Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118394270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:6118394270.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: R. T. V., F..E..D.., F. F. P. XA/XXXX, XXX XX X. O. Z.,

C.: XX XXX XXX, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom
Kmeťova 26, 04001 Košice proti žalovanému: M. P.R., R..F.. X. C. T., F. F. Š. X, XXX XX V., C.: XX
XXX XXX, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer - advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 510,82 eur s prísl., takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 510,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 07.12.2018, kde bol vedený pod sp. zn. 32Up/41/2018, domáhal voči žalovanému vydania
platobného rozkazu na sumu 510,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia a 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW POLO, W.: X., rok výroby: 2008, ktoré v čase
škodovej udalosti patrilo L. M., V. F.Y. X. U. XX/X, XXX XX X. O. Z. (ďalej aj ako „poistený“). Táto
škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni M. P., R..F.. X. C. T., u ktorého
má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako
poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, tj. Juraj Kuruc, dal
svoje poškodené motorové vozidlo VW POLO, EČV: X., rok výroby: 2008, opraviť v servise R. T. V.,

F..E..D.., F.: P. XA/XXXX, XXX XX X. O. Z., C.: XXXXXXXX, tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto
poškodenéhomotorovéhovozidlabolivovýške1.015,26eursDPH.Tátosumabolanásledneuplatnená
u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 1.01.2018
oznámené, že bolo dňa 08.01.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu
predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v
dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.015,26 eur s DPH. Suma
priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však bola vo výške iba 579,23 eur. Celková

nepriznaná suma je vo výške 270,03 eur. Táto neuznaná suma vo výške 270,03 eur bola vlastníkom
motorového vozidla VW POLO, EČV: X., rok výroby: 2008, ktorým je poistený, tj. L. M., postúpená na
žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 22.02.2018. Likvidátor k likvidácii uviedol: v
zmysle zmluvných dojednaní: po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané nákladyna opravu, alebo znovuzriadenie motorového vozidla a to účelne vynaložené náklady na náhradné diely
a materiál, účtované podľa zmluvných dojednaní s opravcom, ktoré sa posudzujú tak, že sa porovnávajú
skalkulačnýmprogramomnákladovnaopravu.Výpočetvýškyplneniabolnasledovný: faktúrazaopravu

vozidla číslo bola vystavená na sumu 1015,26 eur. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou bol nepriznaný
jedensnímačvsume270,03eurapretobolo priznané745,23eurapoodpočítaníspoluúčasti166,00eur
bolo vyplatené poistné plnenie v sume 579,23 eur. Ďalej si uplatnil nárok z dôvodu, že dňa 16.11.2017
došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, W.: X.,
rok výroby: 2008, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo U. Y., bytom E. XXXX/XX, XXX XX B. (ďalej aj ako

„poistený“).Tátoškodováudalosťbolariadneohlásenážalovanému,tj.vpoisťovniM.P.D.,R..F..X.C.T.,
u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval
ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, t. j. U. Y., dal svoje
poškodené motorové vozidlo SUZUKI SX4, EČV: X., rok výroby: 2008, opraviť v servise R. T. V., F..E..D..,
tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.951,94 eur s
DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením

o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 oznámené, že bolo dňa 12.01.2018 ukončené šetrenie poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu
motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala sumu
vo výške 1.951,94 eur s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti však
bola vo výške iba 1.545,18 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 240,79 eur. Táto neuznaná suma

vo výške 240,79 eur bola vlastníkom motorového vozidla SUZUKI SX4, EČV: X., rok výroby: 2008,
ktorým je poistený, Marián Duhoň, postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo
dňa 21.02.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: v zmysle zmluvných dojednaní
poisťovňa hradí primerané náklady na opravu podľa kalkulácie nákladov obhliadajúceho technika
spoločnosti F. s priznaním Nh opravárenských prác výške 20,00 eur s DPH. Výpočet výšky plnenia zo

dňa 15.01.2018 z poistnej udalosti číslo: XXXXXXXXXX bol nasledovný: faktúrou za opravu vozidla
číslo: XXXXX R. T. V., F..E..D.. bola vystavená suma 1 951,94 eur. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou
predstavuje cenu karosárskej práce vo výške 23,62 eur, vedľajšie náklady v sume 8,08 eur, lakovacia
práca v sume 89,81 eur, lakovací materiál v sume 119,28 eur, spolu priznaná suma 1 711,15 eur,
po odpočítaní spoluúčasti 165,97 eur. Poistné plnenie tak bolo vo výške 1 545,18 eur. Skutočnosti,

ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú
zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia,
na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. V zmysle § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka, právo na
plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná
udalosť). Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného

motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej
škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave
poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného
hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a
smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené

motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp.
poistnou udalosťou. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ
zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie
označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť
poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na

ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto
s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Poškodený riadne oznámil vyššie uvedenú poistnú udalosť
a poskytol potrebné doklady týkajúce sa opravy poškodeného motorového vozidla, napriek tomu mu
bolo poistné plnenie krátené. V Zmysle čl. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie W., za
škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B, poisťovňa poskytne poistné plnenie,

v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do
stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného
alebo odcudzeného motorového vozidla, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo
výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. K nároku
z druhej poistenej udalosti uviedol že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby

účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre
konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenníky mechanických, klampiarskych
a lakovníckych prác v danom regióne pre daný typ motorového vozidla: Porsche Inter Auto Slovakia
Košice - 46,20 eur /51,40 eur s DPH; • R. T. M. - 38,40 eur/43,20 eur s DPH; • Moris Slovakia Košice- 28,00 eur/36,00 eur s DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle SUZUKI SX4 normohodinu vo
výške 25,20 eur s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia
a nižšia cena, preto považuje za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Zároveň

kalkulácia žalovaného je stále predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do
jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Preto si žalobca si týmto návrhom na
vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo
výške 270,03 eur a z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 240,79 eur, ktoré mu bolo neoprávnene
krátené, čo predstavuje sumu 510,82 eur s príslušenstvom. Zároveň dodal, že ak žalovaný podá odpor,

navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
a k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorých je zrejme, ako vykonával šetrenie. Žalovaný listom zo
dňa 11.01.2018 oznámil, že dňa 08.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.
Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žaloba si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania a to vo výške 5% ročne zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79 eur od 28.01.2018 do zaplatenia.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. 32Up/41/2018.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 24.01.2019 odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu
považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku

mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca odôvodňuje svoj
uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 13.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle VW POLO, EČV: X. (ďalej len „MV 1“), ktoré v čase škodovej udalosti
patrilo L. M., trvale V. F. X. U.L. XX/X, XXX XX X. O. Z. (ďalej len „poškodený 1“). Škodová udalosť
mala byť ohlásená u žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX

(ďalej len „škodová udalosť 1“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať poškodený 1 opraviť MV
1 u žalobcu, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. XXXXX vo výške 1.015,26 eur s DPH (ďalej len
„faktúra 1“). Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018 vyhotovenom žalovaným,
bolo poškodenému 1 oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet výšky
plnenia v sume 579,23 eur (ďalej len „oznámenie o poistnom plnení 1“). Dňa 22.02.2018 malo dôjsť

medzi poškodeným 1 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení
časti pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 270,03 eur s prísl.,
ktorá mala predstavovať časť pohľadávky poškodeného 1 voči žalovanému, predstavujúcu krátenú
a nezaplatenú faktúru 1 vystavenú žalobcom (ďalej len „ZoPP 1“). Žalobca ďalej odôvodňuje svoj
uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 16.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená

škoda na motorovom vozidle SUZUKI SX4, EČV: X. (ďalej len „MV 2“), ktoré v čase škodovej udalosti
patrilo U. Y., V. E. XXXX/XX, XXX XX B. (ďalej len „poškodený 2“). Škodová udalosť mala byť ohlásená
u žalovaného, ktorý ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX (ďalej len „škodová
udalosť 2“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať poškodený 2 opraviť MV 2 u žalobcu, za čo mu
žalobca vystavil faktúru č. XXXXX vo výške 1.951,94 eur s DPH (ďalej len „faktúra 2“). Prostredníctvom

oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 vyhotovenom žalovaným, bolo poškodenému 2
oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 1.545,18
eur (ďalej len „oznámenie o poistnom plnení 2“). Dňa 21.02.2018 malo dôjsť medzi poškodeným 2 ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení časti pohľadávky, v zmysle
ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 240,79 eur s prísl., ktorá mala predstavovať časť

pohľadávky poškodeného 2 voči žalovanému, predstavujúcu krátenú a nezaplatenú faktúru 2 vystavenú
žalobcom(ďalejlen„ZoPP2“).Zároveňmalzato,ženávrhžalobcunespĺňazákonnékritériápožadované
ustanovením § 132 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku v žalobe okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť

odkazom na označené dôkazy. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých
vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj
návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti
1 a 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti 1 a 2 zo strany poškodeného 1
a poškodeného 2. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú

z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, postačujúce. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)
sp. zn. 3 Cdo 192/2004, z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z uvádzaného rozhodnutia
NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného
judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov: poškodený 1 a 2 mali voči žalobcovi záväzky,

ktoré spočívali v neuhradenej faktúre 1, resp. faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený 1 a
2 predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom
predložená faktúra 1, a 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený 1 a
2. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení
(ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva,

že nakoľko poškodený 1 a 2 predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť
ZoPP 1, resp. ZoPP 2. Uzatvorením predmetnej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávok poškodeného 1 a poškodeného 2 na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil
a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov
poškodeného 1 a 2, ktoré v zmysle vystavenej faktúry 1 a 2 predstavujú práve pohľadávky ž žalobcu.

Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným 1 a 2 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného
potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu
v predmetnom súdnom konaní. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára
2008: Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom,

alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny
úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

zákon dodržaný nebol. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP 1,
resp. ZoPP 2 medzi poškodeným 1, resp. poškodeným 2 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,
týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP
1, resp. ZoPP 2 bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodeného 1, resp. poškodeného 2, ktoré
žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému 1 a 2 ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia),

považuje takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň súčasne v
predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného 1 a 2 ako
postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je pritom
zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho
názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak

absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu
postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP
1, resp. ZoPP 2) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu.

4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi

žalobcom a žalovaným, predstavuje krátené časti poistného plnenia, ktoré si uplatnili poškodení na
základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a ktoré postúpili
na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Žalovaný krátil poistné plnenie podľa jeho názoru
z dôvodu navýšenej ceny práce a lakovacieho materiálu a z dôvodu rozdiel medzi kalkuláciou a
faktúrou žalobcu za opravu. Svoj postup ani v ním podanom odpore žiadnym relevantným spôsobom

nezdôvodnil, len sa odvolal na oznámenia o poistnom plnení so záverom, že podľa jeho názoru, sú
akékoľvek ďalšie nároky žalobcu nepreukázané. V zmysle ustanovenia § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho
zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto
zákonealebovpoistnýchpodmienkachustanovené.Ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku

a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je
poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsahjeho povinnosti plniť. Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistné plnenie možno
znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v

poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu
dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. vedomé
porušenie povinností - jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto
povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na
okolnosti prípadu mohol splniť. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali

uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, tj. žalovaný. 2. podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo
rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov.
Nestačí preukázať, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť,
je potrebné preukázať, že táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. 3. vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. 4. medzi porušením uvedených
povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Ak

žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone,
nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor. Z uvedeného je zrejmé, že konaním
žalobcu resp. jeho právnych predchodcov, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho
povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup
žalovaného, tj. krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže krátiť poistné plnenie svojvoľne, na základe

svojej subjektívnej vôle a názoru, ale svoje konanie musí riadne preukázať a zdôvodniť. Je zrejmé,
že daným konaním - neodôvodneným, nedôvodným krátením poistného plnenia samotný žalovaný
popiera zmysel a účel poistenia. K aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že neplatnosť zmlúv o postúpení
pohľadávky žalovaný vo svojom odpore namieta a to z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení časti
pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného sú poškodení zo škodových resp. poistných

udalostí dlžníkmi žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodených ako dlžníkov žalobcu,
čo odôvodňuje tým, že poškodení neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového
vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu.
Uvedené poprel a uviedol že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a
žalovaným, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného. V zmysle § 797 odsek 2 OZ, právo

na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná
udalosť). Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá
podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia
zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže
poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu

pred poistnou udalosťou. Žalovaný časť poistného plnenia už poškodenému resp. žalobcovi poukázal,
kedy skutočnosť, že poškodený pohľadávku - faktúru nikdy neuhradil nepovažoval za rozporuplnú,
resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného
ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie alebo na náhradu škody vzniklo
až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov

vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Ak by tomu tak bolo, zákonodarca
by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva
- Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť
náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané
vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či

systematickéhovýkladu.Zvyššieuvedenéhojetedazrejmé,ževýklad,ktorýmžalovanýdospelkzáveru,
že poškodení (resp. poistení) sú dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň
popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných
konaniach.
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.“ Ak žaloba

neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, má vady o ich odstránenie súd sa pokúsi. K nedostatok
náležitostí žaloby uviedol, že na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však
nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu
žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ
žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový

stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na poistné plnenie
v tomto prípade, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom.
Škodová udalosť, resp. škodové udalosti sú v žalobe špecifikovane dostatočne jasne, zrozumiteľne a
bez možnosti omylu s inými škodovými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k škodovýmudalostiam, aké motorové vozidla boli v ich dôsledku poškodené, aj pod akým číslom dané škodové
udalosti žalovaný zaregistroval. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a
žalovaným predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol

krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom
poistení motorového vozidla so žalovaným.

5. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a mieste
príslušnému súdu na prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok.

6. Prvoinštančný súd vydal v danom spore rozsudok pre zmeškanie žalovaného sp. zn. 7C-3-2019-110
dňa 22.08.2019. Dňa 18.02.2020 súd vydal opravné uznesenie 7C/3/2019-153 a dňa 19.05.2020 vydal
opravné uznesenie sp. zn. 7C/3/2019-183. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom
rozhodol odvolací súd a to uznesením sp. zn. 20Co/28/2020-189 zo dňa 25.05.2021, ktorým zrušil

rozsudok v spojení s opravným uznesením a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že je potrebné upriamiť pozornosť na rozhodnutie Ústavného
súduSRvuznesenísp.zn.I.ÚS233/2019,podľaktoréholenformalistickývýkladustanoveníorozsudku
pre zmeškanie žalovaného, nie je žiadúci. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného potrebné posudzovať vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti

sporu.Vychádzaťlenzgramatickéhovýkladuzákonabymohlodospieťkporušeniuprávažalovanéhona
spravodlivý proces. Z vysloveného záveru ÚS SR vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené
všetky formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Odvolací
súd v závere uviedol, že na základe vyššie uvedeného neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to faktúrou
č. XXXXX, XXXXX, cenníkom servisných služieb spoločnosti R. T., registráciou nových osobných
vozidiel v období september 2011, dojednaniami poistenia W., oznámením žalobcu zo dňa 15.01.2018,
oznámením žalobcu zo dňa 17.01.2018, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.08.2018 medzi

žalobcom a U. Y., zmluvou o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a L. M., výsluchom žalobcu.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

9. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 28.11.2017 žalobca fakturoval poškodenému L. M. za náhradné diely,

materiál režijný, karosárske práce, lakovnícke práce a lakovnícky materiál spolu na sumu 1.015,26 eur
za opravu vozidla Volkswagen Polo X.. Faktúra bola splatná dňa 08.12.2017.

10. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 30.11.2017 žalobca fakturoval poškodenému U. Y. za náhradné diely,
materiál režijný, karosárske práce, vedľajšie náklady vrátane materiálu, lakovnícke práce a lakovnícky

materiál spolu na sumu 1.951,94 eur za opravu vozidla Suzuki SX4 X.. Faktúra bola splatná dňa
10.12.2017.

11. Z oznámenia o poistnom plnení k poistnej škodovej udalosti poškodeného L. M. zo dňa 11.01.2018
vyplýva, že bolo mu priznané poistné plnenie vo výške 579,23 eur. V poznámkach, ktoré sú dopísané

rukou je uvedené, že mu nebola priznaná náhrada za snímače.

12. Z oznámenia o poistnom plnení k poistnej škodovej udalosti poškodeného Y. U. zo dňa 15.01.2018
vyplýva, že mu bolo priznané poistné plnenie vo výške 1.545,18 eur. Rukou je tam dopísané číslo 240,79
eur, pričom dovysvetlenie k tejto sume uvedené nie je.

13. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupcom U. Y. dňa 27.02.2018 a
postupníkom - R. T. V. F..E..D.. vyplýva, že postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi M. P. pohľadávku vo
výške 240,79 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá
bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č.

XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo
výške 240,79 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 1.951,94 eur a škodou reálne
zaplatenou dlžníkom 1.545,18 eur z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.
Ide o zmluvu zo dňa 21.2.2018, ktorá je podpísaná postupcom a postupníkom.14. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzavretej medzi postupcom L. M. R. P.M. R. T. V. F..E..D..
vyplýva, že postupca má voči dlžníkovi M. P. pohľadávku vo výške 270,03 eur. Táto suma predstavuje

krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového
vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy
je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 270,03 eur s prísl., čo predstavuje
rozdiel medzi reálnou škodou 1.015,26 eur a škodou reálne zaplatenou dlžníkom 579,23 eur z postupcu
na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Ďalej je tam rukou dopísané, že spoluúčasť

166,- eur vyplatená. Ide o zmluvu zo dňa 22.2.2018, ktorá je podpísaná postupcom a postupníkom.

15. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 15.11.2017 od spoločnosti F. sa
uvádza, že vozidlo VW Polo ečv. X. U. - L. M. bolo dňa 13.11.2017 poškodené: lišta zadného nárazníka,
zlomený parkovací cúvací senzor, a poškodený spodný spoiler.

16. Uznesením zo dňa 18.03.2019 súd vyzval strany podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku,
aby navrhli a predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žiadna zo strán sporu žiadne nové dôkazy
nenavrhla.

17. Právny zástupca žalobu na pojednávaní uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyplatenia

sumy 510,82 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 270,03 eur od 24.01.2018 do zaplatenia, 5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 240,79 eur od 28.1.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania
v 100 % rozsahu. Predmetom konania sú krátené časti poistných plnení, na ktoré si uplatnil nárok
poškodený na základe zmluvy o havarijnom poistení, ktoré mali uzavreté so žalovaným, pričom tieto
nároky postúpili na žalobcu. Žalovaný krátil poistené plnenie z dôvodu pri prvej poistnej udalosti, že na

cenu prác normohodín bolo priznané vo výške 20,- eur na normohodinu, zatiaľ čo žalobca ako autoservis
si za prácu 1 normohodinu účtoval cenu 21,- eur. So žalobným návrhom boli predložené aj cenníky
iných autoservisov, ktoré preukazujú, že cena prác pre daný typ motorového vozidla v danom regióne
je v oveľa vyššej výške, než priznal žalovaný a dokonca je aj vyššia, než si účtoval samotný žalobca.
Taktiež aj vo Všeobecných poistných podmienkach samotného žalovaného je uvedené, že pri poskytnutí

poistného plnenia poisťovňa poskytne poistné plnenie, pričom v nákladoch na prácu a lakovanie sa
zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovňach SR. Žalovaný
len na základe nejakého vlastného uváženia, ktoré zatiaľ ničím nepredložil ani nijak nepreukázal usúdil,
že cena práce je pre neho len vo výške 20,- eur, pričom predloženými cenníkmi bolo práve preukázané,
že cena práce, ktorá je obvyklá pre opravu daného typu motorového vozidla v danom regióne je v oveľa

vyšších výškach. Tým si vlastne žalobca účtoval cenu, ktorá je obvyklá a primeraná pre opravu daného
typu motorového vozidla. Žalobca, resp. jeho právny predchodca ako poistený neporušil žiadnu svoju
povinnosť ani sa nedopustil sa žiadneho konania, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnými poistnými
podmienkami a preto tu nie je daná legálnosť krátenia poisteného plnenia zo strany žalovaného. Pokiaľ
ide o druhú poistnú udalosť, v ktorej taktiež žalovaný krátil plnenie, ktoré je predmetom tohto konania,

bol podľa vyjadrenia žalovaného priznaný len jeden snímač, čiže bola spolu krátená suma 270,03 eur.
Z oznámenia o poistnom plnení zároveň žalovaný uviedol, že náklady na opravu sa porovnávajú s
kalkulačným programom na opravu. Nie je však zrejmé, o aký kalkulačný program ide, a ani či bola
nejaká kalkulácia vypracovaná, nakoľko zo strany žalovaného nebolo absolútne nič predložené. Ani v
tomto prípade si poistený neporušil žiadne svoje povinnosti a tak nie je naplnený predpoklad krátenia

poistného, ako to upravuje § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo svojom odpore namietal
aj aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale táto otázka, resp.
takéto námietky boli už riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky a zároveň neopodstatnenosť námietok v konaní. Tieto konania boli na Krajskom súde pod
sp.zn. 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017 a 4Cob/111/2018 a 4Cob/31/2018.

18. Právny zástupca žalovaného, ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný žiadal, aby súd
konal v jeho neprítomnosti a aby súd žalobu zamietol.

19. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť

v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistnázmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.
20. V zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

21. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

22. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

23. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

24. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

25. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

26. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej

zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianského zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 420a ods. 1 Občianského zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

32.Podľa§427ods.1 Občianskéhozákonníka(ďalejlen„OZ“),fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky

33. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

34. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.35. Podľa § 524 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

36. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

37. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

38. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“),
poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej

udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

39. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

40. V zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný.

42. Žalobca si v konaní uplatnil dva nároky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k týmto škodovým
udalostiam došlo a že na vozidlách poškodených bola spôsobená škoda. Táto skutočnosť bola
preukázaná jednak z listinných dôkazov a taktiež zo zápisu o ohliadke. Spornou skutočnosťou medzi
stranami sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobcu a výška škody.

43. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný vyvodzoval z toho, že poškodený nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla.

44. Podľa okresného súdu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.02.2018 a 22.02.2018, ktoré
uzatvorili poškodení ako postupcovia so žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo k postúpeniu
pohľadávok - nárokov na náhradu škody predstavujúcej krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. XXXXX
R. Č.. XXXXX, ktoré boli vystavené za opravu motorových vozidiel, ktoré boli poškodené v dôsledku
poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX R. Č.. XXXXXXXXXX. Suma nároku č. 1 z poistnej udalosti Č..

XXXXXXXXXX predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 1.015,26 eur, spolúčasťou vo výške 166,00
eur a škodou reálne zaplatenou žalovaným 579,23 eur, t.j. sumu 270,03 eur. Suma nároku č. 2 z poistnej
udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 1.951,94 eur, spolúčasťou vo
výške165,97euraškodoureálnezaplatenoužalovaným1.545,18eurt.j.sumu240,79eur. Okresnýsúddospel k záveru, že žalobca ako postupník je aktívne vecne legitimovaný v konaní, keď došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky poškodenej P.. M. R. P.. Y. podľa § 524 OZ. Jednalo sa o bezodplatné postúpenie
nezaplatenej časti pohľadávky - nároku na náhradu škody. Zákon takéto postúpenie nevylučuje ani

nezakazuje, a preto obrana žalovaného, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k úhrade časti tejto faktúry,
je nedôvodná. Zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, bez skutkového a právneho omylu, nie v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukazujú aj podpisy strán na predmetnej zmluve. Okresný
súd dospel preto k záveru o nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie vyhodnotil ako platný právny

úkon podľa § 524 ods. 1 OZ. Podľa okresného súdu dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie ( obdobne rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/16/2021).

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

46. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu nie je ani výška resp. samotná čiastočná úhrada
poistných plnení.

47. Spornou sa stala výška nároku na náhradu škody. Žalobca výšku škody preukazoval faktúrou č.
XXXXX na sumu 1.051,26 eur a faktúrou č. XXXXX na sumu 1.951,94 eur s popisom prác a materiálu a

ichceny.Cenuúčtovanýchpráczdokladovalajcenníkomprác.Týmžalobcadostatočnepreukázalvýšku
škody a spôsob jej výpočtu. Táto cena bola stanovená autoservisom, nie osobou, ktorá sa nezaoberá
takouto činnosťou. Naopak žalovaný v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy o krátení, resp.
znížení plnenia. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom neozrejmil a nešpecifikoval. Toto krátenie bez
uvedenia dôvodov iba vyplýva z oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré k žalobe doložil

žalobca bez uvedenia dôvodov krátenia. Súd mal preto zato, že žalobca žalobu dostatočne odôvodnil,
predložil dôkaz, ktorý odôvodňuje žalobu a to faktúru. Krátenie plnenia žalovaným nebolo preukázané,
nie je preskúmateľné. Je preto možné konštatovať, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno.

48. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane
do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. má

povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má
pôsobiťajpreventívnenato,abypoisťovateľprešetrilškodovúudalosťaoznámilpoškodenémuvýsledok
tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote,
že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu
poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania.

49. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane
do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. má
povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má
pôsobiťajpreventívnenato,abypoisťovateľprešetrilškodovúudalosťaoznámilpoškodenémuvýsledok
tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote,
že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu

poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil voči
žalovanému škodu vo výške 270,03 eur pre prvý nárok a škodu 240,79 eur pri druhom nároku. Tieto
škody žalobcovi neuhradil, a preto je v omeškaní, a preto je povinný uhradiť žalobcovi aj úrok z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 270,03,- eur od 24. 01. 2018 do zaplatenia, a úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 240,79,- eur od 28. 01. 2018 do zaplatenia.. Šetrenie poistnej udalosti č.

XXXXXXXXXX bolo ukončené dňa 08.01.2018 a poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX bolo ukončené dňa
12.01.2018, a teda podľa § 11 ods. 7 PZP je žalovaný v omeškaní s úhradou škody od 24.01.2018 pri
prvom nároku a 28.01.2018 pri druhom nároku. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

50. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi istinu 510,82 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
270,03 eur od 24. 01. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,79 eur
od 28.01.2018 do zaplatenia.

51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.