Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7708211860
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7708211860.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej, a sudcov
JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcov v 1. rade Z. K.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. M. Č.. XXX a v 2.rade N. K.u, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
M. Č.. XXX, zastúpených N.. N. Y., advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v I., Y.. T. Č.. X,
proti žalovanému N. B. - B., miesto podnikania Y.-G. I., T. B. Č.. XX, D. konaní o zaplatenie 1.283,07
eur (38.654,- Sk s prísl.), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
21C/170/2008-165 zo dňa 13.10.2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/170/2008-191 zo dňa 19.12.2012
vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 1.283,07 eur s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 21.07.2008 do zaplatenia.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r
a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.283,07
eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 21.07.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v
sume 1.610,71 eur na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr. Jána Kizivata, vedený vo VOLKSBANK
Slovensko, a.s. pobočka Michalovce, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že účastníci uzavreli dňa 28.01.2008 zmluvu o obstaraní
zájazdu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať pre žalobcov v termíne od 28.05.2008
do 07.06.2008 zájazd v destinácii Egypt - Hurghada v hoteli RIHANA RESORT DE LUXE. Z
predmetnej zmluvy je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy žalobcovia uhradili cenu zájazdu 38.654,-
Sk. Zo žalovaného predloženého potvrdenia zodpovednosti za zmenu ubytovania zo dňa 12.02.2011,
ktorý adresovala partnerská cestovná kancelária Marco Tours žalovanému bolo zistené, že objednávka
žalobcov bola prijatá a potvrdená 29.01.2008. Dňa 05.05.2008 pracovníčka žalovaného a následne aj
pracovníčky sprostredkovateľskej agentúry podľa účastníckych výpovedí žalobcov oznámili žalobcom,
že vo vybranom hoteli Rihana Resort ich nemôžu ubytovať, nakoľko ho nemajú zmluvne „podchytený“
a podľa žalovaného z dôvodu preobsadenia hotelu Rihana Resort budú ubytovaní v hoteli Sea Gull
Resort, vyššej kategórie bez poplatku. Súd prvého stupňa preskúmal obsahovú stránku Všeobecných
podmienok pre účasť na zájazdoch CK OROSTOURS, ktoré sú súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu,
kde žalovaný ako dodávateľ si zakotvil podmienku, že ak nastanú mimoriadne a závažné okolnosti,
je cestovná kancelária oprávnená uskutočniť zmenu jednotlivých služieb oproti dohodnutému obsahu

zmluvy a je oprávnená zmeniť ubytovacie zariadenie rovnakej alebo vyššej kategórii. Súd prvého
stupňa po preskúmaní tejto zmluvnej podmienky z pohľadu jej prijateľnosti § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka je v danom prípade neprijateľnou, nakoľko
spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov ako zmluvných strán, a to v neprospech
žalobcov ako spotrebiteľov. Žalobcovia v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou
nemali možnosť individuálne si v zmluve dohodnúť výhradne len ubytovanie v nimi vybranom hoteli.
Súd prvého stupňa vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za absolútne neplatnú. Zároveň konštatoval,
že v prípade, že by spotrebitelia nemali možnosť od zmluvy odstúpiť v prípade závažnej zmeny
týkajúcej sa nimi požadovaného ubytovania vo vybranom zariadení, znamenalo by to na strane cestovnej
kancelárie (žalovaného) istotu predaja zájazdu a na strane žalobcov nedobrovoľné prežitie dovolenky
v podmienkach pre nich neprijateľných v rozpore s deklarovanými podmienkami uvedenými v zmluve
o obstaraní zájazdu, čím by došlo k značnej nerovnováhe práv a povinností zmluvných strán, a to v
prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa zmenu ubytovania
za závažnú zmenu zmluvy s potrebou aplikácie § 741e Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal písomne
navrhnúť žalobcom zmenu obsahu zmluvy s jasným označením náhradného ubytovania (názov, poloha,
kategória a trieda, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky). Žalobcovia mali mať následne
právo voľby, a to buď súhlasiť s návrhom na zmenu zmluvy, alebo od zmluvy odstúpiť bez toho, aby boli
povinní zaplatiť zmluvné pokuty. K takémuto zákonnému postupu zo strany žalovaného nedošlo, preto
boli žalobcovia nútení od zmluvy odstúpiť, nie však v zmysle § 741e Ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pretože žalovaný im svojím postojom (nenavrhnutím zmeny obsahu zmluvy) tento zákonný postup
neumožnil. Keďže žalobcovia následne v písomnom podaní z 26.05.2008 odstúpili od predmetnej
zmluvy, žalovaný porušil svoje povinnosti určené v zmluve a nedošlo k uzavretiu novej zmluvy, vznikol im
v zmysle § 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na bezodkladné vrátenie celej sumy, ktorú zaplatili
na úhradu ceny zájazdu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa aj ust. § 6 zákona č.
281/2001 Z.z., ktorý ustanovuje, že zmluva o zájazde je zmluvou spotrebiteľskou, pričom podľa § 52
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Výrok o priznaní úroku z omeškania odôvodnil ust. §
517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom trovy zo zaplateného
súdneho poplatku z návrhu v sume 76,88 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.180,93 eur. Pri
určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z toho, že ide o spoločné úkony právneho zástupcu
žalobcov pri zastupovaní dvoch osôb.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p., navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietnuť a zaviazať žalovaných na
náhradu trov konania. Uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odôvodnil tým,
že súd prvého stupňa nesprávne právne uzavrel, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 7 bod 1 druhá
veta všeobecných podmienok z pohľadu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neprijateľnou, nakoľko
spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov ako zmluvných strán, a to v neprospech
žalobcov ako spotrebiteľov. Táto zmluvná podmienka bola zakotvená vo všeobecných podmienkach len
z dôvodu, že zmluvný partner v Egypte vzhľadom na arabskú mentalitu nie je rovnako zodpovedný
ako zmluvní partneri v európskych krajinách. Možnosť zvoliť si zodpovedného zmluvného partnera, na
ktorého sa vždy možno spoľahnúť, nie je možné. Aj keď sa to stáva len výnimočne, predsa niekedy
sa stáva a stalo sa tak aj v tomto prípade, keď z dôvodu preobsadenosti hotela RIHANA RESORT DE
LUXE, napriek tomu, že partnerská cestovná kancelária Marco Tours objednávku žalobcov prijala a
potvrdila 29.01.2008, začiatkom mája oznámila preobsadenie hotela RIHANA RESORT DE LUXE. K
preobsadeniu hotela RIHANA RESORT DE LUXE nedošlo z dôvodu lukratívnosti žalobcami vybratého
hotela a tvrdenia, že je v kľudnejšom prostredí, naopak klientami tohto rezortu sú tínedžeri z Anglicka,
Beneluxu, Nemecka a severských štátov Európy, ktorí obsadili v podstate celý hotel. V prípade, že jedna
izba by bola zostala voľná a žalobcovia by boli strávili dovolenku v tomto rezorte, určite by bola nastúpila
reklamácia z ich strany, keďže tínedžeri týchto štátov sa správajú veľmi hlučne. Aj z tohto dôvodu už
žalovaný neponúka ubytovanie v tomto rezorte. Hotel, ktorý sa nachádza severne 22 km od Hurghady,
navyše nemá vlastnú pláž, ktorá je vzdialená 4 - 5 km od hotela a hotel len zabezpečuje nepravidelnú
dopravu na pláž k moru. Tvrdenie žalobcov, že ak by im bola skutočnosť, že môžu byť ubytovaní v inom
hoteli známa, neboli by uzavreli zmluvu o kúpe zájazdu nie je pravdivá, lebo v minulosti, keď žalobcovia

s cestovnou kanceláriou OROSTOURS cestovali do Hurghady, tento hotel v zmluvnej pokute nebol a
nikto z ich známych nemohol tento hotelový rezort pochváliť, keďže referencie z tohto hotelového rezortu
predovšetkým z dôvodu nemiestneho správania sa tínedžerov (okrem iného hulákanie do neskorých
nočných hodín aj v hotelových izbách, nemiestne správanie sa pod vplyvom alkoholu pri baroch, ako aj
skutočnosť, že hotel nemá vlastnú pláž a tá je od mora vzdialená od mora 4 - 5 km), boli veľmi zlé. Preto
záver súdu prvého stupňa, že ak by žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť od zmluvy odstúpiť,
znamenalo by to pre nich nedobrovoľné prežitie dovolenky v podmienkach pre nich neprijateľných,
nejako nemôže obstáť, lebo práve naopak hotelový komplex SEA STAR je priamo pri pláži, ponúka
služby na vysokej úrovni, je veľmi obľúbený, má stálu medzinárodnú klientelu a jeho výhodou sú aj dve
hotelové pláže pri hoteli.

Žalobcovia vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uplatnili aj trovy odvolacieho konania. V dôvodoch vyjadrenia poukázali žalobcovia na to, že objednávka
žalobcov bola prijatá a potvrdená žalovaným dňa 28.01.2008. V takomto časovom predstihu si
žalobcovia objednali zájazd len z dôvodu, aby boli ubytovaní v hoteli RIHANA RESORT DE LUXE.
Dňa 05.05.2008 im pracovníčka sprostredkovateľskej cestovnej agentúry oznámila, že vo vybranom
hoteli ich nemôžu ubytovať, nakoľko ho nemajú zmluvne podchytený. Z týchto dôvodov sa žalobcovia
oprávnene domnievajú, že písomné potvrdenie predložené od zmluvného partnera Marco Tours Egypt
je dôkaz umelo vyprodukovaný, o čom nepriamo svedčí skutočnosť, že v texte sa nachádza slovné
spojenie „bohužiaľ“, ktoré v arabskom svete nemožno používať. Zmluvná podmienka uvedená v čl.
VII, ods. 1 druhej vety Všeobecných podmienok, bola podľa žalobcov súdom z pohľadu § 53 ods. 1
OZ správne vyhodnotená ako neprijateľná, nakoľko spôsobila nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov ako zmluvných strán, a to v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov. V súdenom prípade
je táto neprijateľná podmienka definovaná v smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 podľa čl. 2
písm. a) tejto smernice a prílohy č. 3 ods. 1 písm. d), e), j) a m). Súd preto správne uzavrel, že
dodatočné predloženie tvrdenia zmluvného partnera žalovaného o zodpovednosti za zmenu ubytovania
je vo vzťahu k úvahe o prijateľnosti citovanej zmluvnej podmienky irelevantné. Žalobcom vznikol v
súlade s ust. § 741h, ods. 2 OZ nárok na bezodkladné vrátenie celej sumy, ktorú zaplatili cestovnej
kancelárii na úhradu ceny zájazdu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcovia trvali
len na náhradnom ubytovaní v hoteli Sea Star Beau Rivage, práve naopak, žalobcovia vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o zmene ubytovania pred nástupom na zájazd, požadovali
oznámenie tejto skutočnosti oficiálne, v záujme možnosti odstúpenia od zmluvy a vrátenia finančných
prostriedkov, čo žalovaný žalobcom znemožnil a trval na tom, že od zmluvy odstúpiť nemôžu a musia
využiť len tie ubytovacie kapacity, ktoré im ponúkal, resp. ponúkal za doplatok. Taktiež žalobcovia trvajú
na tom, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že hotel Sea Star Beau Rivage je päť hviezdičkový, teda
vyššej kategórie ako pôvodne objednaný hotel. V žiadnom prípade nemôžu žalobcovia súhlasiť s tým,
že ich strany išlo o zištný dôvod a konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko záujem o dovolenku
s cestovnou kanceláriou žalovaného na dojednanom mieste žalobcovia mali, inak by si neobjednali
zájazd v takom časovom predstihu. Naopak konanie žalovaného považujú žalobcovia za špekulatívne,
poškodzujúce klientov, a to v tom, že žalovaný napriek tomu, že vedel, že došlo k zmene možnosti
ubytovania žalobcov, túto skutočnosť im neoznámil oficiálne, na ich výzvy na zaujatie stanoviska k tejto
zistenej skutočnosti nereagoval, aby im nevzniklo zákonné právo na odstúpenie od zmluvy od zájazdu
napriek tomu, že o tejto skutočnosti preukázateľne vedel pred nástupom žalobcov na zájazd. Preto podľa
žalobcov súd prvého stupňa na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne
vyložil, čo je v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa riadne zdôvodnené.

Odvolací súd uznesením č.k. 3Co/24/2012-184 zo dňa 31.08.2012 v súlade s ust. § 222 ods. 3 O.s.p.
nariadil súdu prvého stupňa opravu napadnutého výroku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vec
vrátil odvolaciemu súdu bez opravy napadnutého rozsudku, z dôvodu, že k chybe nedošlo v písomnom
vyhotovení rozsudku, ale pri prepise zápisnice z pojednávania z diktafónového záznamu zo dňa
13.10.2011 č.l. 161 spisu. Zo zápisnice o pojednávaní č.l. 161 spisu vyplýva, že záznam z diktafónu
prepísala dňa 13.10.2011 U. Z., ktorá pracovníčka súdu dňa 08.10.2012 opravila počiatok omeškania
žalovaného namiesto 21.06.2008 na 21.07.2008 z dôvodu, že došlo z jej strany k chybe pri prepise z
diktafónu.

Následne Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/311/2012-189 zo dňa 31.10.2012 opätovne vrátil
vec súdu prvého stupňa na opravu napadnutého rozsudku, kde upriamil pozornosť súdu prvého stupňa,
že zrejmou chybou v písaní súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 1.283,07 eur
s príslušenstvom a trovami konania žalobcovi a nie žalobcom (na strane žalobcov vystupujú žalobcovia
D. X. M. Z. K. Z. D. X. M. N. K.).

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 21C/170/2008-191 zo dňa 19.12.2012 opravil výrok rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 21C/170/2008-165 zo dňa 13.10.2011, ktorý má správne znieť:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 1.283,07 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
od 21.07.2008 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania v sume 1.610,71 eur na účet právneho zástupcu
žalobcov JUDr. Jána Kizivata, vedený vo VOLKSBANK Slovensko, a.s. pobočka Michalovce, číslo účtu
XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným
uznesením podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) a dospel k záveru, že rozsudok vo výroku o veci samej
je vecne správny.

Žalovaný uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Súd prvého stupňa aplikoval pre svoje rozhodnutie správne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách ust. § 52 ods. 1, 2 a § 53 ods. 1, 2 a ust. § 741a až § 741k ods. 2 Občianskeho
zákonníka a správne ich vyložil. Vecne správne vyhodnotil neprijateľnú zmluvnú podmienku v predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, že „za závažnú zmenu sa nepovažuje zmena hotela rovnakej
kategórie alebo zmena druhu ubytovania strediska a služieb, pokiaľ boli poskytnuté služby rovnakej
alebo vyššej kvality“ za neplatnú, pretože v danom prípade zmena ubytovania predstavovala závažnú
zmenu zmluvy s potrebou aplikácie ust. § 741e Občianskeho zákonníka. Žalovaný nedodržal postup
podľa ust. § 741e Občianskeho zákonníka, preto žalobcom v zmysle ust. § 741h ods. 2 Občianskeho
zákonníka vznikol nárok na bezodkladné vrátenie celej sumy, ktorú zaplatili na úhradu ceny zájazdu.

Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku vo veci samej, lebo žalovaný napriek tomu, že vedel, že došlo k zmene možnosti ubytovania
žalobcov, nepostupoval v súlade s ust. § 741e OZ, na výzvy žalobcov na zaujatie stanoviska v tejto
zistenej skutočnosti nereagoval, mylne sa domnievajúc, že zakotvením zmluvnej podmienky, že za
závažnú zmenu sa nepovažuje zmena hotela rovnakej kategórie alebo zmena druhu ubytovania
strediska služieb, pokiaľ boli poskytnuté v rovnakej alebo vyššej kvalite do Všeobecných podmienok
formulárovej zmluvy nemá povinnosť postupovať v súlade s ust. § 741e Občianskeho zákonníka.

Takýmto spôsobom znemožnil žalobcom využiť ich právo odstúpiť od zmluvy o obstaraní zájazdu podľa
§ 741h ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o veci samej,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku aj vo výroku o
trovách konania, pretože súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec vo výroku o trovách konania, keď
priznal žalobcom odmenu podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Toto ustanovenie je použiteľné iba v prípade
samostatného spoločenstva účastníkov (§ 91 ods. 1 O.s.p.). V tomto prípade na strane žalobcov ide o
nerozlučné spoločenstvo, kde platia úkony jedného zo žalobcov, aj pre ostatných žalobcov (§ 91 ods.
2 O.s.p.) a o právach a povinnostiach, ktoré sú predmetom konania sa rozhoduje jedným výrokom.
Hmotnoprávny nárok teda neumožňuje, aby bol prejednaný a rozhodnutý samostatne každý zo žalobcov.
Z hľadiska účinkov úkonu urobeného aj len jedným zo žalobcov a z hľadiska nemožnosti rozhodnutia
o predmete konania samostatne, každým zo žalobcov platí, že v nerozlučnom spoločenstve aj keď
advokát urobí určitý úkon v mene viacerých žalobcov, mal by sa považovať len za jeden úkon a nie za
spoločný úkon v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Teda žalobcom, keďže ide o nerozlučné
spoločenstvo, patrí odmena ako keby právny zástupca zastupoval len jednu osobu.

Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.