Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/362/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114236762
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5114236762.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobkyne:

Q. M., P.. O., G.. X.XX.XXXX, E. K. O. XXX, XXX XX Ž., Š. U. A., proti žalovaným v rade X/: Z. Z.,
G.. XX.X.XXXX, E. K. P. XXX/X, P. E., Z. P. X/ Q. Z., P.. A., G... XX.X.XXXX, E. K. P. XXX/XX, P. E.,
obaja právne zastúpení JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokátka so sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec,
o odstránenie oplotenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Slovenská republika má voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014 domáhala, aby súd uložil
žalovaným v rade 1/ a 2/ odstrániť betónový plot z O. O..Č.. C. R. XXX - E. E.Z. O. U. Z. XXX M. Q. O..Č..
C. R. XXX - U. O. U. Z. XXX M. J. G. L. Č.. XXX O. C.. Ú. P. E., vedenom na Okresnom úrade Žilina,
katastrálny odbor, a to na svoje náklady do 60 dní od doručenia rozsudku a tiež nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemku O..Č.. C. R. XXX - E. E. O.

U. Z. XXX M. Q. O..Č.. C. R. XXX - U. O. U. Z. XXX M. J.A. G. L. Č.. XXX O. C.. Ú. P. E.. Ž. Z. P.
X/ Q. X/ A. K. A. G. - O. O.. C. R. Č.. XXX/X - U. O. U. Z. XXX M., Č.. XXX/X - J. O. Q. G. U. Z. XX
M., A. A.. Č.. XXX - P. V. O. G. O..Č.. XXX/X, J. G. L. Č.. XXXX O. C.. Ú. P. E.. Ž. O. U. A. O., Q. E.
G. F. G. O. Ž., Q. E. O. R. B. V. Q. Č. Q. G. O. O..Č.. C. R. Č.. XXX, G. Č. Ž. Z. Č. P.R. A. M. U. F.
Ž., O. E. G. F. G.. Ďalej uviedla, že v dňoch 12.8.2013 a 23.9.2014 boli vytýčené hranice uvedených
pozemkov žalobkyne, dňa 23.9.2014 bol vyhotovený aj vytyčovací náčrt č. XXXX, z ktorého vyplýva,
že porovnaním výmer bola žalobkyňa ukrátená o 10 m2 zo svojho pozemku. Žalobkyňa uvedený stav

riešila mimosúdnou cestou, a to rokovaniami Mesta Rajecké Teplice so stranami sporu a neskôr v sídle
advokátskej kancelárie žalobkyne. Nakoľko k dohode medzi stranami nedošlo, žiadala, aby súd zaviazal
žalovaných na odstránenie stavby - betónového oplotenia v zmysle § 135c OZ.

3. Dňa 21.12.2016 doručili vyjadrenie k žalobe žalovaní v rade 1 / a 2/ (č.l 29), v ktorom uviedli že stavba
oplotenia prebiehala v dvoch etapách, a to v roku 2001-2002, kedy bola vystavaná prvá časť oplotenia
a v roku 2014, kedy bola vystavená druhá časť oplotenia. Pred začatím prác požiadali žalovaní v roku

XXXX W. - Z. K. U. Z. I. M. A. O. Z. E.. Z. P. XXXX A. V. Ž. Z. W. O. Č.. XX/XXXX, C. Z. L. M.. Počas tohto
obdobia nemala žalobkyňa ani jej brat, ktorý má postavený dom na susednej parcele žiadne námietky.
O námietkach sa dozvedeli až v apríli 2014 po pozvaní na M. Ú. P. E.. G. K. U. A. G. W. O. T.. Y. a vtedy
zistili, že pri oplotení došlo k pričleneniu 9 m2 v prospech žalobkyne a 19 v prospech žalovaných, t.j.žalobkyňa bola ukrátená o 10 m2. Mimosúdne dohody boli neúspešné. Odstránenie stavby by nebolo
podľa žalovaných účelné, a tak pre prípad, že nedôjde k dohode, žiadali o zriadenie vecného bremena
v zmysle § 135c ods. 3 OZ. Ž. V. Z. W. XX/XXXX G. Ú. U. G. O..Č.. XXX/X Q. XXX/X.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom dňa 26.1.2017 (č.l. 53) zotrvala na podanej žalobe a uviedla
že žalovaní nekonkretizovali, prečo by odstránenie oplotenia nebolo účelné a akým spôsobom má byť
zriadené vecné bremeno. V tomto ohľade poukázali na rozhodnutie C. J. A..J.. XCo/XXX/XXXX (U. U. O.
P. U. J. XXC/XX/XXXX), ktorý konštatoval, že takýto postup je iba výnimočným opatrením a účelnejšie

je nariadenie odstránenia stavby.

5. Z vyjadrenia žalovaných v rade 1/ a 2/ doručeného súdu dňa 6.4.2017 (č.l. 55) vyplynulo, že
neúčelnosť odstránenia oplotenia odôvodňujú nákladmi, ktoré naň vynaložili, a to na materiál vo výške
3.000,- eur a práce vo výške 1.000,- Eur. Na základe uvedeného vyjadrili nesúhlas s tým, že má ísť o
drobnú stavbu nižšej hodnoty. Taktiež poukázali na vznik škody, ku ktorej by mohlo dôjsť pri odstraňovaní

stavby použitím strojných mechanizmov a v súvislosti s tým, že v susedstve sú postavené rodinné domy
a prístup k oploteniu je obmedzený. Ďalej špecifikovali svoj návrh na zriadenie vecného bremena in rem
vzťahujúci sa k dotknutým pozemkom bez špecifikácie výšky peňažnej náhrady.

6. Po zmene zákonného sudcu, nová zákonná sudkyňa vo veci nariadila termín pojednávania dňa

8.10.2018, na ktorom právni zástupcovia strán sporu požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu
uzatvorenia mimosúdnej dohody. Súd pojednávanie odročil na 19.12.2018.

7. Na pojednávaní dňa 19.12.2018 strany sporu súdu oznámili, že k dohode nedošlo pre spornosť
geometrického plánu z roku 2015 a vytyčovacieho návrhu z roku 2011. Na základe uvedeného zistenia

žalobkyňa navrhla nariadenie znaleckého dokazovania za účelom vytýčenia hranice pozemkov. Právna
zástupkyňa žalovaných uviedla, že v rámci mimosúdnych rokovaní oslovili geodeta, ktorý dospel k
záveru, že geometrický plán č. 17/2015 je správny, pričom je v rozpore s protokolmi vytýčenej hranice
pozemku predloženými žalobkyňou. Z tohto dôvodu nebol daný dôvod uzatvoriť nejakú kúpnu zmluvu
o prevode vlastníckeho práva pozemkov, pretože žalobkyňa nemala záujem riešiť spornosť pozemku

medzi parcelou 945 a 937/8, ktorá vlastne nebola predmetom dohody o urovnaní a čo sa týka tej
druhej parcely, kde má byť podľa tvrdenia žalobkyne zabratých 19 m2, tak týchto 19 m2 podľa
geometrického plánu je vytvorených z parcely, ktorá patrí do vlastníctva žalovaných, a tým pádom nie je
čo prevádzať. Na základe uvedeného žiadala žalobu zamietnuť. Súd následne odročil pojednávanie za
účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézia, ktorého úlohou má byť určenie

vlastníckej hranice pozemkov žalobkyne a žalovaných a určenia, či oplotenie žalovaných je trasované
vlastníckou hranicou.

8. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia spornej vlastníckej hranice a toho,
či oplotenie postavené žalovanými je postavené na hranici pozemku, resp. či vedie cez pozemok

žalobkyne. Znalkyňa súdu dňa 7.8.2019 predložila znalecký posudok č. 4/2019, z ktorého vyplynulo, že
oplotenie žalovaných v rade 1/ a 2/ je postavené správne, t.j. na vlastníckej hranici.

9. Na výzvu súdu právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ v písomnom podaní doručenom súdu
dňa 23.8.2019 (č.l. 246) uviedla, že so závermi znaleckého posudku žalovaní súhlasia, a preto žiadajú

žalobu zamietnuť.

10. Žalobkyňa oznámila dňa 28.8.2019 (č.l. 253), že s výsledkom znaleckého dokazovania nesúhlasí
a navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, pričom poukázala na notársku zápisnicu z roku
1970 a tiež uviedla, že jej nie je známe, prečo T.. Y. G. V. Š. V. O. U. Z. I.. Tvrdila, že vlastnícke

hranice a súradnice označené znalkyňou v znaleckom posudku sú odsunuté a zaťažené nepresnosťou.
S postupom znalkyne pri meraniach nesúhlasila a prikláňala sa k meraniam Ing. Forbaka v roku 2014.
K vyjadreniu predložila listinné dôkazy.

11. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrili v podaní doručenom súdu dňa 4.11.2019

(č.l. 275), v ktorom namietali tvrdenia žalobkyne a poukázali na to, že tá bola prítomná pri meraniach
znalkyne a nič nenamietala. Kontrolné znalecké dokazovanie a námietky žalobkyne k znaleckému
posudku považovali za neopodstatnené. Poukázali tiež na to, že znalkyňa sa vyjadrila aj k samotnémuvytyčovaciemu návrhu vypracovanému Ing. Forbakom a konštatovala, že nerešpektoval platné výsledky
merania - súradnice podrobných bodov nachádzajúcich sa na vlastníckej hranice.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.1.2020 (č.l. 290). Dňa 17.1.2020 doručila žalobkyňa súdu na
vedomie materiály k prešetreniu veci ohľadom určenia vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami
a predložila súdu žiadosť o prešetrenie vlastníckej hranice adresovanú Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR.

13. Na pojednávaní dňa 27.1.2020 súd vec prejednal a rozhodol za účasti žalobkyne a právnej
zástupkyne žalovaných. Žalobkyňa na pojednávaní namietala priebeh znaleckého dokazovania a
správnosť záverov súdom ustanovenej znalkyne a tiež vyjadrila podozrenie, že sa poznala pred
vykonaním úkonu s protistranou. Ďalej žiadala, aby súd vyčkal do času, kedy bude vybavená žiadosť
žalobkyne adresovaná Úradu geodézie, kartografie a katastra SR dňa 16.1.2020, pretože tá môže podľa
žalobkyne vysvetliť spornosť bodov na znaleckom posudku a súčasnom stave evidovanom v katastri.

Žalobkyňa tvrdila, že sa pokúšala si zaobstarať nového právneho zástupcu, pričom všetci ju odmietli
z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Taktiež tvrdila, že si chcela vypracovať nový geometrický plán, na čo
jej všetci oslovení geodeti s poukazom na okolnosti prípadu úkon odmietli vykonať s tým, že by išlo s
ohľadom na závery znaleckého posudku o zbytočne vyhodené peniaze. Právna zástupkyňa žalovaných
v rade 1/ a 2/ namietala tvrdenia a pochybnosti žalobkyne o priebehu znaleckého dokazovania a uviedla,

že znalkyňu videla ona a jej klienti prvýkrát na obhliadke. Zotrvala na tom, že žaloba je nedôvodná a
s ohľadom na závery znaleckého dokazovania ju žiadala zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov
konania. Poukázala na to, že žalobkyňa predložením žiadosti adresovanej Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR tesne pred pojednávaním iba spôsobuje prieťahy v konaní.

14. Súd nevyhovel žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávanie s ohľadom na jej žiadosť o prešetrenie
vlastníckej hranice adresovanej Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, nakoľko uvedené s ohľadom
na dĺžku konania vedeného pred súdom a skutočnosť, že žalobkyňa mala dostatočný časový priestor na
prípadné kroky spojené s jej nesúhlasom so znaleckým dokazovaním (od doručenia posudku v auguste
2019 do samotného pojednávania). Rovnako argumentáciu žalobkyne o tom, že sa jej nepodarilo

zabezpečiť si právneho zástupcu na zastupovanie v konaní neobstojí, nakoľko žalobkyňa žiadala už v
decembri2018odročiťpojednávanie,nakoľkosihľadá právnehozástupcu.Súdtakýtoprístupžalobkyne
považoval za konanie, ktoré spôsobuje prieťahy v konaní, a preto žiadosti nevyhovel. Za nutné súd
považuje uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, či žiadosť skutočne odoslala a doručila Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR, a tak prípadné odročenie pojednávania by bolo neodôvodnené. Následne

súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie
citovaných zákonných ustanovení:

15. Podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“),
1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

16. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

18. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ:
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka

pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník
stavby“).
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež

zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

19. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v§ 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý
situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami
žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú

drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia.

20. J. Z. V. M. A. J. O., Ž. Ž. B. Z. Z. G. N. G. L. Č.. XXX , O..Č.. C. R. XXX - E. E. O. U. Z. XXX M.
Q. O..Č.. C. R. XXX - U. O. U. Z. XXX M. O. C.. Ú. P. E.. Ž. Z. P. X/ Q. X/ A. K. A.C. G. - O. O.. C.

R. Č.. XXX/X - U. O. U. Z. XXX M., Č.. XXX/X - J. O. Q. G. U. Z. XX M., A. A.. Č.. XXX - P. V. O. G.
O..Č.. XXX/X, J. G. L. Č.. XXXX O. C.. Ú. P. E..

21. O. A. B. U. U. M. O. Ž. Q. Ž. Z. P. X/ Q. X/, G. Ž.Q. E., Ž. U. J. V. B. O. Č.. XXX, O. O. Z. U. Ž. G.
B. G. U. O. Z. P. A. Z. I.. A. E. M. A. K., Č. Z.A. U. Ž. M. O. O..Č.. XXX Q. XXX O. Ž. Q. O..Č.. XXX/X,
X, X O. Ž. Z. P. X/ Q. X/ Z. C..Ú.. P. E. V. C. F. Ž. U. XX M.. Ž.Í. Z. O. A. G. E., Ž. U. E. Ž. A. V. Q. Z. P.

XXXX Z. G. Z. T.. Y.. J. O. G. E., Ž. X M. K. O. C. O. Ž.Q.. U. O. Z. O. Ž. J. G. Q. O. O., Ž. G. C. V. Ž.
U. J. Z. K. T. P. C. O. G.. Z. P. M. P.Í. K. J., Ž. Z. G. Z. T.. Y. Z. P. XXXX B. Z. P. A. W. O. Č.. XX/XXXX
Z. T.. K.,, K. O., A..P..U.., J. C. Z., Ž. O. G. G. O. Ž., Q. B. O. G., V. O. Ž..

22. Za účelom odstránenia spornej otázky medzi stranami sporu, t.j. či skutočne bolo postavené

oplotenie pozemku žalovanými na parcele žalobkyne, súd na žiadosť žalobkyne nariadil znalecké
dokazovania. Zo záverov znaleckého posudku Č.. X/XXXX B. Z., Ž. O. B. O. A. G. Z. I.. J. J. U. E., Ž. J.
W. O. Č.. XX - Z. G. T.. M. Y. Č.. XXXX z roku 2014, vyplýva, že medzi vynesenými súradnicami bodov
č. XX-XXX Q. XX-XXX T.. Y. Q. Z. I. V. C. G. Q. P. M.. O. Z. G. T.. Y. G. F. V. O. Z. M. J. P. XXXX,
XXXX Q. XXXX.

23. Súd zároveň poznamenáva, že samotná žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že podľa stavu
evidovaného v katastri nehnuteľnosti by ani ďalším dokazovaním (kontrolným znaleckým) nedošlo k
inému záveru, nakoľko takýto stav vyplýva z aktuálnych údajov katastra. Podľa týchto tvrdení je zrejmé,
že samotná žalobkyňa si je vedomá, že výsledky znaleckého dokazovania sú súladné zo stavom v

katastri nehnuteľnosti, nakoľko sama uviedla, že iba prípadné prešetrenie Úradom geodézie, kartografie
a katastra SR by mohlo preukázať jej tvrdenia. Súd však mal za to, že počas 6 rokov trvajúceho sporu
mala žalobkyňa dostatok času nielen tvrdiť, ale najmä preukázať, že oplotenie postavené žalovanými
skutočne zasahuje do jej pozemku. Z vykonaného dokazovania mal súd totiž za preukázané, že
žalobkyňa svoje tvrdenia o zásahu oplotenia do jej parcely odôvodňuje vytyčovacím náčrtom Ing.

Forbaka, ktorého správnosť vyvrátila v znaleckom posudku znalkyňa a nie je súladný so skoršími
meraniami. Zároveň žalobkyňa vychádzala z notárskej zápisnice z roku 1970, ktorá mala preukazovať jej
tvrdenia. Z takejto listiny však súd nemohol odvodiť nárok žalobkyne. Zároveň súd zdôrazňuje, že všetky
tieto listiny boli podkladom pre znalecké dokazovanie a záver znaleckého dokazovania bol jednoznačný.

24. V závere súd konštatuje, že žalobkyňa opakovane zotrvala na svojej argumentácii, že oplotenie
postavené žalovanými zasahuje na parcelu v jej výlučnom vlastníctve, ale súdu nepredložila ani
nenavrhla vykonať taký dôkaz, ktorý by preukázal jej tvrdenia. Naopak, v priebehu konania na žiadosť
žalobkyne súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že oplotenie je postavené na
vlastníckej hranici, a tak predbežnú otázku vzniknutú v spore - t.j. určenie hranice pozemku, mal súd za

vyriešenú a preukázanú. Práve s ohľadom na tento dôkaz (vykonaný na návrh žalobkyne), súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol, nakoľko zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že žalovaní oplotenie postavili
správne, t.j. na vlastníckej hranici. Nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.

25. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

26. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

28. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v
zmysle zásady úspechu v konaní. Nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, úspešnou stranou
sporu žalovaní v rade 1/ a 2/, a tak im súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

29. Okrem toho súd rozhodol aj o nároku štátu spojenom s nákladmi na znalecké dokazovanie, ktoré boli
uhradenézoštátnychprostriedkov(časťznalečnéhobolauhradenázpreddavkuzloženéhonaúčetsúdu
žalobkyňou a vyplatenou znalkyni ako preddavok na znalecké dokazvoanie). Nakoľko bola žalobkyňa
neúspešnou stranou sporu, štát má voči nej nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia