Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. september 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121231777
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6121231777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: C., A..P..U..,

A. A. J. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o.,
so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: C. O., Q..A.. Z. T.
W., A. A. Š. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom
Dvořákovonábrežie8/A,81102Bratislava-StaréMesto,ozaplatenie532,-EURspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 532,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 532,- EUR od 02.08.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu K. K. dňa 02.02.2021 a postúpenou Okresnému súdu Žilina
dňa 10.05.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 532,- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 532,- EUR od 02.08.2020 do zaplatenia a nahradenia trov
konania.

2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.06.2020 došlo v Ž. k dopravnej nehode,

pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. A., N.: J., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol Z. O., G..: XX.XX.XXXX, K.: V. XXX, XXX XX V. (ďalej len „poškodený“). K
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Y. Y., N.: R., v danom čase povinne zmluvne
poisteným u žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť evidoval pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX zo dňa
22.06.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky O.

P., N.: J., za nájomné vo výške 59,- EUR bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH a náhradné motorové vozidlo značky Š. A., N.: J.,
za nájomné vo výške 59,- EUR bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 30,- EUR bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. X/XXXX
bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 22.06.2020. Nájom náhradného vozidla O.
P. trval od 22.06.2020 do 24.06.2020 a náhradného vozidla Š. A. od 25.06.2020 do 09.07.2020, t.j.
celkovo trval nájom náhradného vozidla od 22.06.2020 do 09.07.2020 po dobu zotrvania poškodeného

vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s
motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre
neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenémufaktúru č. XXXXXXX zo dňa 09.07.2020, splatnú dňa 09.07.2020 na sumu 1.122,- EUR bez DPH
za dobu užívania náhradného vozidla O. P. od 22.06.2020 do 24.06.2020, t.j. 3 dni a za dobu
užívania náhradného vozidla Š. A. od 25.06.2020 do 09.07.2020, t.j. 15 dní. Vo fakturovanej sume bol

zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma
predstavovalanákladynanájomnáhradnéhovozidla,naktorýchnáhradunesiezodpovednosťpoistenec
žalovaného. Vynaložením predmetných nákladov na nájom náhradného vozidla poškodenému vzniká
voči žalovanému nárok na ich náhradu. Poškodený dňa 09.07.2020 odplatne postúpil svoju budúcu
pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom

náhradnéhovozidlavovýške1.122,-EURbezDPHspolusjejpríslušenstvomaprávamisňouspojenými
na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s
pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry č. XXXXXXX v zmysle bodu 5. Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2020 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1.122,- EUR
bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu
nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená

poškodeným, listom zo dňa 09.07.2020. Žalovaný listom zo dňa 20.07.2020 oznámil žalobcovi, že dňa
17.07.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma 590,- EUR. Za
primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla považoval 10 dní. Ku kráteniu poistného plnenia o
poplatok za pristavenie vozidla žalovaný neuviedol žiaden dôvod. Dňa 22.07.2020 žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 590,- EUR.

Žalovaný tak svojvoľne a bezdôvodne na základe individuálnych výpočtov zamestnanca, či likvidátora
žalovaného, o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla bez ohľadu na skutočnú dobu
nevyhnutného zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, ktorú poškodený nemohol ovplyvniť a ani ju
nezapríčinil, krátil poistné plnenie, a teda konal v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke

žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané
poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej
udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto
návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 532,- EUR predstavujúcej
rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 1.122,- EUR a poskytnutým poistným

plnením vo výške 590,- EUR. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila
i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na

náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva
zachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkom
v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo

k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy
o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru
za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu
škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu (napr. rozsudok

Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.03.2020, sp. zn. XCo/XX/XXXX-XXX, uznesenie Krajského súdu v K.
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. XCob/XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. XXCob/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.09.2019 sp. zn. XXCob/XX/XXXX a
rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 30.05.2019, sp. zn. XCo/XXX/XXXX). K postupovanej pohľadávke
žalobca uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové

vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu

poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,
že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatéhonáhradného vozidla po celkovú dobu od 22.06.2020 do 09.07.2020, t.j. do doručenia krycieho listu
poisťovňou, bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je

doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne
vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v K., A.. J.. XCob/XX/XXXX). Dojednané
nájomné vo výške 1.122,- EUR, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako
dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na
žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Ž. zo dňa 22.11.2017, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, rozsudok

Krajského súdu v Ž. zo dňa 24.09.2019, sp. zn.: XXCo/XXX/XXXX); boli poškodeným nutne a účelne
vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné
motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú dobu nachádzalo v autoservise. Poškodený si
prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu K. T. zo dňa 06.06.2017,
sp. zn. XXCb/XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v K. zo dňa 05.05.2015, sp. zn. XCob/XXX/XXXX,

rozhodnutie Krajského súdu v Ž. zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: XXCob/XXX/XXXX). S poukazom na
vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia vo výške 532,- EUR
žalobcovi ako postupníkovi, a to ku dňu 02.08.2020, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie
žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 17.07.2020. Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu

na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na v súdnej praxi vyslovený názor v obdobných
súdnych sporoch, v zmysle ktorého pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa 22.11.2018, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím

zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v
podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť
poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, ale nie k plneniu svojej povinnosti peňažného
charakteru, poskytnúť peňažné plnenie. Dovodené do ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné
a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému

v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie
poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a
prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu
trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru odvolacieho súdu nebol v súlade so
spravodlivosťou. Poškodený by bol tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorým sa stal nie na

základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne, v dôsledku protiprávneho konania, z ktorého mu vznikla
škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného
zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania
voči nim, mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu naráža aj na
ústavný princíp rovnosti (čl. 12 ods. 1 Ústavy) a právo vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy). Vedený týmito

úvahami sa odvolací súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. XCdo/XXX/
XXXX z 22.11.2018 (napr. rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 27.03.2020, sp. zn. XCo/XX/XXXX-
XXX. Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené týmto návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanému
na zaplatenie istiny vo výške 532,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 532,-
EUR od 02.08.2020 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. Okresný súd K. K. žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XX/XXXX zo dňa
17.02.2021 (č.l. 16 spisu).

4. Žalovaný v zákonnej lehote podal na Okresnom súde K. K. proti platobnému rozkazu odpor s vecným
odôvodnením (č.l. 21 spisu). Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č.
307/2016 Z.z. o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca
v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd K. K. postúpil predmetnú sporovú vec

Okresnému súdu Ž. ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a
považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovanýnárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj nárok vychádzajúc zo skutočnosti,
že dňa 21.06.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
značky Š. A., N.: J. (ďalej len ,,M.“), ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Z. O.

(ďalej len „Poškodený“). Škodová udalosť mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u Žalovaného (ďalej len „Škodová udalosť“). Poškodený nechal vykonať opravu
uvedeného MV a bezprostredne na to uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. X/XXXX zo
dňa 22.06.2020 (ďalej len „Zmluva o nájme“), na základe ktorej mal Žalobca prenajať Poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Po ukončení nájmu Žalobca vystavil Poškodenému faktúru č. X/XXXX zo

dňa 22.06.2020 na sumu X/XXXX zo dňa 1.122,- EUR bez DPH (ďalej len ,,Faktúra za prenájom“).
Uvedená suma je za obdobie od 22.06.2020 do 24.06.2020, t.j. 3 dní, vrátane jednorazového poplatku za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený uzavrel so Žalobcom dňa 09.07.2020 zmluvu o
postúpení pohľadávky, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce zo Škodovej udalosti (ďalej
len ,,Zmluva o postúpení“), z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
vozidla. Žalobca si uplatnil u žalovaného náhradu škody listom zo dňa 09.07.2020. Žalovaný vybavil

poistnú udalosť, a to tak, že poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového
vozidla vo výške 590,- EUR, ktoré považuje žalobca v zmysle podaného žalobného návrhu za ničím
neodôvodnené. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá
požadované ustanovením § 132 CSP. V tomto smere mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v
časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať

skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o
samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového
vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z
príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, postačujúce. Súčasne zo samotnej Zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za

prenajímateľa a nájomcu uzatváral, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve
pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia
náhradného motorového vozidla. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného
motorového vozidla v rozsahu 3 dní, ktoré je dokladované Zmluvou o nájme. S ohľadom na uvedené
poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil Zmluvu o nájme, v ktorej podľa predloženého došlo dňa

22.06.2020 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa
obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 24.06.2020,
pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť kedy bude doručený krycí list žalovaného.
V nadväznosti na uvedené mal za to, že uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej uzavretí
zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti Zmluvy o nájme, nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy

nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti - 24.06.2020,
to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany žalobcu,
je potrebné vyvodiť záver o tom, že Zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená dňa 22.06.2020 tak
ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 24.06.2020, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp.
realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o

existencii tohto vzťahu je predmetná nedôveryhodná zmluva a súvisiaci preberací protokol. Ďalej mal
za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza
a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle

ktorej subjektom viazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení
pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený

žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými
slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani

na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky.
Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného
podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávokpoškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej
postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla
vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca

mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne
vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. XObo XX/XXXX zo dňa 29.01.2008. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu
sa k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom Zmluvy

o postúpení malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia),
považoval takýto právny úkon podľa ust. § 39 OZ za absolútne neplatný. K samotnému údajnému
nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol,
že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie. V tejto súvislosti uviedol, že tento nárok
voči žalovanému vyslovene zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o PZP“) neuvádza a takisto nevyplýva ani z OZ. Žalobca
zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení
poškodeného zo dňa 09.07.2020 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z
dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť

iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia
podnikateľskej činnosti. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že toto tvrdenie poškodeného nie je nijakým
spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, ide len o formulár, ktorý žalobca využíva vo viacerých
súdnych sporoch bez rozdielu, preto ho považuje za účelové. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo vzťahu k výške

a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa odvolal na odôvodnenie v Oznámení o poistnom
plnení zo dňa 20.07.2020 v zmysle ktorého zdôvodnil výšku plnenia poskytnutú v súvislosti s nájmom
náhradného vozidla poškodeného. Z Oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých
dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom
neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než

aká už bola poskytnutá. Ďalej žalovaný uviedol, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má
za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých
dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožnil s takýmto
odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa
takžalovanýdostaldoomeškania.TentozávervyplývaajzrozhodnutiaNSSRzodňa22.11.2018,sp.zn.

XCdo/XXX/XXXX. Z tohto dôvodu mal za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu alebo poškodeného
sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Nárok na úhradu akýchkoľvek ďalších nákladov žalobca
nijako nepreukázal.

6. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 32), v ktorom požiadal príslušný súd o

pokračovanie v konaní. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že odpor podaný žalovaným
považujeme za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu
v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých
súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky

procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a
preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských
súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším
poisťovniam. Súčasnejenutnépoukázaťnaskutočnosť,žežalovanýmuplatňovanáobranaspočívajúca
v popieraní existencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným je absolútne irelevantná, a to

už z dôvodu, že samotný žalovaný plnil v prospech žalobcu časť ním uplatneného nároku plynúceho z
vynaloženia nákladov na užívanie náhradného motorového vozidla na základe namietaného zmluvného
vzťahu. Napriek skutočnosti, že žalovaný už čiastočne v prospech žalobcu ním uplatnenú pohľadávku
plnil, a teda poskytol žalobcovi časť poistného plnenia, ktorého krátenie zo strany žalovaného viedlo
žalobcu k uplatneniu si zvyšku jeho nároku v predmetnom spore, žalovaný v rozpore s týmto svojím

predchádzajúcim správaním vzniesol aj námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá
už bola posúdená ako nedôvodná vo viacerých právoplatne skončených súdnych sporoch vedených
proti žalovanému na tom istom alebo obdobnom skutkovom základe. Vo vzťahu k námietke žalovaného
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu tak žalobca poukázal na skutočnosti ohľadom danostiaktívnej vecnej legitimácie žalobcu uvedené v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ
ideotvrdeniežalovaného,vzmyslektoréhožalobcomuplatnenýnároknevyplývazozákonač.381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“),
ani z OZ, toto je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného
poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky
zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa
opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok
vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej
nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla
podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov
je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu,
že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej

situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa
ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby,
ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť
vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Žalobca ďalej citoval ust. § 15 ods. 1 PZP a ust.
§ 442 ods. 1 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z

hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Žalobca
ďalej uviedol, že podľa názoru žalovaného návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované v ust. § 132
CSP. V tomto smere žalobca poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z., ktoré je alternatívnym
spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku, pričom

uplatnenýnároknepochybnevyplývazoskutočnostíuvedenýchžalobcomazlistínpripojenýchknávrhu.
Žalobcom uvedené skutočnosti a dôkazy sú postačujúce vzhľadom k uplatnenému nároku. Navyše ak
by aj žalobca v žalobe neuviedol všetky tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také
rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Žalobca ďalej
uviedol, že žalovaný namieta, že zo zmlúv o nájme nie je zrejmé, kto zmluvy za prenajímateľa a nájomcu

uzatvára a taktiež že v predmetnej zmluve nie je uvedené miesto odovzdania ani prevzatia náhradného
vozidla. Takéto tvrdenia a námietky žalovaného žalobca považoval za zmätočné a bezpredmetné
vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný v odpore tiež namietal, že uvedenie presného dátumu
skončenia nájmov pri uzavretí zmlúv o nájme zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti týchto
zmlúv, keďže pri ich uzavretí nemohli mať zmluvné strany vedomosť o skutočnostiach, ktoré mali

nastať v budúcnosti. Vo vzťahu k pochybnosti o existencii nájomných vzťahov je podstatné uviesť,
že zmluva o nájme sa vždy uzatvára na začiatku nájmu, pri odovzdaní vozidla, nakoľko predmetná
zmluva slúži nie len na účely uplatnenia poistného plnenia, ale prioritne zakladá záväzkový vzťah
medzi prenajímateľom a nájomcom. Zároveň v prípade, že by nájomca odmietol vrátiť zapožičané
vozidlo, spôsobil na zapožičanom vozidle škodu alebo ho užíval v rozpore s dohodnutými podmienkami,

zmluva o nájme je právnym titulom žalobcu voči poškodenému na základe ktorého sa môže domáhať
svojich práv, preto aj z hľadiska logického sa vždy zmluva podpisuje pri prevzatí náhradného vozidla,
nakoľko je zrejmé, že už v prípade sporu by ju poškodený nepodpísal. V ďalšom je potrebné uviesť,
že žalobca v čase začatia nájmu nevie koľko bude nájom trvať, nakoľko oprava poškodeného vozidla a
vybavenie poistnej udalosti je v každom jednotlivom prípade odlišná, preto je zrejmé, že dátum vrátenia

vozidla poškodeným nájomcovi sa do zmluvy vpisuje po ukončení nájmu, načo má žalobca špeciálne
vyhotovený počítačový program. Pri podpise nájomnej zmluvy sú v zmluve uvedené zmluvné strany, typ
zapožičaného vozidla, od kedy nájom trvá a cena nájmu, pričom dodatočne sa vloží len doba do kedy
nájom trval, v závislosti od pokynu poškodeného, ktorý žalobcovi ako prenajímateľovi oznámi ukončenie
nájmu a miesto vrátenia zapožičaného vozidla. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú

môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania
nájomného pomeru možno viazať na konkrétnym dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú
skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe
dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však
isté, že táto skutočnosť nastane. V čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli

na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej
zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda
alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise,
teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla,pričomlenpočastejtodobyjemožnépovažovaťnákladynanájomnáhradnéhovozidlazanutneaúčelne
vynakladané. Žalovaný v podanom odpore spochybnil predložené čestné prehlásenie poškodeného
ako aj samotnú nevyhnutnosť nájmu a účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla. Argumentáciu

žalovaného v tejto súvislosti žalobca považoval za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto
argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich

pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu
vozidla predstavuje z pohľadu žalobcu neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom mal za
to, že takýto postup nemožno akceptovať. Uvedené potvrdzujú i skutočnosti uvádzané v podanom
odpore žalovaného, z ktorých nemožno nijakým spôsobom ustáliť, z akého dôvodu by primeraná

doba zapožičania náhradného vozidla mala predstavovať len žalovaným svojvoľne určených 10 dní.
V tejto súvislosti v plnom rozsahu poukázal na skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného
rozkazu a tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: XXCob/XXX/XXXX
a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. XXCob/XX/XXXX. Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s
poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných

udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému
vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy
poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu
zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla
poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného

motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti,
ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov
opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla.
Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené
až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a nie napríklad len do vystavenia faktúry

za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím
plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradnéhovozidlavpredmetnejvecitakbolavpriamejúmerespromptnosťoušetreniapoistnejudalosti
a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo

sa po celé obdobie v čase od 22.06.2020 do 09.07.2020, t.j. 18 dní, nachádzalo v autoservise, čo
vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol
pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať
vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie je oprávnený. Nutnosť a
účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že

tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a
preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha

nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre

poškodeného. Námietky žalovaného týkajúce sa nutnosti využívania náhradného vozidla, či doby trvania
nájmu sú tak podľa nášho názoru absolútne irelevantné. K dĺžke trvania nájmu žalobca podotkol,
že nájomný vzťah bol ukončený ku dňu vrátenia náhradného vozidla poškodeným žalobcovi, t.j. ku
dňu 09.07.2020, pričom opravené motorové vozidlo bolo poškodenému vrátené autoservisom na ďalší
deň, t.j. 10.07.2020, kedy bol žalovaným doručený autoservisu krycí list, ktorú skutočnosť preukázal

potvrdením autoservisu. Čo sa týka poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- EUR
bez DPH, o ktorý bolo bez odôvodnenia krátené poistné plnenie a ku ktorému žalovaný v podanom
odpore neprodukoval žiadnu argumentáciu, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie každého náhradného vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmomnáhradného vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že poplatok
je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu,
musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody.

Poplatok 30,- EUR bez DPH predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a
nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu
účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského
súdu Ž. zo dňa 22.11.2017, sp. zn. XXCob/XXX/XXXX, podľa ktorých: „Súdna prax považuje za

skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so
vznikom alebo zabezpečením škody. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutne vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli
v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť
hneď.“ Všeobecne platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by
mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti

s uvedenou škodou. Za nutne a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady,
ktoré boli vynaložené v obvyklej výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv.
navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Vo sfére majetkových škôd sa za navrátenie
do pôvodného stavu považuje buď faktické navrátenie do pôvodného stavu (napríklad oprava vozidla)
alebo (tam, kde faktické navrátenie do pôvodného stavu nie je možné) vyplatenie peňažného ekvivalentu

nákladov vzniknutých škôd. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné
protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky
škôd v čo najmenšej sfére, ideálne vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do
pôvodného stavu (a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo
vyplatením ceny poškodeného vozidla), protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s

trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej
súvislosti so vzniknutou škodou. K reparácii vzniknutej škody v súvislosti so zásadou restitutio in
integrum však dôjde až vtedy, keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca obvyklej cene poškodeného
vozidla. Náklady za prenájom náhradného vozidla je teda nutné považovať za účelne vynakladané
minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej

vzniknutej škode. S námietkami žalovaného ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov
z omeškania nie je možné súhlasiť. V tejto súvislosti žalobca odkázal na svoje tvrdenia v podanom
návrhu na vydanie platobného rozkazu a na závery Krajského súdu v Ž. vyslovené v odôvodnení jeho
rozsudku zo dňa 25.02.2021, sp. zn. XCo/X/XXXX, v zmysle ktorých ukončenie prešetrovania poistnej
udalosti zo strany žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej

výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje
zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v ust. § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi. Keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo

na náhradu škody proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v
tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné
rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola
a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Ust. § 11
ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k

ust. § 517 ods. 2 OZ. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v ust. § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení
požadovať aj úroky z omeškania. Ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. upravuje výlučne následky
nesplnenia povinnosti podľa ods. 6, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,

avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. § 517
ods. 2 OZ. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje
nesprávneposúdeniepovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieprenášalanapoškodeného.Právepoisťovňa
musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Krajskú súd v Žiline v predmetnej
veci poukázal na nejednotnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorý opačné stanovisko, oproti

stanovisku vyslovenému v rozsudku zo dňa 22.01.2018, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, zaujal v rozsudku zo
dňa 25.03.2009, sp. zn. XObo/XX/XXXX, pričom v uvedenej otázke nebolo doposiaľ prijaté zjednocujúce
stanovisko. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu a
navrhol, aby Okresný súd K. K. postúpil vec Okresnému súdu Ž. a tento, aby vo veci konal a rozhodoltak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 532,- EUR s príslušenstvom tak, ako sa domáhal v
žalobnom návrhu a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

7. Súdvovecinariadiladňa01.10.2021vykonalpojednávanievsúladesust.§180CSPvneprítomnosti
žalobcu, žalovaného, právneho zástupcu žalovaného a za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.
Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 30.09.2021, vzhľadom na pretrvávanie
mimoriadnej situácie (bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu) v súvislosti s ohrozením verejného
zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR, týmto

v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. p) Vyhlášky MS SR č. 24/2021 Z.z. v znení neskorších predpisov,
súhlasil s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného ďalej
uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom navrhol, aby súd žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a následne po vykonanom dokazovaní
aj rozhodol. Možno konštatovať, že strany sporu vo svojich vyjadreniach ako aj v konaní pred súdom

zásadne zotrvali na svojej vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore.

8. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vychádza zo
zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o
skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.06.2020 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola

spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Š. A., N.: J. XXXGN, ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bol Z. O., G..XX.XX.XXXX, K. V. XXX, XXX XX V. (ďalej len poškodený). K vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla Y. Y., N.: R. XXXBY, v danom čase povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Uvedenú skutočnosť súd podľa §
151 ods. 2 CSP považoval za nespornú. Rovnako nespornou bola skutočnosť, že žalobca a poškodený

uzavreli dňa 22.06.2020 zmluvu o nájme č. X/XXXX, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal
poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo značky O. P., N.: J. XXXIG na dobu od 22.06.2020 do
24.06.2020 za cenu s uvádzaným denným nájomným 70,- EUR, zmluvným nájomným 59,- EUR spolu
s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR a motorové vozidlo značky Š. A., N.:
J. XXXIR na dobu od 25.06.2020 do 09.07.2020 za cenu s uvádzaným denným nájomným 65,- EUR,

zmluvným nájomným 59,- EUR spolu s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 30,- EUR.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 09.07.2020, s dátumom
splatnosti 09.07.2020 na sumu 1.122,- EUR, a to za prenájom vozidla O. P., N.: J. XXXIG od 22.06.2020
do 24.06.2020, t.j. 3 dni nájmu vo výške 177,- EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla
vo výške 30,- EUR bez DPH a za prenájom vozidla Š. A., N.: J. XXXIR od 25.06.2020 do 09.07.2020, t.j.

15 dní nájmu vo výške 885,- EUR bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,-
EUR bez DPH. V Čestnom prehlásení zo dňa 09.07.2020 uviedol poškodený, že náhradné vozidlo O. P.,
N.: J. XXXIG mal prenajaté od 22.06.2020 do 24.02.2020, t.j. v trvaní 3 dní a náhradné vozidlo Š. A., N.:
J. XXXIR mal prenajaté od 25.06.2020 do 09.07.2020, t.j. v trvaní 15 dní, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo
po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2020 v autoservise až do doručenia krycieho listu

poisťovňou a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2020 postúpil postupca Z. O.,
G..XX.XX.XXXX, K. V. XXX, XXX XX V. žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 1.122,- EUR
z nároku voči žalovanému podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla za odplatu
1.122,- EUR. Zároveň v čl. 4 a 5 zmluvy sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to

odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradného
vozidla vo výške 1.122,- EUR vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXX. Postúpenie bolo postupcom listom zo
dňa 09.07.2020 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Uvedené
skutkovéokolnostibolinespornépodľa§151ods.1CSP,pričomzároveňvkonaníneexistovaladôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods.

2 veta prvá CSP. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu.11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhradua)škodynazdraví
a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

17. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2020 je daná aktívna
legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik

bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a
vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške
1.122,- EUR. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za
postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému
oznámenélistomzodňa09.07.2020.ZoZmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa09.07.2020nepochybne

vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1.122,- EUR voči žalovanému, pričom postúpenie
v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.122,- EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX.
V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada
nájomného, započítavajú (rub č.l. 9 - 10 spisu). Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia
žalobcu. K danému záveru súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v K. zo dňa 17.01.2018, sp.zn.

XCob/XXX/XXXX, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o
postúpenídošlojednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvyporiadaniuzáväzkovmedzipoškodeným
ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje samotné postúpenie
a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom
postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.

18. Zároveň nebolo sporné, že poškodený dňa 22.06.2020 uzavrel Zmluvu o nájme č. X/XXXX, na
základe ktorej poškodený si prenajal motorové vozidlo zn. O. P., N.: J. XXXIG od 22.06.2020 do
24.06.2020 a motorové vozidlo zn. Š. A., N.: J. XXXIR od 25.06.2020 do 09.07.2020. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa

09.07.2020, splatnú dňa 09.07.2020 na sumu 1.122,- EUR bez DPH. Faktúra bola vystavená za obdobie
od 22.06.2020 do 24.06.2020, t.j. 3 dni a za obdobie od 25.06.2020 do 09.07.2020, t.j. 15 dní, pri výške
dennéhonájomnéhopredstavovala59,-EURbezDPHajednorazovýpoplatokzapristavenieaprevzatie
náhradného vozidla vo výške 2 x 30,- EUR bez DPH, spolu v sume 1.122,- EUR bez DPH (č.l. 9 spisu).
Zo zmluvy o nájme č. 9/2020 ako aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXX je zrejmé, že bolo prenajaté vozidlo

zn. O. P., N.: J. XXXIG Q. J.. Š. A., N.: J. XXXIR.

19. Z oboznámeného listinného dôkazu Oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 20.07.2020
vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že dňa 17.07.2020 ukončil šetrenie poistnejudalosti, na základe ktorého mu dňa 22.07.2020 poukázal poistné plnenie vo výške 590,- EUR
s odôvodnením výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: Priznaná
primeraná doba zapožičania náhradného vozidla t.j. 10 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla

zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas
potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany
poisťovne. Spolu priznané poistné plnenie k výplate 590,- EUR (č.l. 12 spisu).

20. V tomto konaní je uplatnený nárok na náhradu škodu avšak nie priamo voči osobe zodpovednej

za škodu, ale podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. voči poisťovni, u ktorej je poistená osoba
zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tým bola aj založená pasívna
legitimácia žalovaného.

21. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd má za to, že táto je daná. V danom prípade bolo
nesporné, že žalobca prenajal poškodenému Z. O. vozidlo počas trvania opravy vozidla poškodeného

poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. X/XXXX zo dňa 22.06.2020 (O. P. N.: J. XXXIG
na dobu od 22.06.2020 do 24.06.2020 za cenu 59,- EUR bez DPH/deň a Š. A. N.: J. XXXIR na dobu od
25.06.2020 do 09.07.2020 za cenu 59,- EUR bez DPH/deň) poškodený užíval vozidlo v rozsahu 3 dni
plus 15 dní, t.j. 18 dní nájmu, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Tento
nárok bol aj vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 09.07.2020, s dátumom splatnosti 09.07.2020

na sumu 1.122,- EUR bez DPH za nájom vozidla od 22.06.2020 do 24.06.2020 a od 25.06.2020
do 09.07.2020, t.j. spolu 18 dní nájmu spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla vo výške 2 x 30,- EUR bez DPH, t.j. 60,- EUR bez DPH. Záväzok nájomcu vznikol
užívaním vozidla, nie vyúčtovaním a je úplne nezávislý od vôle škodcu či poisťovne, ktorá likviduje
po škodcovi poistnú udalosť. Následne dňa 09.07.2020 poškodený zmluvou o postúpení pohľadávky

postúpil pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni titulom náhrady škody poškodením vozidla, ktorá
mu vznikla tým, že počas nemožnosti užívania poškodeného vozidla si musel zapožičať náhradné
vozidlo za odplatu 1.122,- EUR. Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú
odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné
(voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú

pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči
nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V žiadnom prípade súd nezistil, že by žalobca vykonal
akýkoľvek úkon pristúpenia k dlhu poškodeného, ktorý mal poškodený voči nemu. Takéto konanie by
bolo iracionálne, nakoľko ak by chcel žalobca prebrať dlh nájomcu voči nemu samému, vykonal by
odpustenie dlhu. Veriteľ nemôže prebrať dlh (príp. pristúpiť k dlhu) dlžníka voči veriteľovi samému,

nakoľko to vylučuje výklad ust. § 531 Obč. zákonníka. Teda súd mal v konaní preukázanú aktívnu
legitimáciu žalobcu.

22. Vo vzťahu k uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Úprava
nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný dňa 22.07.2020 poukázal na

účet žalobcu poistné plnenie vo výške 590,- EUR bez DPH. Krátenie poistného plnenia z faktúry č.
XXXXXXX bolo dôvodené priznaním primeranej doby zapožičania náhradného vozidla tzn. 10 dní, v
ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas
na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako
aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Takto určené poistné plnenie bolo tiež neoprávnene

znížené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Odpočet neprimeraných nákladov na náhradné
vozidlo bol žalovaným určený vo výške - 532,- EUR. Tento postup žalovaného však nebol podložený
nijakými dôkazmi ani bližšou argumentáciou. Súd považuje uvedené krátenie poistného plnenia za
neoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného.NaopakzoZmluvyonájmeč.X/XXXXzodňa22.06.2020
vyplýva sadzba zmluvného nájomného za náhradné vozidlo O. P. vo výške 59,- EUR a náhradné

vozidlo Š. A. vo výške 59,- EUR. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na
ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že
žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej doby prenájmu náhradného vozidla. Na
základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za
nutne a účelne vynaložené náklady. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- EUR bez

DPH účtovaný dvakrát prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom vyplývajúcim zo zmluvných
dojednaní a ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou
povinnosťoužalovanéhookremsamotnéhopopretiaskutkovýchtvrdenížalobcupodľa§151ods.1CSP,
preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti dĺžky denného nájomného, ktoré priznal poškodenému.To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci
svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v
rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov

procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a
primeranosť dĺžky a výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie
skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej
povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného
popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný

relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený
zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten,
komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a
bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania
opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval
vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 59,- EUR bez

DPH za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu
o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod
spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o
neprimeranosti dĺžky nájomného z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
Ak žalovaný namietal, že zo strany žalobcu bola nedostatočne zdokladovaná nevyhnutnosť a účelnosť

prenájmunáhradnéhovozidla,súdzvýrazňuje,žepokiaľpoškodenémuztituluškodovejpoistnejudalosti
bol vnútený tento skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a tým sa
ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla, nie je možné spravodlivo
požadovať, aby v takejto situácii poškodený nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne
záväzných právnych predpisov, dokladoval použitie tohto náhradného motorového vozidla preukázaním

jeho účelnosti. Súd tak mal nevyhnutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v dotknutej sporovej veci
v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dostatočne preukázanú. Ak žalovaný
túto nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, resp. spochybňoval, tak dôkazné bremeno v
rovine tejto námietky bolo na žalovanom a žalovaný tieto svoje námietky nepreukázal. Súd dopĺňa, že
náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je

potrebné považovať za škodu, súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej
účastníkom bol poškodený ako právny predchodca žalobcu. Škodu tu predstavuje nájomné za prenajaté
osobné motorové vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje
vozidlo užívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné na zabezpečenie
súkromných a pracovných záležitostí. Žalobca tak v konaní dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť

vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd opätovne zvýrazňuje, že
pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Zo žiadneho z doposiaľ vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania

opravárenských prác na poškodenom motorovom vozidle.

23. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia

dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného
vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(P., P., P., P....).

24. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume
590,- EUR je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 532,- EUR uplatnená
dôvodne (uplatnená suma 1.122,- EUR - priznaná suma 590,- EUR = žalovaná istina 532,- EUR), a toto
právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody

podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.25. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal
vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozidla
v oprave (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v
zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie
veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou

a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom,
aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne
zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u
iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to,
že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému,
resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal dĺžku nájomného, relevantným

spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle
§ 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového
vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné

zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenej
súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický
priemer,prípadneindividuálnevýpočtyzamestnancažalovaného.Poškodenýnemánijakúpovinnosť,na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky.
Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením

inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné
požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve,
aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní.
Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil dĺžku denného nájomného, čo nemožno akceptovať
a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Súd mal tak

vykonaným dokazovaním riadne preukázanú dobu a výšku prenájmu, pričom z listín, ako je faktúra, či
čestné prehlásenie poškodeného, vyplýva dĺžka opravy a opodstatnenosť dĺžky nájmu.

26. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 02.08.2020, nakoľko dňa 22.07.2020 došlo k čiastočnému poskytnutiu

poistného plnenia zo strany žalovaného a možno dôvodne predpokladať, že dňom 17.07.2020 bolo
skončené prešetrovanie poistnej udalosti, tak ako to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa
20.07.2020, a teda najneskôr dňom 17.07.2020, kedy bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti,
začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 01.08.2020. So zvyškom poistného
plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 02.08.2020.

27. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

28. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti
na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd posúdil primeranosť uplatnenej výšky úrokov
z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne nedokazoval.
Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to

v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Súd teda
posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 02.08.2020, keďže súd posúdil skončenie šetrenia
najneskôr dňom 17.07.2020, kedy žalovaný listom zo dňa 20.07.2020 oznámil žalobcovi ukončenie
šetrenia poistnej udalosti a výšku poskytnutého poistného plnenia zo strany žalovaného (č.l. 12 spisu),
a teda týmto dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 01.08.2020.

Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných
dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 532,- EUR
(t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez
faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí
15-dňovejlehotystanovenejnaposkytnutieplnenia.(rozhodnutieKSvC.z09.04.2015,sp.zn.XCo/XXX/

XXXX, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím 15-dňovej lehoty a s týmto názorom
sa súd stotožňuje.)

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.