Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223512
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4413223512.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkysudkyňouJUDr.MáriouNagyovouvsporežalobkyne:A.P.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom Z. I., B. XXXX/XX zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom
Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I.,
X. XXXX/XX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom
Bratislava, Koceľova 25, IČO: 36 867 942, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a
žalobe žalovaného na zaplatenie 7 701,12 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v katastrálnom území Nové
Zámky, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na liste

vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 orná pôda o výmere 21 648 m2 - parcela registra „C“ KN.

Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti v katastrálnom území
Nové Zámky, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na
liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela číslo 9724/4 orná pôda 21648 m2 - parcela registra „C“ KN
tak , že do výlučného vlastníctva žalobkyne: A. P., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. I., B.
XXXX/XX p r i k a z u j e parcelu číslo 9724/8 orná pôda o výmere 10 824 m2.

Do výlučného vlastníctva žalovaného: P. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom Z. I., X. XXXX/
XX p r i k a z u j e parcelu číslo 9724/4 orná pôda o výmere 10 824 m2, zamerané geometrickým plánom
geodetom Róbertom Roskom číslo 10/2012, úradne overeným dňa 06.02.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku.

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 7 701,12 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu vo výške
462 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť znalcovi: Ing. Pavol Hauptvogel, PhD., nar. 04.04.1956,
Radošina, Kamenná 24/1 zostávajúcu časť priznanej znalečnej odmeny vo výške 141,28 eur, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území Nové Zámky vykazované na LV č. XXXX
ako parcela č. 9724/4, orná pôda 21 648 m2 - parcela registra ,,C“ KN. Žalobu odôvodňovala tým,

že sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam
žalobou z roku 2012 vedenou pod spisovou značkou 9C/151/2012, kde však konanie bolo zastavené
pre nezaplatenie súdneho poplatku. Žalobkyňa nezaplatila súdny poplatok zámerne, pretože sa
ukazovalo, že by sa vedela so žalovaným dohodnúť. Žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaný má
záujem nehnuteľnosť predať a preto by reálne rozdelenie vyhovovalo i žalovanému. K dohode nakoniec

nedošlo a žalovaný svoj podiel nikomu nepredal. Medzi stranami sporu sa neustále stupňujú spory
a žalobkyňa a jej manžel svoj podiel na nehnuteľnosti užívajú a to tú časť nehnuteľnosti, ktorá by
podľa geometrického plánu mala pripadnúť žalobkyni. Situácia je neúnosná, pretože žalovaný takmer
zakaždým, keď žalobkyňa vstúpi na pozemok vyvoláva konflikty a volá policajnú hliadku. Jedná sa
o pozemok, ktorý je reálne deliteľný a každá zo strán sporu by sa stala vlastníkom nehnuteľnosti v
rovnakej výmere a mala by aj prístup v zmysle geometrického plánu geodeta Róberta Roska č. 10/2012

úradne overeného dňa 06.12.2012.

1.1 Uznesením č. k. 16C/265/2013-29 zo dňa 14.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 02.05.2014
súd konanie voči pôvodne žalovanej v druhom rade zastavil podľa § 10 OSP §104 ods. 1 veta prvá OSP,
pretože žalovaná v druhom rade zomrela dňa 21.01.2012 a konanie bolo začaté dňa 02.10.2013, t. j.

pred začatím konania. V čase podania žaloby žalovaná v druhom rade nemala spôsobilosť byť stranou
sporu. Jednalo sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

2. Podaním zo dňa 28.02.2014 právna zástupkyňa žalobkyne doručila súdu návrh na pripustenie zmeny
petitu žaloby, po zosúladení uvedených skutočností, kedy nedopatrením bola ako žalovaná v druhom

rade označená F. B., ktorá ku dňu podania žaloby už nežila.

2.1 Uznesením č. k. 16C/265/2013-59 zo dňa 05.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.05.2014,
súdpripustilzmenupetitužaloby,takžežalobkyňasadomáha,abysúd zrušilpodielovéspoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnosti v katastrálnom území Nové Zámky, zapísané v katastri nehnuteľností

Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako parcela č. 9724/4 orná pôda 21648
m2-parcelaregistra„C“KNavyporiadalhotak,abydovýlučnéhovlastníctvažalobkynepripadlaparcela
číslo 9724/8 orná pôda 10 824 m2 a aby do výlučného vlastníctva žalovaného pripadla parcela číslo
9724/4 orná pôda 10 824 m2, podľa geometrického plánu geodeta Róberta Roska číslo 10/2012, úradne
overeného dňa 06.02.2012, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku a aby žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č. l. 41) uviedol, že súhlasí s reálnou deľbou predmetného
pozemku. Nesúhlasí s reálnou deľbou bez náhrady, nakoľko na celom predmetnom pozemku sa
nachádza sad ovocných stromov (sliviek), ktorý žalovaný vlastní, vysadil ho a vybudoval na vlastné

náklady a je žalovaným riadne obhospodarovaný. Žalovaný má so žalobkyňou uzatvorenú nájomnú
zmluvu od roku 2001 na 30 rokov a teda užívať predmetný pozemok je oprávnený len žalovaný a nie
žalobkyňa s manželom. Žalovaný uviedol, že začiatkom mesiaca marec 2014 zistil, že časť ovocných
stromov, ktorých je vlastníkom je nenávratne znehodnotená, neodborným respektíve devastačným
orezaním konárov ovocných stromov, ktoré v dôsledku takéhoto zásahu stratili rodivosť. Vyššie

uvedeným spôsobom bola žalovanému spôsobená škoda neznámou osobou. Z priložených fotografií
je zrejmé, že sa nejednalo o vandalizmus, nakoľko odrezky konárov boli starostlivo sústredené na jedno
miesto, v blízkosti hospodárskych budov, nachádzajúcich sa pozemku žalobkyne.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a znaleckým dokazovaním a zistil tento

skutkový a právny stav:

5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi upresnila, že žalobu podala preto, aby sa predišlo konfliktom so
žalovaným, ktorý neustále volal políciu a boli vypočúvaní, keď vstúpili na vlastnú ornú pôdu. Stromy
na nehnuteľnosti vysádzali spolu, oni viacej ako žalovaný, pretože to realizovali spolu s kamarátmi.

Časť stromov kúpili a časť im bola vyplatená za odpredanú ornú pôdu v hodnote 5 642,96 eur (170
000 SK). Vzťahy sa medzi jej manželom a žalovaným sa zhoršili, o čom ju však manžel neinformoval
vzhľadom na jej zdravotný stav. Manžel žalobkyne a žalovaný sa dohodli, že vybudujú ovocný sad na
celej ploche s tým, že keď to bude dokončené, rozdelí sa to na polovicu a každý bude vlastniť rovnakúčasť. V ovocnom sade boli vysadené broskyne, hrušky a jablká a vždy sa snažili o to, aby bol rovnaký
počet na jednej aj na druhej strane. Predloženú nájomnú zmluvu žalobkyňa podpísala, keď prišiel za
ňou manžel s tým, že to potrebuje, aby žalovaný mohol vybavovať finančné prostriedky na závlahy. V

podstate, aby to vybavovala jedna osoba aj pre nich. V zmysle nájomnej zmluvy (č. l. 46) žiadne platby
zo strany žalovaného voči nim realizované neboli. Žalobkyňa zdôraznila, že stromy v ovocnom sade
sú 20 ročné a nemajú žiadnu hodnotu. Trvala na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v
zmysle predloženého geometrického plánu a pripustenej zmeny petitu žaloby.

5.1 Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči zdôraznila, že žalobkyňa sa domáha zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle predloženého geometrického plánu, z
ktorého vyplýva, že pozemky sú v zásade rovnaké. Žalovaný počas sporu začal tvrdiť, že
žalobkyňa nadobudnutím nehnuteľnosti po zrušení a vyporiadaní nadobudne výhodu, pretože porasty
nachádzajúce sa na tejto časti nehnuteľnosti, ktorá by mala pripadnúť žalobkyni, financoval on a
preto navrhol širšie vyporiadanie. Širšie vyporiadanie prichádza do úvahy vtedy, ak niekto investoval

do nehnuteľnosti nad rámec svojho podielu. Žalovaný a manžel žalobkyne založili ovocný sad,
kde vysádzali ovocné stromy. Trvalé porasty patria k pozemku a tvoria jeho súčasť s poukazom
na rozhodnutie R56/77. Na základe týchto skutočností žalobkyňa navrhovala vypracovanie dodatku
znaleckého posudku za účelom určenia ceny pozemkov spolu s trvalými porastmi, pretože znalecký
posudok bol nepresný. Žalovanému má pripadnúť nehnuteľnosť vyššej hodnoty ako žalobkyni. Tvrdenia

žalovaného považovala za nepreukázané a mala za to, že podieloví spoluvlastníci investovali do spornej
nehnuteľnosti rovnako.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi upresnil, že v roku 2001 založil sad a dohodol sa s manželom žalobkyne,
pánom P., že pôjdu na jednu polovicu, keď to bude hotové. Pán P. mal vykonávať zemné práce so svojimi

mechanizmami, vŕtať diery na stromy, nakladať štrk, ťažiť štrk s tým, že za zemné práce mu platil štrkom.
Na vlastnom pozemku vybudoval vodnú nádrž na polievanie. Dohoda bola taká, že ovocný sad vybudujú
na parcele, ktorú mal prenajatú od pána P.. Na spornej parcele sú vysadené len slivky, ktoré zakúpil v
roku 2004. V roku 2011 oznámil pánovi P., že bude najšťastnejší, keď bude môcť vrátiť slivkový sad a
jeden a pol hektára pôdy, kde sú stromy v čase, keď s ním chcel pán P. zrušiť nájomnú zmluvu. Trval na

tom, aby mu pán P. za stromy, čo on vysadil a dopestoval zaplatil. Na parcele, ktorá je predmetom sporu
je vysadených 1 100 stromov. Stromy sa začali sadiť v roku 2004. Je pravdou, že kupujúci L. im dali za
kúpnu cenu stromy v rokoch 2004 alebo 2005 v počte asi 3 000 kusov broskýň. Žalovaný bol dohodnutý
s pánom P., že mu nemusí platiť nájomné. Úrodu zo spornej parcely ovocného sadu bral on. Na spornej
parcele sa v strede nachádza cesta a stromy boli vysádzané rovnako na pravú a ľavú stranu. Žalovaný

súhlasil so zrušeným podielového spoluvlastníctva, avšak trval na tom, aby mu žalovaná vyplatila sumu
titulom širšieho vyporiadania vo výške 7 701,12 eur naraz.

6.1 Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že hodnoverným spôsobom bolo žalovaným
preukázané, že na pozemku, ktorý je predmetom zrušenia a vyporiadania, sú vysadené ovocné stromy,

ktoré zakúpil žalovaný v zmysle predloženej faktúry. Uvedené skutočnosti žalobkyňou rozporované
neboli. Žalobkyňa nepredložila žiadne hodnoverné dôkazy ohľadne kúpy stromov, ktoré boli na spornom
pozemkuvysadené.Dôkazomtoho,žestromyvysadilžalovanýjeitáskutočnosť,žemuboložalobkyňou
navrhnuté, že si môže jeho stromy vytrhať. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by mal žalovaný
niečo vyplatiť žalobkyni z dôvodu vyššej hodnoty pozemku, ktorý má byť prikázaná do jeho vlastníctva,

keďže stromy riadne ošetroval, staral sa o ne a ako keby si ich mal druhýkrát kúpiť. Stromy na jeho
pozemku riadne rodia, pretože sa žalovaný o ne staral. Na pozemku, ktorý má pripadnúť žalobkyni,
došlo k nesprávnemu orezaniu stromov, ktoré už toho času nerodia. V čase, keď stromy riadne rodili
mala profit z toho i žalobkyňa. Navrhol zrušiť a vyporiadiať podielové spoluvlastníctvo strán sporu v
zmysle predloženého geometrického plánu, avšak trval na vyplatení sumy 7 701,12 eur titulom širšieho

vyporiadania s poukazom na znalecký posudok.

7. Vypočutý svedok K. L. vo svojej výpovedi potvrdil, že sa dohodol s pánom P. a žalovaným, že mu
predajú ornú pôdu vo výmere asi štyroch hektárov a kúpnu cenu im vyplatí ovocnými stromami. Mohlo to
byť v roku 2001 a poskytol im ovocné stromy, väčšinou slivky v počte 800 kusov, ktoré doniesol z Ostratíc

a chodil pre ne i žalovaný osobne a postupne ich vysádzal. Vzhľadom na skúsenosti svedok uviedol,
že na jeden hektár pôdy je možné vysadiť približne 700 kusov stromov. Svedok jednoznačne zdôraznil,
že na základe dohody doniesol uvedené stromy - slivky pre žalovaných ako kúpnu cenu. Kúpna cena
bola dohodnutá na 5642,96 eur (170 000 Sk). Väčšinou boli dodané stromy - slivky, potom broskyne,jablká a ostatné. Ovocný strom stál vyše 3,31 eur(100 Sk). Niečo do dohodnutej ceny chýbalo a keďže
mali dosť sliviek, doniesol im aj iné stromy podľa požiadaviek a keď bola vyčerpaná celá dohodnutá
kúpna cena, podpísali kúpnu zmluvu. Jednalo sa o dvojročné stromy. Žiadny listinný doklad a protokol o

preberaný stromov neexistuje. Kúpna zmluva bola podpísaná až potom, keď odovzdal stromy v hodnote
dohodnutej kúpnej ceny. Všetky stromčeky prevzal žalovaný. Žiadne finančné prostriedky predávajúci
nevyplácal, celá kúpna cena bola vyplatené formou stromov. Svedok potvrdil, že zmluvu spisovala JUDr.
Botková a uzatvárali iba jednu zmluvu.

8. Z výsluchu svedka, manžela žalobkyne X. P., mal súd preukázané, že spolu s manželkou odkúpili
od rodiny I. nehnuteľnosť, kde sa rozhodli založiť ovocný sad o výmere asi 2,1 hektára. V tom čase
už žalovaný s manželkou boli na dôchodku a uviedli, že nechcú do toho dávať, investovať finančné
prostriedky a tak sa dohodli, že to pôjde cez jeho firmu. Bude sa ťažiť štrk. Administratívne práce bude
vykonávať žalobkyňa. Žalovaný uviedol, že všetky úkony, z dôvodu vybavovania dotácii bude robiť
on, a preto je potrebné podpísať nájomnú zmluvu. Na základe toho podpísali nájomnú zmluvu, kde

je uvedených pár viet, a z ktorej má kópiu. Žalovaný ho raz vyhľadal s tým, že je potrebné podpísať
nájomnú zmluvu, pretože ju odovzdal s dokladmi na úrade a preto ju zobral podpísať manželke. Svedok
zdôraznil, že nájomná zmluva bola uzatvorená len za účelom, aby sa uľahčilo vybavenie dotácii a aby
tam nemusel chodiť on s manželkou. Žalovaný vybavoval dotácie na ďalších 12 hektárov. I napriek
podpísanej nájomnej zmluve mal za to, že všetko medzi ním a žalovaným zostalo nezmenené, tak ako

sa pôvodne dohodli s tým, že po vybudovaní si sad rozdelia na polovicu a finančne sa vyrovnajú podľa
toho, kto investoval do zriadenia sadu viac. Plán na vybudovanie sadu bol vypracovaný v Ostraticiach,
slúžil k tomu, koľko stromov sa má vysadiť a v akom spone a zvlášť bol projekt na vybudovanie vodnej
plochy.Doroku2005takýmtospôsobomvzmysledohodyfungovaliapodkladyvypracovávalamanželka
žalovaného. Na žiadosť mu bol vydaný elaborát pre daňový úrad s tým, že je aj druhý elaborát, kde sú

uvedenéhodnoty,ktorénebolidokladovanédodacímilistamiafaktúrami.Jednalosaopredajvhotovosti.
S elaborátom , ktorý mu predložili nebol spokojný, žiadal vysvetlenie na čo žalovaný reagoval, že on
tomu nerozumie a manželka nemá čas. Od tohto obdobia prestal prispievať na výsadbu, umelé hnojivá
a ani nebral úrodu zo sadu. Mal záujem o rozdelenie nehnuteľností, pretože sa chcel zaoberať chovom
vodnej hydiny. Keď spolu kupovali spornú nehnuteľnosť, kúpil i nehnuteľnosť, ktorú neskôr predali a

kúpna cena bola vyplatená formou ovocných stromov. Hodnota stromov bola prepočítaná v takej výške,
aká bola cena stromu v Ostraticiach, s tým, že stromy boli pripravované podľa toho, aká časť pôdy bola
nachystaná. Pre stromy chodil žalovaný, ktorý bol v sade do obeda a on poobede, keďže podnikal. So
žalovaným sa dohodli, že celá kúpna cena bude vyplatená formou stromov. Malo sa jednať o slivky a
broskyne, podľa jeho názoru slivky boli vysadené na pozemku, ktorý je predmetom sporu a broskyne na

inom. Na spornom pozemku bolo vysadených 1 400 stromov - sliviek dokopy, z tohto počtu 600 dodal
pán L. a 880 priniesli z Ostratíc, z ktorých sa niekoľko predalo a zbytok sa vysadil. Stromy boli dovezené
na jeho firemnom aute, dopravu platil on a stromy kupoval pán B.. Žalovaný má vysadené slivkové
stromy i na svojich nehnuteľnostiach od roku 2002. Žalovaný povedal, že parcela od cesty smerom na
Komárno bude jeho pozdĺžne a smerom na Nové Zámky bude patriť žalobkyni. Po nezrovnalostiach v

roku 2005 už tomu tak nebolo. Slivky začali rodiť po roku 2005 a z odpredaja sliviek žiadne finančné
prostriedky nemal. Na žiadnom pozemku svedka nie sú vysadené slivky a slivkové stromy nie sú ani
na pozemku, ktorý vlastní žalobkyňa. Svedok jednoznačne zdôraznil, že nájomná zmluva bola uzavretá
len na riešenie administratívnych vecí. Je nelogické, aby niekomu prenajal pôdu za pekné oči. Výpoveď
z nájomnej zmluvy doručil žalovanému asi pred troma alebo štyrmi rokmi, na čo mu bola doručená

odpoveď s tým, že čoho sa domáha, keď nájomnú zmluvu nepovažuje za platnú. Na spornej parcele
bolo vysadených 1 400 slivkových stromov, jeden rad jabloní na strane žalovaného a môže chýbať asi
100 stromov. Svedok fyzicky spočítal počet stromov na parcele, ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva
žalobkyne, čo vynásobil dvoma a vyšlo mu
1 340 stromov. Svedok potvrdil, že na spornej parcele sú vysadené kupované slivky, ako aj slivky, ktoré

ako kúpnu cenu vyplatil pán L..

9. Svedok Z. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že chodil pracoval do predmetného ovocného sadu, kde
vŕtali stĺpy na oplotenie, bolo tam štrkovisko a jazero, nakladal štrk a odvážal ho. Niekedy tam chodil i s
ďalšími kolegami, keď nemali prácu vo firme manžela žalobkyne. Nikdy ho neplatil žalovaný.

10. Svedok F. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že pracoval u manžela žalobkyne do roku 2005 ako strojník.
V roku 2001 a 2002 bola realizovaná výsadba sadu, kde rozvážal ovocné stromy, ktoré boli položené
na hrane štrkoviska i korene zasypané hlinou, odkiaľ ich na pokyn žalovaného strojom odviezol naurčené miesto k jamám, ktoré boli vyvŕtané. Jednalo sa o slivky, marhule a broskyne. Ovocné stromy
sa vysádzali v sektoroch, jednalo sa o dve polovice, tak že jedna patrila žalovanému a jedna pánovi P..
Platil ho pán P.. Raz sa doviezli ovocné stromy z Piešťan, slivky počte 500 kusov a potom to boli hrušky,

broskyne ale presný počet udať nevedel.

11. Svedok V. G. uviedol, že ho rodina P. požiadala o brigádnickú výpomoc, keď zakladali ovocný sad,
keď sa vysádzali ovocné stromy - slivky, hrušky a broskyne v rokoch 2000 a 2002. Počas dovolenky
strihal stromy, ktorých sa výsadzba sa realizoval s tým, že boli vykonané prípravné práce, vyvŕtané

jamy. Chodil tam asi raz týždenne. Bolo vysadených niekoľko tisíc stromov. Sad bol poškodený cudzím
zavinením, chemizáciou a upadaním. Svedok potvrdil, že dohoda medzi rodinou P. a žalovaným, že
výnosy budú mať na 50%. Či k tomu prišlo sa vyjadriť nevedel.

12.Uznesením16C/265/2013-250zodňa10.05.2016súdustanovilznalcazodborupoľnohospodárstva,
ktorého úlohou bolo určiť hodnotu trvalých porastov, ovocných stromov na parceliach zameraných

geometrickým plánom J. Roska č. 10/2012. Určiť vek, prípadne rok výsadby stromov, vyčísliť počet
stromov na každej z novovytvorených parciel. Ak znalec zistí na uvedených parceliach stromy, ktoré
boli vysádzané po roku 2006, nech uvedie, na akej parcele sa nachádzajú a aká je ich hodnota. Úlohou
znalca bolo uviesť pri identifikácii porastu - stromov, o aké druhy a odrody ide a zistiť ich približný vek
a počty a ich hodnotu, osobitne pre každú z parciel. Ak celková hodnota porastu na novovzniknutých

nie je zhodná, uviesť dôvody, prečo tomu tak je.

12.1 Znalec predložil znalecký posudok č. 1/2017 a v závere uviedol, že všeobecná hodnota porastov
na parcele č. 9724/8 je 7 701,12 eur a na parcele bolo ku dňu obhliadky 573 stromov. Všeobecná
hodnota porastov na parcele č. 9724/4 je 8 7 706,32 eur a na parcele ku dňu obhliadky 653 stromov.

Vek ovocných stromov určil na 13 rokov. Na uvedených parceliach boli vysadené ovocné stromy sliviek
odrôd Stanleyn a Čačanska Najbolja.

12.2 Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala dopracovať znalecký posudok a dopočítať hodnotu
porastov, nachádzajúcich sa na spoločnom pozemku a zároveň na časti pozemku, ktorý má pripadnúť

žalovanému.

12.3 Právny zástupca žalovaného k znaleckému posudku uviedol, že znalec bez detailnejšieho
zdôvodnenia stanovil koeficienty kvality porastov sliviek a predajnosti na úrovni 90 %, čím znížil hodnotu
trvalého porastu takmer o 20 %, čo nie je opodstatnené. V znaleckom posudku prelozeným žalovaným

č. 10/2014, je koeficient na úrovni 100%.

12.4 Ustanovený znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku č. 1/2017 zo dňa 15.11.2017, kde
v závere uviedol, že nezapočítal 150 kusov jabloní a ich hodnotu nezohľadnil v hodnote porastov,
ktoré nadobudne spolu s pozemkom žalovaný, z toho dôvodu, že v teréne a ani podľa ortofotomapy

nebolo možné toto stanoviť. Bolo by potrebné vykonať špeciálne geometrické zameranie. Podľa vyššie
uvedených zistených a stanovených hodnôt je celková hodnota stromov na parcele č. 9724/4, ktorá
má pripadnúť žalovanému v hodnote 9 233,92 eur. Koeficient polohovej diferenciácie bol stanovený v
súlade s vyhláškou o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s prihliadnutím na kvalitu trvalých porastov.
Koeficient kvality porastov sliviek bol stanovený na 0,90 a koeficient predajnosti sliviek stanovený na

0,90, a to z toho dôvodu, že kvalita porastov nebola na štandardnej úrovni.

12.5 Ustanovený znalec vo svojej výpovedi uviedol, že dodatok k ZP vypracoval preto, pretože mal
skúsenosti i s inými súdmi, že takýto dodatok je potrebné vypracovať aj bez uznesenia a z týchto
dôvodov to urobil i v tomto spore. K namietanej spornosti, s ktorou sa oboznámil asi pred 3 mesiacmi

ohľadne výsadby jabloní uviedol, že počas ohliadky na mieste samom, boli prítomní p. B. a p. P., s
tým že ohliadke bol žalovaný. Z ohliadky na mieste samom v teréne bolo viditeľné, že jedna časť
parcely bola ošetrovaná a druhá nie. Jednalo sa o radikálny rez a druhá strana nebola rezaná, pretože
je to problém kôstkovín ako druhu. Po nahliadnutí na geometrický plán, ktorý je súčasťou ZP znalec
uviedol, že ošetrovaná bola parcela 9724/8. Je to vidieť i z ortofotomapy, ktorú má znalec k dispozícii

a stranám sporu a súdu ukázal danú časť. Je možné vypracovať aj lepšiu ortofotomapu s ešte vyšším
rozlíšením, ktorá by však nestála 192 eur ale možno aj 1 000 eur. Sporné jablone by sa mali nachádzať
za stromami, ktoré nie sú ošetrované a to na parcele 9724/4, resp. by sa blížili k parcele 9724/5.
Ovocné stromy delíme na jadroviny, jablone, hrušky a kôstkoviny, marhule, broskyne a slivky. Radikálnyrez znesú len jadroviny a z kôstkovín broskyne. Ak sa na iných kôstkovinách vykonáva radikálny rez
spôsobuje to zdravotné problémy. Zároveň nie je jedno, na akom podpníku je daný druh pestovaný,
pretože každý podpník vyvoláva iný vzrast stromu, malý alebo veľký. Charakter podpníka má vplyv na

vzrast stromu, rodivosť a následne rez. Rovnako má význam i pri kôstkovinách i druh pôdy. Na daných
parcelách zistil, že slivky boli vysadené husto a sťažovali agrotechnické ošetrovanie. Pravdepodobne
z týchto dôvodov bol vykonaný radikálny rez, aby bol vytvorený priestor pre mechanizmy. Jablone by
zarátal, ak by sa nachádzali v registri ovocných sadov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu
poľnohospodárskeho (ÚKSUP) a v tomto registri sa tieto jablone nenachádzali. Ďalším problémom bolo

to, že vizuálne nebol presvedčený, kde sa uvedené jablone nachádzajú, na parc. č. 9724/4 alebo na
hranici s parcelou č. 9724/5. Ortofotomapu si zabezpečil preto, aby mohol sčítať počet stromov na
každej parcele, pretože každá zo strán tvrdila rozdielne údaje. K tomu, aby zistil, kde sa sporné jablone
nachádzajú, bolo potrebné súhlasné stanovisko katastrálneho úradu o vydaní mapy s určením hraníc
pozemkov s tým, že príloha k geometrickému plánu na (č. l. 285) mala byť premietnutá do ortofotomapy
na( č. l. 286) tak, aby boli jasne viditeľné hranice pozemkov. Stav na priloženej ortofotomape je z roku

2014, pretože uvedený údaj zistil z priloženého spisu, mapky sa každý rok nerobia a k dnešnému dňu by
bol stav na ortofotomape iný. Ak by chcel určiť počet stromov k dnešnému dňu, musel by si opäť vyžiadať
od firiem, ktoré sa tým zaoberajú ortofotomapu, ak by neexistovala, bolo by nutné spočítanie stromov
fyzicky za účasti oboch strán, aby to bolo objektívne. V danom prípade sa zúčastňovala ohliadky len
žalovaná strana. Druhá tam bola tiež, ale pri prechádzaní sadu prítomná nebola. Z ortofotomapy je

možné zistiť, ak niektorý strom je vyschnutý a z týchto údajov vychádzal i pri vypracovaní ZP, takisto
vychádzal i pri jabloniach.

13. List vlastníctva č. XXXX v kat. území Nové Zámky, parcela č. 9724/4 orná pôda o výmere 21 648
m2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 1/2 a žalovaného v 1/2. Žalobkyňa nadobudla

podielové spoluvlastníctvo dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 09.07.2008 ovkladovanou pod č. V
Žalovaný nadobudol podielové spoluvlatníctvo kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.2000 ovkladovanou pod
č. V osvedčením o dedičstve pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX L

13.1 Geometrický plán č. 10/2012, ktorým boli zamerané nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve

strán sporu geodetom Róbertom Roskom a novovytvorené parc. č. 9724/4 a 9724/8, každá o výmere
10 824 m2.

13.2 Čiastočný výpis LV XXXX v kat. území Nové Zámky, parc. č. 9724/5 orná pôda o výmere 80 342
m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

13.3 Čiastočný výpis LV XXXX v kat. území Nové Zámky, parc. č. 9724/2 záhrady o výmere 32,06 m2
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

13.4 Nájomná zmluva zo dňa 15.02.2001, ktorou žalobkyňa s manželom na základe dohody dali do

dlhodobého prenájmu (30 rokov) pozemok v kat. území Nové Zámky, parc. č. 9724/4 o rozlohe 10 824
m2 žalovanému.

Nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľmi - žalobkyňa s manželom a nájomcom - žalovaným dňa
15.02.2001, v zmysle ktorej predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere 10 824

m2 vedené na LV č. XXXX v kat. území Nové Zámky ako orná pôda pre prenajímateľa v 1/2. Doba nájmu
sa stanovuje na dobu 30 rokovo od 15.02.2001 v zmysle čl. III nájomnej zmluvy. Podľa čl. IV zmluvy
cena nájmu sa stanovuje bezodplatne s tým, že nájomca sa bude o pôdu starať ako riadny hospodár
a každoročne bude platiť daň z nehnuteľnosti.
Dodatok k nájomnej zmluve zo dňa 15.02.2011 uzavretý medzi rovnakými účastníkmi, ktorým účastníci

súhlasili so zmenou druhu pozemku z ornej pôdy na ovocný sad v priebehu jeho dlhodobého užívania.

13.5 Faktúra č. 1030624 zo dňa 28.10.2003, ktorou boli vyfakturované dodávateľom ovocné stromy,
slivka - Stanley v počte 500 ks a slivka Čačanská Najbolia v počte 468 ks žalovanému.

Dodací list č. 133/2014 zo dňa 03.04.2004 ktorým žalovaný odobral od dodávateľa ovocné stromy sliviek
Stanley 400 ks a Čačanská Najbolia 480 ks.13.6 Projekt stavby „Výstavba intenzívnych ovocných sadov, hrušiek, broskýň a sliviek“ vypracovaný
projektantom Ing. Milošom Šebom zo dňa 06.03.2001. Súčasťou projektu sú i listinné dôkazy, nájomné
zmluvy, ktoré uzatvoril žalovaný s podielovými spoluvlastníkmi, t. j. konkrétne so žalobkyňou a jej

manželom zo dňa 15.02.2001, ako aj s ďalšími vlastníkmi nehnuteľností, t. j. F. B. a prenajímateľom
SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava. Žalovaný zároveň vydokladoval vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v BSM v kat. území Nové Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 3336/3 orná pôda o výmere 2
604 m2 a parc. č. 3339/11 orná pôda o výmere 19 044 m2. V zmysle predloženého projektu „nákladová
časť slivky“, že malo byť vysadených 1 472 ks sliviek, keďže rez mal byť vykonávaný na takomto počte

drevín (č. l. 33 projektu).

13.7 Znalecký posudok č. 10/2014, ktorý je vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Miklom, ktorý uviedol,
že na spornej parcele je 1 100 ks sliviek, ktoré majú 10 rokov a ich všeobecná hodnota bola 16 687 eur.

14.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15.Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Súdne konanie sa začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov,
teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Ak súd
o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom musí pri procesnom postupe dodržať
poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva lebo sú

preň záväzné. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva
by nemala byť len cena podľa cenového predpisu ale všeobecná cena, t. j. taká cena, za ktorú by sa
nehnuteľnosť mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva,

teda cena určená podľa ponuky a dopytu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (R43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu. Len v takomto prípade nie je žiadny zo
spoluvlastníkov rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť
za skutočnú hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný

ekvivalent za ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto
konaní stratil.

16.Vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvamožnovykonaťakovyporiadanievširšomslovazmysle,a

to na základe žaloby strany alebo vzájomnej žaloby. Preto o takejto žalobe požadujúcej zaplatenie určitej
čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, pričom
z procesného hľadiska ide o výrok so samostatným základom, ktorý môže nadobudnúť právoplatnosť
nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania v užšom zmysle.
Základom preto, aby určitý nárok mohol byť vyporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo medzi stranami sporu v súvislosti s
existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci, a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorí
zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Na účely vyporiadania investícií je potrebné
rozlišovať prípady, keď sa investície urobili so súhlasom (hoci aj konkludentným) spoluvlastníkov alebo
bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými

spoluvlastníkmi na vec súhlasí, ide o dohodu o hospodárenie so spoločnou vecou a investujúci
spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137
ods. 1 OZ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká,
môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo shodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície (§451 ods., § 456 OZ); ide o rozdiel medzi
cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. Majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania
spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho, či

ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci
podľa § 137 OZ alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti (§ 451
a nasl. OZ).

17.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne ohľadne zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dôvodná. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti v kat. území Nové Zámky vykazovanej na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny
odbor Nové Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 9724/4 orná pôda o výmere 21 648 m2, každý v
podiele 1/2. Žalobkyňa nadobudla podielové spoluvlastníctvo dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa
09.07.2008 ovkladovanou pod č. V Žalovaný nadobudol podielové spoluvlatníctvo kúpnou zmluvou

zo dňa 28.09.2000 ovkladovanou pod č. V osvedčením o dedičstve pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX L
Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania spornej nehnuteľnosti z toho dôvodu, aby sa predišlo
sporom vyvolávaných žalovaným v prípade, ak žalobkyňa so svojou rodinou vstúpi na sporný pozemok.
Žalovaný skutočnosť, že žalobkyňa s rodinou nemá právo vstupovať na sporný pozemok odvodzoval
od predložených nájomných zmlúv. Žalovaný so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva

súhlasil v zmysle predloženého geometrického plánu č. 10/2012 vyhotoveného súkromným geodetom
Róbertom Rožkom, v zmysle ktorého bola parcela č. 9724/4 o výmere 21 648 m2 označená ako orná
pôda zameraná a vytvorené novovzniknuté parcely č. 9724/4 orná pôda o výmere 10 824 m2 a parc.
č. 9724/8 orná pôda o výmere 10 824 m2. Súd mal jednoznačne preukázané, že nehnuteľnosť je
reálne deliteľná, pretože geometrickým plánom boli vytvorené dve rovnaké parcely. Súd vzhľadom na

vyššie uvedené zákonné ustanovenie týkajúce sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva postupoval
v súlade so zákonom a použil prvý spôsob pri vyporiadaní, t. j. reálne rozdelenie nehnuteľnosti. S
takýmto vyporiadaním strany sporu súhlasili a nemali voči tomu žiadne výhrady. Na základe vyššie
uvedených skutočností, zákonných ustanovení ako aj súhlasných vyjadrení strán sporu, súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu a vyporiadal ho reálnou deľbou tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

18.O trovách konania vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Pri rozhodnutí ohľadne trov konania, kde už súd nerozhodoval o nároku, keďže žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, vychádzal zo situácie medzi stranami sporu a ich postojov k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalovaný nemal výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva navrhovaným spôsobom žalobkyne, avšak neustále sa domáhal náhrady,
odplaty za podiel, ktorý bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne. Vyplýva to jednak z jeho z

výpovedí, ako aj písomného vyjadrenia k žalobe právneho zástupcu žalovaného (č. l. 41), kde vyslovene
uviedol, že nesúhlasí s reálnou deľbou bez náhrady, čo bližšie i odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalovaný
nemal výhrady voči zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a keďže novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré
boli prikázané do výlučného vlastníctva oboch strán sporu sú úplne rovnaké, súd o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.03.2014 udával, že sa domáha náhrady za
pozemok, pretože sa na ňom nachádza sad ovocných stromov (sliviek), ktoré žalovaný vlastní, vysadil
ich na vlastné náklady, sad obhospodaroval. Na pojednávaní dňa 01.10.2014 (č. l. 99) žalovaný žiadal
zaprotokolovať do zápisnice vzájomnú žalobu na širšie vyporiadanie, v zmysle ktorej sa domáhal

zaplatenia od žalobkyne sumy 7 500 eur, ktorá predstavuje 1/2 ovocného sadu, ktorý sa nachádza na
spornej parcele. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 (č. l. 404) sa žalovaný domáhal pripustenia zmeny
petitu žaloby ohľadne širšieho vyporiadania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7 701,12 eur.
Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením na pojednávaní podľa § 142 ods. 1, 2 CSP. Zmenu petitu
žaloby odôvodňoval s poukazom na závery znaleckého posudku vypracovaného v spore č. 1/2017.

Súd považoval za preukázané, že žalovaný a manžel žalobkyne a v podstate i žalobkyňa sa dohodli,
že vybudujú spolu ovocný sad a po ukončení si ovocný sad rozdelia na 1/2. Uvedené skutočnosti
potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi svedok, manžel žalobkyne X. P. a svedok V. G., ktorý uviedol,
že i výnosy zo sadu si budú deliť na 1/2. Dôkazom toho je i predložený projekt stavby „Výstavbaintenzívnych ovocných sadov, hrušiek, broskýň a sliviek“ vypracovaný projektantom Ing. Milošom
Šebom zo dňa 06.03.2001. Súčasťou projektu sú i listinné dôkazy, nájomné zmluvy, ktoré uzatvoril
žalovanýspodielovýmispoluvlastníkmi,t.j.konkrétnesožalobkyňouajejmanželomzodňa15.02.2001,

ako aj s ďalšími vlastníkmi nehnuteľností, t. j. F. B. a prenajímateľom SR - Slovenský pozemkový fond
Bratislava. Žalovaný zároveň vydokladoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v BSM v kat. území Nové
Zámky na LV č. XXXX, parc. č. 3336/3 orná pôda o výmere 2 604 m2 a parc. č. 3339/11 orná pôda o
výmere 19 044 m2. V zmysle predloženého projektu „nákladová časť slivky“, že malo byť vysadených
1 472 ks sliviek, keďže rez mal byť vykonávaný na takomto počte drevín (č. l. 33 projektu). Žalovaný

preukázal listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 1030624 zo dňa 28.10.2003, že mu boli vyfakturované
dodávateľom ovocné stromy, slivka -
Stanley v počte 500 ks a slivka Čačanská Najbolia v počte 468 ks. Z dodacieho listu č. 133/2014
zo dňa 03.04.2004 mal súd preukázané, že žalovaný odobral od dodávateľa ovocné stromy sliviek
Stanley 400 ks a Čačanská Najbolia 480 ks. Na oboch listinných dôkazoch je uvedený ako príjemca a
odberateľ žalovaný. Obe sporné strany ako aj vypočutí svedkovia potvrdili, že na spornej nehnuteľnosti

je vysadený ovocný sad sliviek v zmysle projektu stavby a na časti nehnuteľnosti, ktorá pripadla do
výlučného vlastníctva žalovaného i stromy jabloní. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené i vykonaným
znaleckým dokazovaním v spore s poukazom na závery znaleckého posudku č. 1/2017 a dodatok č.
1/2017kznaleckémuposudkuzodňa15.11.2017.Všeobecnáhodnotaporastov,ktorésanachádzajúna
nehnuteľnosti, ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni je 7 701,12 eur. Súd považoval

za preukázané, že uvedenú časť ovocného sadu zakúpil a vysadil žalovaný, tak ako to vyplýva z vyššie
uvedených listinných dôkazov a ich hodnota bola určená znalcom. Súd vychádzal z toho, že strany sporu
sadohodlinaspoločnomhospodáreníspoukazomnaustanovenie§137ods.1Občianskehozákonníka,
keďže nehnuteľnosť, na ktorej je vybudovaný ovocný sad sliviek patrila do podielového spoluvlastníctva.
Žalovaný stromy, ktoré zakúpil v zmysle predloženej faktúry a dodacieho listu, vysadil i na spornej

nehnuteľnosti a vybudoval ovocný sad sliviek, pretože ak žalovaný v zmysle predložených listinných
dôkazov zakúpil 1 848 sliviek, v zmysle projektu stavby malo byť vysadených na tejto spornej parcele
1 400 ks, zvyšok je vysadených inde. Súd sa stotožnil s počtom 1 400 ks, keďže v čase ohliadky i s
poukazomnazáveryznaleckéhoposudkuvypracovanéhovsporesanaspornejnehnuteľnostinachádza
1 226 ks sliviek. Uvedenú skutočnosť preukázal podporne listinným dôkazom žalovaný, ktorým je

znalecký posudok č. 10/2014, ktorý je vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Miklom, ktorý uviedol, že na
spornej parcele je 1 100 ks sliviek, ktoré majú 10 rokov a ich všeobecná hodnota bola 16 687 eur. V
neposlednomradeisvedokX.P.potvrdil,žefyzickyvroku2014spočítalpočetstromovnanehnuteľnosti,
ktorá by mala pripadnúť do vlastníctva žalobkyne a po vynásobení dvoma to bolo 1 340 ks. Počet
uvádzaný v znaleckom posudku vypracovanom v tomto spore je z týchto dôvodov primeraný spolu

vo výške 1 226 ks stromov. Súd priznal žalovanému zaplatenie sumy 7 701,12 eur v zmysle širšieho
vyporiadania, pretože mal za to, že strany sporu sa dohodli na tom, že vybudujú spoločne ovocný sad,
uvedené stromy v zmysle predložených listinných dôkazov a dôkazného bremena na parcele, ktorá bola
prikázaná do výlučného vlastníctva vysadil žalovaný, ako aj obhospodaroval v zmysle nájomných zmlúv.
Z týchto dôvodov prináleží žalovanému zaplatenie tejto sumy, ktorá bola presne vyčíslená.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by sa malo jednať v spore len o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, keďže strany sporu nadobudnú rovnaké nehnuteľnosti.
Súd konštatuje, že na spornej nehnuteľnosti nebol vybudovaný ovocný sad, tento spoločne budovali
strany sporu a ich rodinní príslušníci, čo potvrdili vo svojich výpovediach. Je nepochybné, že strany
sporu budovali i ďalšie ovocné sady broskýň a hrušiek, ktoré nie sú však predmetom tohto sporu

a nenachádzajú sa na spornej parcele. Na základe týchto záverov súd dospel k záveru, že medzi
žalovaným a manželom žalobkyne boli i iné vzťahy týkajúce sa ovocných sadov, ktoré sa však v tomto
konaní nevysporiadavajú. Z týchto dôvodov súd bližšie nevyhodnocoval listinné dôkazy predkladané
svedkom žalobkyne ohľadne ich spolupráce, pretože mal za to, že sa týkajú celého projektu stavby
ovocného sadu, ako aj iných ich činností, s poukazom na vlastníckej právo k nehnuteľnostiam, prípadne

iné činnosti ako bola ťažba štrku a pod. Súd však poznamenáva, že z listinných dôkazov vyplýva, že za
obdobie rokov 2001 - 2005 mal väčší príjem pán P. ako žalovaný. Súd návrh žalobkyne na dopracovanie
znaleckého posudku ohľadne všeobecnej ceny jabloní, ktoré sa nachádzajú na novovytvorenej parcele
prikázanej do výlučného vlastníctva žalovaného zamietol, pretože to považoval za nadbytočné a
nehospodárne. Uvedená parcela bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovaný sa

domáhal zaplatenia tej časti hodnoty ovocného sadu - stromov, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti,
ktorá bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni, a vlastne túto časť žalovaný investoval do
nehnuteľnosti nad rámec svojho podielu. Súd sa rovnako nestotožnil z týchto dôvodov s tvrdením,
že porasty tvoria súčasť pozemku, pretože v prejednávanom spore nárok na širšie vyporiadanie bolodvodený z investovania do novovytvoreného ovocného sadu žalovaným, ktorý tam predtým nebol s
poukazom na druh pozemku.

20.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal
plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

21.Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona
č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra noviel v znení noviel podľa položky 1a
sadzobníka o súdnych poplatkoch vo výške 462 eur (6 % zo sumy 7 701,12 eur).

22.Súd vykonal navrhované znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 16C/265/2013-353 zo dňa
28.03.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.04.2018 súd priznal ustanovenému znalcovi odmenu vo

výške 541,28 eur, ktorá bola čiastočne uhradená zo záloh zloženými stranami sporu vo výške 400 eur
(každá zo strán zložila zálohu 200 eur). Zvyšok priznanej odmeny vo výške 141,28 eur súd zaviazal
vyplatiť znalcovi stranu neúspešnú v spore, t. j. žalovanú, pretože ustanovenie § 148 ods. 1 OSP
nemá ekvivalent. Zostávajúca časť odmeny znalcovi vyplatená nebola, a preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.