Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215200838
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8215200838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XX, XXX XX W., zast. JUDr. Viera Muliková, advokátka so sídlom M. V. Miškovského 3, 085 01 Bardejov,
protižalovanej:V.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.XX,XXXXXW.,zast.JUDr.EvaHudáková,advokátka
so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, o určenie priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C 99/2015 - 469 zo dňa 29.03.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I..

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o určení priebehu hranice medzi
nehnuteľnosťami strán sporu takto:

„I. Súd určuje, že hraničná čiara medzi parcelami R. č. XXX, XXX, vedenými na LV č. XXX, k.ú. A.,
obec A., okres K., vo vlastníctve žalobcu a parcelou R. č. XXX, vedenou na LV č. XXX, k.ú. A., obec

A., okres K., vo vlastníctve žalovanej, prechádza bodmi č. X-XXX, XXX-X, XXX-X, XXX-X, XXX-X, XXX-
X, X-XXX tak, ako je uvedené v znaleckom posudku č. XX/XXXX, znalca T.. B. K. z odboru geodézia
a kartografia, odvolávajúcom sa na geometrický plán W.-K. s.r.o., č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
úradne overený katastrálnym odborom U. úradu K., dňa XX.XX.XXXX pod č. W ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dôkazov zistil skutkový stav v tomto znení:

„Z výpisu LV č. XXX, k. ú. A., obec A., okres K., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom

nehnuteľností, a to parciel R.: č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady
o výmere XXX m2, č. XXX - záhrady o výmere XX mX a č. XXX - záhrady o výmere XXX m2.Z výpisu LV č. XXX, k. ú. A., obec A., okres K., súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností, a to parciel R. č. XXX- záhrady o výmere XXX m2, č. XX - záhrady o výmere XXX m2, č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/X - zastavané plochy nádvoria o výmere

XX m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

Na základe objednávky zo dňa XX.XX.XXXX právny predchodca žalobcu požiadal W. n. p. O., oddiel
XXXXvK.ovytýčeniehraniceparcelyENč.XXXaXXX/XodparcelyENč.XXXvk.ú.A..Naobjednávke

je aj podpis suseda B. K., právneho predchodcu žalovanej.

Z Protokolu o vytýčení hranice pozemkov spísaného W. n. p. O., oddiel XXXX v K., č. XXXXX-XXXX-
XXX-XX vyplýva, že vytýčenie hranice bolo vykonané za prítomnosti právnych predchodcov strán
sporu podľa pevných mapových bodov, kde hranica pozemkov bola v prírode označená železnými
rúrkami.Právnypredchodcažalobcusuvedenýmsúhlasil,zatiaľčoprávnypredchodcažalovanejvyjadril

nesúhlas. Bol vyhotovený aj vytyčovací náčrt zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXX-XXXX-XXX-XX (č.l. XX
spisu).

Na základe preverenia vytýčenia hranice W. n. p. O. zaslala právnemu predchodcovi žalovanej dňa
03.02.1989 odpoveď, v ktorej uviedla, že dňa 01.02.1989 bolo komisionálne vykonané preverenie

vytýčenia hranice na mieste samom medzi parcelami č. XXX, XXX/X a XXX v k. ú. A., pričom
po vyhodnotení dokumentovaných mapových podkladov a vytyčovacieho nákresu konštatovala, že
vytýčenie dotknutej hranice bolo vykonané na základe katastrálnej a pozemkovej mapy.

Dňa 28.03.1989 právny predchodca žalobcu požiadal M. G. v A. o povolenie drobnej stavby - plota

medzi parcelami č. XXX a XXX v jeho vlastníctve a parcelou č. XXX vo vlastníctve právneho predchodcu
žalovanej. Prílohou žiadosti bol vytyčovací náčrt a doklad o vlastníctve. Na základe toho M. rozhodnutím
č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX povolil prevedenie stavebnej úpravy - výstavbu plota medzi parcelami
č. XXX a č. XXX, ktorej vlastníkom bol právny predchodca žalobcu a parcelou č. XXX, ktorej vlastníkom
bol právny predchodca žalovanej.

Dňa 23.10.1984 bol vyhotovený geometrický plán W. n. p. O., oddiel XXXX, okres K., obec A., k. ú. A. č.
XXX-XX-XXXX-XX-XX na určenie vlastníckeho práva, na ktorom je zobrazená aj poloha parciel č. XXX
a XXX, XXX/X a hranica medzi nimi.

V. XX.XX.XXXX bol vyhotovený geometrický plán W. T & T K., okres K., obec A., k. ú. A. č. XXX/X XXX-
XX/XX na rozdelenie spoluvlastníctva, kde je zobrazená aj poloha hranice medzi parcelami č. XXX a
XXX, XXX.

Podaním zo dňa 22.01.2014 sa žalobca obrátil na U. úrad K., katastrálny odbor o prešetrenie vlastníckej

hranice medzi parcelami R. č. XXX, XXX vedenými na LV č. XXX a medzi parcelou R. č. XXX, k. ú. A., a
to z dôvodu, že pri E. v roku XXXX bola táto hranica nesprávne zameraná. Správne orgány konštatovali
nesúlad tejto hranice zakreslenej v katastrálnej mape a to v porovnaní s náčrtom o miestnom šetrení č.
XXX a vytyčovacím náčrtom z roku XXXX. Zároveň bolo konštatované, že ide o spor o vlastnícke právo,
ktorý nepatrí do právomoci správneho orgánu.

Z potvrdenia obce A. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná platí daň z nehnuteľností aj za parcelu
č. XXX v k. ú. A., predtým bol platiteľom dane jej nebohý otec B. K..

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/103/84 súd zistil, že uznesením zo dňa 22.12.1984 súd pripustil

späťvzatie návrhu a konanie o návrhu navrhovateľa O. E., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, proti žalovanému
B. K., A. XX, o určenie vlastníckeho práva k parcele mpč. XX, vedenej v záp. č. XX, k. ú. A., zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/619/93 súd zistil, že právny predchodca žalovanej B. K. sa žalobou
doručenou súdu dňa 14.07.1993 domáhal voči žalovaným K. B., K. Q., K. B., K. Q., M. J. K., určenia

vlastníckeho práva medzi inými aj k mpč. XX, v záp. č. XX, k. ú. A.. O žalobe rozhodol súd rozsudkom
zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobe vyhovel. Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie
nebol žiaden geometrický plán.Súdkonštatuje,žemedzistranamibolaspornáhranicamedzipozemkom(parcelamiCKN)vovlastníctve
žalobcu a pozemkom (parcelou CKN) vo vlastníctve žalovanej. Z tohto dôvodu žalobca podal žalobu. V
priebehu konania boli vyhotovené dva znalecké posudky, z toho jeden súkromný, na určenie priebehu

hranice medzi spornými parcelami R. XXX, XXX (žalobca) a R. XXX (žalovaná), k. ú. A., pričom
oba posudky dospeli k rovnakému záveru, že sporná hranica zobrazená v platnej katastrálnej mape
nezodpovedá skutočnosti. Zo záveru znaleckého posudku ustanoveného znalca B. W. však vyplynul
iný priebeh hranice než zo súkromného znaleckého posudku vyhotoveného znalcom T.. B. K., ktorý
do konania predložil žalobca. Žalobca vyjadril súhlas so súkromným znaleckým posudkom, zatiaľ čo

žalovaná so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sporná hranica sa dotýka vlastníctva žalobcu a
vlastníctva žalovanej, keďže prebieha v katastrálnom území A. medzi parcelami R. č. XXX, XXX a
parcelou R. č. XXX, čo vyplynulo z tvrdení strán sporu, pripojených LV č. XXX a LV č. XXX, ako aj
zo znaleckého dokazovania. Toto zistenie nebolo medzi stranami sporné. Súd mal tiež preukázané, že

LV č. XXX, k. ú. A., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, bol založený skôr,
a to v roku XXXX na základe darovacej zmluvy č. RI XXX/XX, kde na podklade identifikácie parciel
bola parcela mpč. XX identifikovaná ako parcely registra EN č. XXX, XXX/X, XXX/X a XXX/X a boli
zapísané na LV č. XXX v prospech právneho predchodcu žalobcu B. E. pod položkou výkazu zmien č.
X/XXXX. V roku XXXX pri E. obce boli tieto parcely prečíslované na parcely registra R. č. XXX, XXX

a XXX. Žalobcovi svedčí vlastnícke právo k uvedeným parcelám na základe Osvedčenia o dedičstve
z roku XXXX a na základe darovacej zmluvy z roku XXXX. Ďalej mal súd preukázané aj to, že LV č.
XXX k. ú. A., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, bol založený v roku XXXX
na základe rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4C/619/1993, kde podkladom bola identifikácia
parciel a do vlastníctva právneho predchodcu žalovanej bola zapísaná parcela R. č. XXX (predtým EN

č. XXX), ku ktorej žalovaná nadobudla vlastníctvo dedím v roku XXXX. Tieto skutočnosti vyplynuli zo
znaleckého posudku znalca B. W. (str. 3-4) a medzi stranami neboli sporné. Súd mal tiež preukázané, že
pri mapovaní na vyhotovenie hospodársko - technickej mapy (technicko - hospodárskom mapovaní, E.),
ktoré sa v obci A. uskutočnilo na konci 80-tych rokov minulého storočia, bola sporná hranica nesprávne
zameraná, čo vyplynulo z oboch znaleckých posudkov. Okrem toho mal súd preukázané, že právny

predchodca žalobcu pri stavbe oplotenia, ktoré ostalo medzi stranami sporné, postupoval na základe
objednávky o vytýčenie hraníc medzi parcelami EN č. XXX a XXX/X od parcely EN č. XXX, k. ú. A., zo
dňa XX.XX.XXXX, na základe čoho vtedajšia W. n. p. O., oddiel K., spísala dňa XX.XX.XXXX Protokol o
vytýčení hranice pozemkov, kde konštatovala, že vytýčenie bolo uskutočnené v prítomnosti oboch strán
sporu na základe katastrálnej mapy podľa pevných mapových bodov, k čomu bol vyhotovený Vytyčovací

náčrt č. XXXXX-XXXX-XXX-XX, kde nové hranice v prírode boli označené železnými rúrkami. Následne
sa uskutočnilo komisionálne preverenie vytýčenia hranice, na základe čoho W. n. p. O., prevádzka K.
odpovedala dňa 03.02.1989 právnemu predchodcovi žalovanej, že hranica bola vytýčená správne na
podklade katastrálnej a pozemkovej mapy. Súd mal tiež preukázané, že na základe žiadosti právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 28.03.1989 mu M. národný výbor vo A. rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX

povolil výstavbu plota medzi parcelami registra EN č. XXX, XXX a XXX. Súd mal tiež preukázané,
že znalci síce konštatovali nesprávnosť spornej hranice zakreslenej v platnej katastrálnej mape, ale
túto určili odlišne. J. B. W. ju určil bodmi A-F-D (str. XX-XX znaleckého posudku č. XX/XXXX, č.l.
XXX-XXX), zatiaľ čo znalec T.. B. K. ju určil bodmi č. X-XXX, XXX-X, XXX-X, XXX-X, XXX-X, XXX-
X, X-XXX odvolávajúc sa na geometrický plán W.-K. s.r.o., č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne

overený dňa 24.10.2019 (str. 6-7 znaleckého posudku č. XX/XXXX, č.l. XXX-XXX). Rozporuplnosť týchto
znaleckých záverov spočívala v tom, že podľa znalca B. W. došlo pri E. k nesprávnemu zameraniu
bodu za sypancom, avšak podľa neho bod D bol pred E., ako aj v rámci E. zameraný správne. Naopak
znalec T.. K. tvrdil, že problém nesprávneho zakreslenia priebehu hranice v katastrálnej mape spočíval
v nesprávnom zameraní bodu D, resp. bodu XXX meračského náčrtu č. XXX.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 137 písm. c/ CSP, § 123, § 124, § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na to, že v zmysle platnej judikatúry súdov Slovenskej
republiky je daný naliehavý právny záujem vlastníka domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj
návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim, nakoľko v takomto prípade

ide o určenie komu z vlastníkom patrí sporná plocha. Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu
je sporný priebeh hranice v katastrálnom operáte a zmenu takéhoto priebehu možno dosiahnuť len na
základe rozhodnutia súdu.4. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. K. s poukazom na to, že jeho
znalecký posudok v spojení s jeho výsluchom bol kompaktný, jednotný a presvedčivý, pričom znalecký
posudok znalca W., napriek jeho odbornosti, nedal presvedčivejšiu odpoveď na odborné otázky, ku

ktorým sa presne vyjadril znalec K.. S poukazom na závery znalca T.. K. preto súd vyhovel žalobe
o určenie priebehu hranice medzi pozemkami strán sporu tak ako to určil znalec K. s odkazom na
geometrický plán spoločnosti W. - K. s.r.o., č. XX/XXXX.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že znalecký posudok znalca W. vykazuje nesúladnosť vo svojich

tvrdeniach, nakoľko na jednej strane bolo tvrdené, že nákresy vyhotovené pri technicko-hospodárskom
meraní nie je možné použiť ako podklad na vytýčenie spornej hranice a na druhej strane rovnaký znalec
uviedol, že pri vyhotovovaní posudku vychádzal z tohto technicko-hospodárskeho merania. Naopak
znalecK.zrozumiteľnevysvetlilvzniksporu,atoprechybu,ktorúnespôsobilistranysporuaktorávznikla
na základe rozhodnutia kompetentných orgánov z dôvodu chybného odčítania na meračskom prístroji.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nenariadzoval znalecké dokazovanie znaleckým ústavom,
nakoľko znalecký ústav v požadovanom odbore nie je zapísaný v zozname znalcov.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu
trov konania procesne úspešnej strane v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovanou, ktorá poukázala na skutočnosť,
že znalecký posudok znalca K. bol podaný na súkromnú objednávku a je účelový a jednostranný.
Zdôraznila skutočnosť, že znalec sa nedostavil na miesto samé a vychádzal len z písomnosti a vyjadrení
žalobcu a s posudkom znalca W. sa oboznámil len krátko na pojednávaní. Svoje závery oprel len o omyl

v geometrickom meraní, čo nepovažovala za dostačujúci dôkaz. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
chce legalizovať hranicu podľa plotu, ktorý nebol postavený na mieste pôvodného plota z roku XXXX.
Poukázala na skutočnosť, že sa stotožňuje so závermi znalca B. W., ktorý preskúmal aj staré meračské
zápisníky a dokumentáciu, pričom nenašiel žiadnu chybu. J. W. sporný bod D určil tak ako bol historicky
zameraný s poukazom na to, že sú tu dovolené odchýlky. Problém nastal v tom, že sporný bod D nebol

zameraný za sypancom, keďže vo vytyčovacom náčrte bola vzdialenosť za sypancom k plotu X,Xm
zatiaľ čo v skutočnosti ide o vzdialenosť X,Xm tak ako to uvádza znalec W.. J. K. nesprávnosť zamerania
bodu D nijakým spôsobom nepreukázal. Geometrický plán vypracovaný V. M. neriešil konkrétny spor,
ale zameral sa na skutočne jestvujúci stav. Z týchto dôvodov žalovaná súhlasí so závermi znalca W.
s tým, že žalobcovia, respektíve ich právni predchodcovia, zasiahli do vlastníckeho práva žalovanej

postavením plotu mimo hraníc pôvodného oplotenia. Súd prvej inštancie preto nesprávne vyhodnotil
závery znalca K., ktoré neboli opreté o reálne existujúce dôkazy a nebral do úvahy závery znalca W.,
ktoré tento dostatočne odôvodnil. Z týchto dôvodov navrhla odvolaciemu, aby napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne rozhodol v zmysle
záverov znaleckého posudku znalca W.. O trovách konania navrhla žalovaná rozhodnúť tak, aby si tieto

niesli strany sporu samostatne.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že oba znalecké posudky, ktoré boli
v konaní predložené deklarovali spornosť priebehu hranice v katastri nehnuteľnosti, čím bola daná
dôvodnosť podanej žaloby. Obaja znalci zhodnotili rozpory medzi stavom zobrazeným v mape katastra

nehnuteľnosti a reálnym stavom v teréne, pričom obaja aj svojimi slovenskými posudkami aj výsluchom
pred súdom podopreli svoje závery, ku ktorým dospeli v rámci znaleckej činnosti. Napriek nezhode
medzi závermi znalcov súd prvej inštancie správne zhodnotil úplnosť zodpovedania položených otázok
znalcami v súlade s ostatnými dôkazmi. V tomto prípade súd prvej inštancie správne zhodnotil
rozporuplnosť tvrdení znalca W., preto jeho závery zhodnotil ako menej presvedčivé. Závery znalca

K. majú oporu aj v listinných dôkazoch, a to v geometrickom pláne spoločnosti W. - K. z roku XXXX.
Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by podporila závery znalca W. a jednoducho len namietla
závery znalca K.. Žalobca namietol skutočnosť, že T.. K. reálne osobne nevykonal merania na mieste
samom, nakoľko znalec K. bol na mieste samom a s predmetom skúmania sa v dostatočnej miere
oboznámil. Rovnako je nedôvodná námietka toho, že znalec K. nemal nedostatočný časový priestor na

oboznámenie sa s posudkom znalca W.. Rovnako namietol tvrdenia žalovanej, že na mieste samom
vidieť náznaky starého plota, nakoľko hranica medzi spornými pozemkami bola postavená len raz, a
to za prítomnosti predchodcov oboch sporných strán. V okamihu postavenia plota nedošlo k žiadnym
posunom v jeho priebehu, pričom pokiaľ žalovaná sa odvoláva na náznaky pôvodne postaveného plotuzrejme ide o provizórny plot postavený predchodcami strán sporu, ktorý bol následne nahradený novým
odsúhlaseným a úradne overeným plotom. Rovnako namietol tvrdenia žalovanej, že znalec W. nenašiel
chyby pri zameraní spodnej hranice, pričom sám v závere konštatuje rozpor medzi stavom evidovaným v

katastri nehnuteľnosti a skutkovým stavom v teréne. Zároveň poukázal na to, že úlohou znalca K. nebolo
vyvracaťzáveryposudkuznalcaW.,alepristúpiťkzisteniunesúladumedzistavomevidovanýmvkatastri
nehnuteľnosti a skutkovým stavom v teréne, čo aj znalec učinil. Pokiaľ sa týka konania pred U. K., tak v
tomto konaní nebolo možné odstrániť nezhody medzi stranami sporu, nakoľko príslušným orgánom na
takéto rozhodnutie je jedine súd. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok

a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k replike žalobcu uviedla, že trvá na podanom odvolaní v celom
rozsahu vrátane jeho odôvodnenia, nakoľko vo vyjadrení žalobcu nie sú žiadne nové skutočnosti. Ďalšie
vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

16. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

17. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na ktoré
opätovne odvolateľ v odvolacom konaní poukazuje. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne
stotožňuje. ( § 387 ods.2 CSP)

18.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujespresvedčivýmodôvodnenímsúduprvejinštancie,ktorý

na základe zásad hodnotení dôkazov uviedol, z akého dôvodu sa priklonil ku znaleckému posudku Ing.
K. a veľmi presvedčivo poukázal na rozpory v záveroch znalca W., s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
Naviac odvolací súd uvádza, že k rovnakým záverom ako znalec K. dospela aj odborne spôsobilá osoba,
a to spoločnosť W. - K., s.r.o. vo vzťahu k vytýčeniu priebehu hranice medzi spornými pozemkami. Z
týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

19. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

20. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

21. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa (§ 257
CSP).

22. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
23. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených

všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym

aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov
konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných

dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď. uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. II.
ÚS/563/2011).24. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa§255CSP,

súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra
konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú

možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri
uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

25. Odvolací súd vo vzťahu k výroku II., ktorý bol napadnutý ako súvisiaci výrok podaním odvolania
vo veci samej dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu, ktoré sú individuálne a špecifické v
danom prípade je dôvodné použiť ustanovenie § 257 CSP. Aj zo záveru znalca, z ktorého výsledkov
vychádzal súd prvej inštancie je zrejmé, že došlo k chybnému odčítaniu a k chybnému zákresu, čo
nebolo spôsobené žiadnou zo strán sporu, preto je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné, aby si v

tejto veci niesli sporové strany svoje výdavky samostatne. Z uvedeného dôvodu postupom podľa § 388
CSP odvolací súd považoval za dôvodné zmeniť napadnutý výrok II. tak, že stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

26. Z rovnakých dôvodov preto odvolací súd rozhodol aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania

sporovým stranám. (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP)

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).