Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201068
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111201068.10

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: N. S. - P., S. X., XXX XX N., X.: XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov
protižalovaným:1.K.N.sosídlomH.XX,XXXXXN.,zastúpenéhoJUDr.AlojzomNaništom,advokátom
so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 2. I. W. - I., so sídlom J. X, XXX XX . J., o náhradu za užívanie

nehnuteľností, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/11/2011-1227 zo
dňa 25.09.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C/11/2011-1243 zo
dňa 05.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 91 % a proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 9 % a

vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 87 % a proti žalovanému v 2. rade v rozsahu 13 %.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením priznal štátu voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemkov s príslušenstvom. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bol priznaný žalovanému v 1. rade nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 82 % a žalovanému v 2. rade v rozsahu 74 %. O veci vznikli trovy

konania štátu. Súd poukázal na článok 4 ods. 1 CSP a na ustanovenia o trovách konania a uviedol, že
keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ust. § 148 OSP (náhrada trov štátu), možno
tu použiť len všeobecné ust. § 251 CSP. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania štátu vyplýva aj z
článku 4 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej veci. Keďže CSP neobsahuje
osobitnú právnu úpravu o trovách štátu, súd o ich náhrade rozhodoval postupom podľa § 251 v spojení

s ust. § 259 CSP. Keďže žalobca sa z procesného hľadiska považuje za neúspešnú stranu v spore (vo
vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade bol úspech žalobcu 9 %, vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 2.
rade bol úspech žalobcu 13 %), je povinný znášať všetky trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predmetným
konaním, teda aj trovy konania štátu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca uviedol, že

uznesenie je nesprávne. Poukázal na to, že vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bol úspech
žalovaného v 1. rade 91 % a žalobcu 9 % a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bol úspechžalovaného 87 % a žalobcu 13 %. Poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie,
že žalobca sa z procesného hľadiska považuje za neúspešnú stranu v spore a je povinný nahradiť
všetky trovy. Žalobca bol úspešný aspoň v časti a je potrebné vzniknuté trovy konania pomerne rozdeliť

medzi všetkých účastníkov sporu tak, ako to vyplýva z § 255 ods. 2 CSP. Spomenuté ustanovenie však
súd prvej inštancie vôbec neaplikoval. Žalobca navrhol, aby súd zrušil uznesenie alebo aby rozhodol o
nároku na náhradu trov konania štátu tak, že žalobca má zaplatiť 90,44 % trov štátu, žalovaný 7,74 %
trov štátu a žalovaný v 2. rade 1,82 % trov štátu.

3. Štát zastúpený Okresným súdom Prešov sa k odvolaniu nevyjadril. Ani žalovaní sa k odvolanou
nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Počas účinnosti Civilného sporového poriadku je nevyhnutné
rozhodovať o priznaní trov konania štátu a je možné aplikovať ust. § 255 CSP. Pri rozhodovaní o trovách

konania štátu je potrebné vychádzať z úspechu strán vo vzťahu k jednotlivým žalovaným nárokom.
Žiadna zo strán v tomto prípade nebola úspešná v celom rozsahu, a preto aj žalobca aj žalovaní majú
povinnosť nahradiť trovy konania štátu podľa pomeru úspechu vo veci. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného
v 1. rade úspech žalobcu bol 9 %, úspech žalovaného v 1. rade 91 %. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v
2. rade bol úspech žalobcu 13 %, úspech žalovaného v 2. rade 87 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd

vychádzajúc z úspechu žalobcu a jednotlivých žalovaných rozhodol o tom, že trovy štátu sú žalobca a
žalovaní povinní uhradiť podľa pomeru svojho úspechu vo veci. Pri rozhodovaní o trovách konania štátu
niejemožnépoužiťtakývýklad,akýsapoužívapripomernomrozdelenínáhradytrovkonania,kedytrovy
konania sa priznajú len jednému z účastníkov a odpočíta sa úspech od neúspechu. Nie je odôvodnené,
aby štátu neboli nahradené všetky trovy konania, ktoré zaplatil. V tomto prípade neexistoval žiaden

dôvod na to, aby štát platil trovy za strany sporu bez toho, aby mal nárok na ich náhradu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazal
žalobca aj žalovaných uhradiť trovy konania štátu podľa pomeru úspechu vo veci.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a

§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní prevažne úspešný, jeho trovy odvolacieho konania
nevznikli v súvislosti so sporom medzi stranami, ale v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania štátu.
Preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.