Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109214683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109214683.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: ALD Automotive s.r.o., so
sídlom 108 00 U Stavoservisu 527/1, Malešice - Praha 10, Česká republika, IČ: 610 63 916, konajúci
prostredníctvom organizovanej zložky ALD Automotive s.r.o, organizačná zložka so sídlom Panónska
cesta 47, Bratislava, IČO: 36 066 664, zastúpeného advokátom JUDr. Zoltánom Ludikom, so sídlom
Bratislava, Cukrová 14, proti žalovanému: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, zastúpenému
advokátom JUDr. Stanislavom Oravcom, so sídlom Prešov, Hlavná 19, o zaplatenie 5.454,65 eur s
prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2015 pod. č. k.

19Cb/336/2009-412auzneseniutohoistéhosúduzodňa18.11.2015podč.k.19Cb/336/2009-420,takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

R u š í uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 1.838,24 zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

3.616,41 eur v mesačných splátkach vo výške 300,- eur, splatných do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc
od 1.1.2016 do úplného vyrovnania dlhu, a to pod stratou výhody splátok. Žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť trovy štátu vo výške 55,11 eur a žalovanému tie isté trovy vo výške 108,41 eur, všetko do 3
dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovy konania sumu 110,61 eur,
na trovách právneho zastúpenia sumu 3.236,83 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy
5.454,65 eur s príslušenstvom, dôvodiac, že dňa 30.10.2007 so spoločnosťou P. S. K., K..Q..X., K.
K. C. XX, R., P.: XX XXX XXX, uzavrel Nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bol
prenájom motorového vozidla Škoda Fabia II Ambiente s evidenčným číslom C. XXX K.. Predmet
nájmu nájomca prevzal dňa 14.12.2007, čo aj vlastnoručne potvrdil v Protokole o odovzdaní a prevzatí
predmetu leasingu LZ č. XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2009. Od tohto dňa vstúpila nájomná zmluva do
účinnosti. Označená spoločnosť ako nájomca predmet nájmu riadne užívala a riadne si plnila všetky jej

povinnosti vyplývajúce z nej. Avšak dňa 9.2.2009 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bol predmet nájmu
(označené motorové vozidlo) tak poškodené, že poisťovňa jeho poškodenie vyhodnotila ako totálnu
škodu. V dôsledku dopravnej nehody došlo k zničeniu predmetu nájmu, a preto v zmysle všeobecných
zmluvných podmienok operatívneho leasingu (verzia 08/2005), a to čl. 6.1.1, nájomná zmluva zanikla kposlednému dňu mesiaca, v ktorom došlo k škodovej (poistnej) udalosti na predmete leasingu, ktorú sa
poistiteľ rozhodol likvidovať ako ,,totálnu škodu“ (totálne zničenie predmetu leasingu). V dôsledku tohto
nájomná zmluva zanikla ku dňu 28.2.2009. Z titulu zániku nájomnej zmluvy, ktorá mala pokračovať až

do 13.12.2010 a o ktorej plnenie mal naďalej záujem tak žalobca ako aj spoločnosť P. S. K., K..Q..X..,
prišiel žalobca o zisk za obdobie odo dňa zániku zmluvy, t.j. 1.3.2009, až do plánovaného zániku
nájomnej zmluvy, t.j. do 13.12.2010. Spoločnosť P. S. K., K..Q..X.., pravidelne uhrádzala nájomné,
pričom pri predpoklade, ak by nájomná zmluva trvala po celý čas, t.j. do 13.12.2010, mala tak uhradiť
spolu 38 splátok. Z týchto splátok však kvôli dopravnej nehode, ktorú zapríčinil žalovaný, uhradila len

15 splátok nájomného. Jednalo sa o splátku nájomného za mesiac december 2007 (len čiastočná
splátka, pretože predmet nájmu bol prevzatý až 14.12.2007), 12 splátok za rok 2008 a 2 splátky za
mesiace január a február 2009. Keďže dňa 9.2.2009 došlo k spomínanej dopravnej nehode nájomná
zmluva sa ku koncu februára 2009 zrušila, nájomca už ďalšie nájomne neuhrádzal. Dopravnú nehodu,
ktorá mala za následok zrušenie nájomnej zmluvy, spôsobil žalovaný, ktorý na zasneženom povrchu
cesty neprispôsobil rýchlosť jazdy stavbe a povahe vozovky, ale aj okolnostiam, ktoré mal predvídať,

a následne narazil do motorového vozidla, ktoré bolo totálne poškodené. Žalovaný tým, že si nesplnil
svoje právne povinnosti, v dôsledku čoho bol zničený predmet nájmu, spôsobil, že sa nájomná zmluva
zrušila. Toto má za následok, že spoločnosť P. S. K., K..Q..X.., (nájomca) žalobcovi už neplatí nájomné,
ktoré by inak platila, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk spočíva
v neuhradenom nájomnom za 22 splátok nájomného (pozostávajúcich z 10 splátok nájomného za rok

2009, 11 splátok nájomného za rok 2010 - až do novembra 2010, jedna splátka nájomného za december
2010 - nájomná zmluva zanikla k 13.12.2010). V zmysle nájomnej zmluvy mala označená spoločnosť
ako nájomca uhrádzať mesačné splátky po 7.672,- Sk (254,66 eur). Ostatné platby uvedené v nájomnej
zmluve (havarijné poistenie,zákonné poistenie, poplatok za rádio, asistenčná služba) slúžili ako náhrada
výdavkov, ktoré žalobcovi v súvislosti s predmetom nájmu vznikli. Keďže došlo k zničeniu predmetu

nájmu a tým už žalobcovi nevznikli ďalšie vyššie uvedené náklady, tieto si v tomto konaní neuplatňuje.

3. Rozsudkom zo dňa 10.1.2014 pod č.k. 19Cb/336/2009-299 Okresný súd Prešov zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 5.454,65 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti, s tým, že o trovách konania rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na odvolanie žalovaného

odvolací súd rozsudkom zo dňa 15.5.2015 pod č.k. 1Cob/19/2014-353 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie o základe prejednávanej veci, t.j. že zodpovednosť žalovaného na náhradu škody
je daná. Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.454,64 eur a v
rozsahu tohto zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, že zo spisu nie je zistiteľná
výška skutočnej škody, ktorú uhradil, resp. mal uhradiť žalobcovi nájomca, nie je zo spisu zistiteľná ani

výška ušlého zisku, ktorú by si mohol žalobca uplatňovať voči žalovanému ako osobe, ktorá zavinila
vznik takejto škody.

4. Podaním, doručením okresnému súdu dňa 9.6.2015, žalobca (vzhľadom na právny záver odvolacieho
súdu) upravil žalobu čo do skutkových a právnych tvrdení tak, že zobral späť nárok na zaplatenie

sumy 1.838,41 eur s odôvodnením, že ,,ušlým ziskom je rozdiel medzi obstarávacou cenou motorového
vozidla a uhradenou časťou obstarávacej ceny do ukončenia nájomnej zmluvy, plnenia poskytnutého
poisťovňou, ako aj celkovej sumy za predané zvyšky vozidla“. Teda na základe tvrdených skutočnosti
žalobcom predstavuje celková suma ním uplatňovaného nároku (po čiastočnom späťvzatí) sumu vo
výške 3.616,41 eur, ktorá bola vypočítaná nasledovne: 11.461,96 eur (obstarávacia cena) - 2.317,18

eur (uhradená časť obstarávacej ceny) - 4.575,61 eur (poistné plnenie) - 1.260 eur (predajné zvyšky) +
548,06 eur (vyúčtovania služieb) - 240,82 eur (spoluúčasť) = 3.616,41 eur.

5. Žalovaný s čiastočným späť vzatím žaloby súhlasil a súčasne navrhol, aby do konania na jeho strane
vstúpila poisťovňa: E. S., B..K.., N. P. O., Š. X, C., avšak táto na výzvu súdu zo dňa 7.7.2015, aby

oznámila, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného, zostala nečinná. Súčasne
žalovanýžiadal,abysúdaplikovalustanovenie§450Obč.zákonníka,stým,žesúnajehostranedôvody
osobitného zreteľa pre zníženie výšky škody a tieto spočívajú v jeho súčasných osobných, zárobkových
a majetkových pomeroch. Žalobca s aplikáciou tohto ustanovenia nesúhlasil, nanajvýš bol ochotný prijať
plnenie v primeraných splátkach.

6. Keďže výška škody nebola ani po čiastočnom späťvzatí žaloby sporná, súd zameral dokazovanie na
zistenie, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 450 Obč. zákonníka.
V tejto súvislosti na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1 a §450 Obč. zákonníka uzavrel, že v danom prípade nie sú dané dôvody na strane žalovaného na použitie
ustanovenia § 450 Obč. zákonníka, podľa ktorého, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu
škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a

majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pri tom aj na pomery fyzickej osoby,
ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V súvislosti
s aplikáciou tohto ustanovenia nezistil na strane žalovaného také závažné dôvody hodné osobitného
zreteľa, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, aby rozhodnutie súdu bolo jednak zákonné a jednak
zodpovedalo aj spravodlivému usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi. Z genézy celého

prípadu je zrejmé, že o existencií nároku žalobcu na náhradu škody mal vedomosť žalovaný najneskôr
od podania žaloby (3.7.2009), pričom o základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté až v roku 2014.
Dôvody, ktoré považuje za hodné osobitného zreteľa, nepochybne vznikli v roku 2014, kedy uzavrel
zmluvuosplátkovomúverenazakúpeniearekonštrukciurodinnéhodomuakedysamuajnarodilodieťa,
pričom jeho manželka nastúpila na materskú dovolenku. Bolo teda vecou žalovaného, aby pre prípad
úspechu žalobcu uvažoval aj o prípadných úsporách alebo zabezpečení finančného krytia náhrady

škody do času, kedy bude túto škodu refundovať jeho poisťovňa, ktorá však nereagovala na jeho výzvu,
aby vstúpila do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie náhradu
škody v zmysle citovaného ustanovenia neznížil. Prihliadol však na postoj samotného žalobcu, ktorý
súhlasil s plnením v splátkach, a preto v zmysle § 160 O.s.p. povolil žalovanému predmetný dlh splácať
v mesačných splátkach. Za primeranú výšku mesačných splátok považoval sumu 300,- eur, a to počnúc

od 1.1.2016 až do úplného zaplatenia dlhu, pod stratou výhody splátok. Z tohto dôvodu rozhodol súd
prvej inštancie o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi v mesačných splátkach (v poradí druhý výrok
rozsudku).

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď pomer úspechu žalobcu

stanovil na 66,3% a jeho neúspech na 33,7%. Tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
právneho zastúpenia v percentuálnom vyjadrení 32,6 %, čomu zodpovedá náhrada za súdny poplatok
z návrhu vo výške 327,- eur, za zhotovenie fotokópií vo výške 12,30 eur, ako aj náhrada trov právneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 3.286,83 eur.

8. O trovách štátu okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď na ich náhradu zaviazal žalobcu
vo výške 55,11 eur a žalovaného vo výške 108,41 eur (taktiež podľa pomeru úspechu vo veci).

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie žalobcovi, na náhradu
trov štátu a trov konania, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok tak, aby

súd primerane znížil plnenie z titulu náhrady škody, zmenil rozhodnutie o trovách štátu, zohľadnil zálohu
zloženú žalovaným vo výške 500,- eur a zmenil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, aby ich náhrada
žalobcovi priznaná nebola. Pokiaľ ide o istinu - túto má predstavovať náhrada škody titulom ušlého
zisku. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, nedostatočne skúmal a vyhodnotil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 450 Obč. zákonníka a po

zistení ktorých by súd mohol náhradu škody primerane znížiť. Nezohľadnil teda na strane žalovaného
závažné dôvody hodné osobitného zreteľa, keď dospel k mylnému záveru, že o základe nároku bolo
právoplatne rozhodnuté ešte v roku 2014, pričom v tom istom roku mal žalovaný uzavrieť zmluvu o
splátkovom úvere a súčasne v tom období sa mu narodilo dieťa a jeho manželka nastúpila na materskú
dovolenku. Súdu zrejme uniklo, že žalovaný v roku 2014 iba refinancoval staré dlhy, ktoré vznikli pri

kúpe starého rodinného domu, ktorý bolo treba podstatným spôsobom rekonštruovať, aby bol spôsobilý
na riadne užívanie. Tiež sa nezaoberal tým, že medzi účastníkmi bola sporná otázka zodpovednosti
od roku 2009 až do roku 2014. Preto od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby nevyvíjal aktivity
smerujúce k zabezpečeniu podmienok pre vznikajúcu mladú rodinu. Tieto ním tvrdené okolnosti mal súd
vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre primerané zníženie vymáhanej náhrady škody.

10. Pokiaľ mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 108,41 eur, čo má predstavovať
pomernú časť náhrady trov konania, vzniknuté vyplatením znalečného štátom P.. Z., v tejto súvislosti
uviedol, že dňa 9.11.2012 zložil preddavok na trovy znalca na účet súdu vo výške 500,- eur. Táto
skutočnosť vyplýva aj z poznámky v spise na čl. 170. Z tohto dôvodu mal súd pri pomernej deľbe

nákladov spojených so znaleckým dokazovaním zohľadniť aj túto zloženú zálohu.

11. Pokiaľ mu bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu 110,60 eur a na
trovách právneho zastúpenia 3.286,83 eur, v tejto súvislosti považoval za správne použitie ustanovenie§ 150 O.s.p., pretože ako už vyššie uviedol, sú tu dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí
náhradu trov konania ani len z časti priznať. Teda, podľa jeho názoru, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov (v súvislosti s napadnutými výrokmi rozsudku) k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal odvolanie žalovaného podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto
dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy.
V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

13. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ
domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej
inštancie návrhu žalobcu vo veci samej vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne
ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom v

tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

14. Na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

15.Najpodstatnejšiaodvolacianámietkažalovanéhospočívavtom,žeprirozhodovaníonárokužalobcu
mal okresný súd použiť ustanovenie § 450 Obč. zákonníka a na základe ním tvrdených skutočnosti
mal tak náhradu škody primerane znížiť. V tejto súvislosti znovu poukazuje na to, že v roku 2014 (kedy
uzavrel zmluvu o splátkovom úvere a súčasne v tom období sa mu narodilo dieťa a jeho manželka
nastúpila na materskú dovolenku) iba refinancoval staré dlhy, ktoré vznikli pri kúpe starého rodinného

domu, ktorý bolo treba podstatným spôsobom rekonštruovať, aby bol spôsobilý na riadne užívanie. Spor
a otázka zodpovednosti medzi účastníkmi bola riešená od roku 2009 až do roku 2014. Preto nemožno od
neho spravodlivo požadovať, aby nevyvíjal aktivity smerujúce k zabezpečeniu podmienok pre vznikajúcu
mladú rodinu a vlastne toto má byť dôvod na primerané zníženie vymáhanej náhrady škody.

16. Podľa § 450 Obč. zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane
zníži. Vezme pri tom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery
fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pri tom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.
Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

17.Vtomtoustanoveníjezakotvenémimoriadnezmierňujúcesudcovsképrávo,ktoréhovýznamspočíva
v tom, že poškodenému súd neprizná nárok v celej výške, a to napriek tomu, že táto výška bola v
konaní náležite preukázaná. V každom konaní o náhradu škody súd musí skúmať, či nie sú dané
podmienky pre použitie tohto zmierňujúceho ustanovenia, a to bez zreteľa na skutočnosť, či takéto
zníženie niektorý z účastníkov konania navrhne. Dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce toto

ustanovenie, sú uvedené len príkladmo. Z ustanovenia vyplýva, že majú povahu vecnú a osobnú.
Vecnosť tejto povahy vyplýva zo zákonnej požiadavky prihliadnuť na okolnosti, za ktorých došlo k
vzniku škody. Osobný charakter týchto dôvodov zase vyplýva z povinnosti súdu prihliadnuť tak na
osobné a majetkové pomery škodcu, ako aj na osobné a majetkové pomery poškodeného. Súd teda
prihliadne na ich príjmy dosahované z pracovnej činnosti, na ostatnú zárobkovú činnosť, na počet ich

vyživovacíchpovinnosti,spôsobživotaapodobne.Totoustanoveniemožnopoužiťtakvočifyzickým,ako
aj voči právnickým osobám, a to pri ktoromkoľvek druhu zodpovednosti za škodu, t.j. u zodpovednosti
všeobecnej, osobitnej, u zodpovednosti za zavinenie i bez zreteľa na zavinenie, v prípadoch spoločnej
zodpovednosti a v prípadoch spoluzavinenia poškodeného tiež. Výnimkou je len prípad úmyselného
spôsobenia škody, kedy použitie tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

18.Pokiaľsúdprvejinštancienezistilnastranežalovanéhodôvodyhodnéosobitnéhozreteľanazníženie
náhrady škody, odvolací súd v tejto súvislosti plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti. V
súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odvolací súd uzatvára:19. Žalobca si uplatnil náhradu škody voči žalovanému podľa § 420 Obč. zákonníka z dôvodu, že bol
vodičom motorového vozidla, ktorý zavinil vznik škody žalobcovi. Z obsahu preskúmavaného spisu

vyplýva, že žalovaný nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým mala byť podľa Záznamu
dopravnej nehody Z. S.Á., bytom V. Č.. XXX, K.. Zo spisu nevyplýva, že by si žalobca uplatnil voči
prevádzkovateľovi motorového vozidla zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov v zmysle § 427 až § 431 Obč. zákonníka. Poškodený sa môže súčasne domáhať
náhrady škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zákonníka na základe

objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zákonníka na základe
zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Zo spisu nie je zistiteľné, že by žalovaný bol
zamestnancom Z. S. a že by teda ku škode došlo v súvislosti s plnením jeho zamestnaneckých úloh (§
420 ods. 2 Obč. zákonníka). Vzájomný vzťah zodpovednosti prevádzkovateľa a zodpovednosti vodiča
za tú istú škodu je taký, že jedna zodpovednosť nevylučuje druhú (R29/1979). Objektívna zodpovednosť
prevádzkovateľa je koncipovaná širšie, než zodpovednosť vodiča podľa § 420, pretože vodič zodpovedá

len za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (spravidla ide o porušenie pravidiel cestnej
prevádzky), zatiaľ čo prevádzkovateľ zodpovedá poškodenému za celú škodu, a teda aj za škodu, ktorú
nezavinil (napr. technická závada). Výnimkou je spolu- zavinenie poškodeného. V súlade s § 438 ods.
1 Obč. zákonníka zodpovedajú prevádzkovateľ a vodič za vzniknutú škodu spoločné a nerozdielne.
To však súčasne znamená, že poškodený môže samostatne žalovať každého z nich. Právoplatné

rozhodnutie o povinnosti jedného zo solidárnych zodpovedných škodcov nahradiť poškodenému škodu
netvorí prekážku veci rozsúdenej pre konanie o náhrade tej istej škody proti druhému zo škodcov.

20. Ako už bolo vyššie uvedené, právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu (medzitýmnym rozsudkom)
bolo rozhodnuté tak, že žalobcom uplatnený nárok je čo do svojho základu opodstatnený (§ 152 ods. 2,

veta druhá, a § 219 ods. 3 O.s.p.). Teda žalovaný v dôsledku porušenia právnej povinnosti nesie plnú
zodpovednosť za škodu vzniklú žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto porušením.

21. Už aj na základe tohto konštatovania odvolacím súdom nemožno u žalovaného uznať ním uvádzané
dôvody za dôvody hodné osobitného zreteľa na primerané zníženie náhrady škody vo vzťahu k

žalobcovi. Nakoniec, už aj tým, že okresný súd povolil žalovanému splácať žalobcovi dlh v mesačných
splátkachpo300,-eurod1.1.2016doúplnéhovyrovnaniadlhupodstratouvýhodysplátok(§160O.s.p.),
boli súdom prvej inštancie zohľadnené tvrdenia žalovaného o jeho majetkových, osobných a rodinných
pomeroch, čo je pre spravodlivé usporiadanie sporu medzi účastníkmi plné postačujúce. Preto odvolací
súd v tejto súvislosti na tzv. hlavnú odvolaciu námietku žalovaného nemohol prihliadať.

22. Pokiaľ žalovaný namieta uloženú povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 108,41 eur, a to vzhľadom
na zloženú zálohu vo výške 500,- eur (preddavok na trovy znalca), ani táto jeho odvolacia námietka nie
je dôvodná. Žalovaný totiž povinnosťou nahradiť trovy štátu neutrpí prípadnú finančnú ujmu, pretože
po právoplatnosti rozsudku vo veci samej bude povinnosťou okresného súdu spis poplatkovo preveriť,

čoho následkom vznikne súdu povinnosť zvyšujúcu zálohu na trovy znalca žalovanému vrátiť.

23. Nemožno uznať ani tú odvolaciu námietku žalovaného, pokiaľ žiada ohľadom priznaných trov
prvostupňového konania použiť ustanovenie § 150 O.s.p., a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
hodné osobitného zreteľa. Keďže odvolací súd (ani súd prvej inštancie) vo veci samej nezistili dôvody

hodné osobitného zreteľa na primerané zníženie náhrady škody, to iste platí aj na absenciu v danom
prípade zákonných dôvodov na použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný totiž skutočnosti
a dôkazy preukazujúce dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie úspešnému účastníkovi trov
konania celkom alebo sčasti neuviedol pri prvom úkone, ktorý mu patril. Preto v tejto súvislosti nemožno
nič vytknúť výrokom a ich odôvodneniu okresným súdom ohľadom trov konania a trov štátu.

24. Z uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky pre zmenu rozsudku v napadnutej časti,
ani pre jeho zrušenie, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (okrem výroku o čiastočnom
zastavení konania) ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

25. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.26. Uznesením zo dňa 18.11.2015 pod č. k. 19Cb/336/2009-420 súd prvej inštancie uložil povinnosť
žalovanémuakoodvolateľoviuhradiťsúdnypoplatokzodvolaniavovýške216,50eur,atopodľapoložky
č. 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov.

27. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom poukázal na to, že ide o odvolanie v
tomto prípade opakované, pričom za prvšie odvolanie už súdny poplatok uhradil. Zákon č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch totiž nestanovuje povinnosť uhradiť súdny poplatok za opakovane podané
odvolanie. Z tohto dôvodu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

28. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom bude preto povinnosťou okresného súdu (ak ušlo jeho
pozornosti) z obsahu spisu zistiť, či sa v spise nachádza právoplatné tzv. poplatkové uznesenie za prvšie
odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.1.2014 pod č.k. 19Cb/336/2009-299. Ak
teda žalovaný bol za tzv. prvšie odvolanie právoplatne zaviazaný na uhradenie súdneho poplatku, bude
potrebné v rámci autoremedúry v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch uznesenie zo dňa 18.11.2015

zrušiť. V prípade, ak prvšie odvolanie nebolo právoplatne a vykonateľne spoplatnené, bude potrebné
nanovo rozhodnúť o poplatkovej povinnosti žalovaného za podané odvolanie proti rozsudku zo dňa
27.10.2015. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie
konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 392 ods. 2, veta
posledná, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).