Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200870
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619200870.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov D. E.,

nar. XX. XX. XXXX, a E. E.P., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom C. XXX, A. E., proti žalovanej v
1. rade Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so
sídlom Námestie slobody č. 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti intervenienta na strane žalovanej,
mesta Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného
HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249
722, v konaní o náhradu škody vo výške 208 024,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej a intervenientovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 25. 03. 2019 sa žalobcovia domáhali náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom a nesprávnymi rozhodnutiami. Žalobu odôvodnili tým, že sú poškodení
konaním Stavebného úradu Liptovský Mikuláš, ktorý počnúc dňom 28. 03. 2011, keď obchodná
spoločnosti K 33, s. r. o., požiadala o vydanie dodatočného povolenia stavby Apartmánové domy
Demänová a pokračujúc približne sedem rokov do právoplatnosti rozhodnutia ministra dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 92/2017 zo dňa 28. 09. 2017, ktorým zamietol

rozklad stavebníka, neustále vedome porušoval v stavebnom konaní všetky príslušné zákonné normy
v prospech a na obranu flagrantného porušovania právnych predpisov zo strany stavebníka pri
výhradne svojvoľnej výstavbe a v neprospech žalobcov ako účastníkov konania, neskôr iba ako
majiteľov susedných nehnuteľností a nakoniec opäť ako účastníkov konania. Za nesprávne rozhodnutie
žalobcovia považujú rozhodnutie č. ÚR a SP 2011/02071-03 zo dňa 03. 05. 2011 o dodatočnom povolení
stavby „Apartmánové domy Demänová“, ktoré bolo zrušené Krajským stavebným úradom Žilina dňa
05. 09. 2011, ďalej rozhodnutie č. ÚR a SP 2011/02071-07 zo dňa 12. 07. 2012, ktorým dodatočne

povolil zmeny stavby „Apartmánové domy Demänová - zmena stavby“, ktoré bolo rovnako zrušené
Krajským stavebným úradom Žilina dňa 05. 11. 2012, ďalej rozhodnutie č. ÚR a SP 2013/02218-03
Šu zo dňa 25. 04. 2013, ktoré bolo zrušené právoplatným rozhodnutím, oznámenie o začatí konania o
dodatočnom povolení zmeny stavby a upustenie od ústneho pojednávania, ktoré bolo taktiež zrušené
právoplatným rozhodnutím, ďalej rozhodnutie č. ÚR a SP 2015/01895-011 Šar zo dňa 22. 10. 2015
ako dodatočné povolenie stavby na zrealizované zmeny stavby ako nadväzujúce na rozhodnutie č. ÚR
a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25. 04. 2013 a rozhodnutie č. ÚR a SP 2015/01895-013 Šar zo dňa

29. 01. 2016 ako dodatočné povolenie na zrealizované zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum
- Pavlač“ nadväzujúce na rozhodnutie č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25. 04. 2013. Žalobcovia
považovali za nesprávny úradný postup stavebného úradu bezdôvodné odňatie práva účastníctva
konania pre žalobcov ako predošlých účastníkov konania v rozhodnutí č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šuzo dňa 25. 04. 2013, ktoré bolo napadnuté protestom krajského prokurátora č. Kd 36/16/5500-2 zo
dňa 02. 03. 2016 a potvrdené právoplatným rozhodnutím; neslušné a arogantné správanie úradníkov
stavebného úradu počas štátneho stavebného dohľadu na stavbe zo dňa 20. 01. 2015, ktoré bolo

bez účasti zástupcu stavebníka, pričom žalobcovia na toto správanie upozornili v liste „Sťažnosť na
postup štátneho stavebného dohľadu“ zo dňa 21. 01. 2015; ďalej nečinnosť stavebného úradu po
vykonávaní štátneho stavebného dohľadu na stavbe konaného dňa 20. 01. 2015; za nesprávny výpočet
indexu zastavanej plochy a v rozpore so záväzným regulatívom koeficientu zastavanosti v mestskej
časti Demänová, ktoré bolo napadnuté protestom krajského prokurátora č. Kd 36/16/5500-2 zo dňa 02.

03. 2016 a potvrdené právoplatným rozhodnutím; nečinnosť pri svojvoľnom vykonávaní zmien stavby
stavebníka a naopak súhlasy v dodatočných konaniach, ďalej vydávanie stavebných povolení v rozpore
s cieľmi a zámermi územného plánovania, čiže v rozpore s VZN č. 7/2010; nesprávny názor stavebného
úradu v tom, že útvar hlavného architekta nemá oprávnenie zasahovať do stavebného konania, ktorým
zakladá svoje rozhodnutia; nesprávny názor stavebného úradu v tom, že vydané dodatočné povolenie
stavby je návrhovým konaním a možno ho kedykoľvek zastaviť, nerešpektovanie ustanovenia § 6

vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie pri vydávaní rozhodnutí v prospech stavebníka; absolútne ústretový
prístup zo strany stavebného úradu k stavebníkovi, keď mu dvakrát predĺžil lehotu na predloženie
dokladov k dodatočnému povoleniu stavby a nečinnosť stavebného úradu pri vybudovaní parkoviska

stavebníkom bez stavebného povolenia. Stavebný úrad svojím konaním počas siedmich rokov a
svojím nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami neustále spôsoboval žalobcom
škodu. Nesprávny úradný postup uplatňoval stavebný úrad tým, že stavebníkovi, ktorý má susednú
nehnuteľnosť vedľa nehnuteľností žalobcov, umožňoval v stavebnom konaní rozširovať a zveľaďovať
nezákonným spôsobom počas celého obdobia, až zásahom ministerstva a generálnej prokuratúry sa

nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutia v plnej miere zákonne preukázali. Súčinnosť medzi
stavebným úradom a stavebníkom bola nezvykle na vysokej úrovni a keď nezákonné pre susedných
majiteľov nehnuteľností značne diskriminačné návrhy stavebníka cez druhostupňový správny orgán
neprechádzali, stavebný úrad využil asi ten najvyšší, najkrajnejší a najzákernejší stupeň diskriminácie
účastníkovkonania,keďimnepriznalúčastníctvo,čímumožnilstavebníkovirealizovaťakékoľvekzmeny,

nezávisle od toho, či má akékoľvek povolenie, ohlásenie a do akej miery je to pre majiteľov susedných
pozemkov diskriminačné, obmedzujúce a difamačné. Obratnosťou, opatrnosťou a pomocou výpomoci
konzultačného pracovníka žalobcovia reagovali na príslušné orgány na zastavenie neprístojností, ktoré
realizoval stavebník, pričom tomuto sa podarilo vybudovať nezákonnú prístavbu za výdatnej pomoci
stavebného úradu. V mesiaci júl 2014 začal stavebník s prácami na rozširovaní a značnej nadstavbe

budovy nachádzajúcej sa na parcele registra KN-C č. 79/23 a KN-C č. 79/1
v katastrálnom území C., ktorá je v tesnom susedstve s pozemkami a rodinnými domami žalobcov.
Vzhľadomktomu,žedodávateľstavbyodmietolpodaťinformácie,nazákladeakéhopovoleniasastavba
realizuje, žalobcovia sa obrátili na stavebný úrad, ktorý im informácie neposkytol s odôvodnením, že
nie sú účastníkmi konania a na informácie nemajú právo, a to aj napriek tomu, že sú bezprostrednými

susedmi a rekonštruovaná budova je vo vzdialenosti približne piatich metrov od domu žalobcov a jediná
prístupová cesta k budovám je po spoločnom pozemku. Využitím ustanovení zákona o slobodnom
prístupe k informáciám bolo žalobcom doručené už právoplatné rozhodnutie stavebného úradu č. ÚR
a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25. 04. 2013. Následne bol žalobcom doručený list „Preskúmanie
právoplatného rozhodnutia mesta Liptovský Mikuláš pod č. j. č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu zo dňa 25.

04.2013mimoodvolaciehokonania“,vktoromtentoorgánoznámilžalobcom,žeichnávrhunevyhovuje.
Žalobcovia vo veci podali aj trestné oznámenie zo dňa 22. 12. 2014, kde im bola doručená negatívna
odpoveďzOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruLiptovskýMikuláš.Súčasnepodalidňa22.12.2014
podnet na protest prokurátora Krajskej prokuratúre v Žiline, proti spôsobu vykonania dohľadu podali
dňa 21. 01. 2015 sťažnosť stavebnému úradu. Nakoľko stavebník pokračoval nerušene vo výstavbe

zmeny stavby, oznámili dňa 22. 01. 2015 stavenému úradu túto skutočnosť. Napriek evidentným
pochybeniam stavebníka zisteným zamestnancami stavebného úradu pri výkone štátneho stavebného
dohľadu, vedúca oddelenia postupovala veľmi ohľaduplne a dala možnosť stavebníkovi dodatočne
povoliť dodatočne povolenú stavbu, t. j. išlo o dve porušenia stavebného zákona po sebe, nakoľko už
prvotne dodatočne povolená stavba nebola zrealizovaná v súlade s pôvodným dodatočným povolením

a povolenie ešte ďalšej dodatočne povolenej stavby, ak stavebník dodá požadovanú dokumentáciu.
Proti tomuto postupu podali dňa 16. 02. 2015 sťažnosť primátorovi mesta. Z dôvodu, že Okresná
prokuratúra v Liptovskom Mikuláši uviedla vo svojom vyjadrení skutočnosti v súlade s rozhodnutím
Okresného úradu Žilina zo dňa 18. 09. 2015 a v rozpore s právoplatným rozhodnutím, podali žalobcoviadňa 24. 09. 2015 podnet na zmenu stanoviska Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši. Dňa 16.
11. 2015 žalobcovia podali na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie,
sťažnosť z dôvodu vypustenia odvodu dažďovej vody z ríny na zem z nezákonne vybudovanej prístavby

povedľa ich pozemku, napriek tomu, že v týchto miestach je vybudovaná mestská kanalizácia. Dňa
24. 11. 2015 podali vyjadrenie s námietkami k územnému konaniu o začatí konania o dodatočnom
povolení zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum - Pavlač“ pre stavebníka Stavebnému úradu
Liptovský Mikuláš. V nadväznosti na list Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 26. 11. 2015, v ktorom bol
zamietnutý ich návrh na vydanie protestu prokurátora, dňa 08. 12. 2015 podali Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky sťažnosť proti postupu krajského prokurátora. Dňa 31. 02. 2015 (v žalobe uvedený
nesprávny dátum) zároveň podali do rúk primátora mesta Liptovský Mikuláš sťažnosť na postup O..
R. z dôvodu jej absolútneho ústretového postupu k stavebníkovi, keď mu dvakrát predĺžila lehotu
na predloženie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby. Vzhľadom k tomu, že neoprávneným
vybudovaním apartmánového domu, to znamená zvýšením jeho kapacity, vznikla nevyhnutná potreba
ďalších parkovacích miest, stavebník bez akéhokoľvek ich súhlasu im zbúral spoločný plot a nezákonne

vybudoval parkoviská vedľa spoločnej prístupovej cesty. Z dôvodu tejto zjavnej nezákonnosti podali dňa
05. 01. 2016 oznámenie o protiprávnom konaní a dňa 18. 01. 2016 podali mestu Liptovský Mikuláš
oznámenie o nepovolenom parkovaní. Dňa 08. 02. 2016 bolo doručené rozhodnutie mesta Liptovský
Mikuláš,ktorýmmestovydalododatočnépovolenienazrealizovanézmenystavby„Relaxačno-športové
centrum - Pavlač“ na pozemku parcely registra KN-C 79/1 a 79/23 v katastrálnom území C., proti

ktorému podali žalobcovia 21. 02. 2016 odvolanie. Žalobcovia zároveň 10. 06. 2016 podali podnet
Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši pre protiprávne konanie Stavebného úradu v Liptovskom
Mikuláši. Dňa 08. 08. 2016 bol žalobcom doručený list Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 04. 08.
2016, ktorého obsah bol v zjavnom protiklade s vydaným protestom tohto istého prokurátora zo dňa 02.
03. 2016, na základe čoho podali 18. 08. 2016 sťažnosť na postup krajského prokurátora Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky. Nakoľko stavebník pokračoval vo výstavbe, žalobcovia podali 28. 10.
2016 stavebnému úradu oznámenie o pokračovaní vo výstavbe a užívaní stavby a žiadosť o okamžitý
zásah. Vzhľadom k tomu, že pracovný ruch neustal, 18. 11. 2016 podali žalobcovia na ministerstvo návrh
účastníkov konania na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Stavebný úrad však ani po predchádzajúcich
upozorneniach nekonal, dňa 22. 03. 2017 žalobcovia doručili nadriadenému orgánu, t. j. Okresnému

úradu Žilina podnet nazvaný „Opatrenia proti nečinnosti“. Žalobcovia poukázali, že ich reakcií a listov
bolo viac, avšak spolu so žalobou boli doručené len tie, ktoré boli príčinné súvisiace s protizákonnou
a protispoločenskou činnosťou tak stavebníka, ako aj stavebného úradu. Stavebný úrad vykonával
svoju činnosť veľmi arogantne. Už uvedený výkon štátneho stavebného dohľadu realizovaný na základe
ich kvalifikovanej sťažnosti. Žalobcovia zároveň poukázali na arogantné správania sa úradníkov a

nerešpektovanie akéhokoľvek dialógu s postihnutými susedmi napriek tomu, že boli pozvaní na jeho
výkon. Za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie stavebného úradu žalobcovia považujú
konanie stavebného úradu v tom, že vydal rozhodnutie o zastavení konania o dodatočnom povolení
stavby podľa § 60 ods. 2 písm. e) stavebného zákona, ktoré však v prípade rozhodovania o dodatočnom
povolení stavby nie je možné aplikovať, nakoľko iba riadne stavebné konanie sa začína na návrh

stavebníka. Nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím správneho orgánu je aj
skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom vyjadrení priznáva, že týmto rozhodnutím procesne pochybil,
avšak s vedomím, že nezostane nečinný a následne začne konanie o dodatočnom povolení stavby, čo
obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutia o zastavení konania o dodatočnom povolení stavby. Z konania
zamestnancov stavebného úradu je nesporné, že nekonali tak, ako im ukladá zákon č. 552/2003 Z.

z., čo žalobcovia taktiež považujú za nesprávny úradný postup. Stavebný úrad za účinnej súčinnosti
so stavebníkom neustále porušovali zákony a právne predpisy v stavebnom konaní, čím značne
nielenže narušovali susedské vzťahy, ale aj robili prieky a vážne obmedzenia žalobcom v pokojnom
živote. Nesprávnym právnym postupom a nezákonnými rozhodnutiami zo strany stavebného úradu boli
žalobcom spôsobené značné škody, ako aj ušlý zisk. Pokiaľ ide o rozsah spôsobenej škody, žalobcovia

si uplatnili skutočnú škodu vo výške 2 024,80 eura, ktorá vznikla pri konzultáciách s O.. Š. E. z Čadce.
V súvislosti so štyridsiatimi návštevami v Liptovskom Mikuláši vznikol nárok na náhradu cestovného a
stravného spolu vo výške 2 024,80 eura. Nelegálna prístavba pavlače a schodísk spôsobila žalobcom
škodu vo výške 196 000,- eur, čo predstavuje 20 % trhovej hodnoty ich rodinného domu spojeného s
apartmánovým domom susediacich s nelegálnou stavbou. Z odborného posudku spoločnosti Liptrade,

spol. s r. o., vyplýva, že touto činnosťou stavebníka došlo k zmenšeniu ich majetku, trhovej hodnoty
a pôvodnej atraktivity nehnuteľnosti o uplatnenú náhradu škody. Nakoľko samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, žalobcovia si uplatnili aj náhradu nemajetkovej ujmy vovýške10000,-eur.Poukázalinaneustáleobťažovaniestavebnýmiprácami,sťažnostirodiny,príbuzných
aklientovprerušeniedennéhoanočnéhopokoja,neustálefajčenienapavlači,spev,hluk,hlasitéhovory,
štekanie psov ubytovaných turistov, hrkotanie kufrov po drevenej pavlači dlhej približne 40 metrov a

dupotanie lyžiarskej obuvi. Vzhľadom na blízkosť obidvoch domov musia mať žalobcovia zatienené
všetky okná na dvoch poschodiach vo východnej strane ich domu. Zároveň poukázali na večerné
popíjanie turistov v obidvoch rohoch pavlače a z toho vyplývajúci ruch, ako aj hluk detí turistov na pavlači.
Spolu si tak uplatnili náhradu škody vo výške 208 024,80 eura. V predmetnej veci nemôžu byť
pochybnosti o príčinnej súvislosti nesprávneho úradného postupu a vzniku škody, nakoľko v počiatku

nezákonných konaní stavebného úradu začali žalobcom vznikať škody v tom, že museli vynakladať
prostriedky na ich ochranu a na postupné odstraňovanie nezákonných činnosti stavebného úradu až do
stavu právoplatného rozhodnutia. V prípade, ak by správne konanie prebiehalo riadnym a zákonným
spôsobom, nevznikli by žiadne škody ani ujmy. Pokiaľ ide o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, dňa 25. 01. 2019 podali žiadosť, na ktorú odpovedalo ministerstvo listom zo dňa 29. 05. 2018,
ktorým ministerstvo ich žiadosti nevyhovelo. Na základe uvedeného žiadali, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť 208 024,80 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné, aby boli kumulatívne naplnené
všetky zákonom stanovené podmienky. Rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby

nespĺňajú podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., keďže nenadobudli právoplatnosť.
Rozhodnutie zo dňa 25. 04. 2013 nespĺňa podmienku uvedenú v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 2 zákona,
nakoľko žalobcovia neboli účastníkmi konania a teda ani nemohli podať opravný prostriedok, oznámenie
o začatí konania o dodatočnom povolení zmeny stavby a upustenie od ústneho pojednávania nie
je ani rozhodnutím, ale iba oznámením, pričom pokiaľ ide o rozhodnutie stavebného úradu zo dňa

22. 10. 2015, žalovaná poukázala na to, že žalobcovia síce označili, ale nepredložili a žalovanej nie
je známe, o aké rozhodnutie ide. Pokiaľ ide o rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 29. 01. 2016,
ktorým bolo dodatočné povolenie na zrealizované zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum -
Pavlač“, ktoré síce nadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené, žalovaná poukázala na to, že žalobcovia
musia preukázať, že práve v dôsledku a príčinnej súvislosti s týmto konkrétnym rozhodnutím im

mala vzniknúť škoda. K námietkam žalobcov týkajúcich sa nezákonných rozhodnutí a nesprávneho
postupu stavebného úradu uvedeným v žalobe, žalovaná uviedla, že žalobcovia sami konštatujú,
že v konaní o predmetnej stavbe podali odvolanie a trestné oznámenie podnet na preskúmanie v
konaní mimo odvolania, sťažnosti na postup pracovníkov stavebného úradu pri vykonávaní štátneho
stavebného dohľadu, podnety na protest prokurátora a niekoľko ďalších podaní a sťažností, čo

dokazuje, že svoje práva účinne obhajovali, keďže pri svojich podaniach proti namietaným rozhodnutiam
stavebného úradu dosiahli ich zmeny alebo zrušenie, odvolacie orgány skonštatovali nesprávny postup
a nesprávnu právnu úvahu stavebného úradu pri posudzovaní podkladov k jeho rozhodnutiam. Z
tohto vyplýva, že stavebný úrad sa v konaní o predmetnej stavbe námietkam žalobcov zaoberal a
žalobcovia boli vo svojich podaniach úspešní. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobcovia nemohli

očakávať, že stavebný úrad bude vydávať rozhodnutia vo veci výlučne podľa ich predstáv a v ich
prospech. Žalovaná má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by uskutočnením predmetných
stavieb boli porušené vlastnícke a iné práva žalobcov chránené osobitnými predpismi. K podaniam
žalobcov proti stavbe apartmánového domu žalovaná podotkla, že samotná stavba apartmánového
domu bola zrealizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom územný plán mesta

Liptovský Mikuláš existenciu ubytovacích zariadení v predmetnej lokalite pripúšťa. Výpočet jednotlivých
nesprávnych úradných postupov tak, ako ich žalobcovia uvádzajú v žalobe je všeobecný a chýba im
zdôvodnenie, a teda vysvetlenie, ako im v dôsledku týchto postupov mohla vzniknúť uplatnená škoda.
Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody vo výške 2 024,80 eura, ktorú mali žalobcovia vynaložiť na
konzultanta, žalovaná poukázala na to, že účastník konania má právo na prekladanie podaní a odvolaní

a navrhovanie a predkladanie dôkazov do konania. Pokiaľ žalobcovia využili konzultačné služby, urobili
tak na základe vlastného uváženia a slobodnej vôle. V tomto prípade nemožno za náklady vynaložené
na právne poradenstvo a konzultácie vyvodzovať zodpovednosť štátu. Zároveň žalovaná konštatovala,
že žalobcovia nepreukázali, že by im vznikla škoda v súvislosti s vyššie uvedenými rozhodnutiami alebo
konaním stavebného úradu, pričom absentuje príčinná súvislosť medzi týmito rozhodnutiami a vznikom

škody. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, túto žalobcovia požadujú najmä z dôvodu obťažovania
stavebnými prácami a z dôvodu sťažností rodiny a klientov pre rušenie denného a nočného pokoja, čo
považujú za dlhotrvajúci a závažný zásah do ich života. Tieto tvrdenia sú formulované len všeobecne,
nie sú predložené žiadnymi dôkazmi, pričom len samotné konštatovanie žalobcov, že sa domáhajúnemajetkovej ujmy, je nepostačujúce. Nijakým spôsobom nepreukázali, ako by bola ich česť, vážnosť,
povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. porušené.
Námietky žalobcov sú najmä občianskoprávneho charakteru, namietané činnosti turistov predstavujú

skôrporušeniepravidielnaochranuverejnéhoporiadkuamajúcharakterpriestupkov,ktorýchposúdenie
a riešenie nie je v kompetencii ministerstva. Škodu vo forme ušlého zisku vo výške 196 000,- eur si
žalobcovia uplatňujú ako sumu, o ktorú sa znížila trhová hodnota ich nehnuteľností spolu so stratou ich
atraktivity. Žalovaná poukázala na to, že výška trhovej hodnoty posudzovaných nehnuteľností žalobcov
alebo výnos z prípadného predaja by sa prejavili až pri ich skutočnom predaji, pričom cenu nehnuteľností

ovplyvňujú rôzne faktory. Žalobcovia nepredložili dôkaz o skutočnom predaji nehnuteľností ani iné
doklady, na základe ktorých by sa mohla posúdiť existencia ušlého zisku v zmysle predloženého
posudku. Inštitút náhrady škody nemá byť prostriedkom na získanie zväčšenia majetku, ale má vyvážiť
ujmu, ktorá žiadateľovi o náhradu škody skutočne vznikla, pričom žalovaná poukázala na skutočnosť,
že škoda uplatňovaná zo zníženej trhovej hodnoty nehnuteľnosti žalobcami je iba predpokladaná a
skutočne nevznikla. Na záver žalovaná poukázala na to, že nemá za dostatočne preukázaný nárok

žalobcov na náhradu škody ani príčinnej súvislosti medzi konaním a rozhodovaním stavebného úradu a
vznikom škody ako dôsledkom jeho konania. Z uvedeného dôvodu navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.

3. Podaním zo dňa 23. 05. 2019 oznámil intervenient, mesto Liptovský Mikuláš, vstúpenie do konania na
strane žalovanej. Uznesením zo dňa 21. 01. 2020, č. k. 11C/6/2019, vyhláseným na pojednávaní, súd

na návrh žalobcov rozhodol, že pripúšťa intervenciu na strane žalovanej. Mesto Liptovský Mikuláš má
nepochybne záujem na predmetnej veci, nakoľko v prípade, ak bude žalovaná zaviazaná na náhradu
škody žalobcom, vznikne žalovanej podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 514/2003 Z.
z. nárok na regresnú náhradu voči intervenientovi. Intervenient vzniesol námietku premlčania, nakoľko
má za to, že došlo ku kvalifikovanému uplynutiu premlčacej lehoty. Časovo posledné z rozhodnutí,

o ktoré žalobcovia opierajú svoj nárok na náhradu škody, je zo dňa 29. 01. 2016, a teda trojročná
premlčacia lehota vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu musela uplynúť pred podaním žaloby dňa 25. 03.
2019. Intervenient zároveň skonštatoval, že ani jeden z uplatnených nárokov nebol spôsobený v priamej
príčinnej súvislosti s tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami a údajným nezákonným postupom na strane
orgánov verejnej moci. Škoda, ktorú žalobcovia uplatňujú, nemá pôvod v prípadnom nezákonnom

postupe orgánov verejnej moci a zároveň jej výška nebola relevantným spôsobom preukázaná, nakoľko
žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sa ich majetok v predmetnej výške
skutočne znížil, resp. že vznikol nárok na poskytnutie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pokiaľ ide o
nemajetkovúujmuvovýške10000,-eur,prípadnýnezákonnýpostuporgánovverejnejmocianiprípadné
nezákonné rozhodnutia nemajú žiadny kauzálny vzťah k eventuálnej hlučnej prevádzke susednej

nehnuteľnosti. V nadväznosti na uplatnenú škodu vo výške 196 000,- eur, intervenient poukázal na to,
že ak výstavbou nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov došlo k poklesu jeho hodnoty, potom primárnou
príčinoutohtopoklesujeexistenciasusednejnehnuteľnosti.Zataktospôsobenúškodumusízodpovedať
vlastník tejto nehnuteľnosti, ktorý zásah do práv žalobcov vyvolal realizáciou svojej stavebnej činnosti.
Zároveň v žalobe nie je uvedené, akým spôsobom, resp. mechanizmami má susedná nehnuteľnosť

žalobcov znehodnocovať, a teda nie je žiadnym spôsobom preukázané, že práve existencia susednej
stavby spôsobila pokles hodnoty majetku žalobcov. Intervenient nepovažuje odborný posudok v danom
prípade za relevantný podklad k prípadnej žalobe. Vyjadrenie je spísané osobou, ktorá by bola
akokoľvek kvalifikovaná na odhad hodnoty nehnuteľností. Ako sám spracovateľ vyjadrenia uvádza,
predmetom jeho činnosti je cestovná kancelária, prevádzkovanie cestovnej agentúry a sprostredkovanie

predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Výkon týchto činností ho tak nijako neoprávňuje na stanovenie
hodnoty nehnuteľností. Predložené vyjadrenie sa zároveň neopiera o žiadnu z metodík stanovených
pre objektívne posúdenie hodnoty nehnuteľností a vychádza z ničím nepreukázaných a nepodložených
dojmov a názorov spracovateľa. Posudok nie je ani odhadom a už vonkoncom nie kvalifikovaným a
pri určení výšky škody ide o absolútne nepoužiteľný dôkaz, ktorého objektivita a výpovedná hodnota

sú úplne vylúčené. Pokiaľ ide o tvrdené nezákonné rozhodnutia, intervenient poukázal na rovnaké
nenaplnenie zákonných ustanovení vo vzťahu k nim ako žalovaná. Na základe uvedeného navrhol, aby
súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

4. Žalobcovia v replike zo dňa 11. 06. 2019 uviedli, pokiaľ ide o námietky k rozhodnutiam pod č. 1 a č.

2, tak tieto neobstoja, nakoľko v texte žaloby pod bodom 1 až 6 sú uvedené nezákonné rozhodnutia
stavebného úradu, ktoré nie sú právoplatné. Pokiaľ ide o námietku k rozhodnutiu č. 3, žalobcovia
neboli účastníci správneho konania, avšak stali sa nimi až po značne vynaložených nákladoch, keď boli
dňom 02. 06. 2015 prizvaní ako účastníci konania pri rozhodovaní o nariadení odstránení stavby, ktorejpovolenie bolo práve rozhodnutím č. 3. Keďže im bola odobratá možnosť byť účastníkmi v stavebnom
konaní, ich jediná možnosť bola podať preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom
síce neuspeli, a neuspeli ani po vynaložených nákladoch urgencie nadradených orgánov okresnej a

krajskej prokuratúry a uspeli až podaním sťažnosti na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.
Rozhodnutiač.5a6súrozhodnutiami,ktorénadväzovalinarozhodnutieč.3,čojenesporné.Žalobcovia
nesúhlasili s tvrdením, že nie je daný dôvod na konštatovanie o nesprávnom úradnom postupe, keď pod
týmto nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v
konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez plnenia zákonných podmienok, pričom

nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnej
stanovenej lehote. Na základe uvedeného žalobcovia trvali na podanej žalobe. Žalobcovia nesúhlasili
s názorom intervenienta o uplynutí premlčacej doby, nakoľko právoplatné rozhodnutie ministra zo
dňa 28. 09. 2017 bolo doručené v mesiaci október 2017 a pri zohľadnení šesťmesačnej doby na
predbežnéprerokovaniejezrejmé,žežalobabolapodanávčas.Skonzultantomsadohodli,žeuplatnenú
výšku náhrady si bude nárokovať až po skončení tejto kauzy. Uplatnená náhrada škody predstavuje

záväzok žalobcov, ktorý sú žalobcovia povinní po čase uhradiť. Žalobcovia nesúhlasili ani s inými
námietkami intervenienta, poukázali na to, že intervenient priznal, že poklesom hodnoty nehnuteľnosti
je primárnou príčinou výstavba nehnuteľnosti. Zodpovednosti za spôsobenú škodu sa vlastník výstavby
liberáciou očistí. Žalobcovia zdôraznili, že z vyjadrení intervenienta nesporne vyplýva, že realizáciou
svojej stavebnej činnosti jej vlastník spôsobil pokles hodnoty nehnuteľnosti žalobcov. Podľa žalobcov

stavebník, ktorého stavba sa stala po približne siedmich rokoch nelegálnou, si ju zrealizoval svojvoľne
a ako chcel. Toto tvrdenie intervenienta len podľa žalobcov dokazuje jeho doterajšie neobhájiteľné
konanie a nesporne nasvedčuje jeho zámerom spôsobiť škodu svojím nezákonným konaním, čo
bolo preukázateľné z rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky. Žalobcovia poukázali na to, že znalci z oblasti stavebníctva im potvrdili, že môžu vykonávať

len znalecký posudok za účelom výpočtu technickej hodnoty a stanovenia všeobecnej hodnoty budovy,
nie však poklesu jeho trvalej hodnoty. Z uvedeného dôvodu sa obrátili na realitnú kanceláriu. Žalobcovia
zároveň poukázali na skutočnosti, ktoré uviedli v žalobe.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade,

ktorí sa z neúčasti ospravedlnili prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Splnomocnený
zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe. Zdôraznil, že uplatnený nárok nie je nárokom náhrady
škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale na základe zákona č. 514/2003 Z. z. Predmetný
zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom, preto nesúhlasil s názorom protistrany, že za škodu zodpovedá stavebník a nie

stavebný orgán. Žalobcom vznikla škoda postupom stavebného orgánu. Poukázal na to, že stavebník
si protiprávne vybudoval na prístupovej ceste pavlač len tri metre od spálne žalobcov, čo títo považujú
za veľký zásah do komfortného a normálneho bývania. Nesporne sa stavba priblížila k nehnuteľnosti
žalobcov o viac ako jeden meter. Žalobcovia si nárok uplatnili aj na základe nesprávneho úradného
postupu, keď opakovane v dvoch fázach bolo zrušené rozhodnutie stavebného orgánu o dodatočnom

povolení. Pokiaľ ide o susediacu nehnuteľnosť, táto sa aj napriek vzniknutej situácii naďalej užíva,
medzičasomdošlokvybudovaniuparkovacíchmiesť,čotaktiežnarušujepohoduužívanianehnuteľností
vo vlastníctve žalobcov.

6. Žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení k žalobe a navrhla túto zamietnuť. Má za to, že

nie sú splnené podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z. z. a žalobcovia v prvom rade neuniesli
dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázali dôvodnosť, ako ani rozsah uplatnenej škody. Rozhodnutia,
ktoré sú uvedené v žalobe, s výnimkou jedného absolútne nespĺňajú podmienku stanovenú v ustanovení
§ 6 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku náhrady škody, táto musí byť riadne
vydokladovaná a súd nemôže vychádzať zo žiadneho odhadu. Žalovaná má za to, že problémy, ktoré

vznikajú žalobcom, vychádzajú pravdepodobne z konania stavebníka, pričom žalobcovia nepreukázali,
že im tá škoda vznikla konaním stavebného úradu. Aj v prípade existencie nejakého nesprávneho
rozhodnutia, resp. zistenia, že bol daný nesprávny úradný postup, sama osebe ešte táto skutočnosť
nepreukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko medzi takýmto rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody musí byť príčinná súvislosť. S poukazom na to, že v priebehu

konania bolo vydané rozhodnutie o odstránení nelegálnej stavby, uviedla, že samotné toto rozhodnutie
poukazuje na to, že stavebný úrad určite nekonal tendenčne a v prospech stavebníka. Ak bolo toto
rozhodnutie zrušené, stavebný orgán bol viazaný názorom odvolacieho orgánu.7. Právny zástupca intervenienta navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ vznikli žalobcom
trovy v správnom konaní, tieto si mali uplatniť v tomto konaní, pričom žalobcovia si v tomto konaní
náhradu trov neuplatnili. Neexistuje zároveň žiadna priama príčinná súvislosť medzi nákladmi vo výške

2 024,- eur a rozhodnutiami a postupom stavebného orgánu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z
vyjadrenia žalobcov zo dňa 03. 01. 2020 vyplýva, že táto dosiaľ nemala byť konzultantovi vyplatená, a
preto nemôže ísť o skutočnú škodu na strane žalobcov, pretože skutočná škoda predstavuje zníženie
majetku reálne a preukázateľne. Sami žalobcovia pritom potvrdili, že túto sumu konzultantovi neuhradili.
Nie sú zároveň splnené ani podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur,

keď žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval priznanie
nemajetkovej ujmy. Takisto aj v nadväznosti na tento uplatnený nárok absentuje príčinná súvislosť
medzi rozhodnutiami a postupom stavebného orgánu a vznikom nároku na nemajetkovú ujmu. Samotní
žalobcovia nárok odôvodňujú tým, že museli znášať hluk súvisiaci s výstavbou, ako aj rušivé správanie
v súčasnosti. Žalovaná ani štátne orgány nemôžu zodpovedať za takéto konanie stavebníka v prípade
prevádzkovateľa alebo vlastníka stavby. Zároveň takéto rušivé konanie nebolo v konaní žiadnym

spôsobom preukázané. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody vo výške 196 000,- eur, právny zástupca
poukázal, že stavebný úrad viedol konanie o dodatočnom povolení stavby, čomu muselo logicky
predchádzať svojvoľné konanie stavebníka, na ktoré stavebný orgán práve týmto reagoval. Pasívne
vecne legitimovaný by tak mal byť samotný stavebník a nie žalovaná, nakoľko neexistuje priama príčinná
súvislosť medzi jej rozhodovacou činnosť a vznikom tejto škody.

8. Mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný úrad vydal dňa 03. 05. 2011 rozhodnutie č. ÚR
a SP 2011/02071-03 ŠU o dodatočnom povolení stavby „Apartmánové domy Demänová“, ktoré bolo
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Žiline zo dňa 05. 09. 2011 č. 2011/01103/KRA zrušené a vec
bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský stavebný úrad v Žiline

rozhodoval na základe odvolania žalobcov, pričom konštatoval, že predmetné rozhodnutie je zmätočné
a nepreskúmateľné pre jeho nesprávne uvedenie predmetu veci, z ktorého dôvodu riadne neposudzoval
samotnú vecnú opodstatnenosť námietok žalobcov.

9. Mesto Liptovský Mikuláš vo veci opätovne rozhodlo rozhodnutím zo dňa 12. 07. 2012 č. ÚR a SP

2011/02071-07 Šu a dodatočne povolilo zmenu stavby „Apartmánové domy Demänová - zmena stavby“.
Žalobcovia opätovne podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím zo
dňa 05. 11. 2012, č. 2012/01460/KRA tak, že predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací orgán opätovne skonštatoval zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre jeho nesprávne uvedenie predmetu veci, z ktorého dôvodu opätovne neposudzoval samotnú vecnú

opodstatnenosť námietok žalobcov.

10. Rozhodnutím mesta Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 04. 2013, č. ÚR a SP 2013/02218-03 Šu stavebný
úrad dodatočne povolil zmenu stavby „Radový apartmánový dom - zmena stavby pred dokončením -
Rekreačno - športové centrum“, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26. 04. 2013.

11. Oznámením zo dňa 19. 11. 2015 mesto Liptovský Mikuláš ako príslušný stavebný orgán oznámilo
začatie konania o dodatočnom povolení zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum - Pavlač“ a
následne rozhodnutím zo dňa 29. 01. 2016 č. ÚR a SP 2015/01895-013 Šar rozhodlo o dodatočnom
povolení na zrealizované zmeny stavby „Relaxačno - športové centrum - Pavlač“.

12. Z rozhodnutia ministra č. 92/2017 zo dňa 28. 09. 2017 súd zistil, že minister zamietol rozklad
obchodnejspoločnostiK33,s.r.o.,podanýprotirozhodnutiuMinisterstvadopravyavýstavbySlovenskej
republiky, sekcie výstavby, zo dňa 25. 05. 2011 č. 15968/2017/SV/38815, ktorým ministerstvo v konaní
o proteste prokurátora vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina č. Kd 8/17/5500-6

zo dňa 17. 03. 2017 a zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-ZA-OVBP2-2016-017286/KRA zo dňa 25. 05. 2016 a potvrdil rozhodnutie
ministerstva č. 15968/2017/SV/38815 zo dňa 25. 05. 2017. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že Okresný úrad Žilina protestom napadnutým rozhodnutím zamietol spoločné odvolanie žalobcov proti
rozhodnutiu Stavebného úradu mesta Liptovský Mikuláš dňa 29. 01. 2016 č. ÚR a SP 2015/01895-013

Šar, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Relaxačno - športové
centrum - Pavlač“ na pozemkoch parcely registra KN-C č. 79/1 a KN-C č. 79/23 v katastrálnom území C.
pre stavebníka obchodnú spoločnosť K 33, s. r. o. Žalobcovia v odvolaní namietali, že plocha povolenej
prístavbyprekračujestanovenýindexzastavanejplochy30%auviedli,ževcelkovejvýmerestavebnéhopozemku je index zastavanej plochy 36,9 %, teda stanovený index zastavanosti nie je splnený. Ďalej
namietali zamietnutie ich námietky vznesenej v stavebnom konaní o porušení minimálnej vzdialenosti
predmetnej stavby od ich stavby.

13. Z hľadiska procesnej ekonómie ďalšieho postupu v civilnom konaní sa súd prioritne musel vyporiadať
s otázkou samotného vzniku škody ako aj s námietkou premlčania a preto s prihliadnutím na predmet
konania, rozhodol v súlade s ustanovením § 214 ods. 1 C. s. p. medzitýmnym rozsudkom o
základe uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko ak by tento nebol na základe dosiaľ vykonaného

dokazovania daný, bolo by nehospodárne a v rozpore so zásadou rýchlosti konania konať aj o výške
uplatneného nároku.

14. Právo na náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci sa podľa ustanovenia § 19 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobcovia
odvodzujú svoj nárok na náhradu škody od viacerých rozhodnutí ako aj z nesprávneho úradného

postupu. Ide teda o postupnú rozhodovaciu činnosť v jednom stavebnom konaní, ktorá je ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku zavŕšená rozhodnutím ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky č.
92/2017 zo dňa 28. 09. 2017. V konaní síce nebolo preukázané, kedy bolo predmetné rozhodnutie
doručené žalobcom, avšak aj bez tejto skutočnosti je zrejmé, že žalobcovia podali žalobu včas. Celé
konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby bolo týmto rozhodnutím vrátené na začiatok, preto má

súd za to, že týmto rozhodnutím sa žalobcovia mohli prvýkrát reálne dozvedieť, že im vznikla škoda.

15. Pre úspešnosť v spore o náhradu škody je nevyhnutné, aby žalobcovia uniesli dôkazné bremeno
svojich tvrdení. Pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to,
že pokiaľ niečo tvrdí, musí to aj preukázať, inak sa vystavuje hrozbe spočívajúcej v jej neúspechu

v konaní. V danom spore žalobcovia neponúkli také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázal
vznik nároku na náhradu škody. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenenéprenezákonnosťpríslušnýmorgánom.Tútozákonnúpodmienkuspĺňalenjednozoznačených
rozhodnutí a to rozhodnutie mesta Liptovský Mikuláš č. ÚR a SP 2015/01895-013 Šar z dňa 29. 01.

2016, ktorým stavebný orgán vydal dodatočné povolenie na zrealizované zmeny stavby „Relaxačno -
športové centrum - Pavlač“. V predmetnej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalobcov preukázať, že v
dôsledku vydania tohto rozhodnutia v stavebnom konaní došlo k vzniku tvrdenej škody. Sama o sebe
skutočnosť, že žalobcovia boli účastníkmi stavebného konania, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia, ako aj to, že sa v tomto konaní bránili rôznou formou, nepostačuje na spoľahlivý záver o

naplnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

16. Zo skutkových tvrdení žalobcov je zrejmé, že nesúhlasia so zmenou stavby, ktorá susedí s ich
nehnuteľnosťami. V konaní bolo nesporné, že samotná stavba radového apartmánového domu pred
vykonaním stavebných úprav bez povolenia, bola zrealizovaná na základe právoplatného stavebného

povolenia, pričom existenciu tejto nehnuteľnosti spolu s nehnuteľnosťami žalobcov, ktorí taktiež
poskytujú obdobné služby, pripúšťa územný plán mesta Liptovský Mikuláš. Je všeobecne známe, že
ide rekreačnú oblasť s množstvom zariadení určených pre cestovný ruch. Pokiaľ žalobcov obťažuje
správanie sa hostí, vyvolané aj zrealizovanými zmenami na stavbe oproti schválenej projektovej
dokumentácie, pôvodcom vzniku potenciálnej škody nie je stavebný orgán, ale skôr stavebník, ktorý

bez povolenia štátneho orgánu vykonal zmeny na stavbe. Tým nie je daná ani príčinná súvislosť medzi
rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby a tvrdenou škodou. Pokiaľ sú žalobcovia rušení v pokojnom
užívaní svojich nehnuteľností správaním sa hostí v susednej nehnuteľností, ide skôr o susedský spor,
za ktorý nemôže zodpovedať štát.

17. V nadväznosti na uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody súd konštatuje, žalobcovia
nepreukázali, že by ku dňu vyhlásenia rozsudku vynaložili sumu 2 024,80 eura. Naviac, ide o trovy,
ktoré im vznikli v správnom konaní a nič im nebránilo v tom, aby si ich náhradu v stavebnom konaní
uplatnili. Zároveň nebolo preukázané, že v nadväznosti na nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny
úradný postup došlo k znehodnoteniu ich nehnuteľností o 196 000,- eur. Pokiaľ stavebník bez

stavebného povolenia svojvoľne zmenil stavbu tým spôsobom, že ako tvrdia žalobcovia prekročil
stanovený index zastavanej plochy a nedodržal odstupy od stavieb, možná škoda žalobcom nevznikla
následným konaním stavebného orgánu podľa ustanovenia § 88a zákona č. 50/1976 Zb., ale práve
stavebnou činnosťou stavebníka bez povolenia. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmysúd uvádza, že táto ujma spočíva na rozdiel od skutočnej škody alebo ušlého zisku, na báze zásahu do
osobnostných sfér žalobcov, kedy sú preukázateľne zasiahnuté iné ako majetkové hodnoty. Žalobcovia
sú povinní preukázať, že konaním štátneho orgánu, to znamená buď nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom došlo k takým následkom ktoré by mohli zasiahnuť do ich osobnostných
práv. Žalobcovia však toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázali. Naopak, z ich podaní
jednoznačne vyplýva, že svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzujú nie z konania stavebného
orgánu, ale z konania stavebníka a hostí v jeho nehnuteľnosti, ktorá susedí s rodinným domom a
apatrmánovým domom žalobcov. Významné pre posúdenie vzniku zodpovednosti za nemajetkovú ujmu

je aj to, v čom konkrétne spočíva ujma, za ktorú si žalobcovia uplatňujú náhradu. Súdnou praxou je
ustálené to, že znakom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, čiže nestačí ak je iba sprostredkovaný. V
prejednávanej veci, aj pokiaľ by bolo preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu, žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť s takýmto postupom stavebného úradu
a vznikom nemajetkovej ujmy.

18. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívnou
zodpovednosťou a je daná vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky zodpovednosti a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak nie je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, štát zodpovednosť nenesie. Nesprávny úradný

postup nie je zákonom zadefinovaný. Ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátnych
orgánov, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie orgánu štátnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
a cieľov tejto činnosti. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať aj v tom, že správny orgán vydal
rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby, vydanie akéhokoľvek rozhodnutia v stavebnom

konaní samo o sebe nie je nesprávnym úradným postupom, aj keď bolo takéto rozhodnutie neskôr
zrušené.Žalobcovianepreukázali,žebydošloktakýmnesprávnymúradnýmpostupom,akosúuvedené
na tretej strane žaloby.

19. Na základe vyššie uvedeného súd medzitýmnym rozsudkom žalobu zamietol, keď nie je daný základ

uplatňovaného nároku. V konaní nebolo zo strany žalobcov preukázané, že nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup bezprostredne viedol k vzniku uplatnenej škody. Súd chápe pohnútky
žalobcov smerujúce k podaniu žaloby, avšak pôvodcom vzniku potenciálnej škody nie je v danom
prípade štát.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vzhľadom na zistený skutkový stav rozhodol v súlade
s ustanovením § 257 C. s. p., že žalovanej ako úspešnej strane sporu ako aj intervenientovi, nepriznal
náhradu trov konania, lebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd má za to, že sama o sebe
dĺžkaprebiehajúcehostavebnéhokonania,počasktoréhožalobcoviaaktívnepoukazovalina nedostatky
svojvoľnej výstavby zo strany stavebníka, je neprimeraná, čo je spôsobené aj nedôsledným postupom

pri rozhodovaní o prvých dvoch dodatočných povoleniach zmeny stavby, ktoré boli v odvolacom
konaní zrušené pre zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Konanie predĺžila aj tá skutočnosť, že stavebný
orgán následne konal bez žalobcov ako účastníkov konania, ktorí dvakrát zvrátili svojím odvolaním
predchádzajúce rozhodnutia. Aj keď v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi týmto
postupom stavebného orgánu a vznikom škody, súd na tento postup prihliadol pri rozhodovaní o náhrade

trovkonania,lebopovažujezaspravodlivé,abyžalovanázadanejsituácienemalanároknanáhradutrov
konania. Tento spor bol nepochybne vyvolaný frustráciou žalobcov z postupu stavebného orgánu, ktorý
bezpochyby má možnosti, aby zabránil tomu, aby stavebné konanie vyvolané svojvoľnou výstavbou
trvalo deväť rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.