Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212605
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6617212605.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša, sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu K.. T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.,
Ľ. T. XX, proti žalovaným 1/ R.. R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., Q. cesta XXX/X a 2/ Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Račianska 71, o náhradu škody
373,74 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
10C/1/2017 - 202 zo dňa 24. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ zamietol
(výrok I.).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou 04.12.2017
domáhal náhrady škody v sume 373,74 EUR s prísl. pôvodne iba proti žalovanému v rade 1/ ako fyzickej
osobe, ktorá spôsobila škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
2.2. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 04. 12. 2017 doručil súdu podanie označené ako

žaloba o náhradu škody 373,74 EUR podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb.(Občianskeho zákonníka). V
opiseskutkovéhostavuuviedol,žezdedilnehnuteľnosť(dom),naktorejVýchodoslovenskáenergetikaa.
s. ( ďalej „VSE, a. s.“) v roku 2005 uplatnila nezaplatené faktúry za odber elektrickej energie. Žalobca bol
dedičom nehnuteľnosti, ale nebol v zmluvnom vzťahu s VSE a. s., ktorá odmietla reklamáciu a svoj nárok
uplatnila na súde. Meritum súdneho konania a dokazovania nebolo bezdôvodné obohatenie žalobcu.
Žalovaný v rade 1/ konal ako sudca Okresného súdu v Lučenci, ignoroval odpor proti platobnému
rozkazu a na prvom pojednávaní 23. 10. 2006 rozsudkom 5C/82/2006, v neprítomnosti žalobcu potvrdil

platobný rozkaz. Východoslovenská energetika a. s. postúpila pohľadávku z rozsudku 5C/82/2006 tretej
osobe a proti žalobcovi bola na Okresnom súde Lučenec vedená exekúcia 14 Er/821/2008 súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Balaškom, Exekútorský úrad Michalovce.
2.3. Škoda spôsobená v konaní 5C/82/2006 žalovaným sudcom pozostávala z istiny 76,81 EUR, úrokov
a trov súdneho a exekučného konania. Žalobca navrhol, aby súd vyniesol rozsudok, ktorým vysloví, že
žalovaný spôsobil škodu 373,74 EUR, ktorú je povinný nahradiť s úrokmi a trovami exekúcie, pretože
bezdôvodne uznal žalobcu ako vecne pasívne legitimovaného v súdnom konaní 5C/82/2006.

3.1. Okresný súd uznesením č. k. 10C/1/2017 - 43 zo dňa 26. 04. 2018 podanie žalobcu, doručené dňa
04. 12. 2017, odmietol z dôvodu, že podanie bolo neúplné.3.2. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/200/2018-59
z 25. 07. 2019 vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že žaloba bola uplatnená
proti žalovanému v rade 1/ ako fyzickej osobe, pričom sú splnené všetky procesné podmienky na vecné

prejednanie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody proti žalovanej fyzickej osobe. Žalobca
pripojil písomnosti, ktorými žalobu odôvodnil a z ktorých vyplývajú jeho domnienky a skutkové tvrdenia,
že žalovaný ako sudca vydal rozhodnutie, ktoré sa stalo podkladom pre vykonanie exekúcie a z toho
dôvodu žalobca uplatnil proti žalovanému aj náhradu trov exekúcie.
3.3. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobu zo zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci možno uplatniť podľa zák. č. 514/2003 Z. z. iba proti Slovenskej
republike, za ktorú koná príslušný ústredný orgán, pričom podaniu žaloby predchádza zrušenie
nezákonného rozhodnutia a ďalší predpísaný potup. Poškodený je povinný pred podaním žaloby uplatniť
nárok na ústrednom orgáne. Odvolací súd poukázal tiež na to, že v sporovom konaní, v ktorom súd
rozhoduje o nároku na náhradu škody, nemá súd právomoc vyhlásiť právoplatné rozhodnutie, vydané
v inom konaní, za nezákonné.

4.1. Žalobca v ďalšom konaní podaním predloženým 02. 03. 2020 navrhol vyhlásiť právoplatný rozsudok
Okresného súdu v Lučenci vo veci 5C/82/2006 za nezákonné rozhodnutie a navrhol ako žalovaného
v rade 2/ Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti. Uviedol, že návrhom z 25. 11.
2008 požiadal Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá

mu vznikla v rámci exekučného konania Ex 634/2008 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok
5C/82/2006.
4.2. Žalobca na výzvu súdu v podaní predloženom 07. 04. 2020 navrhol, aby mu škodu 373,74 EUR
nahradil žalovaný v rade 2/ a aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný v rade 1/ vydal nezákonné
rozhodnutie.

4.3. Okresný súd uznesením č. l. 10C/1/2017-105 zo dňa 25. 05. 2020 pripustil, aby do konania pristúpil
žalovaný v rade 2/.

5. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení predloženom 04. 11. 2019 uviedol, že považuje žalobu za predčasnú
a neodôvodnenú. Medzi žalovaným v rade 1/ ako fyzickou osobou a žalobcom nemohol vzniknúť

súkromnoprávny vzťah, pri ktorom by bola daná právomoc súdu. Pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania,
navrhol žalobu zamietnuť.

6.1. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcom namietané rozhodnutie vydané vo
veci 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006 nadobudlo právoplatnosť 27. 12. 2006 a vykonateľnosť 02. 01.

2007 a bolo exekučným titulom v exekúcii Ex 634/2008, ktorú vykonával súdny exekútor JUDr. Jozef
Blaško. Žalobou uplatnený nárok nebol predmetom predbežného prerokovania.
6.2. Žalobu navrhol zamietnuť, lebo žalobca sa domáha vyhlásenia nezákonnosti namietaného
rozhodnutia, čo je žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorá je prípustná len za predpokladu, že to
vyplýva z osobitného predpisu, z hmotného práva a taký predpoklad nebol splnený.

6.3. Pokiaľ ďalej žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nezákonnosť
konkrétneho rozhodnutia sa posudzuje podľa kritérií uvedených v § 6 zák. č. 514/2003 Z. z.
Namietané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. 12. 2006, nebolo zrušené ani zmenené
pre nezákonnosť. Žalobca nepreukázal ani to, že proti rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok.
Žalobca tak nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia. Žalobca nepreukázal, z čoho pozostáva

žalovaná suma a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím a tvrdenou škodou.
Vznik nákladov súvisiacich s exekúciou Ex 634/2008 spôsobil žalobca a to tým, že nepodal
voči namietanému rozhodnutiu opravný prostriedok a dobrovoľným nesplnením povinnosti uloženej
právoplatným súdnym rozhodnutím.
6.4. Napokon dôvodom pre zamietnutie žaloby je uplatnenie námietky premlčania práva na náhradu

škody do desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým
mu bola (mala byť) spôsobená škoda. Žalobcom namietané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.
12. 2006, premlčacia doba uplynula 27. 12. 2016, žaloba bola podaná na súde 04. 12. 2017 a voči
žalovanému v 2/ rade až 02. 03. 2020.

7.1. Okresný súd žalobu proti žalovanému v rade 1/ zamietol, pretože žalobca síce zobral žalobu proti
nemuv časti zaplatenia žalovanej peňažnej sumy späť, ale zotrval na žalobe, aby súd rozhodol vo veci
samej výrokom, že žalovaný 1/ vydal nezákonné rozhodnutie vo veci 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10.
2006.7.2. Dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného 1/, ktorý vydal
namietané rozhodnutie ako zákonný sudca, ale v tom prípade je subjektom zodpovedným za škodu štát.

8. Žalobca sa voči žalovanému 2/ po úprave žaloby domáhal zaplatenia náhrady škody 373,74 EUR
s prísl. Okresný súd žalobu proti 2/ žalovanému zamietol, pretože žalobca nepreukázal predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa právnej úpravy zák. č.
514/2003 Z. z. Žalobca predovšetkým nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia. Z pripojeného
spisu 5C/82/2006 bolo preukázané, že žalobca nepodal riadny opravný prostriedok, pričom nepodanie

opravného prostriedku nebolo odôvodnené osobitnými dôvodmi. Žalobca tak nepreukázal základný
predpoklad zodpovednosti žalovaného v 2/ rade, ktorým je zrušenie alebo zmena namietaného
rozhodnutia. Niet žiadneho rozhodnutia, z ktorého by vyplývalo konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia
5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006. Okresný súd súčasne prihliadol na vznesenú námietku premlčania
práva v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe. Právoplatnosť rozhodnutia bola počítaná odo dňa
vrátenia žalobcom neprevzatej súdnej zásielky 13. 12. 2006 a žaloba bola proti žalovanému v rade 2/

podaná 02. 03. 2020.

9. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 1 až 4, § 6, § 9, § 15, § 16 a § 19 Zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí boli v konaní úspešní, náhradu trov konania v rozsahu 100 % v zmysle

§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

10.1. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávny procesný postup resp.
procesnépochybeniaodôvodnenétým,ževovecikonajúca sudkyňanevykonalažalobcompožadované
dôkazy a rozsudok vyniesla bez výsluchu žalobcu. Sudkyňa legitimizovala rozsudok žalovaného v 1/

rade vo veci 5C/82/06 za asistencie ministerstva spravodlivosti. Žalobca v odvolaní žalovanému v 1/
rade vytýkal jeho skutkové zistenia vo veci 5C/82/06. Konkrétne, že v tomto konaní akceptoval dôkazy
žalobcu, nečitateľnú kópiu pracovného príkazu na demontáž elektromeru, nepreukázanie odobratej
elektrickejenergie,nedovolenévniknutiedodvoražalovaného.Navrholzrušiťrozsudokokresnéhosúdu,
vykonať všetky dôkazy a znovu rozhodnúť.

10.2. V replike na vyjadrenie žalovanej v rade 2/ žalobca uviedol, že vo veci 5C/82/2006 boli proti
žalobcovi vynesené dva rozsudky v jeho neprítomnosti, čím bolo popreté právo na spravodlivé súdne
konanie.

11. Žalovaný v rade 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne
správny. Zopakoval, že v konaní neboli preukázané existencia nezákonného rozhodnutia, predbežné
prerokovanie nároku a došlo k premlčanie nároku.

13.1. Krajský súd konštatuje, že odvolanie žalobcu spĺňa náležitosti procesného úkonu podľa § 127 ods.
1 a § 363 CSP, lebo z neho vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
13.2. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v medziach daných ust.

§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne.

14.1. Odvolanie žalobcu proti zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 1/ rade nebolo dôvodné. Žalobca
pôvodne žalobu uplatnil proti žalovanému v 1/ rade, pričom nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnil

právoplatným rozhodnutím, ktoré vydal žalovaný v 1/ rade ako zákonný sudca vo veci Okresného súdu
Lučenec 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006. Zo skutkových tvrdení a žalobného petitu bolo zrejmé,
že žalobca požadoval vyčíslenú škodu proti žalovanému sudcovi ako fyzickej osobe podľa všeobecnej
hmotnoprávnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka.
14.2. Žalobca v priebehu konania podaním predloženým 02. 03. 2020 rozšíril žalobu proti žalovanej v 2/

rade (č. l. 91a), čím dal skutkový rámec na posúdenie svojho žalobného nároku podľa osobitnej úpravy v
zák. č. 514/2003 Z. z.. Žalobu proti žalovanému v rade 1/ nezobral späť, pretože zotrval na tom, aby súd
určil, že žalovaný v rade 1/ vydal nezákonné rozhodnutie. Žalobca si zrejme nesprávne vyložil § 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého súd posudzuje, či iba samotné konštatovanie porušenia právamožno považovať, vzhľadom na okolnosti prípadu, za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedená právna úprava
sa uplatní ak sa požaduje nemajetková ujma, spôsobená nezákonným rozhodnutím.

14.3. Z tvrdeného skutkového procesného stavu vyplývalo, že súd konal o žalobe, na náhradu škody
v sume 373,74 EUR s prísl. Túto náhradu požadoval už len od žalovaného v 2/ rade na rovnakom
skutkovom základe. Z uvedených dôvodov okresný súd nemal dôvod zastaviť konanie voči žalovanému
v 1/ rade v celom rozsahu.
14.4. Dôvodom zamietnutia žaloby proti žalovanému v 1/ rade bol nedostatok jeho pasívnej legitimácie.

Bolo nesporne preukázané, že žalovaný 1/ vydal rozhodnutie 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006 ako
zákonný sudca, pričom z právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vyplýva, že subjektom zodpovedným za škodu je výlučne štát, nie sudca (žalovaný
v rade 1/), ktorý rozhodnutie vydal. Inými slovami, z rozhodnutia, ktoré považuje žalobca za nezákonné
rozhodnutie, nie je možné vyvodiť súkromnoprávny vzťah a osobnú zodpovednosť zákonného sudcu za
škodu, ktorú proti nemu uplatnil žalobca ako strana súdneho konania, v ktorom sudca takéto rozhodnutie

vydal.
14.5.Vzhľadomnauvedenúhmotnoprávnuúpravuvzák.č.514/2003Z.z.okresnýsúdsprávnezamietol
aj žalobu na určenie, že žalovaný v rade 1/ vydal nezákonné rozhodnutie. Dôvodom zamietnutia žaloby
voči žalovanému 1/ na požadovanom určení je chýbajúca hmotnoprávna úprava, t. j. vecná legitimácia,
ktorábyposúdenieveci(žaloby)tak,akopožadovalžalobca,súduumožňovala.Zosúdnehorozhodnutia

vzniká právny vzťah medzi žalobcom, ktorý bol účastníkom súdneho konania sp. zn. 5C/82/2006 a
štátom, nie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade.

15.1. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné ani voči žalovanej v 2/ rade. Skutkový rámec žalobcom
požadovanej náhrady škody bol odôvodnený súdnym rozhodnutím 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10.

2006, o ktorom žalobca tvrdil, že je nezákonné. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci.
15.2. To či je rozhodnutie nezákonné však nevyplýva zo subjektívneho presvedčenia a tvrdení žalobcu.

Nezákonnosť rozhodnutia v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody sa posudzuje a vyplýva
výlučne podľa predpokladov uvedených v § 6 zák. č. 514/2003 Z. z.

16.1. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
16.2. Žalobca nepredložil žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by došlo k zmene alebo zrušeniu
rozhodnutia 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006. Uvedené rozhodnutie sa považuje za zákonné. Prvým
predpokladom na to, aby žalobca mohol žalovať o náhradu škody, ktorá mu vznikla týmto rozhodnutím

je to, aby svojím aktívnym konaním, ktorým sa rozumie procesný postup v konaní vedenom pod sp. zn.
5C/82/2006, dosiahol zrušenie tohto rozhodnutia a to na základe podania riadneho alebo mimoriadneho
opravného prostriedku. To však žalobca netvrdil ani nepreukázal.

17.1. Z právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že tvrdenú nezákonnosť súdneho rozhodnutia

nemôže súd posudzovať v tomto konaní ako prejudiciálnu, predbežnú otázku, pretože súd konajúci
o nároku na náhradu škody nie je príslušným orgánom v zmysle § 6 ods. 1. Z toho dôvodu bol
žalobca povinný v žalobe tvrdiť a preukázať, že už v čase podania žaloby o náhradu škody exitovalo
súdne rozhodnutie, ktorým došlo k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10.
2006. Uvedené žalobca nepreukázal a nemohol preukázať, pretože proti tvrdenému nezákonnému

rozhodnutiu sa včas nebránil, nepodal opravný prostriedok ani nežiadal o obnovu konania podľa
procesných predpisov, t. j. Civilného sporového poriadku, resp. predtým podľa Občianskeho súdneho
poriadku. Okresný súd s pripojeného spisu 5C/82/2006 zistil, že žalobca v zmysle § 6 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. nepodal proti v žaloba označenému nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok podľa osobitných predpisov.

17.2. Za uvedeného skutkového stavu, kedy žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovanej v 2/
rade za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, okresný súd správne konštatoval aj premlčanie
prípadného nároku žalobcu, pretože už pred podaním žaloby mu márne uplynula objektívna premlčacia
doba v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorej začiatok plynul odo dňa, keď bolo žalobcovidoručené (oznámené) sporné rozhodnutie 5C/82/2006-48 zo dňa 23. 10. 2006. Za rovnocenné
fyzickému doručeniu (prevzatiu) rozhodnutia sa považuje aj fikcia doručenia, uplatnená súdom, ktorý
vyznačil doručenie a právoplatnosť podľa platného procesnom poriadku. Žalobca nepreukázal, že by

procesné lehoty doručenia a právoplatnosti sporného rozhodnutia a preukazujúce premlčanie nároku,
boli uvedené nesprávne.

18. Okresný súd dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobca nepreukázal, že by
súdne rozhodnutie, z ktorého vyvodil žalobný nárok je nezákonné a že by z toho dôvodu mal právo

od žalovanej v rade 2/ na náhradu škody, resp. že voči žalovanému v rade 1/ má nárok na vyslovenie
(určenie), že vydal nezákonné rozhodnutie. Krajský súd potvrdil aj súvisiaci výrok o povinnosti žalobcu
nahradiť v konaní úspešnému žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP
trovy konania na súde prvej inštancie.

19. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/, ktorým však žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli. Žalovaná 2/ v súvislosti s vyjadrením k odvolaniu žiadne trovy nepreukazovala. Z uvedených
dôvodov krajský súd žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom.

Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.