Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/202/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118330465
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6118330465.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., s.r.o., so sídlom Česká republika, 500 03 Hradec
Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom 036 01 Martin, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: N. P., rod.
O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XXX, zastúpenému: Centrum správnej pomoci Galanta,
so sídlom 924 01 Galanta, Staničná 1702/10, IČO: 51 412 802, o zaplatenie 568,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 318,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

z dlžnej sumy od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 11,98 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12. 9. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 568,- eur s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
17. 12. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“), uzatvorila so žalovaným dňa
31. 10. 2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“) číslo XXXXXXXXX. Na základe
tejto Zmluvy poskytla spoločnosť žalovanému bezúčelový úver vo výške 1060,- eur. Žalovaný si s
právnym predchodcom žalobcu mohol dohodnúť, či budú peňažné prostriedky poskytnuté formou
bezhotovostného prevodu na účet uvedený žalovaným, alebo či budú poskytnuté na účet predplatenej
platobnej karty. Peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej

karty, odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe Súhlasu Zákazníka so Zmluvou o
predplatenej platobnej karte; a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícií
najneskôr13.deňpodpisuZmluvy.Poskytnutiepeňažnýchprostriedkovžalovanémupreukazuježalobca
doloženým dokumentom nazvaným Potvrdenie o vyplatení pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere potvrdeným zo strany pôvodného veriteľa. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal tento
úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7.
kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy, 20.

11. 2014 a posledná splátka bola splatná dňa 25. 12. 2015. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť náklady v celkovej sume 350,- eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená
v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1) a poplatok za garantovanú službu (taktiež vo výške, ktorá je
vyjadrená v orámovanej časti Zmluvy, strana č. 1).Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 31. 10. 2014 Zmluvu o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru / Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o
dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečení splátok úveru / Zmluva o zabezpečení splátok úveru je

dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok
klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v
inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1
zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo
úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom

prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 545,90 eura. Žalobca so rozhodol ku prospechu
žalovaného tuto čiastku neuplatňovať.
Žalobca všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítava v súlade so zákonom
na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo Zmluvy (teda na 1060,- eur). Žalovaný pôvodnému
veriteľovi celkovo uhradil 392,- eur. Tato čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa
započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej

platobnej histórie.
Žalovaný porušil svoju povinnosti splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradil len splátky
v celkovej výške 492,- eur. Žalobca listom zo dňa 24. 7. 2018 - výzva pred podaním žaloby vyzval
žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu je vo výške 568,- eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel

medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t. j. 1060,- eur - 492,- eur = 568,- eur.
Žalobcasizároveňuplatnilzákonnéúrokyzomeškaniaododňanasledujúcompopostúpenípohľadávky.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomne podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu.
V odpore žalovaný uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy uloženej v

platobnom rozkaze, ktorý si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky a únijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie a úžeru, čo je v demokratickom
štáte neprípustné. Žalovaný žiadal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti a
rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal byť zo strany dodávateľa náležite
poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú.

Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa. Zmluva sa riadi podľa Občianskeho zákonníka
a to § 52, 53, 54. Počas zmluvného vzťahu bol žalovaný dobromyseľný a veril, že Dodávateľ Provident
Financial, s.r.o., keďže zmluvy vyhotovuje, jedná zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EÚ a
nepredpokladá sa, že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Ide o neprijateľné zmluvné
podmienky Občianskeho zákonníka § 53 písm. g, h, k, o, p, r, t, u, v. Zmluva je predtlačená, formulárová

a spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať tak, ako mu je predložená. Každá
zmluva musí obsahovať štyri obligatórne náležitosti a to:
1./ presné určenie účastníkov zmluvy,
2./ presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru - pôžičky,
3./ cenu ako odplatu a to pevnou sumou alebo splátkou, % úrokovej sadzby x počet splátok,

4./ čas zmluvy do kedy presne trvá a dátum konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok).
S poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka je dodávateľ viazaný podpísaným návrhom inak je
zmluva neplatná. Poplatok za spracovanie je neprijateľnou podmienkou. Odvolávanie sa na všeobecné
podmienky a obchodné podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli
k dispozícii na prečítanie a vysvetlenie aj z nedostatku času, považujú sa za jednostranný úkon a

spotrebiteľ nie je nimi viazaný. Postúpenie pohľadávky považuje žalovaný za neplatné, nikdy mu
nebolo oznámené, ani postupníkom ani postupcom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva je neplatná,
je neplatná i zmluva o postúpení. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky.
Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a oznámenie nemožno nazvať zákonné ale fiktívne,
lebo právny poriadok SR ukladá žalobcovi, že je povinný oznámiť a doručiť do vlastných rúk v lehote do

90 dní a zároveň vyzvať spotrebiteľa, že musí zaplatiť presnú sumu a zistiť čo je dôvodom neplatenia,
poprípade dohodnúť odloženie splátok. Žalobca v žalobe tieto skutočnosti neosvedčil a nevykázal
doručenie. Ide tu o diskrimináciu z pozície silnejšieho, t. j. žalobcu, lebo dodávateľ má predpokladať
a vedieť, že v budúcnosti môžu nastať aj situácie, že občan môže prísť o prácu, o zdravie, popr.
nebude vládať splácať z iných podobných dôvodov. Toto musí ošetriť banka hneď na začiatku pri

poskytnutí úveru, napr. poistením úveru. Inak zodpovedá za škodu. Nemôže obstáť ani obviňovanie z
nedodržiavania platobnej disciplíny. Dôkazné bremeno leží na strane žalobcu. Podľa priloženej Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 31. 10. 2014 mal Provident Financial s.r.o. poskytnúť úver vo výške 1060,-
eur, ktoré neposkytol. Tvrdenie žalobcu, že súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovanýuzatvoril dňa 30. 10. 2014 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru/ o poskytnutí služby komfort žalovaný
poprel v celom rozsahu, pretože si neobjednal takú službu, táto mu bola vnútená, pričom ide o neplatný
právny úkon. S poukazom na Občiansky zákonník ust. § 53 ods. 8 nie je povinný platiť za neobjednanú

službu a sú vylúčené i ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Zmluva je neplatná od počiatku a
žalobca sa mohol domáhať nárokov odo dňa 31. 10. 2014 v subjektívnej premlčacej lehote do 31. 10.
2017. Uplatnil preto námietku premlčania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - Zmluva o spotrebiteľskom

úvere číslo XXXXXXXXX, výzva na úhradu, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobná výzva,
platobná história a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Žalobcapodalžalobutak,akojevyššiepopísanéaodôvodnené.Právnypredchodcažalobcuuzatvoril
so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX tak, ako to žalobca popísal v žalobe
a to dňa 31. 10. 2014. Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak, ako to vyplýva zo žaloby.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu,
kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie

je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010
(Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom

dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude

predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh

skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na
Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.).

7. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS251/03).

8. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne.
Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

9. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský (a to aj s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

10. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
129/2010 Z.z. a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinných k 31. 10. 2014.

11. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., žalovanému poskytla spotrebiteľský úver v sume 1060,- eur.
Celkové náklady podľa § 2 písm. g/ zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu,
pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 24,20 % p.a. zo sumy úveru, t. j. 164,47 eura a poplatok za
garantovanú službu pevnou sumou 185,53 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 66,90 %. Celková čiastka podľa § 2 písm. h/ zákona

(ďalej len „dlžná súrna"), ktorú je žalovaný povinný zaplatiť Providentu na základe Zmluvy, je tvorená
súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a pri predpoklade riadneho
a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 1410,- eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na
úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 44,06 %. Žalovaný je povinný dlžnú sumu splatiť v 60
týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú 23,50 eura

a posledná 23,50 eura. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín
splatností poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa
po dni uzavretia Zmluvy.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Po zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

13. Po preštudovaní Zmluvy, v zmysle citovaného § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí

konštatovať, že uzatvorenú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu uzatvorenú bezúročne a bez
poplatkov. V zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmena f/ citovaného zákona. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť pôžičku len v takej výške, v akej výške mu právny
predchodca žalobcu poskytol, t. j. 1060,- eur po zohľadnení vykonaných úhrad. Ako žalobca uviedol,žalovaný uhradil celkovo 492,- eur (žalovaný túto skutočnosť nenamietal a nespochybnil, preto ju súd
považoval za nespornú) a teda žalovaný je povinný uhradiť ešte 568,- eur. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru je nutné chápať ako konkrétny dátum splatnosti úveru tak, aby okamžite bolo

jasné, zrozumiteľné a zreteľné, v ktorý deň dôjde k splateniu celého úveru. Nie je možné, aby sa k
tomuto dátumu dalo dostať zložitými výpočtami. Význam slova „termín” v Slovníku slovenského jazyka
je „presné časové vymedzenie, určené pre nejaký úkon, pre splnenie alebo dosiahnutie niečoho“.

14. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania však nebolo možné žalobcovi priznať žalovanú sumu

v plnej výške.

15. Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Žalobca dlh nezosplatnil, preto súd pri posúdení premlčania postupoval podľa § 103 veta prvá.
Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo na
základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto
pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Premlčanie je uplynutie

času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo,
v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie
námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky
premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení
námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného

subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Podstata
premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne odlišovať.
Pre prvé štádium je charakteristické to, že a) uplynula zákonom ustanovená doba, teda premlčacia
doba, a to b) bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal a
mohol. V tomto štádiu však veriteľovi jeho premlčané právo zostáva naďalej zachované. Aj dlžníkovi

zostáva povinnosť splniť svoj dlh. Preto ak dlžník splnil svoj dlh - bez ohľadu na to, či vedel, alebo
nevedel o tom, že došlo k jeho premlčaniu - splnil veriteľovi to, čo mu splniť mal (čo mu bol dlžný). V
dôsledku toho dlžník nemôže úspešne žiadať, aby mu veriteľ vrátil to, čo mu dobrovoľne plnil (pozri
vysvetlivky k § 455 ods. 1). Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo
oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť

sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto
oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou
žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium. Námietku premlčania môže povinný
subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky
premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v

záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto uplatnenie námietky
premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1), takže súd má
povinnosť na ňu vždy prihliadať.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny (podporný) charakter. Platí v prípade, keď pre konkrétne právo nie

je ustanovená osobitná premlčacia doba. Táto osobitná premlčacia doba môže byť tak kratšia, ako aj
dlhšia než všeobecná premlčacia doba, ale môže byť aj kombinovaná. Môže ju ustanoviť tak Občiansky
zákonník, ako aj iný zákon.
Tak dĺžku premlčacej doby, ako aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, Občiansky
zákonník upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Pritom všeobecná úprava

platí podporne, pokiaľ pre určité právo nie je začiatok plynutia premlčacej doby určený odchylne.

17. V prejednávanom prípade sa teda jednotlivé splátky premlčujú samostatne vo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej dobe. Ak splatenie dlhu bolo dohodnuté v 60 splátkach, potom s poukazom na znenie § 122
ods. 2 a 3 OZ boli splátky splatné nasledovne:

- splátka č. 1 dňa 20. 11. 2014;
- splátka č. 2 dňa 27. 11. 2014;
- splátka č. 3 dňa 4. 12. 2014;
- splátka č. 4 dňa 11. 12. 2014;- splátka č. 5 dňa 18. 12. 2014;
- splátka č. 6 dňa 25. 12. 2014 (štátny sviatok, potom sa splatnosť posúva na 29. 12. 2014 na pondelok);
- splátka č. 7 dňa 5. 1. 2015;

- splátka č. 8 dňa 12. 1. 2015;
- splátka č. 9 dňa 19. 1. 2015;
- splátka č. 10 dňa 26. 1. 2015;
- splátka č. 11 dňa 2. 2. 2015;
- splátka č. 12 dňa 9. 2. 2015;

- splátka č. 13 dňa 16. 2. 2015;
- splátka č. 14 dňa 23. 2. 2015;
- splátka č. 15 dňa 2. 3. 2015;
- splátka č. 16 dňa 9. 3. 2015;
- splátka č. 17 dňa 16. 3. 2015;
- splátka č. 18 dňa 23. 3. 2015;

- splátka č. 19 dňa 30. 3. 2015;
- splátka č. 20 dňa 6. 4. 2015 (Veľkonočný pondelok, potom sa splatnosť posúva na 7. 4. 2015 na utorok);
- splátka č. 21 dňa 14. 4. 2015;
- splátka č. 22 dňa 21. 4. 2015;
- splátka č. 23 dňa 28. 4. 2015;

- splátka č. 24 dňa 5. 5. 2015;
- splátka č. 25 dňa 12. 5. 2015;
- splátka č. 26 dňa 19. 5. 2015;
- splátka č. 27 dňa 26. 5. 2015;
- splátka č. 28 dňa 2. 6. 2015;

- splátka č. 29 dňa 9. 6. 2015;
- splátka č. 30 dňa 16. 6. 2015;
- splátka č. 31 dňa 23. 6. 2015;
- splátka č. 32 dňa 30. 6. 2015;
- splátka č. 33 dňa 7. 7. 2015;

- splátka č. 34 dňa 14. 7. 2015;
- splátka č. 35 dňa 21. 7. 2015;
- splátka č. 36 dňa 28. 7. 2015;
- splátka č. 37 dňa 4. 8. 2015;
- splátka č. 38 dňa 11. 8. 2015;

- splátka č. 39 dňa 18. 8. 2015;
- splátka č. 40 dňa 25. 8. 2015;
- splátka č. 41 dňa 1. 9. 2015 (štátny sviatok, potom sa splatnosť posúva na 2. 9. 2015 na stredu);
- splátka č. 42 dňa 9. 9. 2015;
- splátka č. 43 dňa 16. 9. 2015;

- splátka č. 44 dňa 23. 9. 2015;
- splátka č. 45 dňa 30. 9. 2015;
- splátka č. 46 dňa 7. 10. 2015;
- splátka č. 47 dňa 14. 10. 2015;
- splátka č. 48 dňa 21. 10. 2015;

- splátka č. 49 dňa 28. 10. 2015;
- splátka č. 50 dňa 4. 11. 2015;
- splátka č. 51 dňa 11. 11. 2015;
- splátka č. 52 dňa 18. 11. 2015;
- splátka č. 53 dňa 25. 11. 2015;

- splátka č. 54 dňa 2. 12. 2015;
- splátka č. 55 dňa 9. 12. 2015;
- splátka č. 56 dňa 16. 12. 2015;
- splátka č. 57 dňa 23. 12. 2015;
- splátka č. 58 dňa 30. 12. 2015;

- splátka č. 59 dňa 6. 1. 2016 (štátny sviatok, potom sa splatnosť posúva na 7. 1. 2016 na štvrtok);
- splátka č. 60 dňa 14. 1. 2016.18. Žaloba bola podaná dňa 12. 9. 2018, t. j. všetky splátky splatné do 12. 9. 2015 (t. j. splátky č.
1 až 42) sú premlčané a nemožno ich priznať, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a to
dňa 2.10.2018. V zmysle § 566 ods. 2 OZ (Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka

započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.) sa úhrady žalovaného započítali
na istinu a na splátky splatné od 20. 11. 2014 (bližšie o plnení premlčaných splátok pozri odôvodnenie v
bode 16. tohto odôvodnenia). Keďže bolo dohodnutých 60 splátok na splatenie istiny 1060,- eur, každá
splátka mala byť zaplatená vo výške 17,66 eura periodických. Žalovaný je potom povinný zaplatiť splátky
43 až 60, t. j. 18 splátok po 17,66 eura periodických, t. j. 318,- eur. Žalovaný plnil premlčané splátky

dobrovoľne, čoho dôkazom sú jeho úhrady realizované do augusta 2015 (č. l. 8), pričom námietku
premlčania vzniesol až v podanom odpore, ktorý bol súdu doručený dňa 2. 10. 2018.

19. Čo sa týka námietok žalovaného ohľadne neprijateľnosti zmluvných podmienok, týmto sa súd
nevenoval, keďže zmluva je považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, v opačnom prípade by súd
nepostupoval hospodárne a účelne. Čo sa týka námietky, že úver nebol žalovanému poskytnutý, toto

tvrdenie vyvracia žalovaný sám tým, že časť úveru splatil. Navyše žalobca k žalobe pripojil dôkaz o tom,
že úver bol poskytnutý (potvrdenie o vyplatení pôžičky na č. l. 9 druhá strana).

20. Keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splatiť úver riadne a včas, je zo zákona povinný platiť aj
úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca požadoval platiť úroky z omeškania od

17. 12. 2016 (hoci objektívne k omeškaniu došlo už skôr, čo je pre spotrebiteľa výhodnejšie aj vzhľadom
na výšku úroku z omeškania). Súd je však viazaný návrhom žalobcu, súd mu tak priznal takto uplatnené
príslušenstvom s poukazom na § 216 ods. 2 CSP.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného k 17. 12. 2016, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

22. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17. 12. 2016 určená vo výške 0 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku 5 % ročne.

23. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania tým, že nesplácal poskytnutý úver, je povinný platiť aj
úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorú povinnosť ho zaviazal súd. Vychádzajúc z toho, že úver je
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný zaplatiť 318,- eur istiny a úroky z omeškania tak, ako to
vplýva z vyššie uvedeného. Vo zvyšku (250,- eur s príslušenstvom) súd žalobu zamietol.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

25. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Ak strana nemá plný úspech vo veci,
vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak
mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí. Žalobca sa svojou

žalobou na žalovanom domáhal pôvodne zaplatenia sumy 568,- eur istiny. V časti o zaplatenie sumy
318,- eur istiny bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd pri rozhodovaní
o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca
bol teda úspešný v časti 55,99 % (318/568 x 100) a žalovaný v časti 44,01 %. Žalobcovi prináleží po
pomernom rozdelení náhrada trov konania v sume rozdielu úspechu a neúspechu, t. j. vo výške 11,98

% uplatnených trov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.