa nevenovala
nijakej inej činnosti, iba chôdzi. Chodník bol v takom stave, že napriek primeranej opatrnosti spadla.
3.3. K nepredloženiu znaleckého posudku v určenej lehote uviedla, že potrebovala na jeho vypracovanie

dlhší čas kvôli tomu, že znalcov v odbore nie je veľa, a ten ktorého našla a bol ochotný vypracovať
posudok, bol zaneprázdnený. Skutočnosť, že má problémy s vypracovaním posudku tvrdila, že uviedla
aj na súde a navrhla, aby znalca ustanovil súd. Znalec si určil, že posudok vypracuje do 31.1.2020,
čo oznámila súdu a súd tento termín neakceptoval. Mala za to, že posudok sa jej nepodarilo v lehote
stanovenej súdom predložiť z objektívnych dôvodov, napriek všetkej jej snahe. Keďže znalecký posudok

predložil žalovaný, v ktorom posudku videla značné rozpory, navrhla aby jej súd umožnil vypracovať
kontrolný znalecký posudok, čo jej nebolo umožnené. Vzhľadom na to, že jej návrhy na vykonanie
dokazovania boli zamietnuté v celom rozsahu, mala za to, že súd nemohol správne rozhodnúť iba na
základe takýchto čiastkových dôkazov, keďže si mohol urobiť obraz o skutkovom stave iba na základe
týchto čiastkových jednostranných dôkazov.

3.4. Tvrdila, že súdom nebolo vzaté do úvahy ani to, že žalovaný je vlastníkom chodníka a ako taký
má určité povinnosti, ktoré mu ukladá Občiansky zákonník. Súd neaplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti vlastníka za to, aby so svojím vlastníctvom nakladal tak, aby nevznikali
škody na zdraví, živote, prírode ... Žalovaný neurobil žiadne opatrenia, aby zmenil, zlepšil či napravil stav
chodníka do takej miery, aby na ňom nevznikali úrazy, keďže nie je v takom stave, aby sa pri primeranej

opatrnosti dalo po chodníku bez problémov chodiť.
3.5. Argumentovala, že ak žalovaný ako vlastník nebol schopný zabezpečiť primeraný stav chodníka
tak, aby po ňom mohli bezpečne chodiť chodci, bol povinný osadiť označenie s výstrahou, ktorá by
upozorňovala, že vstup na chodník buď nie je možný, alebo je možný len na vlastnú zodpovednosť s
upozornením, aby chodci dodržiavali zvýšenú opatrnosť. Chodník nie je a ani nikdy nebol takto označený

a nie je dokonca ani dobre osvetlený. Obranu žalovaného, ktorý v tejto súvislosti uviedol že neexistuje
taká značka a teda nemal čo osadiť a tak varovať chodcov, označila za alibizmus. S týmto, tvrdila
žalobkyňa, sa súd vôbec nevyrovnal. Nevyrovnal sa s tým, že žalovaný porušil povinnosti vlastníka.
3.6. Nestotožnila sa s názorom žalovaného, podľa ktorého keďže po chodníku chodila pravidelne,
musela predvídať jeho nerovnosti a teda sama si zavinila, že spadla. súhlasila, že po chodníku chodila

pravidelne, ale si dávala zvýšený pozor na to, kam stúpa, mala primeranú obuv, ale nemohla predvídať
že na chodníku bude diera zarastená trávou tak, že keď sa bude chcieť vyhnúť ľuďom, ktorí po chodníku
išli a tiež sa vyhýbali výmoľom a dieram, vstúpi do nej. Nič nenaznačovalo tomu, že pod trávou je diera.
Žalovaný ako vlastník chodníka neurobil nič preto, aby chodník opravil, aby chodník ako nebezpečný
odstránil a nič aby aspoň vykosil trávu tak, aby diery ktoré tam sú boli viditeľné.

3.7. Namietla, že súd nemal k dispozícii všetky podklady na to, aby mohol rozhodnúť vo veci samej,
keďže nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na to, aby o veci rozhodol zákonne.
Zároveň mala za to, že aj tie dôkazy, ktoré vykonal, nevyhodnotil náležite na to, aby vo veci mohol
rozhodnúť a to o to viac, že neaplikoval a nebral do úvahy ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa povinností vlastníka a prevenčnej povinnosti každého tak, aby sa predchádzalo škodám.

3.8. Vo vzťahu k výroku o trovách konania uviedla, že súd bol povinný pri rozhodovaní o nich zobrať
do úvahy okolnosti hodné osobitného zreteľa, jej majetkové pomery, čo sa nestalo. Úraz utrpela kvôli
nezodpovednosti žalovaného, ktorý si neplnil základné povinnosti vlastníka chodníka. Bola samostatná,
žila plnohodnotný život, teraz trpí bolesťami ktoré jej znepríjemňujú každý deň života a nijakýmspôsobom si svoj úraz nezavinila. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa úraz stal, ako aj s ohľadom
na jej majetkové pomery, tvrdila že o trovách nebolo rozhodnuté správne a súd sa nezaoberal či v jej
prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

3.9. Navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo všetkých jeho výrokoch a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

4.1. Na odvolanie žalobkyne reagoval žalovaný replikou „Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne“.
4.2. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že jej nebolo umožnené predložiť ňou označený a navrhovaný

dôkaz - znalecký posudok zdôraznil, že bola riadne poučená o sudcovskej aj zákonnej koncentrácii a
boli jej opakovane zo strany súdu poskytované dodatočné lehoty na predloženie znaleckého posudku.
Okrem toho, poukázal na to, že z objednávky na vypracovanie posudku a zo zadania bolo mu zrejmé, že
znalecký posudok v danej veci bude absolútne nepoužiteľný pri takom zadaní, nakoľko preukazovanie
ceny rekonštrukcie chodníka s uplatnením náhrady škody na zdraví nijako nesúviselo. Vo svojom
vyjadrení na túto skutočnosť upozornil, a to, že bolo v tom čase ustálené, že žalobkyňa by mala

preukazovať, v akom stave sa chodník nachádzal a či bolo možné závady chodníka odstraňovať bežnou
údržbou. Žalovaný preto uzavrel, že odvolacie dôvody žalobkyne o tom, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom a súd rozhodoval na základe jednostranných dôkazov, sú nedôvodné.
4.3. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že mal chodník označiť, resp. že je zodpovedný za škodu na
zdraví s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, uviedol, že v danom prípade

sa má aplikovať zásada lex specialis derogat lex generali, keďže zákon č. 135/1961 Zb. Cestný zákon
a vyhl. č. 35/1984 Zb. obsahujú osobitnú úpravu, ktorá sa na daný prípad prednostne aplikuje.
4.4. V zmysle cestného zákona, uviedol, že pri predmetnom chodníku sa jedná o miestnu komunikáciu,
ktorej vlastníkom a správcom je on - žalovaný a pri správe a údržbe miestnych komunikácií je potrebné
v zmysle cestného zákona rozlišovať medzi závadami v stavebnotechnickom stave komunikácie a

závadami v ich zjazdnosti, resp. pri chodníkoch v ich schodnosti. V zmysle vykonávacieho predpisu
závadami v zjazdnosti sú výtlky, výmole v inak bezchybnom povrchu komunikácie, taktiež znečistenie
povrchu alebo poľadovica. Výkladom § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. (bod 38. v rozsudku súdu prvej
inštancie) nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, ktorý on - žalovaný v konaní prezentoval - a
síce, že takými závadami, za ktoré zodpovedá vlastník sú napr. výtlky po zimnom období, poľadovica

či sneh, prípadne nánosy bahna či štrku po prietrži mračien, konáre po búrke a pod. V zmysle vyhlášky
ide teda o zmeny v zjazdnosti/schodnosti komunikácií, ktoré boli spôsobené vonkajšími vplyvmi a ktoré
vodič/chodec nemôže predvídať ani pri prispôsobení jazdy/chôdze stavebnému stavu komunikácie,
poveternostným podmienkam, vlastným schopnostiam a podobne. S poukazom na § 13 ods. 1 vyhl. č.
35/1984 Zb. uviedol, že stavebným stavom komunikácie je jej kvalita, stupeň opotrebenia, hojné výtlky

neodstrániteľnélenbežnouúdržbou,nosnosťkomunikácieapodobne.Tvrdil,žezávadynapredmetnom
chodníku sú dané jeho stavebným stavom a nie je možné ich odstrániť v rámci bežnej údržby.
4.5. Podľa žalovaného, v predmetnej veci na chodníku nešlo o závady v schodnosti chodníkov obdobné
závadám v zjazdnosti tak, ako ich definuje § 12 ods. 2 vyhl.č. 35/1984 Zb. - teda pokiaľ tieto závady
neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Uviedol, že doposiaľ neevidoval iné

hlásenie úrazov z predmetnej miestnej komunikácie, než od žalobkyne. S poukazom na právnu úpravu
uviedol, že tento chodník umožňoval bezpečnú chôdzu prispôsobenú jeho stavebnému stavu a ďalším
okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať a tiež umožňoval bezpečnú chôdzu pri zvýšenej opatrnosti
chodcov.
4.6. Závady na chodníku sú dané jeho stavebným stavom a nie je možné ich odstrániť v rámci

bežnej údržby. Opravu chodníka vzhľadom na jeho stav možno uskutočniť iba stavebnými úpravami
pozostávajúcimi z odstránenia jednotlivých betónových panelov, výmeny a doplnenia podložia chodníka,
osadenia betónových obrubníkov a následného vytvorenia pochôdznej vrstvy.
4.7. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že existuje povinnosť žalovaného predpísaným spôsobom označiť závady
na chodníku, uviedol, že nepoukázala na zákonné ustanovenie, z ktorého táto povinnosť by pre neho

mala vyplývať. Podotkol, že nie je uvedená ani vo vyhl. č. 9/2009 Z.z. ani v inom zákonnom či
podzákonnom predpise. Citujúc § 9a ods. 1, 2 a 3 Cestného zákona uviedol žalovaný, že od počiatku
tvrdil, že stav chodníka, na ktorom žalobkyňa v dôsledku pádu poškodila si zdravie, nejedná sa o závady,
ktoré by bolo možné odstrániť v rámci bežnej údržby a ktorým by sa nedalo inak predchádzať pri
predvídaní, ani pri chôdzi prispôsobenej stavebnému stavu chodníka a svojím schopnostiam a stavu

a iným zjavným okolnostiam. Svoju zodpovednosť za žalobkyňou uplatnenú škodu má teda priamo
vylúčenú. Poukázal i na ním predložený Znalecký posudok č. 03/2018, vyhotovený znalcom O.. Z.,
v zmysle ktorého stavebnotechnický stav chodníka je zlý a nemožno ho odstrániť v rámci bežnej
údržby a chodník umožňoval bezpečnú chôdzu pri prispôsobení jeho stavebnému stavu a ďalšímokolnostiam, ktoré chodec môže predvídať pri riadnej opatrnosti. Podľa záverov znalca pri normálnej
bežnej chôdzi po chodníku zvyčajnou chôdzou, primeranom veku, má chodec možnosť oboznámiť sa s
jeho stavebnotechnickým stavom a tomu aj svoju chôdzu a obozretnosť prispôsobiť.

4.8.. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému stavu, a k správnym právnym
záverom a teda správne vec posúdil. Odvolanie žalobkyne mal za nedôvodné, a rozsudok súdu prvej
inštancie navrhol potvrdiť.

5.1. Intervenientka v replike na odvolanie podané žalobkyňou poukázala na stručnú chronológiu

priebehu celého konania, z ktorého mala za to, že potvrdzuje pasívny postoj žalobkyne. Mala z nej
za zrejmé, že žalobkyňa nevyužila prostriedky procesného útoku v súlade s § 153 ods. 1 CSP, a to
včas. Odvolajúc sa na § 153 ods. 1 a § 154 CSP mala za to, že posudok, ktorý žalobkyňa predložila
po vyhlásení dokazovania za skončené, nie je možné akceptovať ako prostriedok procesného útoku.
Mala za to, že súd prvej inštancie voči žalobkyni postupoval až nad mieru zhovievavo a z pohľadu
intervenientkyuždochádzalokporušovaniuzásadyčl.6ods.1CSPzakotvujúcejrovnépostaveniestrán

v spore spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany.
5.2. Uviedla, že zodpovednosť za škodu vzniknutú užívateľom miestnych komunikácií a nárok na jej
náhradu sú komplexne upravené v zákone č. 153/1961 Zb. Cestný zákon a vyhláške č. 35/1984, ktorých
aplikácia na prejednávanú vec vyplýva zo zásady lex specialis derogat lex generali. Citujúc § 6 ods. 1 ,

§ 9a ods.1 a 2 Cestného zákona a § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. konštatovala, že medzi stranami
sporu bolo sporné tvrdenie žalobkyne, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti
s pádom na chodníku vo vlastníctve žalovaného, a to preto, lebo žalovaným neboli odstránené závady
v zjazdnosti chodníka. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že poškodenia chodníka sú dané jeho
stavebnýmstavomaniejemožnéichodstrániťbežnouúdržbouapretopodľa§9aods.1niejedanájeho

zodpovednosť za škodu na zdraví žalobkyne. Na podporu svojho tvrdenia, uviedla intervenientka, že
žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 03/2018, v ktorom znalec konštatoval, že poškodenie
chodníka technicky nezodpovedá závadam v schodnosti chodníka ako miestnej komunikácie tak ako
ich definuje § 12 ods. 2 vyhlášky. Poukázala na to, že podľa znalca, z technického hľadiska uvedená
miestna komunikácia - chodník umožňovala bezpečnú chôdzu prispôsobenú jej stavebnému stavu a

ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať a tiež umožňovala bezpečnú chôdzu pri zvýšenej
opatrnosti. Pri normálnej - bežnej chôdzi po danom chodníku chodec má možnosť sa oboznámiť so
stavebno - technickým stavom daného chodníka a tomu aj prispôsobiť svoju chôdzu respektíve pohyb po
ňom. Stavebno - technický stav chodníka nezodpovedal pojmu ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak
bezchybnom povrchu súvislého úseku pozemnej komunikácie. Opravu chodníka možno uskutočniť iba

obnovou celej konštrukcie miestnej komunikácie tzv. komplexnými stavebnými úpravami. Mala za to, že
závery znaleckého posudku preukázali tvrdenia žalovaného ako aj jej - intervenientky, že zodpovednosť
žalovaného nie je daná, s čím sa stotožnil aj súd.
5.3. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a uplatnila
si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie intervenientky uviedla, že sa pridržiava svojho odvolania majúc za
to, že pokiaľ bol protistranou predložený znalecký posudok, s ktorým sa žalobkyňa oboznámila takmer
ku koncu konania a pokiaľ namietala jeho objektivitu a považuje ho za účelový a tendenčný, malo jej byť
umožnenévypracovaťkontrolnýznaleckýposudok.Priznala,žesajejhonepodarilovčaspredložiťavšak

išlo o objektívne dôvody na strane znalca, ktorý bol pracovne vyťažený, tak, že nedokázal v stanovenej
lehote posudok vypracovať. Mala za to, že postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý
proces.

7. Dňa 26.6.2020 bol odvolaciemu súdu žalobkyňou doručený znalecký posudok č. 2/2020 z 15.6.2020

vyhotovený znalcom O.. D. D., z odboru Cestná doprava, odvetvie Technický stav komunikácií a
dopravného zabezpečenia.

8. Dňa 19.11.2020 doručila žalobkyňa fotografický materiál preukazujúci, že žalovaný predmetný
chodník opravil a to s tým, že opravu zdôvodnil ako riešenie havarijného stavu chodníka, ktorý bol

v havarijnom, dezolátnom a nevyhovujúcom stave. Mala za to, že vykonaním opravy sa potvrdili jej
argumenty o tom, že sa jej úraz stal kvôli tomu, že bol chodník v nevyhovujúcom stave a vlastník
zanedbal svoje povinnosti pri jeho údržbe a starostlivosti, a to, aby bol chodník plne funkčný.9. Podaním z 2.2.2021 na žalobkyňou v odvolacom konaní predložený znalecký posudok č. 2/2020
reagovala intervenientka na strane žalovaného.

10.Podanímz8.2.2021reagovalnadoručenýznaleckýposudokžalovaný.Poukázalnato,žežalobkyňa
predloženie posudku v odvolacom konaní po uplynutí lehoty na podanie odvolania odôvodnila len tým,
že tento z objektívnych dôvodov získala až teraz. Mal za to, že predložený znalecký posudok nie je
možné v odvolacom konaní pripustiť, pretože ak by mal byť pripustený, muselo by sa jednať o tzv.
novotu v odvolacom konaní.

11. Na vyjadrenie žalovaného a intervenientky reagovala žalobkyňa. Mala za to, že žalovaný a
intervenientka účelovo namietajú, že nie je možné pripustiť znalecký posudok predložený v odvolacom
konaní. Zopakovala, že počas celého konania boli na jej strane objektívne dôvody, ktoré ju doslova nútili
bojovať s tým, aby znalec vypracoval znalecký posudok.

12. Žiadne ďalšie písomné vyjadrenia sporových strán a intervenientky neboli dané.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) viazaný rozsahom

odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že bolo podané dôvodne,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a
podľa § 391 CSP vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a to tvrdiac, že
súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(neboli vypočutí ňou navrhnutí svedkovia a nebol vzatý do úvahy posudok, ktorý si nechala vypracovať
a zároveň jej bola odopretá možnosť nechať vypracovať posudok, ktorým by reagovala na znalecký
posudok predložený žalovaným), že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a napokon že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (súd nevzal do úvahy, že žalovaný je vlastníkom chodníka a má povinnosti, ktoré mu ukladá Obč.
zák., neaplikoval ustanovenia Obč. zák. o zodpovednosti vlastníka za to, aby so svojím vlastníctvom
nakladal tak, aby nevznikali škody na zdraví, neaplikoval ustanovenia Obč. zák. týkajúce sa prevenčnej
povinnosti každého tak, aby sa predchádzalo škodám).

15.1. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby zdôvodnil aplikáciou § 9a ods. 2 Cestného zákona (podľa
ktorého: „správcovia miestnej komunikácie zodpovedajú za škody, ktoré vznikli ich užívateľom a ktorých
príčinou boli závady v zjazdnosti okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto
závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť“), nie podľa § 12 ods. 2 písm. a/ vyhl.

č. 35/1984 Zb. Uzavrel, že k pádu žalobkyne a následnému úrazu došlo nie v súvislosti so závadou v
zjazdnosti na komunikácii, ale v súvislosti so stavebným, resp. technicko-stavebným stavom miestnej
komunikácie. Stotožnil sa so závermi znalca, že zistené poškodenie chodníka nezodpovedá z hľadiska
dopravno-technického závadám v schodnosti chodníka ako miestnej komunikácie pre chodcov.
15.2. Na námietky žalobkyne, že žalovaný za škodu zodpovedá, nakoľko závady v stave miestnej

komunikácie neodstránil a ani na ne predpísaným spôsobom neupozornil, uviedol, že má preukázané,
že miestna komunikácia potrebuje kompletnú rekonštrukciu, z čoho vyplynulo, že nemožno v danom
prípade aplikovať ani § 9 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. nakoľko „stav chodníka“ nebolo možné odstrániť
bežnou údržbou.

16. K vyššieuvedenej argumentácii súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vyhl. č. 35/1984 Zb.
nemá ustanovenie § 9 ods. 2, resp. ustanovenie § 9 vyhlášky neobsahuje odsek 2. Zo záveru súdu,
ktorý urobil odkazom na § 9 ods. 2 vyhlášky, bolo by možné mať za to, že mienil uviesť § 9a ods. 2
Cestného zákona, avšak v takom prípade by tento záver o nemožnosti aplikácie § 9a ods. 2 Cestného
zákona odporoval odôvodneniu v bode 45. vete štvrtej, podľa ktorého súd posudzoval nárok podľa §

9a ods. 2 Cestného zákona.

17.1. Súd teda jednak povedal, že posudzoval nárok podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona (ktoré
ustanovenie upravuje zodpovednosť za škody, ktoré vznikli užívateľom komunikácií a ktorých príčinouboli závady v zjazdnosti), ale súčasne uviedol, že k pádu a úrazu žalobkyne došlo nie v súvislosti so
závadou v zjazdnosti, ale v súvislosti s technicko-stavebným stavom miestnej komunikácie. Súd mal za
preukázané, že miestna komunikácia potrebuje komplexnú údržbu alebo obnovu a teda, uviedol súd,

nemožno aplikovať ani § 9 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktoré tak označené ustanovenie však vyhláška
neobsahuje.
17.2.Jednoznačnýzáveradôvod,prektorýsúd žalobuzamietolzodôvodneniarozsudkutakniezrejmý.
Rozsudok neobsahuje postačujúce a zreteľné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie dospel
k záveru o neodôvodnenosti žaloby, odvolávania sa na ustanovenia právnych predpisov sú nepresné,

resp. súd označil v rozhodnutí také zákonné ustanovenie, aké označený právny predpis neobsahuje.

18. Tým sa rozsudok stáva nepreskúmateľným. Nepreskúmateľnosť rozsudku je potrebné vždy hodnotiť
ako odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

19. Je potrebné uviesť, že sa súd vyjadril (správne) i možnostiam prípadného posúdenia zodpovednosti

žalovaného ako správcu a vlastníka miestnej komunikácie za žalobkyni vzniknutú škodu i podľa § 420
Obč. zákonníka ako všeobecného právneho predpisu vo vzťahu k osobitnému zákonu, ktorým v danom
prípade je Cestný zákon č. 135/1961 Zb., avšak bez uvedenia/formulovania jednoznačného záveru
podľa ktorého z ustanovení Cestného zákona posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu tak, že táto
nie je daná (ktorý z odôvodnenia zrejmý nie je), predčasne.

20. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v časti právneho záveru o neodôvodnenosti žaloby
nedostatočne odôvodnil, nie je preto zrozumiteľné a nerešpektuje ani § 220 ods. 2 CSP. Právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
čo vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré je jasné a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky. V zmysle judikatúry je potrebné, aby bola daná odpoveď na rozhodujúce argumenty v danej
veci (III.ÚS/119/03, IV.ÚS/115/03). Súd prvej inštancie musí presne a presvedčivo uviesť dôvody svojho
zamietavého rozhodnutia, podľa ktorých zákonných ustanovení zistený skutkový stav posúdil, prečo a
s akými závermi.

21. Podľa § 220 ods. 2 veta druhá CSP súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
akovecprávneposúdil,prípadneodkáženaustálenúrozhodovaciuprax.Súddbáabyboloodôvodnenie

rozsudku presvedčivé.

22. Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie,
za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným
a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom. Výsledky

prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok. to znamená, že rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

23. S poukazom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie trpí vadou konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Aj keď tento odvolací dôvod
odvolateľka jednoznačne neoznačila, vyplýva z vecných dôvodov odvolania. Konanie je postihnuté
vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozsudku (jeho vecnej správnosti) súdu prvej
inštancie pre neurčitosť dôvodov, a to takej intenzity, ktorá zakladá dôvodnosť podaného odvolania.
Odvolací súd, preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

24. Podstatné pre rozhodnutie v spore je posúdiť príčinu vzniku škody a právny záver o nej náležite
zdôvodniť.

25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade jednoznačne vyhodnotiť, či v prípade
posudzovanej skutkovej okolnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody (potknutie sa žalobkyne pri chôdzi na
miestnej komunikácii o jeden „z nerovnomerne uložených a v porovnaní s ostatnými betónovými panelmi
vyvýšený betónový panel“) sa jedná alebo nejedná o závadu v zjazdnosti, resp. v schodnosti miestnejkomunikácie (chodníka) podľa § 12 vyhlášky č. 35/1984 Zb., alebo prípadne či je túto okolnosť potrebné
považovať za stavebný, resp. dopravno-technický stav miestnej komunikácie v zmysle § 13 vyhl. č.
35/1984 Zb., s tým že ktorýkoľvek záver je potrebné náležite zdôvodniť (posúdiť možnosti podradenia

zistených skutkových okolností pod § 12, resp. 13 vyhl. č. 35/1984 Zb.). Okolnosť, či sa (ne)jedná o
závaduvzjazdnosti,resp.vschodnostimiestnejkomunikácie(chodníka),alebojetútookolnosťpotrebné
považovať za stavebný, resp. dopravno-technický stav miestnej komunikácie musí posúdiť súd, nie
znalec. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré sú podkladom pre právne
závery súdu.

26. Podľa § 9a ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb., správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody,
ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a
prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov
a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

27. Ak by sa jednalo o závadu v zjazdnosti/schodnosti miestnej komunikácie, mal by následne právne
posúdiť, či sa jednalo o závadu v zjazdnosti/schodnosti, pri ktorej (ne)bolo v medziach možností správcu
túto závadu odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť.

28. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb., užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú
nároknanáhraduškody,ktoráimvzniklazostavebnéhostavualebodopravno-technickéhostavudiaľníc,
ciest alebo miestnych komunikácií.

29. Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie

sa rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré
nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie
z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia
a pod.).

30. Ak predmetnú skutkovú okolnosť, ktorá bola príčinou vzniku škody, súd posúdi ako okolnosť
vyplývajúcu zo stavebného alebo dopravno-technického stavu miestnej komunikácie, zodpovednosť
správcu neprichádza, podľa § 9a ods. 1 Cestného zákona, do úvahy. Ustanovenie § 9a ods. 1 Cestného
zákona je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením, vylučuje preto v takýchto
prípadoch vznik nároku na náhradu škody, a teda aj vznik zodpovednosti správcu za škodu aj podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 420, príp. § 415 Obč. zákonníka.

31. Ak príčinou vzniku škody nie je závada v zjazdnosti/schodnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť
správcu komunikácie za škodu podľa cestného zákona, a nejedná sa ani o škodu, ktorá vznikla
zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu miestnej komunikácie, nie je tým vylúčená

prípadná všeobecná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka príp.
podľa § 415 Obč. zákonníka.

32. Z vyššieuvedených dôvodov bolo preto potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak aby jeho

odôvodnenie bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

33. Okrem už uvedeného je potrebné dodať, že aj keď súd prvej inštancie správne a dôvodne v konaní
uplatnil postup podľa § 153 CSP (sudcovská koncentrácia), po vrátení veci späť bude potrebné, aby
zohľadnil a prihliadol aj na všetky ďalšie podania a dôkazy predložené sporovými stranami po vyhlásení

jeho rozsudku.

34. Ako súvisiaci výrok zrušil odvolací súd i výrok rozsudku súdu týkajúci sa náhrady trov konania.

35. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.