Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010170
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1614010170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DenisyMészárosovejasudcov

JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného S. C. pre prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2014 zo dňa 25.04.2016 na verejnom
zasadnutí konanom dňa 22. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v časti, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. poriadku sa obžalovaný

S. C., H.. XX.XX.XXXX N. C., R. C. N. XX, C.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Z. zo dňa 12.05.2014 sp. zn. 1Pv 925/12/1106 pre prečin
nedovolenejvýrobyomamnýcha psychotropnýchlátok,jedovaprekurzorov,ichdržaniaaobchodovania
s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že
dňa 09.12.2012 v čase približne o 23,00 hod v obci S. Š. na D. V. viedol osobné motorové vozidlo zn. Š.
X., VIN:R., šedej metalízy, EČV: C. XXXZR pridelené osobnému motorovému vozidlu zn. M. G. zelenej
farby, VIN: E., ktorému počas jazdy na strane vodiča svietilo parkovacie svetlo, a preto bol hliadkou
Pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Bratislava zastavený a kontrolovaný, a následne v dôsledku

podozrenia z predchádzajúceho požitia omamnej alebo psychotropnej látky predvedený na lekárske
vyšetrenie, počas čoho hliadka spozorovala vo vrecku bundy, ktorú mal obvinený na sebe, igelitové
vrecko obsahujúce 6 ks priesvitných plastových zatavených striekačiek modrej farby a 4 ks injekčných
striekačiek s oranžovými krytmi v menšom vrecku, o ktorých bolo zistené, že obsahujú biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 71 mg s koncentráciou 77,6 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá
1 až 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 17 mg s
priemernou koncentráciou 79,1% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej

dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona číslo
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov,
nakoľko skutok nie je trestným činom.

II.
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T 47/2014 zo dňa 25.04.2016 pod bodom I./ bol
obžalovaný S. C. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom
základe, že
dňa 09.12.2012 v čase približne o 23,00 hod v obci S. N. na D. ulici viedol osobné motorové vozidlo
zn. N. X., N.: R šedej metalízy, evidenčné číslo BA XXXZR, pridelené osobnému motorovému vozidlu
zn. M. G. zelenej farby, N.: E ktorému počas jazdy na strane vodiča svietilo parkovacie svetlo, a
preto bol hliadkou S. motorizovanej jednotky PZ C. zastavený a kontrolovaný, a následne v dôsledku

podozrenia z predchádzajúceho požitia omamnej alebo psychotropnej látky predvedený na lekárske
vyšetrenie, počas čoho hliadka spozorovala vo vrecku bundy, ktorú mal obvinený na sebe, igelitové
vrecko obsahujúce 6 ks priesvitných plastových zatavených striekačiek modrej farby a 4 ks injekčných
striekačiek s oranžovými krytmi v menšom vrecku, o ktorých bolo zistené, že obsahujú biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 71 mg s koncentráciou 77,6 % hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá

1 až 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 17 mg s
priemernou koncentráciou 79,1% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej
dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona číslo
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 42 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 27 (dvadsaťsedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) rokov.

Zároveň bol okresným súdom zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/33/2013 z

24.05.2013 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pod bodom II./ citovaného rozsudku bol obžalovaný S. C. podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodený
spod obžaloby X. prokuratúry Malacky sp. zn. 2Pv 498/13/1106 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
v nočných hodinách zo dňa 14.05.2013 na deň 15.05.2013 prišiel po predchádzajúcej vzájomnej dohode
s ďalšou osobou k oplotenému areálu spoločnosti Q. cesty C., a.s., na D. ulici č. XX v Z., kde presne
nezisteným predmetom rozstrihli oplotenie vo výške asi 1 meter od zeme, ktorým vnikol S. C. do
predmetného areálu, potom mu cez tento otvor postupne Z. K. podal najmenej 4 kanistre, pričom S. C.

podišiel k odstavenému traktoru zn. T. XXXXX U., oranžovej farby, G.: BA XXXAN, na ktorom odstránil
viečko na nádrži a do prinesených kanistrov vyčerpal XXXl nafty, ktoré zaniesol späť k prestrihnutému
plotu a podal Z. K., následne takto vyčerpali z nádrže vozidla zn. V. U XXXX, oranžovej farby, G.: BA
XXXDS, ešte 120l nafty, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej spoločnosti Q. cesty C., a.s.,
škodu krádežou v celkovej výške XXX,XX Eur a škodu poškodením pletiva vo výške 26,- Eur, nakoľko

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bol poškodený Q. cesty C. a.s. C., U. 6, P. XXX XXX XX s nárokom na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolania obžalovaný
S. C. a prokurátor.

Odvolanie obžalovaného smeruje proti výrokom o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré vydaniu rozsudku
predchádzalo. Odvolanie bolo odôvodnené podaním obhajkyne obžalovaného, ako aj samostatným

podaním obžalovaného S. C..V odôvodnení odvolania obžalovaný vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu, ktorý sa opiera
pri uznaní viny o výpovede svedkov Z.. Z. C., Z. Z. a Z.. Q. E.. Z týchto výpovedí malo podľa okresného

súdu vyplynúť, že hliadky S. zastavili obžalovaného z toho dôvodu, že na jeho motorovom vozidle
nesvietilo parkovacie svetlo. Následne malo dôjsť ku vzniku podozrenia z požitia omamnej látky a
k predvedeniu obžalovaného na lekárske vyšetrenie. Počas tohto prevozu mali policajti spozorovať
igelitové vrecko s obsahom injekčných striekačiek, čo bolo dôvodom jeho predvedenia na OO PZ
Stupava, kde malo dôjsť postupom podľa § 91 ods. 1 Tr. poriadku k odňatiu veci.

V konaní pred súdom rovnako ani v prípravnom konaní nebol vzatý do úvahy argument obžalovaného,
že drogy boli u neho nájdené v rámci nezákonne vykonanej osobnej prehliadky. Napriek tomu,
že obžalovaný už v prípravnom konaní a následne aj v konaní pred súdom prvého stupňa týmto
argumentoval a tvrdil, že ide o dôkaz nepoužiteľný, prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku s
jeho tvrdeniami dôkladne nevysporiadal. Z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní je však

zrejmé, že drogy nemohli byť u obžalovaného spozorované pri jeho prevoze na vyšetrenie tak, ako to
uvádza prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v igelitovom vrecku vyčnievajúcom z
bundy obžalovaného.

Svedok Z. vo svojej výpovedi uviedol, že počas kontroly osoby a počas úkonov s osobou bolo

spozorované,žemávovreckuvetrovkyveľkýigelitovýsáčokavňomsanachádzaloniekoľkoplastových
zatavených striekačiek. Bolo tiež vidno, že v striekačkách je biely kryštalický prášok, ktorý pripomínal
omamnúlátku.OdňatievecimalpritomvykonaťsvedokC.potom,čomumalbyťobžalovanýodovzdaný,
čiže svedkovia Z. a E. nemali ako zistiť, čo má obžalovaný vo vrecku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 15.12.2014 svedok Z. uviedol, že pokiaľ ide o drogy, spomína si, že v
tomto mal konať kolega Q. E.. Naopak na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2016 si už zdôraznil, že ich
hliadka žiadne drogy neodnímala a podľa jemu dostupných údajov drogy odňal obžalovanému poverený
príslušník so súhlasom prokurátora.

Podľa tvrdení obžalovaného bola osobná prehliadka vykonaná priamo na mieste činu, kde bol zistený
aj obsah vrecka v bunde a to bol dôvod, prečo sa s ním policajti rozhodli ísť do nemocnice.

Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania sa ďalej opiera o rozhodovaciu prax pokiaľ ide o posudzovanie
dôvodnosti vykonania prehliadky osoby v zmysle § 22 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, pričom

konkrétne definuje postup, akým spôsobom majú príslušné orgány pristúpiť k vykonaniu služobného
zákroku podľa zákona o policajnom zbore, za akých podmienok a tiež rieši otázku, kedy je nevyhnutné
postupovať podľa Trestného poriadku, ktorý je v pomere špeciality Zákonu o Policajnom zbore

Obžalovaný zastáva názor, že v jeho prípade súd vychádzal pri uznaní viny z dôkazov získaných

nezákonným spôsobom, nakoľko za nezákonný sa považuje aj každý ďalší dôkaz získaný na základe
nezákonného postupu v zmysle teórie plodov z otráveného stromu. S najväčšou pravdepodobnosťou
odňatiu veci predchádzal nezákonný postup policajtov vo forme osobnej prehliadky, ktorá bola nazvaná
bezpečnostnou prehliadkou a s ktorou súhlas prokurátora nebol daný, inak by totiž nebolo možné vpred
zistiť, čo sa v sáčku u obžalovaného nachádzalo.

V dôvodoch odvolania, ktoré podal sám obžalovaný S. C. uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
podaním svojej obhajkyne a ňou podané dôvody odvolania dopĺňa nasledovne:

Obžalovaný hneď v úvode pripomína, že doposiaľ k veci nevypovedal z dôvodu, že priebeh konania je

poznačená neprocesnosťou. Ku skutku zo dňa 09.12.2012 uviedol, že je nepravdivé tvrdenie o zlom
technickom stave vozidla, ktorý bol dôvodom zastavenia vozidla hliadkou PMJ. Vozidlo bolo v tom čase
pripravené na technickú prehliadku. Potom, čo bol zastavený, bola vykonaná jednak prehliadka vozidla
a tak isto bola vykonaná jeho osobná prehliadka, počas ktorej stál druhý policajt s pištoľou v ruke pri
ňom. Počas tejto prehliadky mu z vnútorného vrecka bundy vytiahol sáčok a povedal o ňom, že je

drogový díler. Podľa obžalovaného nebolo vidieť čo presne sa vo vrecku nachádza a keď sa bránil
proti označeniu, že je drogovým dílerom, chceli ho policajti ťahať do lesa. Policajt Z. sa ho zastal a
povedal kolegom, aby nerobili hlúposti. Policajti prelustrovali aj jeho auto a zistili, že všetko je v poriadku.
Potom čo mal negatívnu dychovú skúšku, vyzvali ho na odber krvi, s čím on súhlasil a mal uzamknúťvozidlo. Absolvoval vyšetrenie v nemocnici na B. a potom ho zobrali na OO PZ K., kde ho odovzdali
vyšetrovateľovi.

Obžalovaný vytýka okresnému súdu, že v rámci nesprávneho procesného postupu mu nebol vôbec
doručený prvý rozsudok okresného súdu zo dňa 30.03.2015. Obžalovaný vyjadruje aj nesúhlas s tým,
že bol napriek nejasnej dôkaznej situácii vydaný trestný rozkaz, čo nie je v súlade s Trestným poriadkom
a ani Ústavou Slovenskej republiky.

Obvinenie z prechovávania drog stojí podľa obžalovaného výlučne na výpovediach policajtov, pričom
podľa ustálenej judikatúry je zrejmé, že výpovede policajtov, ako svedkov, v prípade ak boli činní ako
zasahujúci policajti, nie je zlučiteľné s procesným postupom.

Obžalovaný vyslovuje predpoklad, že krajský súd vezme do úvahy všetky nedostatky, ktoré boli
spôsobené procesným postupom okresného súdu, napr. že obžalovanému nebolo umožnené vyjadriť sa

k výpovediam svedkov na hlavnom pojednávaní a tiež to, že napriek jasnému ustanoveniu zákona nebol
priebeh pojednávania nahrávaný. Okresný súd sa podľa názoru obžalovaného vôbec nevysporiadal s
predloženými dôkazmi zákonným spôsobom a aj odôvodnenie rozsudku pripomína svojvôľu.

Krajskému súdu v závere navrhol, aby zrušil rozsudok okresného súdu a v celom rozsahu ho spod

obžaloby oslobodil.

Odvolanie prokurátora smeruje proti oslobodzujúcemu výroku rozsudku a bolo odôvodnené písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.06.2016.

Okresný prokurátor vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý po doplnení
dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu a vypustení výpovede spolupáchateľa Z. K. z
dôkazného materiálu, prijal oslobodzujúci výrok.

Prokurátor trvá na tom, že výpoveď Z. K. z prípravného konania mohla byť na hlavnom pojednávaní

prečítaná a tento svoj názor opiera o ustanovenie § 263 ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku, kedy obe tieto
ustanovenia spadajú pod dokazovanie výsluchom svedka v spojení so skutočnosťou, že v odseku 3 je
výslovne uvedená možnosť čítania zápisnice o výsluchu spoluobžalovaného. Vzhľadom k tomu, že je
v tomto ustanovení uvedená osoba spoluobžalovaného je zrejmé, že zákonodarca rátal s možnosťou
zmeny procesného postavenia spoluobžalovaného z prípravného konania na postavenie svedka.

Aplikovanie ustanovenia § 263 ods. 3 Tr. poriadku v súvislosti so zmenou procesného postavenia
spoluobžalovaného na hlavnom pojednávaní konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2Tdo/2/2010.

Nemožno v tejto súvislosti prehliadať, že citované ustanovenie považuje zápisnicu o výpovedi
spoluobžalovaného a svedka za rovnocenné, čím analogicky možno vzťahovať podmienky uvedené

v odseku 4, vzťahujúce sa k čítaniu výpovede svedka, aj na situáciu, keď svedkom je bývalý
spoluobžalovaný.

Uvedenú právnu úvahu podporuje aj znenie ustanovenia § 263 ods. 4 Tr. poriadku, z ktorého nevyplýva,
že osoba ktorej zápisnica sa má čítať, má byť pred výsluchom do zápisnice poučená podľa § 130

Tr. poriadku. Podmienka využitia práva odmietnuť vypovedať podľa § 130 Tr. poriadku sa teda týka
len hlavného pojednávania. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že právo odmietnuť vypovedať je u
obvineného koncipované omnoho širšie ako u svedka, čím podmienku poučenia o tomto práve možno v
prípade zmeny procesného postavenia spoluobžalovaného na svedka považovať za splnenú, pričom ani
obvinenýnemôžekrivoobviniťinúosobu,pretožebysatýmrovnakoakosvedok,dopustiltrestnéhočinu.

Prokurátor ďalej konštatuje, že Z. K., mal v prípravnom konaní procesné postavenie obvineného a bol
riadnepoučenýpodľa§34Tr.poriadkuatotoprávonevyužil.Taktiežbolasplnenápožiadavkavykonania
výsluchu zákonným spôsobom.

Podľa názoru prokurátora, ak by sa postup, ktorý okresný súd zvolil súc zviazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, stal obvyklou súdnou praxou, smeroval by pravdepodobne k tomu, že osoba, ktorá
sa v prípravnom konaní prizná a spolupracuje bude odsúdená, avšak trestné stíhanie toho, kto je
označený ako spolupáchateľ, skončí zastavením trestného stíhania, či oslobodením spod obžaloby vdôsledku dôkaznej núdze. Aby sa dalo takejto situácii predchádzať bol by napr. prokurátor nútený k
plošnému podávaniu odporov v skupinových veciach, čo by viedlo samozrejme vždy k vykonávaniu
hlavného pojednávania. Pri takto nastavenom prílišnom formalizme v procesných otázkach, mnohokrát

pre obvineného aj bezvýznamných, avšak v konečnom dôsledku majúci zásadný vplyv na rozhodovanie
súdov o vine alebo nevine, sa v poslednej dobe dostáva hmotnoprávna stránka trestného konania aj z
pohľadu samotnej spravodlivosti na absolútny okraj záujmov spoločnosti.

Čo sa týka právnej kvalifikácie prokurátor sa nestotožňuje s kvalifikáciou podľa § 212 ods. 2 písm.

a/ Tr. zákona, nakoľko je skutok potrebné kvalifikovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zákona. Sprísnenie kvalifikácie sa opiera o aplikáciu zásady, podľa ktorej ak je jednočinný
súbeh dvoch alebo viacerých trestných činom podľa znakov ich základných skutkových podstát možný,
avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci
súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby len pri
aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate

zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe. Keďže ide o ten istý čin a tú istú
skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje
výber právnej kvalifikácie trestného činu.

Odkazujúc na všetky uvedené argumenty navrhol prokurátor zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu

v jeho oslobodzujúcej časti postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. poriadku a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie obžalovaného navrhol prokurátor
ako nedôvodné zamietnuť.

K odvolaniam obžalovaného i prokurátora podal svoje vyjadrenie poškodený.

Poškodený považuje rozsudok Okresného súdu Malacky v jeho odsudzujúcej časti za zákonný a
dôvodný. Rovnako ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia súdu, považuje poškodený
za zákonné. Poškodený sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 25.04.2016, sp.
zn. 2T/47/2014 v tejto časti a má za to, že odvolacie dôvody obžalovaného nie sú dané.

Pokiaľ ide o odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky, poškodený sa v plnom rozsahu stotožňuje s
odvolaním a odôvodnením odvolania Okresnej prokuratúry Malacky. Poškodený má za to, že Okresná
prokuratúra Malacky dostatočne odôvodnila svoje odvolanie podané na hlavnom pojednávaní dňa
25.04.2016. Podľa názoru poškodeného sú naplnené dôvody na zrušenie prvostupňového rozsudku

zo dňa 25.04.2016, sp. zn. 2T/47/2014 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Tr. poriadku a
poškodený navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave v oslobodzujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Okresný súd svoje rozhodnutie v časti II rozsudku, aj napriek tomu, že si ponecháva svoj právny názor

týkajúci sa oslobodzujúcej časti rozsudku v zmysle vydaného a zrušeného trestného rozkazu zo dňa
24.05.2013, sp. zn. 0T/33/2013, odôvodnil tým, že nebolo preukázané, že by skutok spáchal obžalovaný
a tiež tým, že je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, pričom
Krajský súd v Bratislave uviedol, že výsluch svedka Z. K. nemožno akceptovať pre rozpor s ustanovením
§ 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku, keďže tento bol v pôvodnom konaní stíhaný a právoplatne

odsúdený ako spolupáchateľ obžalovaného S. C..

Pre naplnenie § 285 písm. c) Tr. poriadku, k oslobodeniu obžalovaného dôjde iba vtedy, ak vykonané
dokazovanie na hlavnom pojednávaní neumožňuje prijať nepochybný záver o tom, kto spáchal trestný
čin, aj napriek tomu, že sa zistí, že trestný čin napĺňa skutkovú podstatu trestného činu a tento sa stal.

Dôkazy môžu vylúčiť, že páchateľom je obžalovaný, napríklad preto, lebo v čase činu bol prítomný na
inom mieste, než je miesto činu alebo môžu preukázať, že páchateľom je zrejmé iná osoba.

K doplneniu odvolania Okresnej prokuratúry Malacky poškodený uvádza, že v priebehu trestného
konania vedeného Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 2T/47/2014 a takisto prečítaním zápisnice z

výsluchusvedkaZ.K.nahlavnompojednávaníkonanomdňa25.04.2016,bolonepochybnepreukázané,
že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, sa stal a tento skutok spáchal obžalovaný.Ďalšou skutočnosťou podporujúcou dôvody odvolania prokurátora je, že súd je pri hodnotení dôkazov
povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v ustanovení § 2 ods.
12 Tr. poriadku. Dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne

presvedčivým spôsobom zdôvodniť. Táto požiadavka vyplýva z ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. poriadku.
Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu
súdu prvého stupňa.

V zmysle vyššie uvedeného nie je možné sa stotožniť s tým, že aj napriek tomu, že súd disponuje

dôkazom, ktorý potvrdzuje spáchanie trestného činu obžalovaným (teda súd má vedomosť o tom,
že tento skutok obžalovaný spáchal) súd neodsúdi obžalovaného za spáchaný trestný čin, pretože
sa zmenilo postavenie vypovedajúcej osoby o spáchaní trestného činu; takéto počínanie súdu nemá
ako súd vecne či logicky zdôvodniť. Takýto názor zrejme nemal ani zákonodarca v súvislosti s § 263
Trestnéhoporiadku,pričomsamotný§263Trestnéhoporiadkunehovorívysloveneotom,vakomkonaní
mala byť uskutočnená ,,skoršia výpoveď svedka alebo spoluobžalovaného.

Súd pri hodnotení dôkazov mal podľa názoru poškodeného zobrať do úvahy výpoveď svedka Z. K.,
ktorá jednoznačne preukazuje vinu obžalovaného. Správne uviedol prokurátor a tento názor zastáva aj
poškodený, že ak by súd ignoroval výpoveď Z. K. vo vzťahu k obžalovanému len preto, že sa zmenilo
procesné postavenie Z. K., a takéto konanie súdu by sa stalo obvyklou súdnou praxou, nenapĺňalo by

celé trestné konanie základné zásady trestného konania, najmä zásady uvedené v Trestnom zákone, a
to aj napriek tomu, že v konečnej podstate súd dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného disponuje,
len ho podľa názoru krajského súdu nemôže použiť. Ak by súd v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov presvedčivým spôsobom zdôvodnil dôkazný postup, dospel by k záveru, že skutok kladený za
vinu obžalovanému je trestným činom a tento trestný čin spáchal obžalovaný.

V zmysle vyššie uvedeného sa poškodený v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním a následným
vyjadrením k odvolaniu Okresnej prokuratúry Malacky a navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods.
1 písm. b), písm. c), ods. 3 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn.
2T/47/2014 zo dňa 25.04.2016 v jeho oslobodzujúcej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové

konanie a rozhodnutie.

Odvolanie obžalovaného navrhuje poškodený podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného k odvolaniu, ktoré podal prokurátor,

uviedla, že toto považuje za nedôvodné a navrhla ho zamietnuť.

Obžalovaný od samého začiatku skutok zo dňa 15.05.2013 popiera a neexistuje žiaden dôkaz,
ktorý by ho zo spáchania skutku usvedčil, nakoľko výpoveď K. z prípravného konania, prečítaná na
hlavnom pojednávaní, ktorá podľa nášho názoru bola aj tak účelová, nemala byť prečítaná, nakoľko na

hlavnom pojednávaní už tento bol v procesnom postavení svedka. Taktiež, ak ide o osobou bývalého
spoluobvineného, takáto osoba má vždy právo odmietnuť vypovedať, čo vylučuje použitie § 263 ods.
3 písm. c/ Tr. poriadku.

Čo sa týka skutku, z ktorého bol klient uznaný vinným, navrhla ho oslobodiť spod obžaloby podľa §

285 Tr. poriadku, nakoľko dôkazy neboli získané zákonným spôsobom. Taktiež čo sa týka tohto skutku,
odvolanie doplnila o najaktuálnejšiu judikatúru Krajského súdu v Bratislave (sp. zn. 4To/44/2016), z
ktorej možno totiž vyvodiť, že minimálna 1 obvyklá priemerná dávka mefamfetamínu je z hľadiska
celkovej hmotnosti na úrovni XXX mg. V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy nedosiahne
hmotnosť minimálne 100 mg nepôjde o trestnoprávnu problematiku, nakoľko takéto nižšie množstvo

nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka a to ani vtedy, ak by obsah účinnej látky bol vyšší ako
10 mg. Preskúmaním obsahu striekačiek bolo zistené, že obsahujú kryštalický materiál s hmotnosťou
71 mg s koncentráciou 77,6% metamfetamínu a svetlý kryštalický materiál s hmotnosťou 17 mg s
priemernou koncentráciou 79,1% hmotnostných metamfetamínu. Celková hmotnosť materiálu tak bola
88 mg, preto vzhľadom na to, že celkové množstvo drogy nedosiahlo hmotnosť minimálne 100 mg, nejde

o trestnoprávnu problematiku.

Obžalovaný S. C. zotrval na názore, že všetky úkony vrátane vyloženia vecí, ktoré mal u seba, sa
diali potom, čo bol zastavený a nie až na oddelení ako neskôr tvrdili svedkovia. Zastáva názor, žetakýto postup bol nezákonný. Podrobne popísal v dôvodoch svojho odvolania. Čo sa týka výpovede
svedka Z., jeho výpovede pred súdom sú diametrálne odlišné, avšak problémom je, že prvá výpoveď
v poradí je z dôvodu nesprávneho procesného postupu nepoužiteľná. Nie je pravdou, že postup na

oddelení prebiehal tak, ako svedok C. popisuje. Potom čo ho priniesli a zavreli za mreže, nikto so ním
nič neriešil. Ráno mu dali podpísať papiere, aby nevypovedal a poslali ho domov. Zároveň sa domnieva,
že v jeho prípade z materiálneho hľadiska boli splnené podmienky povinnej obhajoby, nakoľko jeho
osobná slobody bola obmedzená. Takýto postup je v súlade s Ústavou, Dohovorom, ako aj judikatúrou
Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 434/08.

Vyjadril tiež súhlas s tým, čo povedala obhajkyňa a žiada na podklade uvedených argumentov, aby bol
aj za skutok, ktorý súvisí s nelegálnou držbou drog, spod obžaloby oslobodený. Domnieva sa, že takýto
postup policajtov by nemal byť posväcovaný a mali by sa rešpektovať práva osôb zadržaných prípadne
obvinených

Zástupca krajskej prokuratúry v celom rozsahu ponechal na úvahe krajského súdu, ako sa vysporiada
s oboma podanými odvolaniami.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len v tom prípade,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil
odvolací súd, že rozhodnutím okresného súdu v jeho odsudzujúcej časti došlo k porušeniu Trestného
zákona.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým

rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. poriadku ak súd preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého
rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší
hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú

vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný S. C. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 20.05.2014 stíhaný
pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na skutkovomzáklade uvedenom v bode 1/ napadnutého rozsudku. Obžaloba bola súčasne podaná aj na Z. K., ktorý
bol za tento skutok právoplatne odsúdený.
Dňa 12.05.2014 bola Okresnou prokuratúrou Malacky podaná obžaloba na S. C. pre prečin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v bode 1/ napadnutého rozsudku.

Uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 02.06.2014 sp. zn. 2T 50/2014 boli obidve veci
obžalovaného spojené na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 2T 47/2014.

Vo veci bol dňa 19.08.2014 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obžalovaný S. C. uznaný vinným z
obidvoch žalovaných skutkov a bol mu uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tridsať
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu bol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní šesť rokov. Zároveň
bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky zo dňa 24.05.2013 sp. zn. 0T

33/2013.

Obžalovaný Z. K. bol uznaný vinným zo skutku, ktorý je uvedený v bode 1/ rozsudku a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
šestnásť mesiacov.

Voči obžalovanému Z. K. nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť dňa 05.09.2014 a obžalovaný S. C.
podalprotitrestnémurozkazuodpor.Súdprvéhostupňapretourčilvovecitermínhlavnéhopojednávania
a vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkov
Z.. G. U., Bc. B. U., Z. Z., S. E., Mgr. Martina C., znalca P.. B. E., prečítaním výpovede svedkyne A. Q.,

Z. K. a prečítaním listinných dôkazov.

Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 30.03.2015, ktorým bol obžalovaný S.
C. uznaný vinným z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že

spoločne už s právoplatne odsúdeným Z. K. v nočných hodinách zo 14.05.2013 na deň 15.05.2013 prišli
po predchádzajúcej vzájomnej dohode k oplotenému areálu spol. Q. cesty C. a.s., na D. ul. č. XX v Z.,
kde presne nezisteným predmetom rozstrihli oplotenie vo výške asi 1 meter od zeme, ktorým vnikol S. C.
do predmetného areálu, potom mu cez tento otvor postupne Z. K. podal najmenej 4 kanistre, pričom S.
C. podišiel k odstavenému traktoru zn. T. XXXXX U., oranžovej farby, G.: BA XXXAN, na ktorom odstránil

viečko na nádrži a do prinesených kanistrov vyčerpal 176l nafty, ktoré zaniesol späť k prestrihnutému
plotu a podal Z. K., následne takto vyčerpali z nádrže nákladného vozidla zn. V. U XXXX, oranžovej
farby, G.: BA XXXDS, ešte 120l nafty, čím týmto svojím konaním spôsobili poškodenej spol. Q. cesty C.
a.s. škodu krádežou v celkovej výške XXX,XX € a škodu poškodením pletiva vo výške 26,- €.

a z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe, že
obvinený S. C. dňa 09.12.2012 v čase približne o 23.00 hod v obci S. N. na D. ulici viedol osobné
motorové vozidlo zn. N. X., N.: R šedej metalízy, G.: BA XXXZR pridelené osobnému motorovému
vozidlu zn. M. G., zelenej farby, N.: E ktorému počas jazdy na strane vodiča svietilo parkovacie svetlo,

a preto bol hliadkou S. motorizovanej jednotky PZ C. zastavený a kontrolovaný, a následne v dôsledku
podozrenia z predchádzajúceho požitia omamnej alebo psychotropnej látky predvedený na lekárske
vyšetrenie, počas čoho hliadka spozorovala vo vrecku bundy, ktorú mal obvinený na sebe, igelitové
vrecko obsahujúce 6 ks priesvitných plastových zatavených striekačiek modrej farby a 4 ks injekčných
striekačiek s oranžovými krytmi v menšom vrecku, o ktorých bolo zistené, že obsahujú biely kryštalický

materiál s hmotnosťou 71 mg s koncentráciou 77,6% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá
1 až 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy a svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 17 mg s
priemernou koncentráciou 79,1% hmotnostných metamfetamínu, čo zodpovedá 1 obvykle jednorazovej
dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok podľa zákona číslo
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov.

Za to mu bol podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1, § 42 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov na dobu 6 (šesť) rokov.

Zároveň bol okresným súdom zrušený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/33/2013 z
24.05.2013 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bol poškodený Regionálne cesty C. a.s. C., U. 6, P. XXX XXX XX s
nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolania obžalovaného S. C. a poškodeného rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave,

ktorý uznesením zo dňa 27.10.2015 sp. zn. 3To 78/2015 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, písm. c/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podstatným dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu ku skutku v bode 1/ pôvodného

rozsudku bolo to, že pri uznaní viny sa okresný súd opieral o výpoveď Z. K., ktorý ako bývalý
spoluobžalovaný po zákonnom poučení využil možnosť odmietnuť výpoveď. Samosudca okresného
súdu pôvodne odmietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede Z. K. z prípravného konania v
procesnom postavení obvineného, avšak na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2015 jeho výpoveď (ako
obvineného) postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku prečítal.

Takýto postup okresného súdu vyhodnotil krajský súd ako neakceptovateľný pre zjavný rozpor s
ustanovením § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku. Dôvodom pre takéto tvrdenie je súdnou praxou dlhodobo
a jednotne akceptovaná zásada, že svedok, ktorý bol pôvodne obvinený, resp. je obvinený z účasti na
trestnom čine obvineného, vo veci ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130

ods. 2 Tr. poriadku, a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo samostatne. Ak
svedok toto svoje právo využije, jeho skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu § 263 ods. 3 písm. c/ Tr.
poriadok prečítať na hlavnom pojednávaní (R 14/2012).

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ pôvodného rozsudku, odvolací súd vytkol okresnému súdu, že výsluchy

svedkov vykonané k tomuto skutku na hlavnom pojednávaní, nie sú použiteľné ako dôkaz z dôvodu
procesných pochybení pri vykonávaní výsluchov svedkov na hlavnom pojednávaní.

Vo vzťahu ku všetkým vykonaným výsluchom svedkov na hlavnom pojednávaní došlo k identickému
pochybeniu, nakoľko zo zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, že by svedkovia boli pred samotnou

výpoveďou riadne poučení, tak ako to prikazuje Trestný poriadok v ustanoveniach § 130, § 131 ods. 1,
§ 132 teda o práve odoprieť výpoveď, o význame svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej
prísahyresp.krivejvýpovede(trestnýčinkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346Trestnéhozákona).

Zo zápisníc o hlavnom pojednávaní vyplýva iba to, že svedkovia zložili prísahu podľa § 265 ods. 1,

ods. 2 Tr. poriadku, ale nevyplýva z nich, že by svedkovia boli zákonným spôsobom poučení. Žiaden
z vypočúvaných svedkov nebol podľa zápisníc o hlavnom pojednávaní vôbec poučený o povinnosti
vypovedať, o význame svedeckej výpovede a o trestných následkoch krivej prísahy a krivej výpovede.
O práve odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku je pritom nutné poučiť svedka vždy (R
52/1977), t. j. každého svedka, čo prvostupňový súd nerešpektoval. Jediným svedkom, ktorý bol správne

poučený o práve odmietnuť výpoveď (z dôvodu, že ide o bývalého spoluobvineného S. C.), bol Z. K.,
ktorý toto právo aj využil a okresný súd následne posúdil jeho odmietnutie výpovede ako bez oprávnenia.

X. súdu bolo uložené vec opätovne prejednať na hlavnom pojednávaní, vykonať znovu výsluchy
všetkých svedkov pri dôslednom dodržaní procesného postupu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom

pojednávaní, ktorý je upravený Trestným poriadkom. Bolo potrebné dôslednejšie sa zaoberať aj obranou
obžalovaného a v odôvodnení rozhodnutia sa náležite vysporiadať s jednotlivými dôkazmi a uviesť,
akými právnymi úvahami sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu.Po vrátení veci súdu prvého stupňa tento vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 25.04.2016 dokazovanie
výsluchom svedkov Z. Z., Z.. Z. C., Z.. Q. E. a prečítaním listinných dôkazov.

Po doplnení dokazovania súdom prvého stupňa v zmysle pokynov odvolacieho súdu a opätovnom
vyhodnotení jednotlivých dôkazov, vyhlásil okresný súd rozsudok, ktorého výroky sú citované v úvodnej
časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval pre svoje rozhodnutie. Po
odstránení pochybení, na ktoré poukázal odvolací súd vo svojom prvom rozhodnutí a ktoré bolo možné
napraviť po vrátení veci súdu prvého stupňa, možno konštatovať, že vo veci nie je potrebné vykonávať
ďalšie dôkazy a je možné rozhodnúť na podklade doteraz získaných dôkazov.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto primeraným spôsobom vyhodnotil a následne dospel
k správnemu záveru pokiaľ ide oslobodzujúci výrok vo vzťahu ku skutku zo dňa 14.05.2013-15.05.2013,
ktorý bol kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona.

Tak ako to vyplýva z predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, pri preukazovaní spáchania
tohto skutku obžalovaným S. C. mal súd k dispozícii výpovede svedkov Z.. G. U., Bc. B. U. a prečítané
výpovede svedkyne A. Q. a spoluobžalovaného Z. K.. Obžalovaný S. C. odmietol ku skutku vypovedať
v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní.

Výpovede svedkov Z.. G. U., Bc. B. U. neobsahujú vo vzťahu k žalovanému skutku žiadne informácie
zásadného významu, pretože títo svedkovia ako pracovníci kriminálnej polície OR PZ Z. uviedli iba to,
že s obžalovaným ako podozrivou osobou prišli viackrát do styku a vypočúvali ho ako podozrivého aj
ku krádeži pohonných hmôt z areálu Q. ciest. K. A. Q., ktorej výpoveď z prípravného konania bola na

hlavnom pojednávaní prečítaná, neuviedla žiadne informácie k osobám, ktoré sa mali dopustiť krádeže
pohonných hmôt v objekte poškodeného. Žiadne podozrivé osoby pri prehliadke objektu nevidela a až
ráno si všimla dieru v plote. V čase, keď malo dôjsť ku skutku, mala nočnú službu a strážila objekt patriaci
Q. cestám C..

Spoločne s obžalovaným S. C. bol za tento skutok stíhaný aj Z. K., ktorý bol k veci vypočutý v prípravnom
konaní v procesnom postavení obvineného. Ďalšia výpoveď Z. K. nie je k dispozícii, nakoľko jeho trestné
stíhanie skončilo právoplatnosťou trestného rozkazu a v konaní pred súdom už nebol vypočutý ako
obžalovaný.

Súd prvého stupňa predvolal na hlavné pojednávanie dňa 15.12.2014 ako svedka bývalého
spoluobžalovaného Z. K., ktorý po zákonnom poučení využil možnosť odmietnuť výpoveď. K. okresného
súdu pôvodne odmietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede Z. K. z prípravného konania v
procesnom postavení obvineného, avšak na hlavnom pojednávaní dňa 30.03.2015 jeho výpoveď
(ako obvineného) postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku prečítal, napriek tomu, že z

predchádzajúceho poučenia, ktoré mu poskytol, vyplynulo, že má oprávnenie odmietnuť výpoveď.

Krajský súd naďalej zastáva názor, že vyššie opísaný postup okresného súdu je neakceptovateľný pre
zjavný rozpor s ustanovením § 263 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku. Svedok, ktorý bol skôr obvinený, resp.
je obvinený z účasti na trestnom čine obvineného, vo veci ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť

výpoveď podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku, a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo
viedlo samostatne. Ak svedok toto svoje právo využije, jeho skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu § 263
ods. 3 písm. c/ Tr. poriadok prečítať na hlavnom pojednávaní (R 14/2012)..

V posudzovanom prípade teda nebolo možné vychádzať z prečítanej usvedčujúcej výpovede Z. K. a

opierať sa o ňu pri uznaní viny, nakoľko k jej prečítaniu došlo v dôsledku porušenia ustanovenia § 263
ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku. Hodnotiac postup okresného súdu pri vykonávaní tohto dôkazu, ponúka sa
otázka, aký malo vlastne zmysel poučiť svedka, že má ako bývalý spoluobvinený vždy právo odmietnuťvypovedať ku skutku, z ktorého bol pôvodne tiež obvinený a keď toto právo využije, tvrdiť, že odmietol
vypovedať bez oprávnenia.

Vzhľadom k tomu, že nebolo možné prihliadať na výpoveď svedka Z. K., nemal okresný súd k
dispozícii žiaden priamy ani nepriamy usvedčujúci dôkaz o vine obžalovaného S. C.. Proti tomuto záveru
neposkytuje žiadne protiargumenty ani okresný súd, rovnako nie okresný prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Jeho odvolanie je postavené výlučne na tvrdení o použiteľnosti prečítanej výpovede Z. K.,
odvolávajúc sa pritom na podrobný výklad ustanovenia § 263 ods. 3, ods. 4 Tr. poriadku a podporne tiež

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Tdo 2/2010.

Prokurátorom citované rozhodnutie najvyššieho súdu síce pripúšťa prečítanie výpovede
spoluobvineného z prípravného konania, ktorý je na hlavnom pojednávaní v pozícii svedka, teda
akceptuje jeho rozdielne procesné postavenie, čo je opačný názor, ako zastáva v tejto veci odvolací
súd, avšak zhodne s odvolacím súdom rieši otázku nemožnosti čítania výpovede, ak takýto svedok na

hlavnom pojednávaní využije právo nevypovedať. Tento fakt prokurátor, vychádzajúc z dôvodov jeho
odvolania, z neznámych dôvodov odmieta akceptovať. V citovanom rozhodnutí sa doslovne uvádza, že
„prekážkou prečítania výpovede S. M. na hlavnom pojednávaní podľa ustálenej súdnej praxe by bola
len situácia, ak by na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať z dôvodov § 100
ods. 2 Tr. poriadku, čo sa však nestalo“. V prípade Z. K. práveže takáto situácia nastala a okresný súd

prečítal jeho výpoveď z prípravného konania v rozpore so zákonom, preto je táto výpoveď nepoužiteľná

K názoru prokurátora vyjadrenému v jeho odvolaní, že ak by sa postup, ktorý okresný súd zvolil
súc zviazaný právnym názorom odvolacieho súdu, stal obvyklou súdnou praxou, smeroval by
pravdepodobne k tomu, že osoba, ktorá sa v prípravnom konaní prizná a spolupracuje bude odsúdená,

avšak trestné stíhanie toho, kto je označený ako spolupáchateľ, skončí zastavením trestného stíhania,
či oslobodením spod obžaloby v dôsledku dôkaznej núdze možno uviesť iba toľko, že právo svedka
odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
osobám uvedeným v § 130 ods. 2 veta prvá Tr. poriadku je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má
prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania (§ 1 Tr. poriadku), a to aj vtedy, ak by v dôsledku

jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou.

Vychádzajúc z popísaných úvah, krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a preto
ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného krajský súd uvádza, že toto bolo posúdené ako čiastočne dôvodné.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného o nezákonnosti úkonu, pri ktorom boli u neho
zaistené drogy a následnej nezákonnosti a nepoužiteľnosti ďalších získaných dôkazov.

Po zohľadnení obsahu výpovedí svedkov Z. Z., Z. C. a Q. E. nemá ani odvolací súd dôvod spochybňovať

tvrdenia zasahujúcich policajtov o tom, že k odňatiu drog došlo až povereným príslušníkom na OO
PZ Stupava. Členovia hliadky PMJ Z. Z. a S. E. uviedli vo výpovedi a tiež v úradnom zázname, čo
bolo dôvodom zastavenia vozidla a popísali aj ďalšie zistenia, ktoré vyplynuli z vykonanej lustrácie
vo vzťahu k obžalovanému a tiež vo vzťahu k vozidlu. Potom, čo vzniklo na základe správania a
reakcií obžalovaného podozrenie, že jej pod vplyvom nejakých omamných látok, vyzvali ho, aby sa

podrobil odberu biologického materiálu v nemocnici. Na rozdiel od názoru obhajoby, policajtami zvolený
postup vyznieva pre odvolací súd vcelku pochopiteľne, najmä s prihliadnutím na záver predbežného
toxikologického vyšetrenia, ktorý bol pozitívny. Akceptovať sa dajú aj vyjadrenia policajtov o tom,
podľa akých prejavov vedia odhadnúť, že je určitá osoba pod vplyvom liekov, či zakázaných látok.
S prihliadnutím na charakter ich pracovného zaradenia je možné predpokladať, že majú každodenné

skúsenosti so závislými osobami a na rozdiel od bežných ľudí dokážu oveľa skôr spozorovať, že
správanie určitej osoby je netypické, nápadné, ak má napríklad osoba spomalené reakcie, prípadne
naopak veľmi impulzívne, či agresívne prejavy. Prekážkou nemusí byť ani tma, najmä ak vezmeme do
úvahy, že pri každej policajnej kontrole sa používa umelé osvetlenie.

Za nezvyčajné nemožno označiť ani to, že policajti potom, čo spozorovali, že obžalovaný má vo vrecku
plastový obal a v ňom striekačky, nadobudli podozrenie, že ide o drogy. Nemožno totiž znovu prehliadať
bohaté praktické skúsenosti policajtov z vykonaných služobných zákrokov a zároveň je nutné pripustiť,
že pri spozorovaní takéhoto obsahu vrecka sa iné vysvetlenie ani neponúka.Vierohodne vyznievajú výpovede svedkov aj pokiaľ ide o tvrdenie, že si striekačky všimli až v nemocnici,
pretože ak by bolo pravdou, že ich našli hneď na začiatku, obžalovaného by ako podozrivú osobu

mohli poverenému príslušníkovi odovzdať hneď bez toho, aby s ním absolvovali lekárske vyšetrenie v
Bratislave.

Svedok Z. C., poverený príslušník na OO PZ Stupava vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaní zhodne pokiaľ ide o priebeh úkonu, pri ktorom boli drogy odňaté. Po predvedení na

oddelenie bol obžalovaný najskôr vyzvaný na dobrovoľné vydanie obsahu sáčku, ktorý mal zasunutý
v bunde, čo on odmietol. Preto bol vyžiadaný súhlas prokurátora a drogy boli obžalovanému odňaté.
S výpoveďou tohto svedka korešpondujú aj výpovede zasahujúcich policajtov a v súlade s ňou sú aj
listinné dôkazy obsiahnuté v spise.

Opierajúc sa vyššie opísané dôkazy, odvolací súd nemohol dospieť k dôvodným pochybnostiam o

priebehu úkonu, pri ktorom došlo k zaisteniu drog, pretože výpovede svedkov nie sú poznačené vážnymi
zásadnými rozpormi, majú svoju vnútornú logiku a nie sú k dispozícii žiadne iné dôkazy, ktorými by sa
dali výpovede svedkov Z. a C. spochybniť.

Za dôvodné však považuje krajský súd odvolanie obžalovaného v časti, kde namieta, že skutok zo dňa

09.12.2012 nie je trestným činom, nakoľko množstvo drog, ktoré bolo u neho zaistené, nedosahuje
minimálnu hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy - metamfetamínu.

V prvom rade je potrebné uviesť, že v aplikačnej praxi súdov dlhodobo pretrváva nejednotnosť pokiaľ
ide o stanovenie dolnej hranice množstva drogy, ktoré zodpovedá obvykle jednorazovej dávke drogy.

Tento stav je podmienený najmä tým, že Trestný zákon vôbec neobsahuje vymedzenie pojmu obvykle
jednorazová dávka drogy, ktorý je pojmom právnym. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri
jednotlivých druhoch drog čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, je nevyhnuté, aby bol
tento právny pojem definovaný súdnou praxou.

Obvykle jednorazová dávka drogy na použitie pre vlastnú spotrebu v zmysle § 135 Tr. zákona sa v súdnej praxi definuje tak, že ide o jednu priemernú dávku užívateľa v množstve ovplyvňujúcom
jeho psychiku, ovládanie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie po jej použití bez
toho, aby došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia alebo života takéhoto užívateľa (primerane napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 66/2015 zo dňa 30.03.2016). V uznesení Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 2Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014, sa uvádza, že obvykle jednorazovou dávkou sa rozumie
dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom
použití a takto vyjadruje konzumný priemer. Pojem obvykle jednorazová dávka drogy je pritom potrebné
vykladať ako objektívne kritérium bez ohľadu na to, či je páchateľom pravidelný konzument drog alebo
osoba, ktorá si chce drogu aplikovať prvýkrát.

Právny pojem obvykle jednorazovej dávky sa odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej priemernej
hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová
dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zákona a práve preto sa obvykle
jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v

ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ,
ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté
jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve).

Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to ako a či budú v konkrétnom

prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej
látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zákona,
nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú
nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Skutočnosť, že množstvo
účinnej látky v droge nemôže byť samostatne kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok

drogy, pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byt zahrnuté zavinením páchateľa,
čo vyplýva aj z ustálenej súdnej rozhodovacej praxe. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie
metamfetamínu nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky,
pretože nejde o návykovú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zákona a rovnako tak nie je trestné v prípadoch,ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné
považovať za obvykle jednorazovú dávku.

Krajský súd v Bratislave v snahe zjednotiť rozhodovaciu činnosť okresných súdov v rámci celého kraja
prijal záver, že za jednu priemernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je
potrebné považovať materiál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg s obsahom účinnej
látky minimálne 10 mg (metamfetamín vo forme voľnej bázy). Uvedená hodnota bola stanovená na
podklade štatistických údajov vyplývajúcich zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy

o stave drogovej problematiky na Slovensku, ktorá uvádza priemernú hmotnosť jednotlivej dávky v
rozpätí od 100 mg do 200 mg. Od celkovej hmotnosti 100 mg sa potom budú odvíjať násobky obvykle
jednorazovej dávky drogy uvedené v ustanovení § 135 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

V prípade, ak celkové zaistené množstvo drogy nedosiahne hmotnosť minimálne 100 mg nepôjde
o prechovávanie drog pre vlastnú potrebu v zmysle § 135 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko takéto nižšie

množstvo drogy nebude napĺňať pojem obvykle jednorazová dávka a to ani vtedy, ak by obsah účinnej
látky bol vyšší ako 10 mg.

VposudzovanomprípadeobžalovanéhoS.C.bolozaistenýchšesťplastovýchstriekačiekmodrejfarbya
štyri kusy injekčných striekačiek s oranžovými krytmi obsahujúce 71 mg bieleho kryštalického materiálu

s koncentráciou 77,6% hmotnostných metamfetamínu a svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 17
mg s koncentráciou 79,1% hmotnostných metamfetamínu. Zo záverov znaleckého posudku z odboru
kriminalistickejchémiejemožnézistiť,že71mglátkyobsahovalo55mgčistéhometamfetamínua17mg
látky obsahovalo 13 mg čistého metamfetamínu, spolu išlo o 88 mg kryštalického materiálu s obsahom
čistej látky 68 mg.

Znamená to, že z hľadiska hmotnostného kritéria zaistené množstvo nedosahuje hodnotu obvykle
jednorazovej dávky drogy, preto nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu
nedovolenejvýrobyomamnýcha psychotropnýchlátok,jedovaprekurzorov,ichdržaniaaobchodovania
s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona.

Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr.
zákona. Postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu § 285 písm. b/ Tr. poriadku obžalovaného

S. C. oslobodil spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.