Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010170
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1614010170.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DenisyMészárosovejasudcov
JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného S. C.Á. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného
a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2014 zo dňa 30.03.2015 na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v
celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2014 zo dňa 30.03.2015 bol obžalovaný S. C.
uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že
spoločne už s právoplatne odsúdeným Z.Š. K. v nočných hodinách zo 14.05.2013 na deň 15.05.2013
prišli po predchádzajúcej vzájomnej dohode k oplotenému areálu spol. Q. L. C. B..K.., na D. V.. Č.. XX N.
Z., kde presne nezisteným predmetom rozstrihli oplotenie vo výške asi 1 meter od zeme, ktorým vnikol S.

C. do predmetného areálu, potom mu cez tento otvor postupne Z. K. podal najmenej 4 kanistre, pričom S.
C. podišiel k odstavenému traktoru zn. T. XXXXX U., oranžovej farby, G.: C. XXXAN, na ktorom odstránil
viečko na nádrži a do prinesených kanistrov vyčerpal 176l nafty, ktoré zaniesol späť k prestrihnutému
plotu a podal Z. K., následne takto vyčerpali z nádrže nákladného vozidla zn. V. V. XXXX, oranžovej
farby, G.: C. XXXDS, ešte 120l nafty, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej spol. Q. L. C.
B..K.. škodu krádežou v celkovej výške 432,55 € a škodu poškodením pletiva vo výške 26,- €.

a z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že
obvinený S. C. dňa 09.12.2012 v čase približne o 23.00 hod v obci Plavecký Štvrtok na Hlavnej
ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. X., N.: R., šedej metalízy, G.: C. XXXZR pridelené
osobnému motorovému vozidlu zn. M. G., zelenej farby, N.: E., ktorému počas jazdy na strane

vodiča svietilo parkovacie svetlo, a preto bol hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ
Bratislava zastavený a kontrolovaný, a následne v dôsledku podozrenia z predchádzajúceho požitia
omamnej alebo psychotropnej látky predvedený na lekárske vyšetrenie, počas čoho hliadka spozorovala
vo vrecku bundy, ktorú mal obvinený na sebe, igelitové vrecko obsahujúce 6 ks priesvitných
plastových zatavených striekačiek modrej farby a 4 ks injekčných striekačiek s oranžovými krytmi v
menšom vrecku, o ktorých bolo zistené, že obsahujú biely kryštalický materiál s hmotnosťou 71 mg

s koncentráciou 77,6% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 1 až 6 obvykle jednorazovým
dávkam drogy a svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 17 mg s priemernou koncentráciou79,1% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom
metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona číslo 139/1998 Z.z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) rokov.

Zároveň bol okresným súdom zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/33/2013 z

24.05.2013 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bol poškodený Q. L. C. B..K.. C., Č. X, P. XXX XXX XX s nárokom na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obžalovaný
S. C.. Odvolanie smeruje proti výroku o vine vo vzťahu k obidvom skutkom. Prvostupňový rozsudok bol
napadnutý aj odvolaním poškodeného

V odôvodnení odvolania obžalovaný zastáva názor, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa,
neodôvodňuje záver o uznaní viny z prečinu krádeže spolupáchateľstvom. Pokiaľ ide o dôkazy vykonané
súdom prvého stupňa, je potrebné predovšetkým uviesť, že výsluchy svedkov G. U. a B. U. zo dňa
15.12.2014 k okolnostiam, za ktorých sa mal obžalovaný pri „vyťažovaní“ na úradný záznam priznať aj
k spáchaniu dotknutého skutku, považuje za neprijateľné a nezákonné a to pre ich rozpor s príslušnými

ustanoveniamiTrestnéhoporiadkuupravujúcimivedeniedokazovania.Ichrealizáciousatotižnahrádzali
výpovede osôb, ktoré mohli mať možnosť' spáchanie dotknutého skutku, resp. jeho páchateľa vidieť
alebo inak vnímať. Za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať vinu zo spáchania dotknutého skutku,
nemožno podľa názoru obžalovaného považovať ani výpovede údajného spolupáchateľa Z. K., ktorými
prvostupňový súd odôvodňuje správnosť výroku o vine obžalovaného.

Okrem zrejmých skutkových rozporov, ktoré z výpovedí Z. K. vyplývajú, je podľa obžalovaného
potrebné upriamiť pozornosť odvolacieho súdu najmä na tú časť jeho výpovede, v ktorej sa vyjadruje k
okolnostiam, za ktorých sa mal priznať k spáchaniu dotknutého skutku. Malo mu byť pri jeho priznaní
na polícii povedané, že C. už všetko povedal a keď sa ku všetkému dozná, bude vo veci figurovať iba

ako svedok. Uvedené skutočnosti vážne spochybňujú pravdivosť výpovedí Z. K. o tom, že dotknutý
skutok spáchal spolu s obžalovaným tak, ako o tom vypovedal. Súd prvého stupňa pritom nevykonal
žiadne iné ďalšie dôkazy, ktorými by tieto závažné nedostatky, spochybňujúce správnosť ním zisteného
skutkového stavu, náležite odstránil. S ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchanie dotknutého
skutku poprel a neexistuje ani žiadny iný dôkaz, ktorý by ho priamo alebo nepriamo usvedčoval z účasti

na jeho spáchaní, považuje výrok o vine a súčasne aj o výrok treste, ktorý má vo výroku o vine svoj
podklad, za nesprávne.

Rovnako je podľa názoru obžalovaného nesprávny aj výrok napadnutého rozsudku o jeho vine zo
spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držania a obchodovania s nimi. Napriek tomu, že obžalovaný už v prípravnom konaní a následne
aj v konaní pred súdom prvého stupňa argumentoval, že drogy mali byť u neho nájdené na základe
nezákonne vykonanej osobnej prehliadky členmi pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorá je pre
účely trestného konania ako dôkaz nepoužiteľná, prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku s jeho
tvrdeniamidôkladnenevysporiadal.Zdokazovaniavykonanéhovprvostupňovomkonaníjevšakzrejmé,

že drogy nemohli byť u obžalovaného spozorované pri jeho prevoze na vyšetrenie tak, ako to uvádza
prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v igelitovom vrecku vyčnievajúcom z bundy
klienta. Takýto záver jednoznačne vyplýva aj z výpovede svedka Z. Z.Š. na hlavnom pojednávaní, podľa
ktorej v čase zastavenia motorového vozidla v obci Plavecký Štvrtok boli prítomné dve hliadky PMJ, ato hliadka PMJ Fatra 49 v zložení Z. B. E. a hliadka PMJ Fatra 47 v zložení C. B. E.. Úkony týkajúce sa
vydania drog mal v súlade s touto výpoveďou vykonávať s obžalovaným výlučne E., teda člen hliadky
PMJ Fatra 47, ktorá mala byť prítomná len pri úkonoch vykonávaných v Plaveckom Štvrtku, pričom

ďalšie úkony s obžalovaným, vrátane jeho prevozu na vyšetrenie, už mala realizovať len hliadka PMJ
Fatra 49 v zložení Z. B. E.. K. Z. vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že si nepamätá, či robili klientovi aj
podrobnútelesnúprehliadku,čoskôrnasvedčujepravdivostitvrdeniaobžalovaného,žebolpozastavení
motorového vozidla v Plaveckom Štvrtku podrobený osobnej prehliadke (nie bezpečnostnej prehliadke
v zmysle Zákona o Policajnom zbore) vykonanej členmi PMJ, teda osobami, ktoré na vykonanie

takéhoto úkonu neboli oprávnené. V prospech argumentácie, podľa ktorej mohli byť drogy nájdené
u obžalovaného výlučne pri jeho prehliadke vykonanej členmi PMJ po zastavení motorového vozidla
už v Plaveckom Štvrtku, svedčí aj výpoveď svedka Z. C. na hlavnom pojednávaní, podľa ktorej mali
členovia PMJ vykonať bezpečnostnú prehliadku, pri ktorej zistili, že podozrivý má v šatstve nejakú
vec, ktorú dobrovoľne nevydal, preto bol vykonaný procesný úkon - odňatie veci. Súd prvého stupňa
pritom opakovane zamietol návrh klienta na vykonanie výsluchu svedka E. a následne skonštatoval v

odôvodnení napadnutého rozsudku súlad postupu orgánov prípravného konania so zákonom.

Rozsudok je podľa obhajoby založený na nesprávnom zistení skutku, nakoľko prvostupňový súd
nesprávne vyhodnotil dôkazy.

Poškodený v dôvodoch odvolania namieta výrok o odkázaní poškodeného s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Poukazuje na to, že v zmysle § 46 ods. 1 Tr. poriadku je
súd povinný rozhodnúť v odsudzujúcom rozsudku aj o nároku o náhrade škody ak bol tento riadne
uplatnený.PoškodenýsiprvýkrátuplatnilajvyčíslilškoduatotopísomneoznámilOkresnémuriaditeľstvu
PZ Bratislava - okolie dňa 20.05.2013. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2014 samosudca nárok

poškodeného riadne oboznámil. Znamená to, že poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne
a včas. Tým boli splnené zákonné predpoklady na priznanie nároku na náhradu škody v zmysle § 287
ods. 1 Tr. poriadku. Postup podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý aplikoval súd prvého stupňa prichádza
do úvahy iba za predpokladu, že podľa výsledku dokazovania nie je daný podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreba trestného stíhania a predĺžilo by ho. Poškodený
pritom poskytol súdu podklady preukazujúce výšku uplatňovanej škody na hlavnom pojednávaní dňa
15.12.2014, predložením listinných dôkazov - denných záznamov o výkonoch vozidla - mechanizmu
a záznamu o prevádzke stroja. Z týchto dôkazov vyplynul jednoznačný záver, pokiaľ ide o výšku
spôsobenej škody, ktorá bola stanovená sumou 458,55,-€.

Poškodený ďalej uvádza, že ak mal súd za to, že predložené dôkazy nie sú dostatočným podkladom pre
vyslovenia povinnosti na náhradu škody, mal poškodeného na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať ho na
doplnenie dokazovania. V priebehu konania však ani súd ani obžalovaný tieto dôkazy nespochybňovali,
z čoho poškodený vyvodil, že ich súd považuje za dostatočné a riadne preukazujúce výšku spôsobenej

škody.

Na podklade vyššie uvedených argumentov, navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok
postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. poriadku v časti o výroku o náhrade škody a postupom podľa
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodnúť o uložení povinnosti na náhradu škody v zmysle § 287 ods. 1 Tr.

poriadku.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len v tom prípade,

ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil
odvolací súd, že okresný súd sa dopustil procesných chýb a navyše vo veci rozhodol na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu predčasne.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba

urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s
neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Okresný súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami, dopustil sa podstatných chýb

konania, ktoré predchádzali napadnutým výrokom rozsudku a ktoré spôsobili nesprávnosť rozsudku
a zároveň rozhodol predčasne na základe nejasných a neúplných skutkových zistení, pričom sa
nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Dokazovanie v prípravnom konaní
a najmä na hlavnom pojednávaní nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a dôsledne tak, aby
umožnilo dospieť k presvedčivým a jednoznačným záverom a zároveň postupom okresného súdu došlo

k porušeniu viacerých ustanovení Trestného poriadku.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný S. C. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 20.05.2014 stíhaný

pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom
základe uvedenom v bode 1/ napadnutého rozsudku. Obžaloba bola súčasne podaná aj na Z. K., ktorý
bol za tento skutok právoplatne odsúdený.

Dňa 12.05.2014 bola Okresnou prokuratúrou Malacky podaná obžaloba na S. C. pre prečin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bode 2/ napadnutého rozsudku.

Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 02.06.2014 sp. zn. 2T 50/2014 boli obidve veci
obžalovaného spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 2T 47/2014.

Vo veci bol dňa 19.08.2014 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný S. C. uznaný vinným z
obidvoch žalovaných skutkov a bol mu uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šesť rokov. Zároveň

bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.05.2013 sp. zn. 0T
33/2013.

Obžalovaný Z. K. bol uznaný vinným zo skutku, ktorý je uvedený v bode 1/ rozsudku a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

šestnásť mesiacov.

Voči obžalovanému Z. K. nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť dňa 05.09.2014 a obžalovaný S. C.
podalprotitrestnémurozkazuodpor.Súdprvéhostupňapretourčilvovecitermínhlavnéhopojednávaniaa vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkov
Z.. G. U., C.. B. U., Z. Z.Š., S. E., Z.. Z. C., T. P.. B. E., prečítaním výpovede svedkyne A. Q., Z. K. a
prečítaním listinných dôkazov.

Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku sa pri uznaní viny opieral okresný súd o výpoveď Z. K. a
svedkyne A. Q.. Obžalovaný S. C. odmietol ku skutku vypovedať tak v prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní.

Vychádzajúc z dôkazov vykonaných k tomuto skutku je nutné konštatovať, že dokazovanie nebolo
vykonané v dostatočnom rozsahu a zároveň nebolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom. Na
hlavnom pojednávaní dňa 15.12.2014 bol ako svedok prítomný aj bývalý spoluobžalovaný Z. K., ktorý
po zákonnom poučení využil možnosť odmietnuť výpoveď. Samosudca okresného súdu pôvodne
odmietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede Z. K. z prípravného konania v procesnom postavení
obvineného, avšak na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2015 jeho výpoveď (ako obvineného) postupom

podľa § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku prečítal.

Takýto postup okresného súdu je neakceptovateľný pre zjavný rozpor s ustanovením § 263 ods. 3
písm. c/ Tr. poriadku. Svedok, ktorý bol pôvodne obvinený, resp. je obvinený z účasti na trestnom
čine obvineného, vo veci ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr.

poriadku, a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo samostatne. Ak svedok
toto svoje právo využije, jeho skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadok
prečítať na hlavnom pojednávaní (R 14/2012). Súčasne je nutné v tejto súvislosti upozorniť súd prvého
stupňa na zásadu, ktorá platí v ustálenej súdnej praxi a týka sa čítania skoršej výpovede z dôvodu
odstraňovania rozporov a tiež z dôvodu odmietnutia výpovede. Ak na hlavnom pojednávaní vypovedá

určitáosobaaodmietnevypovedaťalebosazásadnýmspôsobomodchyľujeodsvojejskoršejvýpovede,
možno jej skoršiu výpoveď čítať iba za predpokladu, že ide o výpoveď uskutočnenú v rovnakom
procesnom postavení. Znamená to teda, že ak bol Z. K. vypočúvaný ako svedok, nemohla byť prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania v procesnom postavení obvineného. Navyše krajský súd znovu
zdôrazňuje, že ak ide o osobu bývalého spoluobvineného (aktuálne už právoplatne odsúdeného), takáto

osoba má vždy právo odmietnuť výpoveď, čo vylučuje použitie § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku.

Po zhrnutí uvedených teoretických východísk možno uzavrieť, že okresným súdom prečítaná výpoveď
Z. K. z prípravného konania je nepoužiteľná a nemožno z nej pri uznaní viny obžalovaného S. C. vôbec
vychádzať.

Usvedčujúcim dôkazom je podľa napadnutého rozsudku aj výpoveď svedkyne A. Q., ktorá však
neuviedla žiadne informácie k osobám, ktoré sa mali dopustiť krádeže pohonných hmôt v objekte
poškodeného. Žiadne podozrivé osoby pri prehliadke objektu nevidela a až ráno si všimla dieru v plote.
K okolnostiam vykonania krádeže sa teda svedkyňa vôbec nevyjadrila.

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ prvostupňového rozsudku, obžalovaný S. C. aj v tomto prípade odmietol
k veci vypovedať tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Navrhol iba vykonanie
dôkazov, konkrétne výsluchy svedkov Z. Z. B. S. E..

Svedok Z. Z. v rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní najpodrobnejšie popísal priebeh zákroku,
ktorý bol vykonaný s obžalovaným S. C.. Ostatní svedkovia, ktorí boli členmi policajných hliadok
vypovedali ku skutku stručnejšie, odvolávajúc sa na dlhší časový odstup od zákroku, zhodne odkázali
na informácie, ktoré uviedli do úradného záznamu, ktorý bol spísaný bezprostredne po udalosti. Svedok
Mgr. Z. C. vypovedal k úkonom, ktoré súviseli s odňatím veci obžalovanému S. C., ku ktorému došlo

na Obvodnom oddelení PZ v Stupave.

Okresný súd vychádza predovšetkým z uvedených svedeckých výpovedí pri odôvodnení svojho výroku
o uznaní viny obžalovaného za skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku. Odvolací súd nepovažuje v
tejto fáze konania za potrebné bližšie analyzovať obsah spomenutých svedeckých výpovedí vzhľadom

k tomu, že tieto nie sú použiteľné ako dôkaz z dôvodu procesných pochybení pri vykonávaní výsluchov
svedkov na hlavnom pojednávaní.Vo vzťahu ku všetkým vykonaným výsluchom svedkov na hlavnom pojednávaní je potrebné vytknúť
okresnému súdu, že zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by svedkovia boli pred samotnou
výpoveďou riadne poučení, tak ako to prikazuje Trestný poriadok v ustanoveniach § 130, § 131 ods. 1,

§ 132 teda o práve odoprieť výpoveď, o význame svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej
prísahyresp.krivejvýpovede(trestnýčinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346Trestnéhozákona).

Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vyplýva iba to, že svedkovia zložili prísahu podľa § 265 ods. 1,
ods. 2 Tr. poriadku, ale nevyplýva z nich, že by svedkovia boli zákonným spôsobom poučení. Žiadny

z vypočúvaných svedkov nebol podľa zápisníc o hlavnom pojednávaní vôbec poučený o povinnosti
vypovedať, o význame svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej prísahy a krivej výpovede.
O práve odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku je pritom nutné poučiť svedka vždy (R
52/1977), t. j. každého svedka, čo prvostupňový súd nerešpektoval. Jediným svedkom, ktorý bol správne
poučený o práve odmietnuť výpoveď (z dôvodu, že ide o bývalého spoluobvineného S. C.), C. Z. K.,
ktorý toto právo aj využil a okresný súd následne posúdil jeho odmietnutie výpovede ako bez oprávnenia.

Uvedený postup, ako aj naň nadväzujúce prečítanie výpovede obvineného z prípravného konania je
v rozpore so zákonom z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

Podľazásadybezprostrednostiustanovenejv§2ods.19Tr.poriadku(ktoréjerozvedenéajvustanovení

§ 278 ods. 2 Tr. poriadku) smie súd pri rozhodovaní prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní
vykonané. Je zrejmé, že musí ísť o zákonne vykonané dôkazy tak, ako to ustanovuje zásada stíhania len
zo zákonných dôvodov, ktorá je považovaná za primárnu zásadu trestného konania a ktorej súčasťou
je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní v predsúdnom konaní a súdu v konaní pred súdom
dodržiavať postup ustanovený Trestným poriadkom.

Z uvedeného potom vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní takým
spôsobom, že výsluchy svedkov neboli uskutočnené zákonným spôsobom a došlo zásadným spôsobom
k porušeniu zásad ústnosti a bezprostrednosti, pričom prvostupňová súd svoje rozhodnutie založil na
taktovykonanýchdôkazoch.Vzhľadomnavyššieopísanépochybeniapriichvykonávaní,sútietodôkazy

nepoužiteľné a nie je možné na ne prihliadať.

Na podklade vyššie uvedených zistení musel odvolací súd pristúpiť k zrušeniu prvostupňového rozsudku
v celom rozsahu a vráteniu veci okresnému súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol, a to bez ohľadu
na dôvody uvádzané obžalovaným v odvolaní, ktoré vzhľadom na zistený nesprávny procesný postup

prvostupňového súdu pri vykonávaní dôkazov nemohol odvolací z vecného hľadiska ani posudzovať.

Po vrátení veci bude prvostupňový súd povinný vec opätovne prejednať na hlavnom pojednávaní,
vykonať znovu výsluchy všetkých svedkov pri dôslednom dodržaní procesného postupu pri vykonávaní
dôkazov na hlavnom pojednávaní, ktorý je upravený Trestným poriadkom. Je potrebné dôslednejšie sa

zaoberať aj obranou obžalovaného a v odôvodnení rozhodnutia sa náležite vysporiadať s jednotlivými
dôkazmi a uviesť, akými právnymi úvahami sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Záverom považuje krajský súd za potrebné reagovať aj na dôvody odvolania podaného poškodeným vo

vzťahu k výroku o náhrade škody (skutok v bode 1/ rozsudku). Bez ohľadu na zistené procesné vady
postupu, ktorý predchádzal prijatiu prvostupňového rozhodnutia je nutné konštatovať opodstatnenosť
všetkých odvolacích námietok prednesených poškodeným. Je na mieste súhlasiť s tvrdením, že nárok
na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas a v konaní pred súdom boli do spisu založené listinné
dôkazy preukazujúce výšku uplatneného nároku. Vo všeobecnosti je tiež potrebné mať na zreteli, že

ak súd žiadnym spôsobom nepozmení znenie skutkovej vety a akceptuje už ustálenú výšku škody na
podklade údajov od poškodeného a nedôjde v priebehu konania ani k čiastočnej úhrade škody alebo
vráteniu veci, je za predpokladu uznania viny ťažko akceptovateľné odkázanie poškodeného s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie. V žiadnom prípade nemôže byť dôvodom na využitie
postupupodľa§288ods.1Tr.poriadkuchýbajúciúdajocenenafty(mimochodomuvedenýpoškodeným

užvprípravnomkonaní),ktorýjesúdomvdnešnejdobevzhľadomnavšeobecnúdostupnosťobdobných
údajov okamžite overiteľný (napríklad prostredníctvom údajov z internetu).Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.