Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/389/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517215427
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7517215427.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu BENCONT COLLECTION,
a. s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, proti žalovanému L. M., nar. XX.X.XXXX, Z. O. X.
XX, o zaplatenie 682,44 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17Csp/308/2017-73 z 11.6.2019

Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám právo na
náhradu trov konania nepriznal.

2.V odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, že žalobca vznik pohľadávky odvodzoval zo zmluvy o úvere,
uzatvorenej medzi Poštovou bankou a.s. a žalovaným 7.12.2011, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok
z 13.6.2017 vyplýva, že touto zmluvou Poštová banka a.s. spoločnosti BENCONT COLLECTION a.s.
postupovala pohľadávky v zmysle zoznamu- prílohy č. 1, ktorý v konaní doložený nebol. Konštatoval,
že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle § 132
CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a
zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Strana je povinná v spore svoje
tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd

nemôže postupom v zmysle uvedeného § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti.
Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak
potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť
zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého
nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania
(vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu,

strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z
opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku. Keďže žaloba
žalobcu nevykazovala znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie
alebo opravu, postup podľa § 129 CSP neprichádza do úvahy. Sporový proces je založený na zásade
kontradiktórnosti, ktorá sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena zo súdu
na strany sporového konania. Súd preto nemal povinnosť žalobcu vyzývať na doloženie dôkazov,

ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam, a ktoré majú byť na jeho prospech. Prejednávaná vec je ovládaná
zásadou kontradiktórnosti a nemá povinnosť vyzývať strany aby predkladali dôkazy, súd len hodnotídôkazy prednesené stranami sporu. Súd neviedol konanie ex offo, nemal povinnosť vyšetrovať a
zisťovať skutkový stav veci, bol povinný len hodnotiť prednesené dôkazy. Pokiaľ teda sporová strana
nepredniesla dôkazy svedčiace jej nároku, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie

dokazovania. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou
rovnosti zbraní sporových strán. Každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia
dôkazného bremena, pokiaľ má záujem byť v spore úspešná, pričom sa nemôže spoliehať na iniciatívu
zo strany súdu (ako tomu je v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku č. 161/2015 Z.z..)
ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia a neoznačí dôkazy.

2.1.Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017 zistil, ako sa aj v bode 6.1. tohto
odôvodnenia uvádza, predmetom tejto zmluvy je záväzok postupcu postúpiť na postupníka pohľadávky
špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a záväzok postupníka zaplatiť
postupcovi odplatu; ako aj úprava práva povinností zmluvných strán, a že touto zmluvou postupuje
postupca na postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky spolu s príslušenstvom, špecifikované v
Prílohe č. 1, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok, ktorej istina a príslušenstvo

sú vyčíslené k 8.6.2017. V súdnej praxi je celkom bežné, že pri zmluve o postúpení pohľadávok sa súdu
nepredkladá celý zoznam postúpených pohľadávok, ale iba k veci sa vzťahujúca pohľadávka osoby, voči
ktorej sa vedie spor. Pre úplnosť postačuje výpis pohľadávky nadobudnutej žalobcom voči žalovanému
a uzavrel, že žalobca predložil zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi Poštovou bankou,
a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom., avšak nepredložil žiadnu takú prílohu, alebo inú

listinu, ktorá by obsahovala špecifikáciu postupovaných pohľadávok. Nepredložil ani dôkaz o splnení
povinnosti v zmysle § 526 OZ, z ktorého - hoci nepriamo, by bolo možné postúpenie aj práve tejto
žalovanej pohľadávky usudzovať, že skutočne bola predmetom postúpenia zmluvou z 13.6.2017. Za
danej dôkaznej situácie ale má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná pohľadávka bola
predmetom postúpenia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca (č. l. 80 - 81) podľa § 365 ods.1 písm. a), b), h)
CSP a uviedol, že súčasťou príloh k predmetnému Návrhu na vydanie platobného rozkazu bola, okrem
iného, aj príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017, ktorá jednoznačne špecifikuje
predmetnú postúpenú pohľadávku. (túto skutočnosť si právny zástupca žalobcu overoval aj telefonicky).

Táto príloha k Zmluve o postúpení pohľadávok špecifikuje osobné údaje dlžníka ako aj výšku postúpenej
pohľadávky. Má za to, že súd túto listinu nedopatrením prehliadol. Rovnako tak bola súčasťou návrhu aj
Výzva na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie úveru) spolu s doručenkou. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice
- okolie z 11.6.2019 č. k. 17Csp/308/2017, zrušil a vec vrátil súdu „prvého stupňa“ na ďalšie konanie

alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm.

b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

5.Z uplatnených dôvodov je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie veci v

primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý,
právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz
prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými skutočnosťami,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami

v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

6.Z dôkazov preložených žalobcom a založených v spise je zrejmé, že na č. l. 4, druhá strana je kópia
prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017.6.1.Súd tento dôkaz nevyhodnotil, teda nevysporiadal sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
potrebnými na rozhodnutie vo veci a ani relevantne neodôvodnil, prečo tento dôkaz nevykonal.
6.2.Ak súd tento dôkaz považoval za nedostatočný mal prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

7.Po vrátení veci bude súd povinný vykonať dôkaz listinou založenou na č. l. 4, druhá strana a tento
dôkaz vyhodnotiť v súlade s § 191 a nasl. CSP. V prípade, že dôjde k záveru, že ide o hodnovernú prílohu
k Zmluve o postúpení pohľadávky a bude mať nim preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu meritórne
rozhodne o nároku žalobcu.

7.1.V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods.3 CSP).

8.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).