Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. október 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118200115
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6118200115.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu W. W., I..

XX. XX. XXXX, G. Z. B. XXX, XXX XX B., proti žalovanému Ústav na výkon trestu odňatia slobody
Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o porušenie žalobcovho práva
na súkromie (na rešpektovanie korešpondencie) a na informácie v dňoch 07. 11. 2017, 24. 11. 2017 a
18. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný

uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal:

I. Určenia, že žalovaný nevydaním poštových známok dňa 07. 11. 2017, nevydaním listín s informáciami
dňa 24. 11. 2017 a nedovolením odoslania listín s informáciami dňa 18. 12. 2017 neoprávnene zasiahol
do jeho chránených práv v článku 8 a článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 2 100,-- Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom žaloby, vyjadreniami strán, ich výpoveďou, odpisom z
elektronickej karty žalobcu z programu VVVT - iná individuálna aktivita, stanoviskom k odoslaniu veci
balíkom a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento vykonával trest odňatia slobody u žalovaného. Prostredníctvom
žalovaného mu dňa 07. 11. 2017 bola doručená doporučená zásielka od jeho matky. Táto obsahovala
okrem iného aj poštové známky. Žalovaný mu tieto nevydal z dôvodu, že ich zasielanie je povolené len
v poistenej zásielke (zásah č. 1).

5. Dňa 24. 11. 2017 mu bola do ústavu doručená doporučená zásielka od matky, ktorá obsahovala
informácie o výživových doplnkoch dostupných na internete. Potreboval ich kvôli objednávke

prostredníctvomzdravotnéhostrediska.Žalovanýmuichnevydalzdôvodu,žeichzasielaniejepovolené
len v balíku (zásah č. 2).6. Dňa 18. 12. 2017 odosielal z ústavu doporučenú zásielku do iného ústavu V. Z.. Obsahovala
informácie so znením Trestného poriadku a komentáre s judikatúrou v tlačenej podobe. Tieto sa
vzťahovali k jeho konaniam a adresáta zásielky. Ústav mu nedovolil tieto informácie odoslať s tým, že

sa nejedná o korešpondenciu (zásah č. 3).

7. Konaním žalovaného došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práva na súkromie, konkrétne na
rešpektovanie korešpondencie a práva na informácie. Poukázal na článok 8 ods. 1, 2 a článok 10 ods. 1,
2 Dohovoru ako aj judikatúru ESĽP k právam väzňov na rešpektovanie korešpondencie a na informácie

(W. B. L. zo dňa 09. 10. 2008, N. B. B. zo dňa 04. 10. 2016, S. B. G. zo dňa 17. 09. 2009).

8. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že pri skúmaní obdobných prípadov si tento kladie otázky:
– či daný prípad spadá pod rozsah namietaného článku Dohovoru,
– či došlo k zásahu do namietaného práva,
– či tento bol v súlade so zákonom,

– či sledoval aspoň jeden legitímny cieľ,
– či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

9. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - I.ÚS 13/2000, II.ÚS 10/1999, II.ÚS 464/2010,
I.ÚS 117/2007 v ktorej Ústavný súd súd skúma takéto zásahy z hľadiska základných kritérií legality,

legitimity a proporcionality.

10. Sporné zásahy žalovaného nesledovali podľa jeho názoru žiaden legitímny cieľ. Obmedzovali ho v
základných právach a slobodách nad rámec podmienok uvedených v článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2
Dohovoru a nemožno ich ani považovať za nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Z týchto dôvodov

sa jednalo o neoprávnené zásahy.

11. Zo strany žalovaného sa jednalo o evidentnú šikanu. Cítil sa konaním žalovaného ponižovaný a
zastrašovaný. Prežitá citová úzkosť predstavuje objektívne nenapraviteľnú nemajetkovú ujmu, ktorú
nemožno uspokojiť inak, ako priznaním spravodlivého finančného zadosťučinenia, ktoré požadoval v

žalovanej výške 2 100,-- Eur.

12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Mal za to, že tvrdeným konaním nedošlo z jeho
strany k zásahu do súkromia žalobcu, keď obsah práva na súkromie je nutné určovať so zreteľom na
ústavné predpisy a ustanovenia medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách

(článok 154c ods. 1 Ústavy SR).

13. Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje s poukazom na znenie § 407 ods. 1 Trestného
poriadku osobitný zákon, ktorým je Zákon o výkone trestu odňatia slobody č. 475/2005 Z. z. Tento
vo svojom ustanovení § 4 ods. 1 až 3 upravuje aj spôsob obmedzenia základných práv a slobôd

odsúdených. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode
pohybu a pobytu, zachovanie listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností.
Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštovného platobného styku počas
výkonu trestu odňatia slobody zabezpečuje v jeho mene ústav.

14. Pri odosielaní korešpondencie odsúdených sa riadi ustanoveniami § 25 a § 25a citovaného zákona.
Podľa nich aj pri vybavovaní korešpondencie žalobcu postupoval. Z týchto dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť ako bezdôvodnú.

15.Žalobcauviedol,žeskutkovétvrdeniauvedenévžalobejepotrebnépovažovaťzanespornévzmysle

ustanovenia § 151 ods. 1 CSP. Žalovaný nepoprel, že sporný zásah nesleduje legitímny cieľ a nie je
nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Nespochybnil, že žalovaný postupoval v zmysle zákona. Mal
však za to, že si tento vykladal a aplikoval čisto formalisticky, ústavne nekonformným spôsobom, v
rozpore s článkom 2 ods. 2, článkom 152 ods. 4 a článkom 154c ods. 1 Ústavy SR.

16. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme u porušenia základných práv sa predpokladá vznik nemajetkovej
ujmy, keďže v danej veci nemožno už navrátiť stav pred porušením. Citová úzkosť sa nepreukazuje.
ESĽP v podobných prípadoch zásadne priznáva spravodlivé zadosťučinenie17. Okresný súd viazaný právnym názorom KS BB vysloveným vo veci považoval nárok žalobcu za
občianskoprávny nárok z porušenia práv na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 O.z. a nasledujúcich.

18. Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19.Podľa§13ods.1O.z.fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo

dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
(2) Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej

bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

21. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo
na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo

myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
(2) Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu

úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

22. Podľa § 407 ods. 1 zákona 301/2005 Z. z. spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný
zákon. Týmto zákonom je zákon o výkone trestu odňatia slobody č.475/2005 Z. z.

23. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona 475/2005 Z. z. počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa
obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu
alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve
na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a
tajomstva dopravovaných správ a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na

nakladanie s vecami osobnej potreby.
(2) Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v
spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v
nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať
politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

(3) Výkon práva odosielať a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku
počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

24. Podľa § 25 ods. 1 zákona 475/2005 Z. z. odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady
odosielať písomné správy v listinnej podobe (ďalej len "korešpondencia") bez obmedzenia, ak sa ďalej

neustanovuje inak. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie upravuje osobitný predpis.
(9) Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa § 23 ods. 4.
(10) Okrem korešpondencie podľa odseku 1 môže odsúdený poistenou zásielkou 13 a) prijímať aj
poštové známky. Pri nakladaní s poštovou zásielkou obsahujúcou poštové známky sa postupuje
primerane podľa odsekov 2 a 9.

25. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie:
a) oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú na oznámení alebo na obálke,b) účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu a formy, ktoré súvisia so
záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a odsúdeným,
c) kresba, fotografia.

(2) Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré pozostáva výlučne z
reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha, katalóg, noviny a iná periodická
tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky; uvedené platí aj o ich kópii.

26. Skutočnosť, že ku žalobcom tvrdeným zásahom zo strany žalovaného počas jeho výkonu trestu

odňatia slobody došlo, nebola sporná. Vyplýva aj z pripojených záznamov žalovaného zo dňa 7. 11.,
24. 11. a 18. 12. 2017 na čísle 1. 35 spisu. Žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade so zákonom v zmysle
znenia ustanovení § 25 a § 25 a) zákona č.475/2005 Z. z.

27. Žalobca nespochybnil, že táto právna úprava je v súlade s Ústavou. Mal však za to, že žalovaný si
ju nevyložil ústavne konformným spôsobom. Poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Y. O. M. L., podľa

ktorého všeobecné súdy majú možnosť si sami túto otázku. vyriešiť.

28.Uviedol,žekeďsastalo,žemumamazaslalapoštovéznámkynepoistenouzásielkou,nevideldôvod,
prečo by mu nemali byť vydané. Rovnako nevidel dôvod postupu žalovaného aj v prípadoch 2. a 3.
zásahu.

29. Je nesporné, že žalobca ako osoba odsúdená vo výkone trestu odňatia slobody sa musí podvoliť
obmedzeniam okrem okrem iného aj na svojom práve na súkromie a informácie už vzhľadom charakteru
a účelu výkonu trestu odňatia slobody.

30. Všeobecný súd v konaniach o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka skúma
predovšetkým existenciu neoprávneného (nezákonného) zásahu do osobnosti žalobcu.

31. V konaní nebola sporná otázka, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom v rámci svojho
oprávnenia. Sporné bolo, či takýto postup, hoci vychádza z právnej úpravy, a teda je legálny, spĺňa aj

kritériá legitimity a proporcionality.

32. Nevydaním zaslaných poštových známok /1.zásah/ podľa žalobcu malo dôjsť k zásahu do jeho práva
na súkromie - konkrétne práva na korešpondenciu a do jeho práva na informácie garantované v čl. 8

a čl.10 Dohovoru.

33. K tomuto tvrdeniu žalobcu súd uvádza, že poštové známky nepredstavujú korešpondenciu, ale
ceniny. Postup pri ich odosielaní a prijímaní upravuje nielen § 25 odst.9 a ods.10 Zákona o výkone
trestu odňatia slobody, ale aj Zákon o poštových službách č. 324/2011 v ustanovení § 3 ods. 4 a s § 32

ods. 3 písm. d, na ktorý tento zákon odkazuje.

34. Z citovaných ustanovení Zákona o poštových službách vyplýva, že z vyberania a distribúcie sú
vylúčené poštové známky a iné ceniny v iných ako poistený zásielkach, ktoré sa poisťujú pre prípad
straty, krádeže alebo poškodenia do hodnoty uvedenej pri jej podaní.

35. Podľa § 40 tohto zákona ods. 3 a ods. 6 v prípade, že poštový podnik zistí, že obsahom poštovej
zásielky sú veci vylúčené z distribúcie, poštovú zásielku nedodá a zabezpečí jej uloženie.

36. Rovnaké obmedzenia ohľadom prijímania nepoistených zásielok obsahujúcich poštové známky sa

týkajú teda nielen osôb vo výkone trestu odňatia slobody, ale všetkých, ktorí využívajú poštovú službu.

37. Právna úprava obsiahnutá v zákone o výkone trestu odňatia slobody vo vzťahu k žalovanému ako
dodávateľovi poštových zásielok kopíruje právnu úpravu o poštových službách.

38. Z tohto pohľadu ustanovenie § 25 ods. 10 zákona o výkone trestu odňatia slobody neumožňuje
žalovanému inú aplikáciu, než postup podľa § 23 ods. 4 citovaného zákona v súvislosti s § 25 ods. 9.
(zaslanie nepovolených vecí na vlastné náklady na adresu určenú odsúdeným).39. Zásah č. 1 vychádzal zo situácie, keď tretia osoba - matka žalobcu nadviazala zmluvný
(súkromnoprávny) vzťah s poštovou službou ako odosielateľ, pričom musela pristúpiť na podmienky
tejto služby stanovenej v poštovom poriadku. Žalovaný bol len sprostredkovateľom tejto služby ktorej

podmienky sú transformované do podmienok výkonu trestu odňatia slobody zákonom č. 475/2005 Z. z..

40. Súd má za to, že v tomto konaní, keďže účastníkom konania nie je zákonodarca, na rozdiel
od konania pred Ústavným súdom, nemôže dôsledne preskúmať legitimitu takejto právnej úpravy.
Môže len vychádzať z jej súvislosti s právnou úpravou poštového poriadku, ktorá je harmonizovaná

s medzinárodnou úpravou poštového styku. Žalobca pritom nesúhlasil s tým, aby bola položená
Ústavnému súdu otázka na posúdenie súladu právnej úpravy ust. § 25 a § 25 a) zákona č. 475/2005 Z.
z. s Ústavou a Dohovorom o ľudských právach a slobodách v zmysle čl.125 a/ Ústavy.

41. Postup označený ako zásah číslo 1 zo strany žalovaného nemôže predstavovať šikanózny,
prípadne diskriminačný výkon práva, ani mať nenapraviteľný následok predstavujúci zásah do práva

na korešpondenciu v zmysle čl. 8 Dohovoru.

42. Okrem toho, že poštové známky mohli byť žalobcovi opätovne zaslané v poistenej zásielke, mal
žalobca, ak to jeho finančné možnosti nedovoľovali, garantované právo na zaslanie korešpondencie v
minimálnom rozsahu na náklady ústavu /2 kusy písomných správ za mesiac/.

43. Ďalej sa súd zaoberal zásahom č. 2 - nevydaním informácii o výživových doplnkoch, ktoré
obsahovala listová zásielka od matky žalobcu zo dňa 24. 11. 2017.

44. Zo záznamov žalovaného z tohto dňa vyplýva, že predmetná zásielka obsahovala 34 listov formátu

A4 reklamných materiálov na výživové doplnky.

45. Ich nevydanie žalovaným žalobcovi bolo potom v súlade s ust. § 25 ods.1 a § 25 a) ods. 2 zákona
o výkone trestu odňatia slobody, čo samotný žalobca nespochybňoval.

46. Obsahom práva na korešpondenciu je oprávnenie prijímať a odosielať písomné správy v listinnej
podobe, tak ako to vyplýva aj z ust. § 25 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.. Reklamné letáky nie sú
korešpondenciou, ich nevydaním potom nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na korešpondenciu.
Mohlo by ísť o porušenie práva žalobcu na informácie v zmysle článku 10 Dohovoru. Toto právo mu však
zostalo zachované, keďže mu mohli byť reklamné letáky zaslané prostredníctvom balíka, čo nepoprel.

47. Súd poukazuje na to, že tento postup, rovnako ako v prípade zásahu č. 1 sa týkal všetkých
odsúdených, a teda nemohlo sa jednať zo strany žalovaného o šikanu alebo diskrimináciu..

48. Vo vzťahu k zásahu č. 3 (bod 6 tohto rozhodnutia) obdobne ako u predchádzajúceho zásahu,

nemohlo sa jednať o zásah do práva žalobcu na korešpondenciu, keďže zadržaná bola len časť zásielky
obsahujúca komentár k trestnému poriadku, nie písomná správa. Žalobca spočiatku tvrdil, že sa jednalo
o informáciu vzťahujúcu sa k jeho konaniu a konaniu adresáta zásielky. Neskôr na pojednávaní uviedol,
že zasielal len vyradenú (neaktuálnu) časť komentára k trestnému poriadku, keďže obdržal novú. Aká
ujma mu tým vznikla neuviedol.

49. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na ochranu osobnosti - práva na súkromie, /korešpondenciu/
a práva na informácie v zmysle § 11 O. z. a nasledujúcich.

50. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému

zásahu a zároveň, že zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených v ust. § 11
O. z.. Obidve tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo
domáhať sa ochrany, vrátane ochrany v zmysle § 13 O. z..

51. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či predmetné zásahy možno považovať za neoprávnené,

aj keď boli legálne, t. j. v súlade so zákonom.

52. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal legitimitu tohto zásahu, ani jeho proporcionalitu,
súd poukazuje na argumentáciu v bode 38 tohto rozhodnutia..53. Právna úprava v ust. § 25 a § 25 a) zákona o výkone trestu odňatia slobody je jednoznačná, keď
neponecháva priestor žalovanému autonómne si zvoliť v daných prípadoch iný postup.

54. Podľa názoru súdu všeobecný súd by mohol skúmať otázku legitimity a proporcionality len v prípade
posúdenia aplikácie právnej normy, ak táto umožňuje viacero možností postupu, prípadne ju ponecháva
na vôli žalovaného, čo však nebol daný prípad. Tunajší súd hľadiska týchto kritérií posudzoval aplikáciu
normy v konaní tunajšieho súdu 9C/6/18, kde boli totožné strany v spore.

55. Z dôvodov už uvedených súd potom nepovažoval zásahy žalovaného za neoprávnené. Zároveň
nemal za preukázané, že by akýkoľvek z týchto zásahov bol objektívne spôsobilý privodiť žalobcovi takú
ujmu, ktorá by bola predpokladom úspešného uplatnenia jeho práva na ochranu v zmysle § 11 O. z. /
viď body 40, 44 a 46 tohto rozhodnutia/.

56. Nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle ust. § 13 ods. 3 OZ súd zamietol, keďže základ nároku nemal
za preukázaný.

57. Podľa judikatúry ESĽP zlé zaobchádzanie musí pritom dosiahnuť určitú minimálnu úroveň
závažnosti, ak má spadať do pôsobnosti článku 3 Dohovoru.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní, v zmysle
ust..§ 225 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť

podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).