Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113207651
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8113207651.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu T.., so sídlom O. XX, XXX XX W., G.: XX
XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Weberova
2,08001Prešov,IČO:51290901,protižalovanejG..W.C.Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomU.XXXX/
XX, XXX XX F., právne zastúpená PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., so

sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, za účasti intervenienta na strane žalobcu F.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. A. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 100.000,- Eur s prísl. a o
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov, č.k. 29C/160/2013-447 zo dňa 10. mája 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia stranám sporu
nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 343, § 328 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3, § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou doručenou dňa XX.XX.XXXX žiadal zaviazať žalovanú na
zaplatenie 100.00,- Eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky poskytnutej jeho právnym predchodcom. Súd
prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.04.2021 výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
100.000,- Eur s prísl. od 11.12.2010 do zaplatenia; II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
výrokom III. priznal žalobcovi a intervenientovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
92%. Návrhom doručeným dňa 29.04.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej za účelom zabezpečenia

predmetnej peňažnej pohľadávky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
v jeho prospech k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovanej špecifikovaným v návrhu,
pretože je tu dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa jeho vedomostí žalovaná nedisponuje
iným majetkom ako uvedeným nehnuteľným majetkom a nezabezpečenie týchto nehnuteľností
prostredníctvom vydania zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje jeho obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Uviedol, že toto odôvodňuje aj skutočnosť, že v zmysle výpisu z listu vlastníctva žalovaná

financuje výstavbu rodinného domu z úveru poskytnutého Q. a na tento účel došlo aj k zriadeniu
záložného práva na nehnuteľnosti vedené na tomto liste vlastníctva v prospech banky, čo nespornevyplýva aj z dátumu povolenia vkladu, pričom taktiež má vedomosť, že voči žalovanej bolo podaných
niekoľko trestných oznámení za podozrenie zo spáchania zločinu podvodu. Takisto je spoločníčkou
a konateľkou obchodnej spoločnosti B. s.r.o., ktorá je v postavení žalovaného vo viacerých súdnych

konaniach. Uviedol, že uvedené skutočnosti vzbudzujú dôvodnú obavu, že žalovaná môže podniknúť
úkony smerujúce k tomu, aby prípadná jeho pohľadávka nebola v budúcnosti uspokojená.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa jeho názoru žalobca ako navrhovateľ v danom prípade
neosvedčil predpoklady na vydanie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil tvrdenú

obavu, že by uspokojenie jeho judikovanej pohľadávky bolo ohrozené pre aspoň osvedčené správanie
žalovanej, ktorá by sa znižovaním svojho majetku snažila žalobcu ukrátiť na jeho právach. Podľa
názoru súdu nemôže byť dôvodná obava žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky zriadením záložného
práva v prospech peňažného ústavu na predmetných nehnuteľnostiach, ktorej vklad bol povolený
dňa 17.02.2021 pod Q.. W. zriadením záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach totižto len
zabezpečovala uspokojenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy na základe ktorej zrejme žalovanej

poskytla úverové prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaná nadobudla kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený iba deň nasledujúci po povolení vkladu zmluvy o zriadení záložného
práva v prospech banky, a to dňa 18.02.2021 pod V XXX/XXXX. V danom prípade túto obavu
neosvedčuje ani existencia trestných oznámení voči osobe žalovanej, ktoré sú iba v štádiu preverovania
policajnými orgánmi bez toho, aby bolo vydané aspoň uznesenie o začatí trestného stíhania. Dôvodnú

obavu ohrozenia exekúcie pohľadávky nie je možné vyvodiť ani z prebiehajúcich súdnych konaní, v
ktorých ako žalovaná strana sporu vystupuje spoločnosť B. s.r.o., ktorej spoločníčkou a konateľkou je
žalovaná. Žalobca v uvedenom prípade neuviedol aké negatívne dôsledky majú mať uvedené súdne
konania na majetok žalovanej v jej výlučnom vlastníctve, pre ktoré môže byť exekúcia jeho pohľadávky
voči žalovanej ohrozená. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,

je nutné zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zabezpečovacie opatrenie nariaďuje. Z hľadiska rozsahu tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality.
Keďže žalobca nepreukázal akú hodnotu majú nehnuteľnosti ku ktorým navrhoval zradiť záložné právo,
potom v súlade s požiadavkou proporcionality nevedel posúdiť či by navrhovaným zabezpečovacím

opatrením nedošlo k neprimeranému zásahu do majetku žalovanej s poukazom na výšku pohľadávky
žalobcu. Na základe uvedených skutočností návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Žalobca

bol v konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešný a žalovanej trovy konania
nevznikli.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods.
1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, neúplné a nedostatočne odôvodnené, pričom zároveň
porušujejehoprávonasúdnuochranu.Vprvomradepoukázalnato,žeakbysúdnepodcenilskutočnosť
o kúpe a založení novej nehnuteľnosti, potom by musel vyhodnotiť aj to, že žalovaná ako možný dlžník
pravdepodobne nie je dosť solventná, ak si na kúpu rodinného domu musela požičať úverové prostriedky
od banky a ako protiváhu založiť tento rodinný dom. Poukázal tiež na to, že žalovaná mala požičanú

sumu od banky ešte v roku 2013, ktorá bola taktiež zabezpečená záložným právom k rodinnému
domu, ktorý vtedy vlastnila ako to deklarovala na tlačive, keď navrhovala priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov. Hoci žalovaná dom predala, ani potom nemala pravdepodobne dostatok finančných
prostriedkov, keďže sa opätovne voči banke zadlžila a svoju novú nehnuteľnosť zaťažila. Uviedol, že z
jeho pohľadu je veľmi významné, aby bolo vydané zabezpečovacie opatrenie hoci aj na takto zaťaženú

nehnuteľnosť z dôvodu, že úver nemusel byť poskytnutý do celej výšky trhovej hodnoty nehnuteľnosti,
čo by znamenalo, že sa bude môcť uspokojiť aspoň do časti svojej pohľadávky. Na strane druhej nemá
vedomosť, aký veľký úver žalovaná vzala a či nejaká reálna hodnota z tejto nehnuteľnosti by po vyplatení
úveru ostala aj pre neho, ale aspoň by mu do konca súdneho konania ostala nádej, že žalovaná by
dom nemohla len tak predať a zarobené peniaze minúť, prípadne že by nemohla svojvoľne existujúci

úver navýšiť alebo si zobrať ďalší úver, a tým len sťažiť či úplne znemožniť vymožiteľnosť judikovanej
pohľadávky. Formálnu insolventnosť žalovanej má deklarovať nielen skutočnosť, že oficiálne vlastní
len jednu nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom, ale aj jej opakované žiadosti v súdnom konaní o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Uviedol, že táto sebareprezentácia pôsobí až paradoxne vovzťahu k jej prezentovaniu sa ako úspešnej spoločníčky a konateľky obchodnej spoločnosti na webovej
stránke spoločnosti, preto sa natíska otázka, či žalovaná len vytvára ilúziu o svojej úspešnosti voči
svojim klientom alebo na druhej strane vytvára ilúziu o svojej insolventnosti len voči povinnostiam štátu,

či prípadným veriteľom, ale v skutočnosti to tak nie je. Podľa jeho názoru práve takéto ambivalentné
správanie osvedčuje pochybnosť jej správania sa voči prípadným povinnostiam svojich dlžníkov a je
dostatočným dôvodom na jeho ochranu a na vydanie zabezpečovacieho opatrenia k jej ešte formálne
existujúcemu majetku. Práve na podporu tohto tvrdenia poukázal aj na už existujúce súdne konania
voči spoločnosti, ako aj na možné trestné konanie voči nej, pričom tieto skutočnosti nemali preukazovať

marenie prípadnej exekúcie z jej strany, ale fakt, že aj toto môže svedčiť o tom, že v konaní, či v
správaní sa žalovanej nie je niečo v poriadku, čo môže podporovať celkovú domnienku o sťaženosti
výkonu exekúcie. Uviedol, že na preukázanie ohrozenia vymožiteľnosti môže postačovať aj osvedčenie
pochybnéhosprávaniasadlžníka,pričomvtejtosúvislostipoukázalajnaobdobnérozhodnutiakrajských
súdov, preto v tomto kontexte je možné založiť dôvodnosť rozhodnutia aj na správaní sa dlžníkov
v existujúcom spore alebo pred týmto sporom. Uviedol, že jeho dôvodná obava nevyplýva len z

majetkových pomerov žalovanej, ale vyplýva aj zo samotného správania sa žalovanej v celom súdnom
konaní. Poukázal na to, že predmetné súdne konanie sa vedie už od roku 2013 a žalovaná nemala nikdy
záujem predmet sporu vyriešiť nejako urýchlene alebo mimosúdne. Opísal konanie žalovanej v priebehu
prvoinštačného konania s tým, že takéto konanie je až do očí bijúce a takéto pochybné, ľahkovážne
či účelové správanie žalovanej, ktorá ako úspešná podnikateľka určite vedela čo podpisuje, a prečo

to podpisuje. Na základe uvedeného sa domnieva, že splnil všetky zákonné podmienky pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia a že jeho vydanie preto je dôvodné, vo svojom návrhu dostatočne vymedzil
predmet, na ktorom má byť zriadené záložné právo, ako aj jeho spôsobilosť. Pokiaľ ide o podmienky
osvedčenia obavy a proporcionality, mal za to, že aj tieto osvedčil jednak správaním sa žalovanej a
jednak aj tým, že nepožadoval zabezpečenie vyššie ako je hodnota peňažnej pohľadávky. Žiadal, aby

odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil zabezpečovacie
opatrenie. Zároveň požadoval trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná tak, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a rozhodol vychádzajúc plne z dôvodov vyplývajúcich zo zákona. Uviedla,

že účelové úvahy alebo neosvedčené obavy žalobcu o jej konaní nemôžu byť s poukazom na platnú
právnu úpravu dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca neosvedčil prípadné
rozhodujúce skutočnosti a iste sa tak stalo z dôvodu objektívne existujúceho skutkového stavu,
a teda faktickej neexistencie tvrdenej hrozby. Skutočnosti, ktoré by mali opodstatňovať obavu, že
prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, neexistovali a neexistujú. Poukázala na to, že súd

prvej inštancie správne skonštatoval nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného
opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Uviedla, že z obsahu súdneho
rozhodnutia a paradoxne aj z obsahu podaného odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. S odvolaním žalobcu nesúhlasila a
uviedla, že odvolací súd bude iste hodnotiť a nezávisle posudzovať len relevantné právne argumenty a

úkony týkajúce sa procesného uplatnenia nároku žalobcu a nie nepodstatné osobné invektívy uvedené
v odvolaní. Čo sa týka tvrdenia o možnom trestnom konaní, k tomu len poznamenala, že súd právo
pozná a vie, že uplatňovanie trestného práva a trestného oznámenia v tomto konaní svedčí skôr
o nedostatočnosti a absencii skutočne vecnej a najmä dôvodnej skutkovej a právnej argumentácie
žalobcu a odvolateľa vo vzťahu k jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolateľ

ani v jeho odvolaní neosvedčil dôvodnosť ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Vo vzťahu k
predloženému oceneniu trhovej hodnoty nehnuteľnosti uviedla, že si dovolí dôvodne, legitímne a priamo
od konajúceho súdu očakávať postup predloženia veci orgánom činným v trestnom konaní, keďže
„odborne spôsobilá osoba“ bez oprávnenia a povolenia vstúpila do uzamknutého rodinného domu pre
ňu neznámym spôsobom a najmä bez vopred vyžiadaného súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Záverom

poukázala na to, že aj zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôžička jej preukázateľne
poskytnutá nebola a nebola ani dlžníčkou pána F. Q., a tak nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na
tretí subjekt. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

8. Žalobca následne doručil doplnenie odvolania, v ktorom uviedol, že dňa 02.07.2021 bolo na inzertnej

stránke www.bazos.sk, v časti reality, zverejnený inzerát ohľadne predaja X-izbového rodinného domu
na X. č. X v F., ktorý je svojou polohou, umiestnením ako aj stavom v akom sa predáva identický
s domom, ktorý vlastní žalovaná. Navyše predmetný dom predáva spoločnosť B. T. s.r.o., v ktorej
je žalovaná spoločníčka a konateľka. Na základe týchto skutočností, ako aj osobným kontaktom sozáujemcom sa domnieva, že ide presne o ten dom, ktorého žalovaná je vlastníčkou a ktorého sa má
týkať aj nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia. Z uvedeného dôvodu má tak dôvodnú
obavu, že v prípade jeho úspechu v danom konaní bude prípadný výkon jeho práva a exekúcia priamo

ohrozená, pretože medzičasom žalovaná svoj dom predá. Z dôvodov uvedených v odvolaní a tiež na
základe tejto skutočnosti, ktorou sa žalovaná zbavuje svojho majetku sa domnieva, že sú naplnené
dôvody pre čo najrýchlejšie vydanie zabezpečovacieho opatrenia.

9. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že po vyžiadaní si telefónneho čísla z predmetného inzerátu

a zistení bližších informácií možno zistiť, že ide o novo dokončený, ešte neobývaný dom, ktorý vlastní
výlučne žalovaná, pričom sama pritom býva v luxusne zariadenom dome vo vlastníctve spoločnosti
postavenom na rovnakej ulici ako je jej dom. Písomne však tieto skutočnosti nie je možné predložiť,
pretože ako pomerne zdatná obchodníčka vedomá si následkov takéhoto konania a následného
možného vydania zabezpečovacieho opatrenia s prípadnými záujemcami jedná výhradne osobne a na
písomné žiadosti nereaguje. Z tohto dôvodu očakáva, že aj toto svoje konanie bude popierať. Uviedol,

že nemá iné možnosti ako riešiť svoju situáciu len prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré je v danom prípade viac než naliehavé. Poukázal na to, že žalovaná zvolila taktiku
obete a obranu „vlka prezlečeného za ovcu“, keď namiesto skutočných prostriedkov obrany používa
slová na znevažovanie a ponižovanie osoby konateľa. K uvedenému len poznamenal, že žalobcom je
právnická osoba, preto riešenie charakteru, či jeho trestnoprávnej minulosti nie je celkom na mieste

a míňa sa účelu tohto konania. V druhom rade poukázal na to, že nie je v jeho záujme brať zásluhy
žalovanej v jej podnikaní a nejako ju degradovať ako podnikateľku, či ženu, pretože sa len domáha
svojej pohľadávky, ktorú si v právnom štáte musí plniť každý subjekt práva bez ohľadu na jeho sociálne
či morálne postavenie. Uviedol, že pre neho je dôležitá najmä reálna vymožiteľnosť pohľadávky, ktorá
z peňazí, ktoré patria niekomu inému alebo ktoré žalovaná nemá na svojich účtoch nie je reálna. Aj

z toho dôvodu považuje vymoženie svojej pohľadávky za ohrozené, využíva všetky právne nástroje
na jej zabezpečenie a ochranu, a to aj za cenu, že žalovaná sa cíti byť dotknutá. Vo svojom odvolaní
poukázal len na tie skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a ktoré svedčia proti tvrdeniu a postaveniu
žalovanej a ktoré oprávnene zakladajú obavy o reálne vymoženie jeho pohľadávky, obdobne ako to
vyplýva zo spomenutých uznesení krajských súdov. Na základe uvedeného sa domnieval, že vydanie

zabezpečovacieho opatrenia je dôvodné a preto žiadal odvolací súd, aby rozhodol tak, ako to už uviedol
vo svojom odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

13.Knámietkenesprávnychskutkovýchzisteníodvolacísúdpoznamenáva,žedokazovaniejeprocesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom

zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,
ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je

významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,
ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôžebez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah
opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Uvedená odvolacia
námietka naplnená nebola.

14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Podľa § 343 ods. 1 až 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

18. Podľa § 362 ods. 2 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

19. Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

20. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre
prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť

výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy
z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.
Uvedenéznamená,žesanazákladedostupnýchdôkaznýchprostriedkovzisťujúrelevantnéskutočnosti,
pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená,
že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,

prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako
nanajvýš pravdepodobný.

21. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Z príslušných ustanovení upravujúcich a vzťahujúcich sa na inštitút

zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodiť, že predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sú: (i) návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, (ii) spôsobilý predmet záložného
práva, (iii) zriadené záložné právo má sledovať zabezpečenie peňažnej pohľadávky a (iv) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Až po kumulatívnom splnení všetkých uvedených predpokladov
môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie a posilniť tak postavenie veriteľa zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka, ktoré bude slúžiť na zabezpečenie jeho pohľadávky voči
veriteľovi, ktorá už bola alebo by mohla byť judikovaná. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť
pred začatím konania, v priebehu konania a rovnako ho môže nariadiť aj po skončení konania.22. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže
vzniknúť na základe rôznych právnych titulov, pričom spôsobilým predmetom záložného práva môžu
byť veci, práva a iné majetkové hodnoty. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má byť

konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok
trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov
zisťuje relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania.

Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou
žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom
ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš
pravdepodobný.

23. Rovnako súd musí skúmať princíp proporcionality, a teda, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere musí rozhodnutie
náležite odôvodniť. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah
do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí sa zohľadniť uvedená zásada primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

24. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skúmal,
či žalobca splnil všetky podmienky potrebné pre jeho nariadenie, pričom dospel k záveru, že tieto

neboli osvedčené, a to najmä vo vzťahu k podmienke existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Žalobca v podanom návrhu ako aj vo svojich vyjadreniach v priebehu odvolacieho konania poukazoval
najmä na správanie žalovanej, ktoré má dostatočne odôvodňovať splnenie uvedeného predpokladu
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj na to, že na nehnuteľnostiach špecifikovaných
v návrhu je už zriadené záložné právo banky, pričom v prípade žalovanej ide v podstate o jedinú

nehnuteľnosť, ktorej je vlastníčkou. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie je toho názoru, že
len samotná skutočnosť spočívajúca v zriadení záložného práva banky na dotknutú nehnuteľnosť nie
je dostatočným osvedčením ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, rovnako ani žalobcom opísané
správanie žalovanej nemožno vyhodnotiť ako správanie smerujúce k znižovaniu jej majetku, a to za
účelom zabezpečiť sťaženie alebo zmarenie uspokojenia prípadnej pohľadávky žalobcu. Žalobca v

rámci odvolacieho konania síce poukazuje na obdobné rozhodnutia krajských súdov v prípade nariadení
zabezpečovacích opatrení v prospech žalobcov ako veriteľov, a to pre správanie dlžníkov, avšak na
tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
a nemôže byť akékoľvek správanie dlžníka, ktoré nie je veriteľovi po vôli, nakoľko musí byť v danom
prípade osvedčené, že ide o správanie, resp. konanie smerujúce k znižovaniu majetku dlžníka, a to

primárne za účelom podstatného sťaženia alebo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ako už
bolo konštatované vyššie. V predmetnom prípade však žalobca neosvedčil, že na strane žalovanej k
takémuto správaniu, resp. konaniu dochádza, pritom ani prípadné trestné oznámenia, či súdne spory v
tomto štádiu konania nepreukazujú, aby v malo v blízkej budúcnosti dôjsť k zníženiu majetku žalovanej.
Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil žalobcom

podaný návrh a správne právne uzavrel, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

25. Odvolací súd si na tomto mieste ešte dovolí poukázať na to, že jedným z predpokladov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky. V predmetnom prípade súd prvej

inštancie síce vydal rozsudok, ktorým v prvom výroku zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 100.000,-
Eur s prísl. žalobcovi, avšak voči predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná,
a to aj voči uvedenému prvému výroku. Z uvedeného tak vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie
v časti uloženej povinnosti žalovanej na zaplatenie sumy ešte nenadobudol právoplatnosť, preto v
tomto štádiu konania možno konštatovať, že nedošlo ani k splneniu tejto podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

26. Vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa
XX.XX.XXXX, ktoré bolo označené ako doplnenie odvolania, odvolací súd uvádza, že na uvedenéneprihliadal, nakoľko v zmysle vyššie cit. § 364 C.s.p. bolo podané po zákonnej 15-dňovej lehote na
podanie odvolanie v rámci ktorej bolo možné odvolanie taktiež doplniť.

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, a preto priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej. O výške priznanej náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).