Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3T/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010165
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Štepánik

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1517010165.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. René Štepánika a prísediacich

JUDr. Ivana Illáša a Zuzany Ďurišovej na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2020 v Bratislave

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. X., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom B. XX, B.

sa u z n á v a vinným, že

dňa 05.11.2016 v čase asi o 14:45 hod. v Bratislave na Beňadickej ulici bol príslušníkmi policajného
zboru kontrolovaný, nakoľko mu trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok, pri kontrole

javil známky požitia omamnej látky, uviedol, že užil látku, ktorú má pri sebe a ukázal im ju, pričom
po zákonnom poučení a vyzvaní dobrovoľne vydal v zmysle § 89 ods. 1 Trestného poriadku 1 ks.
čierny plátený obal, v ktorom sa nachádzalo 1 ks plastové vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej
látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že
v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal bielohnedý zhrudkovaný práškový materiál z
hmotnosťou28183mgspriemernoukoncentráciou6,7%hmotnostnýchamfetamínusprímesoukofeínu,
obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 94-189 bežných jednotlivých

dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamín je v zmysle
zákona č. 139/198 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok

t e d a

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

čím spáchal

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 172 ods. 1 s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr.
zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody 8 (osem) rokov 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - čiernej taštičky,
patriacej obžalovanému, pripojenej k spisu.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 0T/397/2017 z 28. 11. 2017, právoplatného 28. 11. 2017, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 3T/23/2017 z 25.04.2017 bol obžalovaný F. X. z pod obžaloby
prokurátora pre skutok obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi oslobodený podľa §

285 písm. a) Tr. por.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že:

Súd na hlavnom pojednávaní, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. X., svedkov P. A., Mgr.

T. B., T. A., J. A., prečítaním výpovede svedka K. L. z prípravného konania, prečítaním znaleckého
posudku znalkyne MUDr. Kluadie Stanislavovej a znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZSR na návrh procesných strán, prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný F. X. vypovedal, že mal pri sebe látku, ktorú mu dal bývalý spoluväzeň v Pentagone ako

brak, ktorú si obžalovaný nevie prečo ponechal. V Petržalke idúc po ceste ho zastavili policajti, ktorí od
neho chceli občiansky preukaz, ktorý im dal. Policajti sa pýtali, čo má vo vrecku, obžalovaný odpovedal,
že obušok. Na ich pokyn ho vyložil. Po otázke, akú má ešte pri sebe zbraň, mu začal policajt B. dávať
ruku do vačku a vyberať z neho veci. Z bočného vačku mu vybral aj vrecko s tou látkou. Policajti sa
pýtali, čo to je, na čo obžalovaný odpovedal, že nevie. Pri aute obžalovaný nič nepodpisoval, až na

oddelení prišiel za ním B., aby obžalovaný podpísal, že to vydal dobrovoľne, že aj tak to je nejaká blbosť
a že aj tak ho pustia domov. Obžalovaný žiadal, aby mu policajti urobili testy, ale nebolo mu vyhovené.
V čase zákroku sa pri aute nespisovala žiadna zápisnica, o svojich právach nebol poučený, policajti mu
nehovorili nič o tom, že pácha nejaký trestný čin alebo priestupok, ani to, že ho zo spáchania trestného
činu alebo priestupku upodozrievajú. V prípravnom konaní (čítaná zápisnica z výsluchu) nevypovedal o

prehľadaní policajtami, ani o nepoučení policajtmi, pretože nevedel, že ho má niekto s niečím oboznámiť
a že mu má povedať nejaké práva. Keď pred tým páchal trestnú činnosť, tak to bol bežný policajný
prístup, že ho chytili a šľahli o stenu. Otázku práv nikdy neriešil.

Svedok P. A., člen zakročujúcej policajnej hliadky vypovedal:

„Obh. Čo viete o predmetnom skutku? Sv. Mali sme hliadku v Petržalke na Beňadickej ulici sme
kontrolovali osobu, lebo mu trčal z vačku obušok. My sme ho vyzvali ku kontrole totožnosti, osoba počas
služobného zákroku kontroly bola zjavne pod vplyvom omamných látok, na čo uviedol, že užil omamnú
látku, ktorú má u seba. Osoba bola vyzvaná, aby vec dobrovoľne vydala, bola poučená o možnosti vec

nevydať, bolo jej prečítané poučenie v zmysle § 89 Zákona Trestného poriadku. Na to osoba vydala danú
omamnú látku v koženom púzdre, ktorú mala u seba v nohaviciach. Na mieste bola s osobou spísaná
zápisnica a osoba zápisnicu podpísala. Zápisnicu podpisoval na Beňadickej ulici buď vo vozidle, alebo
pri vozidle. Na základe toho bola obmedzená osoba na osobnej slobode a eskortovaná na príslušné
miestne oddelenie k ďalšej realizácii. Obh. Tá osoba, o ktorej hovoríte, keď ste ju zbadali, čo robila,

stála, bežala, kráčala, akým spôsobom sa správala? Sv. kráčala. Obh. Keď ste ju nejakým spôsobom
oslovili, zmenila nejakým spôsobom správanie? Sv. Áno, bol zjavne nervózny. Obh. Myslel som čo sa
týka chodu. Sv. Zastala. Výsluch vykonaný PS: PS: Presne povedzte, čo ste mu povedali? Sv. Povedal
som mu: „Dobrý deň, predložte mi doklad totožnosti“. PS: Z akého dôvodu ste od neho chceli doklad
totožnosti?Sv.Vzmysle§18 opolicajnomzbore.PS:Akéúlohysteplnilivzmyslezákonapol.Zborevoči

tomuto občanovi, keď ste ho vyzvali k preukázaniu totožnosti? Sv. Osoba bola podozrivá zo spáchaniapriestupku. PS: Z akého? Sv. Nosenia chladných zbraní na verejnosti a to teleskopického obušku. PS: Vy
ste mu povedali, že je podozrivý z takéhoto priestupku? Sv. Áno, povedali. PS: Keď ste mu to povedali,
poučili ste ho nejak, že riešite priestupok? Sv. Áno, osobu sme poučili, že je podozrivá zo spáchania

priestupku. PS: Či, a ako ste ho poučili, keďže ste začali riešiť jeho priestupok? Sv. Vysvetlili sme mu
dôvod kontroly. PS: Ako ste ho poučili, keďže ste riešili jeho priestupok, predtým, než Vám čokoľvek
povedal? Sv. Nespomínam si, ako som ho poučil osobne, možno ho poučil kolega. PS: Poučil ste ho
vôbec? Sv. Áno, dokonca máme aj vo vozidle príručku o poučovaní. PS: Tak keď máte príručku, tak mi
povedzte vo všeobecnosti ako poučujte osobu podozrivú zo spáchania priestupku. Sv. Poučím ho, čoho

sa dopustil. Nespomínam si, aké poučenie sme mu dali. PS: Ako ste vyriešili priestupok nosenia chladnej
zbrane priestupcu X.? Sv. Napomenutím. PS: Tým pádom riešenie toho priestupku skončilo. Sv. Áno.
PS: No tak ste ho mali pozdraviť a odísť, čo ste potom s ním ešte riešili? Sv. Osoba počas zákroku bola
zjavne pod vplyvom omamných látok, čo aj sám uviedol, že užil omamnú látku. PS: Čo a prečo ste s
ním ďalej riešili? Sv. Keďže nám osoba sama dobrovoľne uviedla, že má u seba omamné látky, bola
podozrivá z trestného činu, ktorý má vyšší záujem ako priestupok. PS: Ja teraz verejne vyhlasujem,

že som zavraždil F. K.. Konajte. Sv. Ste kompetentnejší ako ja. PS: Prečo nič nerobíte? Sv. Nerobím
nič. PS: Takže porušujte zákon o policajnom zbore, práve ste sa hodnoverne dozvedel, že som niekoho
zavraždil. Sv. Položte mi ďalšiu otázku. Ja to stále beriem ako vtip. PS: A prečo mňa beriete ako vtip a
X. ste zbalili až do jeho trestného stíhania? Sv. Plnil som si svoju povinnosť. PS: Akú povinnosť ste si
plnil? Ja, ktorý som sa priznal k vražde necháte tak a človek, s ktorým ste práve doriešili jeho priestupok

a tým mala byť Vaša vzájomná komunikácia skončená, Vám potom začal sám od seba rozprávať, ako
má u seba drogy, aby tým dosiahol, že bude trestne stíhaný a dostane možno 10 rokov, čo by musel
byť šialenec. Sv. Nemusel nám to povedať, ale urobil tak. Asi preto, že bol pod vplyvom omamných
látok. PS: Bol prečítaný úradný záznam č. l. 84 s otázkou, čo od 14,55 hod. od času zákroku do 16,30
hod. do odovzdania X. na Policajnom oddelení, s ním 1 a pol hodiny robili? Sv. Spisovali sme všetky

potrebné tlačivá a úradný záznam na oddelení. PS: Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravné konania
zo dňa 16.12.2016 č. l. 36,m kde mesiac po skutku si nespomínal dôvod kontroly X. a dnes, po ďalších
4 mesiacoch si spomína na detaily? Sv. Bolo to tu dnes prečítané OP. PS: Vy ste vnímal, že by OP niečo
čítal o nejakom obušku? Sv. Ja som si spomenul, lebo to čítal OP. PS: Ako ste ho to teda poučili ako
podozrivého z priestupku? Sv. Nespomínam si. Výsluch svedka vykoná obhajca: Obh. Správala sa tá

osoba voči Vám tá osoba nejakým spôsobom agresívne? Sv. Nie. Obh. Kde skončila tá teleskopická
zbraň? Sv. S jeho osobnými vedcami, odovzdanými na polícii. Bola mu odňatá pri eskorte. Otázka PS: a
prečo? Sv. Lebo v zmysle zákona nemôže mať pri sebe zbraň v služobnom aute. Otázka PS: Vy ste ten
obušok ani nevideli? Sv. Videli. Otázka PS: A ako? Sv. Trčal mu z vačku. Otázka PS: Vy ste videl celý ten
obušok? Sv. Áno, obžalovaný ho vytiahol. Otázka PS: Vytiahol ho na základe čoho? Sv. Lebo sme ho

požiadali. Otázka PS: Vy ste vyriešili priestupok napomenutím a on si ten obušok vložil späť do vačku?
Sv. Nespomínam si. Pri eskorte bol odňatí od osoby. Otázka PS: Z akého dôvodu bol odňatý ten obušok?
Sv. Na základe eskorty, nespomínam si na slová, aké som mu povedal. Otázka PS: Keď ste vypovedal
16.12.2016 na otázku, či mal obvinený pri kontrole u seba vo vrecku nohavíc teleskopický obušok ste
odpovedal „nespomínam si“. Sv. Bolo mi to tu ozrejmené. Otázka PS: Zápisnica o dobrovoľnom vydaní

veci, bola spísaná kde? Sv. Na mieste. Neviem či pri vozidle, alebo vo vozidle. Otázka PS: Máte v aute
kameru? Sv. Áno. Otázka PS. Prečo ste tento zákrok nenahrávali? Sv. Kamera zasahuje len do prednej
časti vozidla. Otázka PS: Tak ste ho mali postaviť pred predná časť vozidla a nahrať zákrok tam? Sv.
Nie je nariadenie, aby sme každý trestný čin prejednávali pred kamerou. Je možné že zo špecifických
dôvodov bola zápisnica spísaná pri, alebo vo vozidle. Otázka PS: Zápisnicu ste písali na mieste, čo ste

potom robili s obvineným hodinu a pol, keďže Vám odpadol najzávažnejší administratívny úkon. Sv. Dva
krát nám to podpíše na mieste, potom sme na oddelení písali všetky potrebné dokumenty a to úradný
záznam, opis o vydaní veci. Bola prečítaná zápisnica o vydaní veci č. l. 82, svedok po nahliadnutí do
spisu uvádza: Áno, je to táto zápisnica. Otázka: Keď je v zápisnice uvedené , že bol vyzvaný na vydanie
veci, ktorá je tam konkrétne popísaná, ako ste mohli vedieť, že konkrétne túto vec má. Sv. Uviedol, že

má u seba omamnú látku, vytiahol ju a ukázal nám ju. Otázka PS: Nielen, že Vám to povedal, vytiahol
to z vrecka a povedal, koľko aj toho je? Sv. Áno. Otázka PS: To Vám ukázal aj rozmery vrecúška 4x3?
Sv. Nie, tam sa píše cca. Výsluch svedka vykoná obhajca: Obh. Vy ste mu ten obušok vytiahol, alebo on
Vám ho podal? Opustil ten obušok jeho ruku? Sv. Nespomínam si. Obh. Vy ste použili výraz „chladná
zbraň“? Čo to je? Sv. Útočná zbraň, boxer, nôž, všetko čo je na viditeľnom mieste? Obh. To znamená

že každá osoba je postihnuteľná za priestupok, ak nosí chladnú zbraň na verejnosti? Sv. Áno, ak ju má
na viditeľnom mieste. Otázka PS: Keď niekto bude mať v ruke pred sebou nôž, alebo mačetu, tak sa
nebudem riešiť, že to budete riešiť ako priestupok, ale keď niekomu trčí rukoväť obušku z vačku, čo
ste na tom riešili ako priestupok. Sv. Keď niekto bude chodiť s nožom v ruke, tak to budem kvalifikovaťako výtržnosť. Nespomínam si čo mu a kde trčalo, a kde som to položil. Obh. Vy tvrdíte že môj klient
páchal priestupok, lebo mu trčal z vačku obušok? Vy ste mu ten obušok zaistili? Sv. Nie, nezaistili, bol mu
vrátený. Otázka PS: Slovenčina znamená, že keď ste mu ho vrátili, tak ste mu ho predtým museli zobrať.

Sv. Nespomínam si. Výsluch svedka vykoná obžalovaný: Obž. Čo sa dialo potom, keď som Vám ja,
podľa Vás dobrovoľne vydal drogy, čo sa dialo ďalej s drogami? Sv. Boli vložené do obálky, rukavicami.
Obž. Nemáte pri takých príležitostiach zavolal technikov, čo keby som Vám dal antrax? Mali by to zaistiť
profesionáli na mieste činu? Sv. Nerobí sa to tak. Obž. Keď som Vám to dal a Vy ste to dal do obálky,
videl som ja vlastne ešte tú obálku? Sv. Odovzdali sme ju. To X. nevidel, to nemá možnosť vidieť. Otázka

PS: Prečo ste to neurobili pred ním verejne a on mal zápisnične sa vyjadriť k tomu, že je to tá obálka,
ktorej obsah Vám v aute, alebo pri aute vydal? Sv. Keby chcel niekto zameniť tú obálku, môže to urobiť
v priebehu procesu od stálej služby až po experta, ktorí robí rozbor tej látky, teda x ľudí. Obž. Nebolo
manipulované s drogami? Sv. Nebolo. PS konštatuje, že obžalovaný vo svojej výpovedi uvádza, že mu
policajti prehľadávali vačky. Čo Vy na to p. svedok? Sv. Nie, bolo mu vykonávané oprávnenie v zmysle
§ 22 zákona o policajnom zbore. Otázka PS Kedy mu bolo vykonané to oprávnenie? Sv. Pred eskortou.

Bola prečítaná konfrontácia č. l. 52-54. Svedok k prečítanému: Pravdepodobne áno. Obž. Koľko trvala
tá prehliadka, ten zákrok na ulici? Sv. Neviem presne, cca 15-20 minút. Obž. Keď ste ma Vy zastavil,
môžetepovedať,koľkosombolodVás?Kamsomjavlastneakýmsmeromišiel?Sv.Nespomínamsi,pár
metrov. Otázka PS: Po ktorej strane vozidla ste mali obžalovaného? Sv. Po pravej. Otázka PS: V ktorom
vačku mal ten obušok? Sv. Myslím, že v ľavom. Neviem presne. Otázka PS: Vy ste s ním komunikovali

z auta, alebo ste vystúpil? Sv. Hneď som vystúpil. Opätovne bol prečítaný úradný záznam č. l. 84,
z ktorého vyplýva, že X. trčal teleskopický obušok z pravého vrecka nohavíc. PS svedkovi predviedol
situáciu,kdevložildosvojhopravéhovreckapuzdrookuliarovobhajcu,ktorétrčalozjehopravéhovrecka
s otázku, ako to mohli vidieť policajti, ktorí išli po ľavej strane X.? Sv. Vozidlo aj osoba boli v pohybe.
Pri prikročeniu k služobného zákroku sa môžu pozície aj meniť. Otázka PS: Aký služobný zákrok ste išli

vykonávať voči X., občanovi kráčajúcemu po pravej strane Vášho vozidla, keď ste nemohli vidieť, čo má
v pravom vačku? Sv. Videli sme teleskopický obušok. PS konštatuje, že nemá zmysel robiť vyšetrovací
pokus. Všetko bolo už svedkom zodpovedané. OP namieta, že po obhajcovi si zobral slovo na výsluch
PS. PS skonštatoval, že námietka OP je irelevantná, zákon to umožňuje a jednoznačne to vyplýva zo
zápisnice. OP namieta, že mu nebolo možné klásť otázky skôr, ako bol prečítaný výsluch svedka z

prípravného konania, zápisnica o vydaní, a konfrontácia. PS konštatuje, že námietka je irelevantná, OP
nemôže diktovať PS či môže, alebo nemôže vykonať výsluch svedka a OP mal celé prípravné konanie,
aby tieto dôkazy zabezpečil čo neučili. Vrátane toho, že nezabezpečil konfrontáciu obžalovaného s
druhým príslušníkom PZ s Mgr. B.. Otázka OP: Nebolo protokolované všetko, čo tu odoznelo. PS: To
hovoríte po hodine a pol výsluchu svedka? Prečo ste to nenamietal hneď? OP: Pretože som nechcel

vstupovať do výsluchu PS. Otázka OP: Vy konkrétne ste nejakým spôsobom prehľadával vrecká, alebo
odevné zvršky p. obžalovaného, mimo bezpečnostnej prehliadky? Sv. Nie. Otázka OP: Videl ste, že by
prehľadával obžalovaného kolega B.? Sv. Nie. Otázka OP: Vy osobne ste vykonával nejaký test na drogy
nejakým testerom, alebo videl ste, že by to vykonával kolega B.? Sv. Nie. Takéto testery ani nemáme.
Otázka OP: V čom spočívala bezpečnostná prehliadka? Sv. Hmatom sme sa presvedčili, či nemá osoba

u seba zbraň. Otázka OP: Obušok, ktorý mal obžalovaný, kde sa nachádzal pri eskorte? Sv. Vo vozidlo,
na takom mieste, aby ho nevedel dočiahnuť. Otázka OP: To, že má u seba obžalovaný omamné látky,
Vám uviedol, že ešte predtým, než ste ho Vy riešili pohovorom? Sv. Áno. Otázka PS: Takže keď Vám
to rozprával ešte predtým, ako ste vyriešili jeho priestupok, ako bol vôbec poučený vôbec o tom, že k
čomu sa má , alebo nemá možnosť, právo, alebo povinnosť vyjadriť? Svedok: Nechápem tejto otázke.

Otázka PS: Jednoduchá otázka. Sv. Sám od seba uviedol, že má u seba drogy. To, že nemá povinnosť
rozprávať, to sme ho nepoučovali. Američania, majú aspoň podľa filmov povinnosť, že prvý policajt,
ktorý komunikuje s občanom, je povinný ho poučiť, že ten občan od toho momentu, nech čokoľvek
povie, môže byť použité proti nemu. Náš zákon niečo podobné buď nepozná, alebo nič obdobné nie
je aplikované. Ani PZ pri prvotných zákrokoch. Vy ste práve povedal, že ste ho nepoučili o tom, že

Vám nemusí nič povedať. Ak ste ho nepoučili o tom, že nemusí nič povedať, znamená to, že každý
nasledujúci dôkaz, ktorý ste zabezpečili, nie je zabezpečený v súlade so zákonom, buď o priestupkoch,
PZ, alebo s Trestným poriadkom, alebo akýmkoľvek iným zákonom, upravujúcim priestupkové alebo
trestné konanie. Sama osoba povedala, že má u seba drogy. Otázka: Ak ste túto osobu mimo poučenia
kontaktovali, tak ste nevykonávali voči nemu služobný zákrok. Ak ste nevykonávali služobný zákrok,

nemohlistevkonečnomdôsledkupoňomžiadaťpodpísaniahociajdobrovoľnéhonejakejvecianemohli
ste obmedziť jeho osobnú slobodu a na to nadväzujúce všetky úkonu a ž po momentálny jeho stav
väzobného trestného stíhania. Sv. Osoba pred služobným zákrokom bola poučená, neviem či mnou,
alebo p. B.. Obh. Uviedli ste, že za účelom eskorty, ste vykonali bezpečnostnú kontrolu, či má, alebonemá u seba zbraň. Mal, alebo nemal? Sv. Nie, už ďalšiu nie. Mal pri sebe teleskopický obušok. OP:
Bez otázok.

Svedok Mgr. T. B. vypovedal, že si na predmetný služobný zákrok voči obžalovanému nepamätá. V
prípravnom konaní vypovedal, že kontrolovali (ako policajná hliadka) obžalovaného, ktorému trčal z
vrecka obušok. Pri kontrole po poučení osoba vydala omamné látky. Na mieste podpísal zápisnicu o
vydaní veci. Bol poučený, o obmedzení na osobnej slobode. Na otázku vyšetrovateľa, v čom spočívalo
poučenie F. X., svedok odpovedal, „osoba bola pred vydaním veci poučená, bolo jej prečítané poučenie

zo zápisnice o vydaní veci, taktiež sme osobu poučili ak by si vydaním veci spôsobila nebezpečenstvo
trestného stíhania. Osoba uviedla, že poučenia porozumela. Pred obmedzením osobnej slobody bola
osoba poučená tak, že jej bolo prečítané poučenie zo služobnej pomôcky - príručky na poučovanie osôb“
svedok tiež uviedol, že myslí, že osobu kontrolovali kvôli tomu teleskopickému obušku. Ani po prečítaní
výpovede z prípravného konania - 16.12.2016, ktorej podpísanie zápisnice svedok verifikoval, s svedok
na nič nerozpamätal.

Svedok T. A. vypovedal, že sa mal stretnúť s F. X., čakal na neho pri zastávke, videl ako boli policajti pri
ňom a „osahávali ho“. Jeden policajt mu niečo vytiahol z vrecka, potom X. vyťahoval veci sám a dávali
to na auto. Zákrok trval 20-30 minút. Nikto tam nič nepísal, nespisoval, nepodpisoval. Počas zákroku sa
pri nich zastavil J. A., ktorého poslali preč.

Svedok J. A. vypovedal, že videl časť zákroku policajtov voči F. X. ale k ničomu podstatnému sa
nevyjadril.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka K. L. je zrejmé, že poprel, že by obžalovanému nejakú látku

odovzdal.

Zo znaleckého posudku znalkyne psychiatričky MUDr. Klaudie Stanislavovej je zrejmá drogová kariéra
obžalovaného, neporušenie jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZSR je zrejmé, že na
steroch z rúk F. X. boli zistené stopy amfetamínu. V skúmanom plastovom vrecku sa nachádzalo 28 183
mg s priemernou koncentráciou 6,7 % hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu.

Z prečítanej konfrontácie z prípravného konania medzi obžalovaným F. X. a svedkom P. A. vyplýva, že

svedok si pri konfrontácii 02.02.2017 nepamätal dôvod, prečo kontrolovali obžalovaného.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že F. X. bol dňa 05.11.2016 o 14:50 hod. podľa § 89 ods. 1 Tr. por.
vyzvaný na vydanie „jeden ks. čierny plátený obal s obsahom: 1 ks priehľadné PVC vrecko a obsahom
bielo-hnedej kryštalickej látky o rozmeroch cca 4x3 cm“.

Z úradného záznamu policajnej hliadky je zrejmé, že F. X. kontrolovali, lebo mu trčal z pravého vrecka
nohavíc teleskopický obušok, policajti F. X. oznámili dôvod kontroly, pričom si bol vedomí, že sa dopustil
priestupku, vec vyriešili napomenutím. „Pri kontrole sa menovaný triasol, javil známky požitia omamných
látok, mal rozšírené očné zrenice a sčervenané očné bielka. Menovaný uviedol pri kontrole, že užil látku,

ktorú má pri sebe a nič mi z nej nie je. Jeho gestikulácia ako aj správanie preukazovali, že je pod vplyvom
omamných látok, uviedol, že látku, ktorú ma pri sebe, si pichol a ukázal nám ju, pričom ďalej uviedol,
že mu z nej nič nie je. Ihneď bol nami menovaný poučený a vyzvaný v zmysle § 89 ods. 1 zákona
číslo 301/2005 Z. z. o vydaní veci, aby vec dobrovoľne vydal. Taktiež bola osoba nami poučená, že vec
nemusí vydať, ak by si vydaním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Menovaná osoba F. X.

vydal na mieste vec: 1Ks čierny plátený obal s obsahom : 1ks. PVC vrecko s obsahom bielo-hnedej
kryštalickej látky o rozmeroch cca 4x3 cm. Na mieste podpísal zápisnicu o vydaní veci. Na základe
všetkých uvedených skutočností bola osoba F. X. našou hliadkou Finiš 500 na ulici Beňadická v čase
o 14:55 hod. obmedzený na osobnej slobode v zmysle § 85/1 zákona č. 301/2005 Z. z. nakoľko je
menovaný podozrivý z prečinu v zmysle § 171/1 zákona 300/2005 Z. z. a v rovnakom čase aj nami

poučený v zmysle zákona podľa príručky na poučovanie osôb“.Z odpovede riaditeľa KRPZ PMJ vyplýva, že 05.11.2016 hliadka PMJ P. A.. Mgr. T. B. mala pridelené
vozidlo Golf, hliadka nedisponuje testerom na zisťovanie anabolík, resp. drog a kamerový záznam zo
zákroku nie je k dispozícii.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom:

Podľa § 119 odsek 2 Tr. por. „ za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci
a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“. Treba

podotknúť, že možno použiť iba dôkaz vykonaný zákonným spôsobom.

Úlohy policajného zboru sú vymedzené v § 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení
neskorších predpisov tak, že mimo iné podľa ods. 1 písm. b) policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje
ich páchateľov a podľa ods. 1 písm. k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov.

Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona „policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej zo zásahom
do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu ihneď, ako je to možné, poučiť o jeho právach, ktoré sú
ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise“.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona „ policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať

služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin, alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich
páchania“.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona „ policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrené na plnenie
úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

Podľa § 47 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
priestupku proti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto nosí na miestach prístupných verejnosti chladné
zbrane........ ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na
násilie, alebo hrozbu násilím.

V konkrétnej posudzovanej veci je nepochybné, že F. X. išiel po chodníku a bol voči nemu vykonaný
služobný zákrok policajtov. Tí požadovali od neho preukaz totožnosti, hoci na to nemali zákonný
dôvod. Ako už bolo citované, podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore tak môžu učiniť iba v
súvislosti s plnením úloh policajného zboru. Voči po chodníku bežne idúcemu občanovi nebol akýkoľvek

dôvod na plnenie služobných povinností policajta. Podľa úradného záznamu hliadky (čl. 84) osobu išli
policajti kontrolovať, lebo jej trčal z pravého vrecka nohavíc teleskopický obušok. Jediným dôvodom na
kontrolu F. X. tak mohlo byť podozrenie zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. h) zákona
o priestupkoch, ako to uviedol svedok P. A. (čl. 150) - nosenie chladných zbraní na verejnosti. Ak za
chladnú zbraň možno považovať teleskopický obušok, priestupku sa podľa § 47 ods. 1 písm. h) zákona

o priestupkoch môže dopustiť len ten, kto takú zbraň na mieste prístupnom verejnosti nosí a z okolností
prípadu, alebo správania sa osoby, možno usudzovať, že sa má použiť na násilie alebo hrozbu násilím.
Z kráčania F. X. po chodníku, ktorý mal obušok vo vrecku, nemožno usudzovať, že boli naplnené znaky
skutkovej podstaty citovaného priestupku, teda že voči nemu mali policajti vykonať služobný zákrok a
zisťovať jeho totožnosť, teda, že vôbec mali s F. X. prísť do kontaktu. Koniec koncov nasvedčuje tomu

i správanie sa policajtov, ktorí takýto domnelý priestupok „vyriešili“ napomenutím. Ak nemali policajti
dôvod kontaktovať F. X., nemali dôvod bez iného poznania riešiť jeho drogy. Súd ale neuveril týmto
tvrdeniam policajnej hliadky, pretože tak ako popisovali dôvod ich zákroku voči F. X., že idúc autom po
jeho ľavom boku, nemohli vidieť trčiacu časť obuška, ktorý malo v pravom vrecku - viď úradný záznam
čl. 84. Logicky teda išlo o typický prípad policajnej svojvôle, skontrolovať totožnosť občana, o ktorom

aj tak dôvodne predpokladajú, že takéto detaily právo policajtov a priestupkového zákona nepozná, a
odôvodní to následne zistením, že obušok má (hoci to vôbec nie je priestupok) na zakrytie nezákonnosti
zákroku voči nemu. Ak by tento zákrok nepokračoval až do trestného stíhania F. X., kedy už museli
nájsť zámienku na kontakt s ním, nikomu by nevysvetľovali nezákonné zisťovanie totožnosti občana F.
X. a ten by sa pre takúto vec ani nikde nesťažoval (neurobil by tak pre stratu času asi žiaden občan).

Ak aj boli policajti presvedčený, že oprávnene vykonávajú služobný zákrok voči občanovi X. (opak viď
predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku - bol vysvetlený) pre (údajný) jeho priestupok, mali
ho ako podozrivého ihneď poučiť o jeho právach - § 8 ods. 2 zákona o policajnom zbore. Evidentne
tak svedkovia P. A. - Mgr. T. B. neučinili, čím porušili zákon´. V úradnom zázname čl. 84 je zmienkao prvom poučení F. X. a to podľa § 89 ods. 1 Tr. por. až v súvislosti s riešením vydania veci (to už
nebolo riešenie údajného priestupku) resp. až pri predvádzaní pre drogový trestný čin podľa akejsi
príručky na poučovanie osôb, pričom obsah poučenia svedok P. A. konkretizovať nevedel (viď jeho

výpoveď citovanú v odôvodnení tohto rozsudku), podľa neho poučenie spočívalo vo vysvetlení dôvodu
kontroly!, tvrdil, že ho možno poučil kolega. Tým kolegom je svedok, Mgr. T. B., ktorý na rozdiel od
svedka A., ktorý si pri výsluchu 16.12.2016 (čl. 36) nepamätal dôvod kontroly F. X., nepamätal si to ani pri
konfrontácii02.02.2017 (čl.54)alepamätalsitonahlavnompojednávaní30.03.2017lebotoúdajnečítal
prokurátor (čl. 151), (takže to nebolo poznanie svedka vlastným vnímaním deja skutku, ale prenesená

informácia) sa radšej na nič nepamätal, (Mgr. T. B.) použijúc taktiku „mŕtveho chrobáka“ potom čo vedel,
že sa na hlavnom pojednávaní deje niečo neštandardné, keďže výsluch jeho kolegu trval veľmi dlho
a zámienky svedka na možný rozhovor s už vypočutým svedkom P. A. mu boli predsedom senátu
znemožnené (viď zápisnica o hlavnom pojednávaní) pričom z výpovede svedka Mgr. T. B. z prípravného
konania čl. 39, že F. X. bol poučený až v súvislosti s vydaním veci, keďže už aj vyšetrovateľovi bolo
podozrivé, aké poučenie policajti v súvislosti s riešením údajného priestupku F. X. dali, keďže sa na

to svedka pýtal. Jednoznačná odpoveď je - žiadne poučenie. Vyplýva to z úradného záznamu a zo
zahmlievajúcich výpovedí policajtov, ktorí na konkrétny obsah takého poučenia nevedeli odpovedať.
Súd síce nepozná nejakú policajnú príručku na poučovanie osôb, svedkami - policajtmi spomínanú,
je však vôbec problematické aké znenie má mať poučenie osoby podozrivej zo spáchania priestupku
a osoby podozrivej zo spáchania trestného činu. Zákon o policajnom zbore v § 8 ods. 2 hovorí len

o časovo urgentnom poučení o právach podozrivého priestupcu, bez textu tohto poučenia a trestný
poriadok pri trestných činoch používa pojem „podozrivý“ a to v § 85 (zadržanie a obmedzenie osobnej
slobody podozrivej osoby) a v § 33 o obvinenom avšak bez konkretizácie, kto podozrivý, či podozrivá
osoba je - absentuje výklad pojmov, takže možno použiť iba gramatický výklad, že sa jedná o osobu, o
ktorej možno predpokladať, že sa mala dopustiť trestného činu, pričom v Trestnom poriadku absentuje

text poučenia osoby v takomto inak procesnom postavení, čo je hrubá chyba zákonodarcu, a prax to
prekleňuje analógiou textov poučenia pre obvineného, čo už Trestný poriadok konkretizuje. Je to však
v kontexte výsluchu podozrivého v trestnom konaní, čo nie je totožné s prvotným úkonom policajta
voči podozrivému v teréne, kde opäť analógiou všeobecných práv údajného (podozrivého) priestupcu
či páchateľa trestného činu treba ihneď na začiatku zákroku či už podľa zákona o policajnom zbore

alebo Trestného poriadku - osobu poučiť minimálne v tom zmysle, že má právo čo i len sa ne/vyjadriť
či ne/komunikovať s policajtom a to po tom, čo mu je oznámené podozrenie zo spáchania priestupku
- služobný zákrok policajtov podľa zákona o policajnom zbore alebo zo spáchania trestného činu -
služobný zákrok policajtov podľa Trestného poriadku a že všetko čo od toho momentu povie môže byť
použité voči nemu - teda informáciu získanú od podozrivého priestupcu či páchateľa trestného činu

môže policajt použiť ako obsahový podklad, pre úradný záznam, či jeho budúcu výpoveď svedka (čo
je len iná forma prezentácie dôkazu). Ak minimálne takto podozrivý priestupca či podozrivý páchateľ
trestného činu poučený policajtom nie je, obsah získanej informácie od podozrivého nemôže tvoriť
zákonom získaný dôkaz v priestupkovom či trestnom konaní a plod otráveného stromu činí takýto dôkaz
nezákonným, nepoužiteľným proti priestupcovi či páchateľovi trestného činu. Inak povedané, ak policajti

P.A.aMgr.T.B.-hocivôbecnemalizákonnýdôvodnakomunikáciusF.X.(nedôvodnosťzisťovaniajeho
totožnosti a riešenie jeho údajného priestupku - viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku) -
získali akúkoľvek informáciu od F. X. v rozpore s vedením služobného zákroku (ktorý naviac služobným
zákrokom zákonne nebol-neplnili povinnosti policajného zboru), nemôže táto informácia slúžiť ako
zákonný podklad pre priestupkový či trestnoprávny postih F. X., pretože bola získaná, nie zákonným

spôsobom voči reprezentantovi policajného zboru pri plnení policajných úloh.

Vrátiac sa k počiatku zákroku policajnej hliadky, ak zistili, že vôbec nemali voči F. X. zakročovať (čo títo
policajti nechápu zjavne dodnes, alebo ak chápu, tak vedia, že hrubo porušili zákon, čo je ešte horšie)
resp. „vyriešili“ údajný „priestupok“ F. X., od tohto moment nemali už absolútny dôvod (a nemali ho

relatívne ani pred tým) s F. X. ako policajti komunikovať. Nemali tak zákonný dôvod riešiť nejaké drogy
F. X., pretože nesmeli voči nemu riešiť nič. Mohli tak maximálne odzdraviť občana X., prípadne sa mu
ospravedlniť za to, že nezákonne zasiahli do jeho práv a slobôd. A tu nastáva ďalšia fáza nedôvodnosti
policajného zákroku voči občanovi F. X..

Podľa § 9 ods. 1 zákona o policajnom zbore policajt je povinný vykonať služobný zákrok ak je páchaný
trestný čin alebo je dôvodné podozrenie z jeho páchania. Ak mal F. X. pri sebe látku o ktorej bolo
neskôr zistené, že je to „droga“ mohli voči nemu policajti zakročiť, ale na základe dôvodného podozrenia,
ktoré muselo mať iný zdroj (napríklad poznatok, že bol videný drogu kupovať) ako nezákonný kontakts ním pre údajný priestupok. Ak policajt rieši takýto trestný čin - schovaná droga v púzdre vo vrecku,
nie je evidentné páchanie trestného činu, resp. podozrenie zo spáchanie trestného činu, musí mať na
to relevantný dôvod - podozrenie blížiace sa dôkazu, že osoba mala spáchať trestný čin, musí toto

podozrenie osobe oznámiť a náležite (viď predchádzajúci text odôvodnenia rozsudku) osobu poučiť ako
podozrivého zo spáchania trestného činu (obsahovo ako obvineného resp. o jeho základných právach
čo i len nevypovedať, resp. čokoľvek policajtom povedať). Ak sa tam nestalo, čo je i konkrétny prípad -
a dôvodné podozrenie nemohlo byť založené práve na predchádzajúcej nezákonne komunikácii s F. X.
pre riešenie domnelého priestupku - dôkaz (informácia) získaná od občana bez patričného poučenia, je

obsahovo plodom otráveného stromu, teda procesne nepoužiteľná. I keď až do takýchto dôsledkov si
policajti vedomí svojho ďalšieho postupu neboli, tušili, že sa pohybujú na hrane - súd vysvetľuje že za
hranou - zákonnosti ich konania a preto situáciu vydania „drog“ F. X. opísali, ako dobrovoľné vydanie
drog (látky) F. X.. Tu nastupuje niekoľko dôvodov, prečo súd takémuto „dobrovoľnému“ vydaniu drog
obžalovaným neuveril.

Obžalovaný ako sám priznáva, už v minulosti pri trestných činoch nevedel o svojich právach na zákonné
poučenie ihneď pri zákroku - konštatujúc, že zákroky voči nemu boli v štýle hodenia o stenu a kontroly.
I keď je podľa znaleckého posudku závislý na drogách (sám priznáva odoznenie tohto stavu) súd
nezistil, že je duševne chorý v smere samozničenia, že by sa dobrovoľne priznával k drogovej trestnej
činnosti a nechal si dobrovoľne pri uznaní viny uložiť tvrdý trest odňatia slobody. Sám to jednoznačne

prezentoval v záverečnej reči „ ja keby som mal u seba drogy, tak im utečiem, pretože 120 kg policajti ma
nemajú šancu dobehnúť. Určite, keby som si bol vedomí, že mám u seba drogy, tak im ich dobrovoľne
nevydám“. Tvrdenie svedkov policajtov o dobrovoľnom vydaní drog F. X. je nelogické i v tom, že ak
by obžalovaný trpel pudom sebazničenia, mohol po celý deň, čo mal drogy pri sebe ísť na ktorékoľvek
policajné oddelenie sa „dobrovoľne“ priznať, resp, učiniť tak hneď na začiatku spontánne ako ho policajti

oslovili a nečakať na vyriešenie jeho domnelého priestupku. Ak tak neučinil (teoreticky) v tejto fáze,
nemal na to dôvod vo fáze, keď bol „voľný“ po vyriešení jeho údajného priestupku napomenutím. Naviac
ak by za nelogických okolnosti bola pravda o dobrovoľnom vydaní veci F. X., absentuje zo strany
policajtov poučenie, že bol podozrivý zo spáchanie konkrétneho trestného činu, čo je zbraň dvojsečná.
Podozrenie musí byť dôvodné, pretože ak sa preukáže jeho pravdivosť a opodstatnenosť (pravda

zákonnými dôkazmi) znamená to trestný postih podozrivého, ak sa však podozrenie rozptýli, znamená
to nedôvodný zásah do práv takej osoby, s následným postihom štátu (hoci len vo forme žaloby a
satisfakcie).

AkF.X.čiernyplátenýobal(nepriehľadnýobal)dobrovoľnevzdal(akotvrdiapolicajti)potomneboldôvod

na postup podľa § 89 ods. 1 Tr. por, pretože tento postup na vydanie veci je možný len na vyzvanie
policajta (prokurátora, súdu), nie ak (by) vec vydal spontánne dobrovoľne. Ak postupovali policajti podľa
§ 89 ods. 1 Tr. por., je jasné, že F. X. vec spontánne neodovzdal, čo ak by urobil, mali zavolať technika
a nakladať s vecou ako s dôkazom zabezpečením jeho rozboru. Ak je v zápisnici o vydaní veci (čl. 82)
uvedené že F. X. bol podľa § 89 ods. 1 Tr. por. vyzvaný na vydanie veci s konkretizáciou jeho obsahu

(v nepriehľadnom plátenom čiernom obale) tak v čase výzvy na vydanie veci už policajti poznali jeho
obsah, čo opäť napovedá tomu, že nebol dôvod na vydanie veci, údajne už spontánne vydanej.

Ďalšou absurdnosťou znevieryhodňujúcou výpovede policajtov, je ich úradný záznam (čl. 84) kde mimo
iné mal F. X. o 14:55 hod vydať dobrovoľne (ale inak podľa § 81 ods. 9 tr. por.) vec , pričom sa

všetko na mieste zákroku malo odohrať za 10 minút (medzi 14:45 a 14:55 hod.) - riešenie a vyriešenie
domnelého priestupku, poučovanie (výsledok viď predchádzajúci text), tzv. dobrovoľné (spontánne,
samozničujúce) vydanie veci, spísanie o tom zápisnice na mieste zákroku, avšak F. X. bol odovzdaný
na policajné oddelenie až o 16:30 hod., teda o viac ako o 1 a pol hodinu neskôr, čo taktiež nepresviedča
o hodnovernosti výpovede policajtov, ale navráva obhajobe obžalovaného o spisovaní záznamu o

vydaní veci až na oddelení. Naviac je tu faktor kamerového záznamu, kedy v 21. Storočí v krajine
Európskej únie sa nahrávajú pojednávania súdu (ktoré sú inak verejné) ale nenahrávajú sa zákroky
polície, zo súdu neznámych dôvodov pri absolútne cenovo nízkych nákladoch na túto techniku, naviac
ak služobné vozidlo hliadky kameru nainštalovanú malo (výpoveď svedka P. A.) takže nič nebránilo
dobrovoľné vydanie veci obžalovaným nahrať a zabezpečiť tak najjednoznačnejší dôkaz o pravdivosti

inak absolútne nepresvedčivých výpovedí policajtov. Treba k tomu podotknúť, že výpoveďou svedok T.
A. bolo preukázané, že celý zákrok policajtov voči F. X. sledoval, na mieste nikto nič nepísal, nespisoval
či nepodpisoval, čo opäť potvrdzuje verziu obhajoby obžalovaného a vyvracia výpovede policajtov, anaviac svedok videl, ako policajti obžalovaného „ošahávali“, čo zjednoznačňuje verziu obžalovaného a
vyvracia už aj tak absolútne nepresvedčivé tvrdenia policajtov o dobrovoľnom vydaní veci obžalovaným.

Sumarizujúc uvedené súd konštatuje, že z nezákonnosti (plod otráveného stromu) postupu policajtov
ako následných nositeľov dôkazu nemôže vzniknúť zákonnosť uznania viny obžalovaného F. X. pre
konkrétny trestný čin. Nezákonne získaný dôkaz je neexistujúci dôkaz a je nepoužiteľný v trestnom
konaní. Nemajúc preto za dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, súd oslobodil
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Rozhodujúc o odvolaní podanom prokurátorom Krajský súd v Bratislave uznesením 2To/95/2017 z
10.10.2017 rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval:

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupnédôkazypotrebnénarozhodnutieoobžalobnomnávrhutak,akotopredpokladáustanovenie§2
ods.10Tr.por.,avšaktietodôkazynesprávne,jednostranne,zaujatoavýlučnevprospechobžalovaného
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Čo sa týka jednotlivých vykonaných dôkazov pred rozhodnutím súdu I. stupňa, odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že priebeh skutku možno rozdeliť do dvoch odlišných fáz:

Prvá fáza: Z týchto vykonaných dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

obžalovaný bol dňa 05.11.2016 v čase asi o 14.45 hod. v Bratislave na Beňadickej ulici zastavený
a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru a to z dôvodu, že mu trčal z vrecka nohavíc teleskopický
obušok.

Čo sa týka argumentácie súdu I. stupňa ohľadom údajnej nezákonnosti prejednania priestupku zo strany

príslušníkov Policajnej hliadky, odvolací súd konštatuje, že postup polície bol v tomto bode plne v súlade
so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ako aj so zákonom
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), pričom v podrobnostiach poukazuje na rozbor a citáciu príslušných
ustanovení zákona k tejto časti, ktoré uviedla odvolateľka v písomných dôvodoch svojho odvolania, bez
potreby tieto mechanicky opakovať. Úvahy súdu I. stupňa k tomuto bodu považuje aj odvolací súd za

bezpredmetné a právne bezvýznamné.

Druhá fáza: V rámci svojho zákonného postupu ohľadom zistenia a prejednania priestupku zo strany
obžalovaného hliadka polície vizuálne zistila, že obžalovaný javí známky požitia omamných látok a sám
uviedol, že takúto látku užil a že túto má pri sebe.

Na základe tohto teda nemali príslušníci PZ SR na výber, či budú postupovať podľa zákona o PZ
SR alebo podľa Trestného poriadku, ale výlučne mali aplikovať pri svojom postupu len ustanovenia
Trestného poriadku.

V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že ak pri relevantných poznatkoch o podozrení
zo spáchania alebo aktuálneho páchania trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom
časovom predstihu, vzniká povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného
poriadku a nie podľa zákona o Policajnom zbore. (R 47/2013-I).

Preto aj v ďalšom hliadka polície postupovala plne v súlade so zákonom, keď po zistení, že obžalovaný
má pri sebe takéto látky, zvolila postup výlučne podľa Trestného poriadku a to podľa ustanovenia § 89
ods. 1 Tr. por.Obvinený bol v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por. najskôr poučený o tom, že takúto vec nemusí
vydať, ak by si tým privodil trestné stíhanie. Po tomto poučení obžalovaný uviedol, že tomuto porozumel
a predmetnú kryštalickú látku dobrovoľne vydáva na účely trestného konania, čo potvrdzuje zápisnica

o vydaní veci, ako aj úradný záznam hliadky polície z č.l. 82-83.

Obžalovanýtedadobrovoľnevydal1ks.čiernehoplátenéhoobalu,vktoromsanachádzalo1ksplastové
vrecko s obsahom bielo hnedej kryštalickej látky, pričom následným znaleckým skúmaním z odvetvia
kriminalistickej toxikológie bolo zistené, že v plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzal

bielohnedý zhrudkovatený práškový materiál s hmotnosťou 28183 mg s priemernou koncentráciou
6,7% hmotnostných amfetamínu s prímesou kofeínu, obsahujúci 1888 mg absolútneho amfetamínu,
čo KEÚ PZ považuje za 94 - 189 bežných jednotlivých dávok drogy a je po aplikovaní spôsobilé
ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom amfetamínje v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny
psychotropných látok,

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru, z ktorej vyplýva, že za
danej situácie musí byť takáto osoba poučená o tom, že nemusí vydať vec, ak by si tým privodila trestné
stíhanie. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva
mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo

k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu
spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré
by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu. Následne má byť vyzvaná
na vydanie veci (ZSP 38/2015-II).

Tento vyššie popísaný postup príslušníkov polície bol teda v plnom rozsahu zákonný a v súlade s
ustanovením § 89 Tr. por., pretože správne v tomto prípade nepostupovali podľa zákona o Policajnom
zbore, ale podľa Trestného poriadku.

Vyššie uvedené mimoriadne závažné skutočnosti nevyplývajú len z listinných dôkazov, či výpovedí

svedkov príslušníkov polície z prípravného konania, či konania pred súdom I. stupňa, ale tieto v plnom
rozsahu potvrdil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 06.11.2016 na č.l. 21-25, ako aj vo
svojej výpovedi pred sudcom pre prípravné konanie dňa 07.11.2016 pri rozhodovaní o vzatí do väzby.
Ani v jednej z týchto výpovedí obžalovaný absolútne neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom spochybňovali zákrok príslušníkov polície.

Takáto zmena sa objavila až v jeho ďalšej výpovedi zo dňa 02.12.2016 na č.l. 27-32, kde sa zameral
na popis policajného zákroku v rozpore s obsahom úradného záznamu na č.l. 83, ako aj zápisnici o
vydaní veci na č.l. 82. Túto zmenu vyhodnocuje aj odvolací súd za účelovú, so snahou zbaviť sa trestnej
zodpovednosti.

Správne taktiež odvolateľka poukazovala na ďalšiu podstatnú skutočnosť a to, že až pri zázname o
preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 28.02.2017, t.j. až na konci celého vyšetrovania, obžalovaný
označil dvoch údajných svedkov a to T. A. a J. A., ktorí mali byť údajne prítomní pri policajnom zákroku.

V konaní pred súdom obaja príslušníci policajnej hliadky zotrvali na svojich výpovediach z prípravného
konania, ktoré boli navyše súladné s listinnými dôkazmi a to najmä s úradným záznamom. Okrem toho
uviedli ďalšiu podstatnú vec a to, že pri zákroku neboli prítomné žiadne ďalšie osoby.

Výpovede týchto oboch svedkov členov hliadky polície boli od samého počiatku dôveryhodné, logické,

súladné a najmä korešpondovali s prvými dvomi výpoveďami obžalovaného, ako aj s ďalšími listinnými
dôkazmi. Správne poukazovala odvolateľka, že i napriek mimoriadne podrobnému výsluchu na hlavnom
pojednávaní, títo svedkovia zotrvali na svojich tvrdeniach.

Čo sa týka výpovedí svedkov uvedených obžalovaným, tieto sú rozporné a nesúladné. V tomto smere

odvolací súd poukazuje napríklad na tvrdenie svedka T. A. z hlavného pojednávania dňa 30.03.2017
na č. l. 158, kde na otázku odvolateľky aké mali vozidlo policajti, tento svedok uviedol, že služobné asi
Škoda Felícia s označením Polícia. Zo správy KR PZ SR Bratislava na č.l. 162 však vyplýva, že hliadka
polície mala v deň spáchania skutku pridelené vozidlo zn. VW Golf B..Toto nie je jediný rozpor. Svedok T. A. vyslovene uviedol, že obžalovanému „ten silnejší vyberal nasilu
veci“. Výrazne silnejší je však policajt svedok A.. V rozpore s tým však obžalovaný tak v prípravnom

konaní pred obhajcom, ako i na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho prehľadával a drogy mu zobral
policajt B. a toto uviedol i pri konfrontácii so svedkom A..

Ďalší rozpor vo výpovedi svedka T. A. spočíva v tvrdení o vykonávaní akéhosi údajného testu na drogy
v kufri služobného vozidla polície jedným z členov hliadky. Z už spomínanej správy KR PZ SR Bratislava

na č.l. 162 taktiež vyplýva, že hliadka PMJ PZ Bratislava OPP KR PZ v Bratislave nedisponuje s testerom
na zisťovanie anabolík, resp. drog.

Skutočnosť o tom, že jeden z členov polície mal niečo robiť v kufri, kde mal mať položenú nejakú tašku,
uvádzal aj svedok J. A., čo je taktiež v rozpore s už citovanou správou na č.l. 162.

Z uvedených rozporov vyplýva, že vierohodnosť oboch svedkov je výrazným spôsobom spochybnená,
pričom ich výpovede nie sú súladné ani s výpoveďou členov hliadky polície, ako ani s listinnými dôkazmi,
ale v určitých, vyššie podrobne špecifikovaných častiach ani s výpoveďou samotného obžalovaného.

Odvolací súd teda celú problematiku uzatvára konštatovaním, že zákrok príslušníkov hliadky polície bol

plne v súlade so zákonom ako v prvej fáze, t.j. riešenia priestupku, tak aj v druhej fáze, t.j. zistenia
a postupu pri vydaní psychotropnej látky zo strany obžalovaného. Preto aj takto zákonným spôsobom
zaistenú psychotropnú látku možno teda v trestnom konaní použiť ako dôkaz získaný zákonným
spôsobom.

Na existenciu zákonnosti postupu hliadky polície nemá absolútne žiaden vplyv skutočnosť, kedy bol
obžalovaný odovzdaný na policajné oddelenie a v akom časovom odstupe, ako mylne argumentoval
súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Spomínané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí však aj ďalšími nedostatkami. Prevažnú časť

odôvodnenia tvorí mechanické kopírovanie zápisníc z hlavných pojednávaní, pričom v ostatnej časti ak
vôbec súd I. stupňa hodnotil vykonané dôkazy, tak len výlučne jednostranne a v prospech obžalovaného.
Rozpory vo výpovediach obžalovaného, ako aj svedkov T. A. a J. A. však absolútne neriešil, dá sa
povedať,žetietoodignoroval.Napokon,akosprávnepoukazovalaodvolateľka,akozápisnicazhlavných
pojednávaní, tak aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje tvrdenia, ktoré by tam podľa

správnosti vôbec byť nemali.

Odvolací súd záverom konštatuje, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že sa podarilo preukázať, že obžalovaný si neoprávnene zadovážil a prechovával
po akúkoľvek dobu psychotropnú látku v množstve a kvalite uvedenom v skutkovej vete podanej

obžaloby, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa.

Predmetný skutok sa teda stal a zároveň vykazuje všetky zákonné formálne znaky žalovaného zločinu a
preto súd I. stupňa postupoval procesne nesprávne, keď obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa
§ 285 písm. a/ Tr.por., t.j. že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Z rozhodnutia odvolacieho súdu bez toho, aby ho súd prvého stupňa hodnotil, vyplýva právny názor na
základe vykonaného dokazovania, ktorým je súd prvého stupňa podľa § 327 ods. 1 Tr. por. viazaný.

Pri novom prejednaní veci súdom prvého stupňa došlo k zmene senátu v osobe prísediacej, na čo

reagoval obžalovaný nesúhlasom v pokračovaní hlavného pojednávania v novom zložení senátu (§ 277
ods. 5 Tr. por.), čo malo za následok nové vykonanie hlavného pojednávania.

V kontexte uvedeného s ust. § 327 ods. 1 tr. por. vyplýva, že v novom konaní súd nie je ex lege (zo
zákona) viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, je však zrejmé, že pri konzistentnosti právnych

názorov odvolacieho súdu možno dôvodne očakávať, že odvolací súd, ak by došlo k jeho rozhodovacej
intervencii vo veci, bude držať pôvodný právny názor už publikovaný.Na novom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného F. X., svedkov
Mgr. T. B., T. A., P. A., J. A., K. L. z prípravného konania, znaleckého posudku Kriminalistického a
expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky, znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej,

prečítaním a oboznámením spisového materiálu.

Obžalovaný F. X. zotrval na svojej pôvodnej obhajobe, že drogy našli u neho policajti, ktorí ho začali
vačkovať, konali voči nemu nátlakovo, vybrali mu kapsičku a zisťovali jej obsah. Neodôvodnili mu, z
čoho je podozrivý, ani ho žiadnym spôsobom nepoučili o jeho právach.

Svedok Mgr. T. B. - zakročujúci policajt sa na hlavnom pojednávaní na skutok nepamätal, dôkazná
situácia tak jeho výpoveďou zostáva rovnaká, ale na základe jeho výpovede z prípravného konania
bola v pôvodnom súdnom konaní pred rozhodnutím odvolacieho súdu podrobne citovaná v úvodných
častiach odôvodnenia tohto rozsudku.

Rovnaká situácia bola i pri výsluchu druhého člena zakročujúcej hliadky - svedka P. A., kde taktiež súd
poukazujenajehočítanúvýpoveďzprípravnéhokonania,citovanúvúvodeodôvodneniatohtorozsudku.

Svedok T. A. vypovedal, že potom čo policajti zadržali F. X., komunikoval s policajtmi, obžalovaný potom
začal vykladať veci na kapotu, kričali po sebe. Rozpory vo výpovediach, kedy v prípravnom konaní

svedok vypovedal, že obžalovaného policajti ošahávali, jeden z nich mu niečo vytiahol z vrecka a potom
si obžalovaný začal vyťahovať veci sám a dávali to na auto, a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že
nevie, či došlo k nejakému fyzickému kontaktu medzi policajtom a obžalovaným, svedok odôvodnil tým,
že si to už nepamätá.

Svedok J. A. vypovedal, že nevidel fyzický kontakt medzi policajtom a obžalovaným, popísal osobnú
skúsenosť obdobného charakteru s konkrétnou policajnou hliadkou.

Z prečítanej výpovede svedka K. L. vyplýva, že pred skutkom odovzdával obžalovanému nejaké drogy.

Znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová popísala vplyv drog na obžalovaného F. X., v konečnom dôsledku
nezotrvala na návrhu na uloženie liečenia obžalovanému nemajúc objektivizované, že mal drogy pre
vlastné použitie.

Množstvo, druh, koncentrácia látky uvedenej v skutkovej vete obžaloby sú zrejmé z prečítaného

znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k týmto záverom:

I keď po zrušení pôvodného rozsudku prvostupňového súdu odvolacím súdom bolo potrebné vykonať

hlavné pojednávanie znovu pre zmenu člena senátu, právne síce nie je prvostupňový súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu - § 327 ods. 2 Tr. por., fakticky však áno, i keď bolo hlavné
pojednávanie vykonané znovu v novom zložení senátu. Súd to konštatuje z dvoch dôvodov. Prvým je
skutočnosť, že dôkazná situácia je po vykonanom dokazovaní totožná s pôvodným súdnym konaním -
pre nepamätanie si skutku svedkami Mgr. T. B., P. A., alebo pre účelové nepamätanie si skutku týmito

svedkami, súd musí vychádzať z ich pôvodných výpovedí z prípravného konania, resp. u svedka P. A.
vecne aj z hlavného pojednávania v pôvodnom konaní, a druhým je skutočnosť, že pri rozličnom náhľade
na zákonnosť zákroku policajtmi a vecnosť dôkazov a ich obsahovej stránky z pohľadu obhajoby a
obžaloby, je evidentné, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou jedna z procesných strán podá
odvolanie a možno dôvodne očakávať nezmenený názor odvolacieho súdu, čím tu došlo fakticky k

„nadbytočnému kolu“ konania a rozhodovania súdov oboch stupňov s výsledkom hraničiacim s istotou,
že by ďalšie rozhodnutie odvolacieho súdu bolo z pohľadu jeho právneho názoru totožné s pôvodným
(2To/95/2017 z 10.10.2017), kde by viazanosť súdu názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 2
Tr. por. bola nepochybná. Za tejto situácie prvostupňový súd pragmaticky konštatuje, že je v konečnom
dôsledku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, a nemá tak, de facto, zmysel zaujímať k tomuto

rozhodnutiu odvolacieho súdu stanovisko a prezentovať odlišný názor, pretože tou mu z pohľadu dikcie
zákona pri nezmenenej dôkaznej situácii nezmenil stav nepriestrelnosti názoru odvolacieho súdu.Za uvedenej situácie tak súd prvého stupňa síce nevyjadrujúc svoj súhlas so závermi odvolacieho súdu,
plne na tieto závery odkazuje, keďže náš (trestno) právny poriadok neumožňuje pri oslobodení súdom
prvého stupňa uznať vinu súdom druhého stupňa a nové rozhodnutie prvostupňového súdu iné než

uvedené súdom v odvolacom konaní by znamenalo len ďalšie kolo rozhodnutí, poťažmo s príkazom na
rozhodovanie v prvom stupni iným senátom, v konečnom dôsledku však stále s rovnakým efektom, že
právny názor súdu vyššieho stupňa pri nezmenenej dôkaznej situácii, čo je i konkrétny prípad, nemožno
prelomiť (pokiaľ by odvolací súd svoj názor nezmenil). Prvostupňový súd tak plne poukazuje na závery
odvolacieho súdu prezentované v odôvodnení uznesenia 2To/95/2017 z 10.10.2017, na základe ktorých

je vina obžalovaného F. X. pre žalovaný zločin na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, ustálená.

Pri rozhodovaní o treste vzal súd do úvahy dve priťažujúce okolnosti - § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchanie
viacerých trestných činov, čo má dopad na pravidlá ukladania úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák. (súbeh zločinu a prečinu) pri ukladaní súhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Tr. zák.) čím sa zvyšuje
horná hranica prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov - zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. so

základnou trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 3 - 10 rokov o jednu tretinu na 13 rokov 4 mesiace,
a § 37 písm. m) Tr. zák. bol už za trestný čin odsúdený, čo pri predchádzajúcom odsúdení za zločin
- odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava V 2T/137/2008 v spojení sa uznesením Krajského
súdu v Bratislave za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné na trest odňatia
slobody 10 rokov, zvyšuje v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. novo vzniknutú trestnú sadzbu trestu odňatia

slobody 3 roky až 13 rokov 4 mesiace; o jej dolnej hranice o jednu polovicu (rozdielu trestných sadzieb)
na 8 rokov 2 mesiace až 13 rokov 4 mesiace a v tomto rozpätí trestnej sadzby súd uložil obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto vzniknutej trestnej sadzby 8 rokov a 2 mesiace so
zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,

ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Bratislava II 0T/397/2017 z 28.11.2017, ako aj všetkých rozhodnutí na tento výrok
obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - čiernej taštičky patriacej obžalovanému, ktorá bola

použitá na spáchanie trestného činu, ktorej vlastníkom sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava V k sp. zn. 3T/23/2017.