Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236762
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5114236762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobkyne: Q. M., rod. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX J., proti žalovaným v rade 1/: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXX/X, P. E., v rade 2/ Q. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, P. E.,
obaja právne zastúpení JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom G. A. X/X, P., o odstránenie
oplotenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/362/2014-303 zo dňa
27.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/, 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu v celom rozsahu. Žalovaným v rade 1/, 2/
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že Slovenská
republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ustanovenia § 119 ods. 1, 2, § 123, § 126 ods. 1, § 135c
ods. 1-3 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku.

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX , parc. č. KN C 944 - trvalé trávne porasty

o výmere 428 m2 a parc. č. KN C 945 - orná pôda o výmere 460 m2 pre kat. územie P. E.. Žalovaní v
rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parc. KN C č. 937/4 - orná
pôda o výmere 278 m2, č. 937/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2, stavby súp. č. XXX -
rodinný dom postavený na parc. č. 937/5, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie P. E.. Podľa súdu
prvej inštancie predmetom sporu bolo odstránenie oplotenia medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných
v rade 1/ a 2/, nakoľko žalobkyňa tvrdila, že oplotenie zasahuje do jej parcely č. 944, pričom pri výstavbe
oplotenia žalovaní napriek jej námietkam oplotenie postavili v rozpore s vlastníckou hranicou. Sporné tak

medzi stranami bolo, či výstavbou oplotenia žalovanými medzi pozemkami parc. č. 944 a 945 patriacimi
žalobkyni a parc. č. 937/1, 2, 4 patriacimi žalovaným v rade 1/ a 2/ v k. ú. P. E. došlo k ukráteniu
žalobkyne o 10 m2. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaní v priebehu sporu najskôr tvrdili, že
o tvrdeniach žalobkyne sa dozvedeli až v roku 2014 z vytyčovacieho návrhu vypracovaného Ing. Y..Zároveň poukázali na to, že 9 m2 bolo pričlenených k pozemku žalobkyne. Odstránenie plota však
považovali žalovaní za neúčelné a pre prípad, že nedôjde k dohode žiadali o zriadenie vecného bremena
in rem k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci mimosúdnych rokovaní bolo zistené, že vytyčovací náčrt

vypracovaný Ing. Y. v roku 2014 je v rozpore s geometrickým plánom č. 17/2015 vypracovanom Ing.
K., BV Plan, s. r. o., z ktorého vyplýva, že plot nestojí na pozemku žalobkyne, ale je posunutý naopak,
do pozemku žalovaných. Za účelom odstránenia spornej otázky medzi stranami sporu, t. j. či skutočne
bolo postavené oplotenie pozemku žalovanými na parcele žalobkyne, súd prvej inštancie na žiadosť
žalobkyne nariadil znalecké dokazovania. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2019 jednoznačne

vyplynulo, že plot je postavený správne na vlastníckej hranici. Znalkyňa záver odôvodnila tým, že z
grafickej prílohy č. 25 - vytyčovací náčrt Ing. M. Y. č. 1387 z roku 2014, vyplýva, že medzi vynesenými
súradnicami bodov č. 41-989 a 41-975 Ing. Y. a vlastníckou hranicou došlo k nesúladu a rozdielnymi
meraniam. Preto vytyčovací náčrt Ing. Y. nerešpektoval už doteraz platné výsledky merania z roku 2000,
2011 a 2013. Súd prvej inštancie zároveň poznamenal, že samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla,
žepodľastavuevidovanéhovkatastrinehnuteľnostibyaniďalšímdokazovaním(kontrolnýmznaleckým)

nedošlo k inému záveru, nakoľko takýto stav vyplýva z aktuálnych údajov katastra. Podľa týchto tvrdení
bolo zrejmé, že samotná žalobkyňa si bola vedomá, že výsledky znaleckého dokazovania sú súladné zo
stavom v katastri nehnuteľnosti, nakoľko sama uviedla, že iba prípadné prešetrenie Úradom geodézie,
kartografie a katastra SR by mohlo preukázať jej tvrdenia. Súd prvej inštancie však mal za to, že počas
6 rokov trvajúceho sporu mala žalobkyňa dostatok času nielen tvrdiť, ale najmä preukázať, že oplotenie

postavené žalovanými skutočne zasahuje do jej pozemku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobkyňa svoje tvrdenia o zásahu oplotenia do jej parcely odôvodňuje
vytyčovacím náčrtom Ing. Y., ktorého správnosť vyvrátila v znaleckom posudku znalkyňa a nie je súladný
so skoršími meraniami. Zároveň žalobkyňa vychádzala z notárskej zápisnice z roku 1970, ktorá mala
preukazovať jej tvrdenia. Z takejto listiny však súd prvej inštancie nemohol odvodiť nárok žalobkyne.

Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že všetky tieto listiny boli podkladom pre znalecké dokazovanie a
záver znaleckého dokazovania bol jednoznačný. V závere súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa
opakovane zotrvala na svojej argumentácii, že oplotenie postavené žalovanými zasahuje na parcelu
v jej výlučnom vlastníctve, ale súdu prvej inštancie nepredložila ani nenavrhla vykonať taký dôkaz,
ktorý by preukázal jej tvrdenia. Naopak, v priebehu konania na žiadosť žalobkyne súd prvej inštancie

nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že oplotenie je postavené na vlastníckej hranici,
a tak predbežnú otázku vzniknutú v spore - t. j. určenie hranice pozemku, mal súd prvej inštancie za
vyriešenú a preukázanú. Práve s ohľadom na tento dôkaz (vykonaný na návrh žalobkyne), súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaní
oplotenie postavili správne, t. j. na vlastníckej hranici. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, súd

prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie s poukazom na
ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu v konaní.
Nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu, úspešnou stranou sporu boli žalovaní v
rade 1/ a 2/, a tak im súd prvej inštancie priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Okrem toho súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku štátu spojenom s nákladmi na znalecké

dokazovanie, ktoré boli uhradené zo štátnych prostriedkov (časť znalečného bola uhradená z preddavku
zloženého na účet súdu žalobkyňou a vyplatenou znalkyni ako preddavok na znalecké dokazvoanie).
Nakoľko bola žalobkyňa neúspešnou stranou sporu, štát má voči nej nárok na náhradu trov konania,
ktoré mu vznikli, v celom rozsahu.

4. V zákonnej lehote žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku, a to z dôvodu, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, pričom súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázala na to, že dňa 17.01.2020 bola súdu doručená
jej žiadosť adresovaná Úradu geodézie, kartografie a katastra SR o prešetrenie spornosti hranice
pozemkov zo dňa 16.01.2020, v ktorej namietala, že lomové body hraníc pozemkov, ktoré sú v
súčasnosti evidované v katastri a z ktorých vychádzala znalkyňa pri spracovaní znaleckého posudku,
nerešpektujú technicko-hospodárske mapovanie z roku 1969. Dôvodom podania uvedenej žiadosti

bolo spochybnenie znaleckého posudku, pri ktorého spracovaní vychádzala znalkyňa z aktuálne
evidovaného stavu v katastri nehnuteľností, avšak pokiaľ by Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR zistil a rozhodol o tom, že stav v katastri, z ktorého znalkyňa pri spracovaní znaleckého posudku
vychádzala je nesprávny, bolo by to dôvodom na zmenu katastrálnej mapy, opravu znaleckého posudkua iný výsledok sporu. Na pojednávaní opakovane žiadala, aby súd vyčkal na výsledky prešetrenia jej
žiadosti, ktorú žiadosť súd prvej inštancie posúdil ako žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej nebolo
vyhovené, a to s ohľadom na celkovú dĺžku konania ako aj na skutočnosť, že mala mať dostatočný

priestor na vykonanie krokov spojených s nesúhlasom so znaleckým posudkom. Ďalej namietala, že
zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že v záverečnej reči uvidela, že opätovne zotrváva na tom,
aby súd vyčkal na výsledky oboznámenia sa so žiadosťou o prešetrenie sporného bodu na hranici
pozemkov a že od neho závisia výsledky sporu, pričom má za to, že sa jednalo o návrh na prerušenie
konania, o ktorom nebolo rozhodnuté, čo zakladá vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže nebola

aplikovaná správna právna norma. Tiež namietala, že vyhodnotenie súdu, že odoslanie a prípadne
doručenie jej žiadosti nebolo preukázané, čo tiež zakladá vadu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože
nedošlo k aplikácií § 151 ods. 1 CSP. Ohľadne uvedenej skutočnosti predložila podací lístok a
výpis o doručení zásielky. Žalobkyňa podotkla, že súd nemôže sankcionovať stranu sporu za prieťahy
v konaní tým, že nevyhovie jej návrhom na vykonanie dokazovania a prerušenie konania z dôvodu
celkovej dĺžky konania, ak prieťahy v konaní spôsobil samotný súd. Poukázala na to, že predmetné

úkony vykonávala najrýchlejšie ako vedela a v priebehu piatich mesiacov oslovila množstvo geodetov,
pričom výsledkom konzultácií bola aj predmetná žiadosť. Tým, že súd odmietol vykonať dokazovanie a
výsledkom prešetrenia jej žiadosti adresovanej Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, v súvislosti
s ktorou žiadala konanie prerušiť, došlo k vade podľa § 365 ods.1 písm. b) a e). Zároveň podala návrh
na prerušenie odvolacieho konania zo skončenia správneho konania vedeného pred Úradom geodézie,

kartografie a katastra SR, odborom katastrálnej inšpekcie pod sp. zn. OKI-303/2020, keďže v danom
správnom konaní sa rieši otázka správnosti evidencie katastra, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci,
keďže evidencia v katastri tvorila podklad pre vypracovanie znaleckého posudku. Preto navrhla, aby
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie prerušil do skončenia správneho konania, resp. aby
návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/ tak, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
pretože podľa ich názoru prvostupňový súd konal procesne správne a na základe vykonaných dôkazov,
ktoré sú jednoznačné, dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol. Poukázali na to,

že súd prvej inštancie rozhodol na základe jednoznačného dôkazu, ktorým bol znalecký posudok
vyhotovený znalcom na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Podľa žalovaných 1/, 2/
žalobkyňa mala dostatok času na to, aby od doručenia znaleckého posudku do pojednávania konaného
dňa 27.01.2020, mohla uskutočňovať jej patriace procesné práva, predkladať súdu tvrdenia na svoju
obranu. Žalobkyňa podľa žalovaných 1/, 2/ namietala predovšetkým skutočnosť, že pozemok, ktorý

vlastní, nemá takú šírku, ako reálne má mať, pričom sa odvolávala na listiny, ktoré založila do súdneho
spisu. Súd prvej inštancie žalobkyňu opakovane poučil, že namietané skutočnosti týkajúce sa šírky,
prípade výmery jej pozemku, nie sú predmetom tohto konania a nesúvisia s predmetom prejednávanej
žaloby. Zároveň poukázali na to, že žiadosť žalobkyne adresovaná Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR nie je objektívna, pretože žalobkyňa v súvislosti s podanou žiadosťou nepredložila Úradu

geodézie, kartografie a katastra SR znalecký posudok č. 4/2019, ktorý pre účely súdneho konania
vypracovala Ing. Anna Šobichová, znalkyňa, ktorý jednoznačne stanovuje hranicu medzi pozemkami
uvedenými v žiadosti, a na základe ktorého súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne rozhodol v jej
neprospech. Podľa žalovaných 1/, 2/ žalobkyňa si ani nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, ktorá sa
musí vzťahovať k predmetu prejednávanej veci a v tejto súvislosti nesplnila ani procesnú dôkaznú

povinnosť. Hoci žalobkyňa navrhla súdu dôkaz, neuviedla, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú aj
preukázať. Žalovaní 1/, 2/ tiež popierajú, že by žalobkyňa navrhla, aby súd konanie prerušil, dokonca ani
nepožiadala o odročenie pojednávania. Tvrdenie žalobkyne pokladajú za účelové v snahe nájsť dôvod
na odôvodnenie odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na uvedené, navrhli rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny.

6. V replike sa žalobkyňa vyjadrila tak, že aj napriek tomu, že na pojednávaní netrvala na vykonaní
kontrolného znaleckého dokazovania, predložila relevantné dôkazné prostriedky o vykonaní úkonov
smerujúcich k spochybneniu znaleckého posudku. Uviedla tiež, že v odvolaní nenamietala vyhodnotenie
dôkazu - znaleckého posudku, ale skutočnosť, že znalkyňa mohla vychádzať z nesprávnych podkladov

v katastrálnom operáte, čo podporila predložením žiadosti adresovanej ÚGKaK SR. Opätovne navrhla,
aby súd jej odvolaniu vyhovel. Okrem toho podaním zo dňa 15.06.2020 predložila dôkaz, ako dôkazný
prostriedok podanie ÚGKaK SR zo dňa 21.05.2020, ktorým spochybňuje znalecky posudok a vytýčenie
hranice v ňom, keďže konštatuje, že síce Ing. Y. nevychádzal z platného stavu v katastri, avšak privytyčovaní parciel KNC 944 a KNC 945 správne vypočítal hranice z podkladov z mapovania v roku 1969.
Preto navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Neobstojí námietka žalobkyne spočívajúca v nesúhlase s konštatovaním súdu prvej inštancie, že

od doručenia znaleckého posudku v auguste 2019 do pojednávania dňa 27.01.2020 mala dosť času,
vykonať kroky spojené s nesúhlasom so znaleckým posudkom, nakoľko konzultovala predmetnú vec
v danom čase prostredníctvom viacerých geodetov, čo si vyžiadalo minimálne päť až šesť mesiacov.
Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa mala dostatok času na to, aby
od doručenia znaleckého posudku č. 4/2019, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. Anna Šobichová, ktorý

znalecky posudok bol doručený žalobkyni dňa 15.08.2019 do pojednávania, konaného dňa 27.01.2020,
mohla uskutočňovať jej patriace procesné práva, predkladať súdu tvrdenia na svoju obranu a dôkazy
preukazujúce jej tvrdenia, najmä s ohľadom na skutočnosť, že podľa znaleckého posudku oplotenie,
ktoré žalobkyňa žiadala odstrániť, bolo postavené na vlastníckej hranici medzi susednými pozemkami
strán sporu, ktorá bola určená a vytýčená v teréne aj podľa znaleckého posudku správne. Aj podľa

odvolacieho súdu žalobkyňa takéto tvrdenia a ani dôkazy o nich súdu nepredložila, resp. neuviedla,
aké skutočnosti má preukázať navrhovaný dôkaz. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na podstatný
obsah vyjadrenia žalobkyne k znaleckému posudku č. 4/2019 doručeného súdu dňa 28.08.2019,
na obsah ktorého žalobkyňa poukázala aj vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 27.01.2020 a
nadväzujúc na skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení, predložila súdu žiadosť adresovanú ÚGKaK

SR Bratislava. Podľa krajského súdu žalobkyňa namietala predovšetkým skutočnosť, že pozemok, ktorý
vlastní, nemá takú šírku, ako reálne má mať, pričom sa odvolávala na listiny, ktoré založila do súdneho
spisu ako prílohy vyjadrenia k znaleckému posudku. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 27.01.2020
opakovane žalobkyňu poučil, že namietané skutočnosti, týkajúce sa šírky, resp. výmery jej pozemku,
nie sú predmetom daného konania a nesúvisia s predmetom prejednávanej žaloby. Zo spisového

materiálu vyplynulo, že žalovaní 1/, 2/ sa vyjadrili k podaniu žalobkyne podaním zo dňa 30.10.2019, ktorí
popreli tvrdenia žalobkyne týkajúce sa namietanej nesprávnosti znaleckého posudku, pričom namietli,
že vykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania je neopodstatnené s ohľadom na nepreukázané
tvrdenia žalobkyne, uvedené v jej vyjadrení a predložené listinné dôkazy, ktoré nesúvisia s predmetom
žalobného návrhu a nepreukazujú tvrdenia žalobkyne. Navyše v písomnom vyjadrení zo dňa 28.08.2019

žalobkyňa síce navrhla, aby súd doplnil kontrolne dokazovanie v tom smere, aby bola uvedená šírka
pozemkov tak, ako má byť reálne, avšak na pojednávaní sa už žalobkyňa vyjadrila, že na kontrolnom
znaleckom dokazovaní netrvá. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k dokazovaniu
upravuje Civilný sporový poriadok procesný postup strán sporu tak, že strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s

princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd
podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá
predpísanú zákonnú silu (čl. 15 CSP). Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a dôkazy
hodnotí podľa svojej úvahy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada navšetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 50/2008 zo
dňa 22. apríla 2008 „...v sporovom konaní platí dispozičná zásada a prejednacia zásada. Strany sporu
sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu

všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky a sú povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení; len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná dôkazy, ktoré
nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou
podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi strán sporu na
vykonanie dôkazu a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdením návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a
nie účastníkov konania.“ Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si
nesplnila svoju povinnosť tvrdenia, ktorá sa musí vzťahovať k predmetu prejednávanej veci a v tejto
súvislosti nesplnila ani procesnú dôkaznú povinnosť, keď síce navrhla súdu dôkaz, avšak neuviedla, v
ktorej skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.

11. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne, ktorá poukázala na tú skutočnosť,
že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 27.01.2020, kde sa uvádza: „...žalobkyňa v rámci záverečnej
veci udáva, že opätovne zotrváva na tom, aby súd vyčkal na výsledky oboznámenia so žiadosťou
o prešetrenie sporného bodu na hranici pozemkov až od neho závisia výsledky tohto sporu...“,
vyplýva, že túto bolo potrebné vyhodnotiť ako návrh na prerušenie konania podľa § 164 CSP. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá uviedla, že návrh žalobkyne
na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nebol návrhom na prerušenie konania, keďže
sudkyňa žalobkyňu opakovane vyzývala na to, aby sa vyjadrila, čo mieni svojím podaním, pričom
žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania, a preto súd prvej inštancie návrhu nevyhovel. Podľa
názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o návrh na prerušenie konania, keďže žalobkyňa bola

súdom prvej inštancie adekvátne poučená o tom, čo mieni svojim podaním dosiahnuť. Ani zo samotného
obsahu tvrdenia žalobkyne v záverečnej reči nevyplýva, že by toto tvrdenie bolo možné vyhodnotiť ako
kvalifikovaný návrh na prerušenie konania.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, ktorá namietala, že súd prvýkrát v rozhodnutí

uviedol, že nepreukázala, či žiadosť na ÚGKaK SR odoslala a doručila, keďže zo spisového materiálu
nevyplýva preukázanie doručenia k predmetnej písomnosti pred súdom prvej inštancie a žalobkyňa o
tejto skutočnosti žiadny dôkaz súdu prvej inštancie nepredložila a ani nenavrhla vykonať dokazovanie
v danom smere.

13. Krajský súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania do skončenia správneho
konania vedeného pred ÚGKaK SR, odborom katastrálnej inšpekcie pod sp. zn. OKI-303/2020, keďže
prešetrenie tejto otázky bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu ukončené a jednak z toho dôvodu,
že prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť, len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie

použiť (§ 366 písm. d/ CSP), čo v danom prípade naplnené nebolo.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody
žalobkyne boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

15. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami. Rovnako potvrdil aj výrok o nároku na náhradu
trov štátu voči žalobkyni, keďže aj tento vykazuje vecnú správnosť a odvolacími námietkami napadnutý
nebol.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
majú žalovaní 1/, 2/ v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobkyni úspešní.17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)