Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010140
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620010140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

6. júla 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í

1./ I. W. Z. X. Y. B. D. Á., rod. W., nar. XX. X. XXXX v W. I., trvale bytom I. Č.. XXX, D., okres W. I.,
nezamestnaná,

2./ I. W. Z. X. Y. B., nar. XX. XX. XXXX v G. W., okres Y., trvale bytom I. Č.. XXX, D., okres

W. I., nezamestnaný,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, že

ako rodičia maloletého Z. W., nar. XX. X. XXXX, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti vo D. na ul. I.

XXX, okres W. I., nestarali sa riadne o jeho výchovu, nezabezpečili, aby riadne navštevoval povinnú
školskú dochádzku, ktorú mal určenú v Špeciálnej základnej škole na Hradnej ulici 336 v Liptovskom
Hrádku, okres Liptovský Mikuláš, pričom v školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 8. 1. 2020 maloletý
Z. W. vymeškal 126 vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, a to aj napriek tomu, že boli
písomne predvolaní na deň 11. 10. 2019 na pohovor ku riaditeľovi, na ktorý sa nedostavili a opätovne
boli predvolaní na pohovor dňa 23. 10. 2019, na ktorý sa dostavila len I. W., ktorá bola upozornená na
nedbalú školskú dochádzku a tiež boli predvolaní na 5. 2. 2020 na pohovor k riaditeľovi, kde sa opätovne
nedostavili,

t e d a

vydali osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život,

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú:

1./ obžalovaná I. W. Z. X. Y. B. D. Á.Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ju súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

2./ obžalovaný I. W. Z. X. Y. B.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 19. 3. 2020 na I. W. a I. W. obžalobu
preprečinohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211ods.1písm.b/Trestného zákona,ktorého
sa mali dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe.

Obžalovaná I. W. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku uviedla,
že chce vyhlásiť, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd preto po poučení,
že takého vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie
spáchaného skutku povolil obžalovanej urobiť takéto vyhlásenie, na ktorom obžalovaná zotrvala.
Obžalovaná odpovedala kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,

- či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu, a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211
ods. 1 písm. b/ Trestného zákona,

- či bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený jej za vinu,

- či sa obžalovaná priznala dobrovoľne a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Súd
na hlavnom pojednávaní preto prijal vyhlásenie obžalovanej I. W., že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe, ktoré pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie
jeho spáchania, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ju vinnou zo
spáchaniaprečinuohrozovaniamravnejvýchovymládežepodľa§211ods.1písm.b/Trestnéhozákona.
Dokazovanie o vine súd preto už u tejto obžalovanej nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace
s výrokom o treste.

ObžalovanýI.W.pozákonnompoučenívsúladesustanovením§257ods.1písm.a/Trestnéhoporiadku
vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že žije s jeho družkou I. W. v spoločnej domácnosti spolu

s ich štyrmi deťmi, pričom jedno z detí je Z. W., ktorého si prisvojil ako vlastného syna. Vychovávajú ho
spolu s družkou v domácnosti v rómskej osade v obci Važec, kde bývajú ešte s troma deťmi Y., Y. vo
veku 12 rokov a I. 13 rokov. Syn Z. nikdy nemal problém so svojím správaním a vždy s ním bolo všetko v
poriadku až do doby, kedy sa domov do rómskej osady vrátili jeho starí rodičia N. H. s manželkou, ktorí
dávnejšie odišli do Anglicka a keď sa vrátili naspäť správanie syna Z. sa zhoršilo, ktorý je u nich stále, aj

u nich prespáva. Z. chodí do ôsmeho ročníka Špeciálnej základnej školy na Hradnej ulici v LiptovskomHrádku. Jeho triednou učiteľkou je pani učiteľka C.. Každé ráno do školy chodil z Važca na vlaku asi
o 07.00 hod. Vždy chodil len s kamarátmi bez jeho alebo družkinho doprovodu. Bol v tom, že Z.Á.
riadne chodí do školy, vzdeláva sa. Už minulý rok mal problémy s dochádzkou, preto boli vyšetrovaní

políciou. On sám bol v minulosti v škole, ktorú Z. navštevuje, ale tam ho neprijali s tým, že nie je jeho
biologický otec a z toho dôvodu sa o jeho vzdelávanie on viac nezaujíma. Jemu aj družke v októbri 2019
prišla poštou výzva z riaditeľstva základnej školy, ktorou ich predvolali na pohovor k riaditeľovi ohľadom
dochádzky ich syna, na ktorý sa nedostavili a asi po dvoch týždňoch prišla ďalšia taká výzva, pričom na
pohovor išla len družka I.. Dohovorili jej, aby si dôsledne plnila povinnosti ohľadne ich syna, aby dohliadli

na to, aby sa riadne zúčastňoval na vyučovacom procese. V októbri 2019 bola u nich pracovníčka zo
sociálky, ktorá ich upozornila na zlú dochádzku syna. Poukázal na to, že škola na základe odporúčania
lekára T. rozhodla, že syn má chodiť do školy dva dni v týždni na prvé štyri hodiny. On nevie ovplyvniť,
aby Z. riadne chodil do školy, lebo nemá ani finančné prostriedky na to, aby ho odprevádzal až do budovy
školy a do celej výchovy syna sa stará svokra R. W. a on nemôže povedať ani slovo.

Na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu vypovedal zhodne a dodal, že si
nepamätá, že by pred policajtom povedal, že skutok, pre ktorý je trestne stíhaný, spáchal. V máji 2019
bol v škole za riaditeľom, ale pred ním tam bol starý otec N. H. a riaditeľ sa so ním už nechcel ani baviť, že
vrajniejeZ.T.biologickýotec.Šiel tamlentak,opýtaťsa,čisynZ.chodídoškoly.Odseptembra2019do
8. 1. 2020 v škole nebol. Družka mu povedala, že Z. nechodí do školy. Snažil sa mu dohovoriť, že budú

mať z toho problémy, ale nedal si povedať. Rozprávali sa so sociálnymi pracovníčkami, jedna z nich sa
volá Š., meno druhej nevie. Tiež povedali, že nie je biologický otec. V tom čase, od januára do decembra
2019 chodil na všeobecno-prospešné práce vo Važci ráno od 07.00 hod. do 10.00 hod., s obecným
vozidlom chodili vysýpať smeti do Svitu alebo Popradu, niekedy sa vrátil o 14.00 hod. Z. nevystúpil z
vlaku s ostatnými deťmi v Hrádku, ale v Okoličnom, kde chodil ku tete, nemohol ho kontrolovať, keď bol

v práci. Dával mu peniaze na cestu, kupoval oblečenie. Z. nenosil domov žiadne knižky, nič nehovoril o
úlohách, len o nejakej dielni, že tam niečo vyrábajú. Z. je stále rovnaký, berie lieky na ukľudnenie, nič
nerobí, je doma. Do diagnostického centra ho nedali. V detskom domove v Liptovskej Porúbke si dali
žiadosť, no nebolo miesto.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne I.. S. C. a prečítaním
listinných dôkazov.
Svedkyňa I.. S. C. v prípravnom konaní dňa 3. 3. 2020 uviedla, že pracuje ako učiteľka v Špeciálnej
základnej škole na ulici Hradnej č. 336 v Liptovskom Hrádku. Je triednou učiteľkou 9. A., do ktorej
chodí žiak Z. W., nar. XX. X. XXXX, ktorý v minulom ročníku prepadol, takže je stále žiakom ôsmeho

ročníka. V školskom roku 2019/2020 začal vymeškávať vyučovacie hodiny už v septembri 2019, kedy
mal 52 neospravedlnených hodín, okrem toho mal aj 35 ospravedlnených hodín. V októbri 2019
vymeškal 48 neospravedlnených hodín, okrem toho mal 53 ospravedlnených hodín. V novembri 2019
vymeškal 18 neospravedlnených hodín, okrem toho mal aj 14 ospravedlnených hodín. V decembri
2019 mal vymeškaných 8 neospravedlnených hodín, okrem nich 4 ospravedlnené hodiny. V januári

2020 vymeškal 20 neospravedlnených hodín, naviac mal 4 ospravedlnené hodiny. Vo februári 2020
mal 4 neospravedlnené hodiny, okrem toho 12 ospravedlnených hodín. K neospravedlneným hodinám
nepredložil žiadne ospravedlnenie. V marci 2020 mal prísť do školy 2. 3. 2020 na prvé štyri vyučovacie
hodiny, kedy sa vôbec nedostavil a nedoniesol on ani jeho rodičia žiadne ospravedlnenie. Zhrnula, že ku
dňu jej výpovede mal 122 ospravedlnených vymeškaných hodín a 154 neospravedlnených vyučovacích

hodín. Na základe tohto vymeškávania boli do školy prizvaní na pohovor k riaditeľovi jeho rodičia I.
W., I. W. na deň 11. 10. 2019, nedostavil sa ani jeden z rodičov aj napriek tomu, že predvolanie im
bolo doručené. Opätovne boli predvolaní na deň 23. 10. 2019 o 09.30 hod., kedy sa dostavila len
Z. matka I. W.. Pohovor sa uskutočnil v kancelárii zástupkyne riaditeľa základnej školy I.. I. H. za
prítomnosti svedkyne, pričom matku oboznámili s vysokým počtom vymeškaných neospravedlnených

hodín. Matka tvrdila, že spolupracuje so sociálkou a políciou, ale výchovu Z. nezvláda. Dňa 31. 1.
2020 poslala ďalšie písomné predvolanie rodičom Z. W. na deň 5. 2. 2020 z dôvodu pretrvávajúceho
vymeškávania neospravedlnených hodín, ktoré bolo riadne doručené, aj napriek tomu sa na pohovor
nedostavili. Poukázala na to, že škola dňa 8. 11. 2019 vydala rozhodnutie č. 178/2019 o oslobodení Z.
W. od vzdelávania sa v jednotlivých predmetoch alebo ich časti v čase od 8. 11. 2019 do 30. 6. 2020

s tým, že Z. bude vzdelávaný podľa odporúčania I.. T. podľa individuálneho vzdelávacieho programu
v rozsahu dvoch dní za týždeň, a to prvé štyri vyučovacie hodiny v pondelok a piatok. Ďalej svedkyňa
dodala, že Z. matka I. W. za toto obdobie telefonovala do školy asi osemkrát, informovala sa, či sa Z. v
školenachádza,čobolozjejstranyvšetko.Poukázalanato,žeichškolatolerujevšetkyospravedlnenky,ktoré donesú od lekára. Z. W. mal zníženú známku zo správania na stupeň 4 z dôvodu vysokého počtu
neospravedlnených hodín. Na vyučovaní s ním nie je problém, pracuje podľa pokynov vyučujúcich,
nemá problémy so spolužiakmi, číta slabikovaním až plynulým slabikovaním, technika je zvládnutá

napriek vyššiemu ročníku čiastočne, porozumenie textu je prítomné, úsporne zreprodukuje text. Celkovo
hodnotila Z. ako slabšieho žiaka, ktorý potrebuje individuálny prístup a opakovanie inštrukcií, avšak ona
s ním na hodinách problém nemala.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala zhodne a dodala, že od 8. 11. 2019 sa Z. vzdelával na

základe individuálneho plánu. Matka telefonovala do školy, aj v októbri, novembri, a informovala sa, či Z.
prišiel, koľkokrát to bolo, uviesť nevie. Z ich strany neprítomnosť nebola podložená ospravedlnenkami.
Matka len povedala, že Z. do školy šiel, no nie vždy to tak bolo. S Z. sa často rozprávala, potvrdil
jej, že býva u starej matky, ktorá školu nikdy nekontaktovala, ani jeho otec. Len matka sa zaujímala a
prisľúbila nápravu. K tej, ale nedošlo. Otec sa raz bol opýtať na syna, či chodí, nápravu tiež nezjednal.
Do školy chodili aj sociálne pracovníčky z detského centra pre rodiny, pretože Z. bol riešený ambulantne.

Žiadne nové informácie však neposkytli. Má vedomosť, že s matkou vybavovali sedenia u I.. T.. Školu
neinformovali na základe čoho mal mať Z. skrátené vyučovanie. Pokiaľ Z. do školy chodil, venovala
sa mu, tak bol by schopný získať poznatky a venovať sa škole, hoci aj každý deň. Po minulé roky
bol šikovný žiak, avšak vynechávaním dochádzky u neho začalo klesať aj pochopenie učiva, a tým
pádom sa nevedel zaradiť. Z.Á. opakovane prepadol z dôvodu vymeškávania vyučovania a povinnú

školskú desaťročnú dochádzku ukončil v ôsmom ročníku základnej školy. Keď sa s ním rozprávala o
vymeškávaní školy, tak jej aj sľúbil, že príde, ale neprišiel. Do školy s ním z Važca chodievali aj iné deti,
ktoré jej potvrdili, že s nimi v Hrádku nevystúpil, pokračoval do Okoličného, kde mal nejakú rodinu a
nastali s ním problémy. Z rozhovoru s ním má vedomosť, že rozbil nejaké auto, ukradol zbraň. Z. jej
viackrát rozprával, že sa doma necíti dobre.

Z oznámenia o narodení vyplýva, že Z. W. sa narodil XX. X. XXXX, ako otec je zapísaný I. W., nar. XX.
XX. XXXX v G. W., matka I. W., nar. XX. X. XXXX v W. I.. Otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov na matričnom úrade v Liptovskom Mikuláši dňa 21. 2. 2007. Rodičia sa dohodli, že dieťa bude
používať priezvisko W..

Z oznámenia Špeciálnej základnej školy Liptovský Hrádok zaslanému Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva počet neospravedlnených vyučovacích hodín u Z. W. v dňoch: 6. 9.
2019 - 6 hodín, dňa 9. 9. 2019 - 5 hodín, dňa 10. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 11. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 13. 9.
2019 - 6 hodín, dňa 16. 9. 2019 - 5 hodín, dňa 17. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 18. 9. 2019 - 6 hodín, dňa 20.
9. 2019 - 6 hodín, spolu neospravedlnených 52 hodín v mesiaci september 2019. V dňoch 8. 10. 2019

- 6 hodín, 10. 10. 2019 - 6 hodín, 14. 10. 2019 - 5 hodín, 21. 10. 2019 - 5 hodín, 22. 10. 2019 - 6 hodín,
24. 10. 2019 - 6 hodín, 25. 10. 2019 - 3 hodiny, 28. 10. 2019 - 5 hodín, 29. 10. 2019 - 6 hodín, spolu
48 neospravedlnených vyučovacích hodín v mesiaci október 2019.

Základnej špeciálnej škole Liptovský Hrádok bolo ÚPSVaR Liptovský Mikuláš dňa 21. 10. 2019

oznámené, že na základe podnetu o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky I.. Z. W. vykonal
orgán sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej kurately osobné šetrenie v rodine. V čase šetrenia
sa v domácnosti nachádzala matka a mal. Z.. Boli opakovane upozornení na dôsledky vyplývajúce
zo zanedbávania povinnej školskej dochádzky a s možnosťou ukladania výchovných opatrení. V
zmysle zákona boli rodičia a I.. Z. odporučení do programu Centra pre deti a rodiny Liptovský Hrádok

na vykonávanie opatrení zameraných na riešenie problémov so zanedbávaním povinnej školskej
dochádzky u maloletého Z..

Žiadosťou zo dňa 8. 11. 2019 adresovanou Špeciálnej základnej škole, žiadali rodičia Z. W. o skrátenie
vyučovania od 8. 11. 2019 na dva dni v týždni z dôvodu odporúčania lekára, k žiadosti pripojili potvrdenie

od lekára.

Z lekárskej správy I.. I. T. zo dňa 8. 11. 2019 vyplýva, že tento zo zdravotných dôvodov odporučil
Z. W. dochádzku do školy 2 dni v týždni po 4 vyučovacie hodiny, najlepšie v pondelok, piatok zo
zdravotných dôvodov. K správe sú pripojené ďalšie rukou písané ospravedlnenia (jedno pod hlavičkou

lekárske potvrdenie) obsahujúce ospravedlnenia a dôvody neprítomnosti Z.T. W. v škole vzťahujúce sa
na neprítomnosť v dňoch 12. 9. 2019 a 25. 9. 2019 (telefonické ospravedlnenia matkou), 23. 9. -30.
9. 2019 (domáce liečenie potvrdené pediatrom), 3. 10. 2019 (telefonické ospravedlnenie matkou), 4.
10. 2019 a 7. 10. 2019 (písomné ospravedlnenie matkou), 11. 10., 15. 10., 23. 10. 2019 (telefonickéospravedlnenia matkou), 16., 17., 18. 10. 2019 (písomné ospravedlnenie matkou), 7. - 8. 11. 2019
(potvrdenie I.. T. o domácom liečení a o vyšetrení), 22. 11. 2019 (telefonické ospravedlnenie matkou).

Obžalovanými bola do spisu predložená správa I.. I. T. zo dňa 31. 1. 2020 podľa ktorej matka uvádza,
že syn do školy nechce chodiť, doma jej pomáha, vedia spolu vyjsť. Keď ide do školy, nedôjde tam, ide
za frajerkami a matka nevie, kde sa nachádza. Keď nejde do školy matka vie, kde je. Lekár odporučil
dochádzku do školy 1 deň v týždni po 4 vyučovacie hodiny. K tejto správe je pripojené aj vyjadrenie
pediatričky I.. N. D. s tým, že vyššie uvedené odporúčanie detským psychológom je platné od 31. 1.

do 30. 6. 2020.

Špeciálna základná škola dňa 8. 11. 2019 rozhodla písomným rozhodnutím č. j. 178/2019 o oslobodení
žiaka Z.Á. W. od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich časti, v čase od 8.
11. 2019 do 30. 6. 2020 s tým, že žiak bude vzdelávaný podľa odporúčania lekára podľa individuálneho
vzdelávacieho programu v rozsahu dvoch dní za týždeň, a to prvé štyri vyučovacie hodiny v dňoch

pondelok a piatok. Rozhodnutie bolo doručené zákonnému zástupcovi - podpísaná je matka W..

Špeciálna základná škola zaslala I. W. a I. W. predvolania na dni 11. 10. 2019, 23. 10. 2019 a 5. 2.
2020. Z ich obsahu vyplýva aj dôvod - neospravedlnené vyučovacie hodiny - 52 hodín v septembri 2019,
ďalších 35 hodín v októbri 2019 (do 17. 10. 2019), ďalších 20 hodín v januári 2020. Fotokópie podacích

lístkov potvrdzujú, že predvolania boli podané na poštovú prepravu doporučeným spôsobom.

Zo zápisnice z pohovoru zo dňa 23. 10. 2019 vyplýva, že I. W., bola oboznámená s vysokým počtom
neospravedlnených hodín od septembra k danému dňu v počte 79 neospravedlnených hodín. Bola
upozornená, že po dosiahnutí 100 neospravedlnených hodín bude škola uvedený stav hlásiť sociálke a

policajtom. Matka tvrdila, že spolupracuje so sociálkou aj s policajtmi, len výchovu svojho syna nezvláda.
V uvedený deň bol Z. u psychiatra v Liptovskom Mikuláši, v pondelok je objednaný ku psychiatrovi
v Likavke. Sľúbila, že po vyšetrení príde osobne do školy a dohodne postup spolupráce pri žiakovej
neprítomnosti v škole.

Z výkazu školskej dochádzky vyplývajú počty neospravedlnených hodín za mesiac september 52,
október 48, november 18, december 8, január 20 a február 4.

Spojená škola R. J. Rumana, elokované pracovisko Liptovský Hrádok podala prostredníctvom triednej
učiteľky I.K.. S. C. hodnotenie na žiaka Z.T. W., ktorý ju navštevoval v školskom roku 2019/2020 v

8. ročníku, desiaty rok školskej dochádzky. Pochádza z málo podnetného, sociálne znevýhodneného
prostredia. Do školy chodí zanedbaný, neupravený, nemá osvojené základné hygienické návyky.
Spolužiaci sa sťažujú na jeho zápach. Z. nemá dostatočne zvládnuté základné okruhy komunikácie.
Náročnejším pojmom nerozumie. V domácom prostredí prebieha komunikácia výlučne v rómskom
jazyku. Jeho porozumenie bežných praktických sociálnych situácií je vzhľadom k veku výrazne

oslabené. Číta slabikovaním až plynulým slabikovaním. Technika je zvládnutá napriek vyššiemu ročníku
len čiastočne. Porozumenie textu je prítomné, úsporne zreprodukuje text krátkymi rozvitými vetami.
S matematickými operáciami má oproti minulým školským rokom výrazné nedostatky. Absentuje
logické myslenie. Vyžaduje si individuálny prístup. Na vyučovacích hodinách pracuje podľa pokynov
vyučujúcich. Pri aktivitách vyžadujúcich spoluprácu medzi spolužiakmi je v pozícii pozorovateľa,

nezapája sa do činností. Jeho záľuby sú nevyhradené, infantilné, používa vulgarizmy, nekultivovanú
komunikáciu k spolužiakom. Vie byť aj milý, často sa podelí s vlastnou desiatou s deťmi z Važca.
Intenzívne priateľské vzťahy nenadväzuje vzhľadom k tomu, že jeho absencia na vyučovaní je veľmi
častá. Od 8. 11. 2019 je vzdelávaný podľa odporúčania I.. T. podľa individuálneho vzdelávacieho
programu dva dni za týždeň, prvé štyri vyučovacie hodiny v pondelok a v piatok. Žiak aj napriek

skrátenému vzdelávaciemu procesu školu nenavštevuje. Jeho výchovno-vzdelávacie výsledky sú
podpriemerné. V prvom polroku 2019/2020 neprospel. Spolupráca s rodičmi je veľmi slabá. Matka do
školy zavolá, informuje sa o prítomnosti syna v škole. Dodatočné písomné ospravedlnenie nepredloží.
V školskom roku 2019/2020 Z. ukončil povinnú školskú dochádzku. O vzdelávanie na odbornom učilišti
neprejavuje žiadny záujem. V školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 3. 3. 2020 celkovo vymeškal

276 vyučovacích hodín, z toho 154 neospravedlnených, vzhľadom na vysoký počet neospravedlnených
hodín mu bola udelená známka zo správania na stupeň 4.Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš vyplynulo, že Z. vyrastá v úplnej rodine. Rodičia sú dlhodobo
nezamestnaní, evidovaní na úrade práce. V domácnosti je zavedená elektrina. Vodu čerpajú zo
spoločného vodovodu. Hygiena na nízkej úrovni. Medzi Z. a otcom sú narušené vzťahy, pretože I. W.

je uvedený v rodnom liste dieťaťa, ale nie je jeho biologickým otcom. Od výchovy Z. sa dištancuje.
Medzi ostatnými členmi rodiny pretrvávajú usporiadané vzťahy. Z. je citovo naviazaný na starú matku
z matkinej strany, ktorá o neho zabezpečovala starostlivosť od narodenia, a u ktorej Z.T. striedavo
býva. V školskom roku 2019/2020 navštevuje ôsmy ročník špeciálnej základnej školy, desiaty rok
školskejdochádzky.Vminulomškolskomrokučastonarúšalvyučovacíprocestým,žeslovneprovokoval

ostatných spolužiakov alebo sa nechal vyprovokovať a vyjadroval sa vulgárne. Terénnou sociálnou
prácou v Špeciálnej základnej škole bolo zistené, že Z. v súčasnosti na vyučovaní pracuje, nie sú s
ním problémy v správaní. V školskom prostredí so spolužiakmi nemá konflikty. Triedna učiteľka uviedla,
že v novembri mal 18 neospravedlnených hodín a do 13. 12. 2019 štyri neospravedlnené hodiny. V
rodinnom prostrední dňa 28. 11. 2019 bolo zistené, že Z. detský psychiater I.. T. z dôvodu porúch
správania odporučil dochádzku do školy dva dni v týždni po štyri vyučovacie hodiny v pondelok a piatok.

Z toho dôvodu matka dňa 8. 11. 2019 podala žiadosť o skrátenie vyučovania pre Z., žiadosť bola školou
schválená a vydané rozhodnutie o oslobodení od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch
s tým, že do 30. 6. 2020 bude vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Rodičia so školou
nespolupracujú,neinformujúsaomaloletéhoZ..Oznamovaciupovinnosťvočiškolesiplniačiastočne.Z.
bol podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutím Okresného súdu

Liptovský Mikuláš bolo priestupkové konanie zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo preukázané.
V trestnej veci prečinu krádeže bol uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš medzi obv. Z.
a spol. a poškodenými schválený zmier dňa 7. 11. 2019. Z. sa nachádza v evidencii detí, mládeže
s problémovým správaním od roku 2016 z dôvodu opakovaného spáchania činov inak trestných a v
roku 2017 mu bolo uložené výchovné opatrenie - upozornenie na dobu šesť mesiacov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu ÚPSVaR, ktoré bolo zrušené dňa 28. 11. 2017, pretože splnilo svoj účel.
S maloletým Z., rodičmi a starou matkou boli terénnou sociálnou prácou v rodinnom prostredí opakovane
vykonávané pohovory. Matke bolo odporučené umiestnenie Z. na dobrovoľný pobyt v diagnostickom
centre, s čím súhlasila, žiadosť však nezaslala. Dňa 24. 9. 2019 bolo orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately vydané odporúčanie na vykonávanie opatrení z dôvodu zanedbávania povinnej

školskej dochádzky u Z. v Centre pre deti a rodiny Liptovský Hrádok terénnou a ambulantnou formou.

Trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona
sa dopustí ten, kto to vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu
spustnutia tým, že jej umožní viesť záhaľčivý alebo nemravný život. Objektom tohto trestného činu je

záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. O umožnenie viesť záhaľčivý alebo
nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik
nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho
záškoláctvaapod.).Páchateľommôžebyťktokoľvek.Pokiaľvšakpodstatakonaniaspočívavopomenutí
riadne dohliadať na ohrozenú osobu, prichádzajú do úvahy len páchatelia, ktorým táto povinnosť

vyplýva zo zákona alebo úradného rozhodnutia (napríklad § 28 a nasl. zákona o rodine). Na trestnú
zodpovednosť stačí nedbanlivosť.
Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti výroku tohto rozsudku sa stal, tento napĺňa
znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/

Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, a bolo spoľahlivo preukázané, že sa
ho dopustil obžalovaný I. W., preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní najprv tvrdil, že bol v domnienke, že syn
chodí do školy riadne, neskôr tvrdil, že sa snažil svojmu synovi Z.Á. dohovoriť, čo sa týka jeho nedbalej
školskej dochádzky, dával mu peniaze a oblečenie do školy, avšak zotrval na tom, že žiadnym spôsobom

nemohol ovplyvniť, či syn Z. chodí alebo nechodí do školy, pretože chodil na obecné verejnoprospešné
práce, nemohol ho do školy sprevádzať a príslušné orgány - sociálne pracovníčky, či riaditeľ základnej
školy s ním odmietali komunikovať s odôvodnením, že nie je biologickým otcom maloletého Z.. Takáto
obrana však neobstojí, pretože obžalovaný je zapísaný ako otec maloletého v oznámení o narodení,
aj keď k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov až dodatočne (cca 3 roky po narodení

maloletého), to v súčasnosti nemá vplyv na práva a povinnosti, ktoré obžalovanému I. W. ako otcovi
z hľadiska právnych prepisov prináležia a vyplývajú. Na obžalovaného sa hľadí ako na riadneho otca
maloletého, pretože podľa § 91 ods. 1 zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvobolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Otázka biologického otcovstva v tomto prípade nemá žiadny
právny význam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú okrem iných
najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, pričom starosť o dodržiavanie povinnej školskej dochádzky maloletým nepochybne patrí medzi
rodičovské povinnosti, ktoré si musí každý rodič plniť. Musí na to využiť všetky dostupné prostriedky,
čo však obžalovaný neurobil. Jeho obranu, že bol v práci súd považuje za účelovú, pretože nebol

zamestnaný, ale sa zúčastňoval na verejnoprospešných prácach v obci. Nebol schopný zabezpečiť,
aby sa maloletý Z. od 8. 11. 2019 dostavil na vyučovanie, hoci len 2-krát do týždňa po 4 vyučovacie
hodiny. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ by obžalovaný signalizoval na obecnom úrade takúto potrebu
odprevadiť syna do školy, obec by mu vyšla v ústrety v tieto dni pridelením inej práce. Zo správy
oddelenia sociálnej kurately preukázateľne vyplynulo, že I. W. sa od výchovy Z. dištancuje. Výpoveďou
svedkyneS.C.,triednejučiteľky,anilistinnýmidôkazminebolipreukázanétvrdenia,žebysobžalovaným

nik nechcel komunikovať len preto, že nie je biologickým otcom Z., ako súd uviedol vyššie, jeho otcom sa
stal tým, že bolo určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov a škola ho na pohovory predvolávala
rovnakočastoanarovnakétermínyakoobžalovanúI.W.,biologickúmatkumaloletého.Taktiežpríslušné
štátne orgány, konkrétne ÚPSVaR - orgán sociálnoprávnej ochrany detí s obžalovaným I. W. v súlade so
zákonom jednal ako so zákonným zástupcom, otcom maloletého. V týchto otázkach totiž nerozhoduje

skutočnosť, že nie je biologickým, ale zákonným otcom maloletého, ktorým sa stal po tom, čo spoločne
s jeho matkou túto skutočnosť prehlásili pred príslušným orgánom (matrikou). Boli vyvrátené tvrdenia
obžalovaného o tom, že by s obžalovaným inštitúcie nechceli konať z tých dôvodov, ktoré uvádzal na
hlavnom pojednávaní, práve naopak. Zo správy ÚPSVaR z 15. 1. 2020 vyplýva, že medzi Z. a otcom
sú narušené vzťahy, pretože I. W. je uvedený v rodnom liste dieťaťa, ale nie je jeho biologickým otcom

a od výchovy Z. sa dištancuje. Tiež bolo preukázané, že s maloletým Z., rodičmi a starou matkou
boli terénnou sociálnou prácou v rodinnom prostredí opakovane vykonávané pohovory. V súhrne súd
hodnotí, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že aj základná škola, ktorú mal maloletý Z. riadne
navštevovať aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže spolupracovali s oboma rodičmi, snažili
sa na nich vplývať, aby si riadne plnili povinnosť zabezpečiť riadnu školskú dochádzku maloletým synom

Z., za ktorej plnenie rodičia zodpovedajú, kontaktovali, vyzývali, predvolávali si ich, upozorňovali ich na
aktuálny stav, aj to, čo im v prípade porušenia hrozí, avšak neúspešne. Z výpovedí obžalovaného a
spôsobu jeho obrany je zreteľná snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, a preniesť ju na iné osoby
(starých rodičov maloletého), ktoré nie sú zodpovedné za jeho výchovu, preto ich možno hodnotiť ako
relevantné.

Z vykonaného dokazovania - zoznamu vymeškaných hodín predložených školou vyplýva, že škola
zohľadnila všetky ospravedlnenia matky maloletého z neprítomnosti na vyučovaní, akoukoľvek formou
boli uskutočnené - telefonické, písomné, potvrdeniami od lekárov, a hodiny vymeškané v týchto dňoch
nepovažovala za neospravedlnenú neúčasť, čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa I.. S. C., triedna
učiteľka.

Výpoveď svedkyne I.. S. C. súd vyhodnotil ako presvedčivú, vierohodnú a logicky nadväzujúcu na
prečítané listinné dôkazy. Listinné dôkazy a výpoveď svedkyne I.. S. C. záver o vine obžalovaného
jednoznačne potvrdzujú a sú dostatočne presvedčivé, pretože vo všetkých podstatných okolnostiach sú
totožné a zhodné navzájom. Hoci obžalovaný zodpovednosť za spáchanie skutku poprel, podľa názoru
súdu výpoveď svedkyne I.. S. C. a zabezpečené listinné dôkazy predstavujú ničím nenarušenú reťaz

priamychanepriamychdôkazov,ktoréobžalovanéhousvedčujúzoskutku,ktorýjepredmetomobžaloby,
a sú dostatočným a nespochybniteľným podkladom pre vyslovenie záveru o jeho vine zo skutku, ktorého
sadopustiltak,žeakorodičmaloletéhoZ.W.,nar.XX.X.XXXX,spolusospoluobžalovanouI.W.,pričom
obaja žijú s maloletým v spoločnej domácnosti vo D.Ž. T. O.. I. XXX, okres W. I., nestaral sa riadne o
jeho výchovu, nezabezpečil, aby riadne navštevoval povinnú školskú dochádzku, ktorú mal maloletý Z.

určenú v Špeciálnej základnej škole na Hradnej ulici 336 v Liptovskom Hrádku, okres Liptovský Mikuláš,
a v dôsledku toho v školskom roku 2019/2020 od 2. 9. 2019 do 8. 1. 2020 maloletý Z. W. vymeškal 126
vyučovacích hodín, ktoré mal neospravedlnené, a to aj napriek tomu, že bol aj s obžalovanou I. W.
písomne predvolaný na deň 11. 10. 2019 na pohovor ku riaditeľovi, na ktorý sa nedostavili a opätovne
boli predvolaní na pohovor dňa 23. 10. 2019, na ktorý sa dostavila len I. W., ktorá bola upozornená

na nedbalú školskú dochádzku a tiež boli predvolaní na 5. 2. 2020 na pohovor k riaditeľovi, kde sa
opätovne nedostavili, teda vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnil viesť záhaľčivý život, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním
zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že skutok

popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný I. W., išlo o konanie úmyselné,
vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že pokiaľ bude jeho syn mať v školskom roku vymeškaných
viac ako 100 vyučovacích hodín, hrozí obžalovanému ako zodpovednej osobe - rodičovi maloletého
trestný postih, s čím bol aj uzrozumený, tým porušil záujem spoločnosti na riadnej výchove neplnoletej
osoby, v tomto konkrétnom prípade na riadnom plnení si povinnej školskej dochádzky. Z hľadiska

subjektívnej stránky konanie obžalovaného súd posúdil v zmysle § 15 písm. b/ Trestného zákona ako
spáchané v nepriamom úmysle, pretože vedel, že spoločnosťou chránený záujem môže porušiť a
pre prípad jeho porušenia s tým bol uzrozumený. Obžalovaný je plne trestne zodpovednou osobou.
Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, po objektívnej, ako aj po
subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

Keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu, súd sa zaoberal aj otázkou použitia princípu
„ultima ratio“, avšak vzhľadom na to, že stíhanie pre takýto skutok u obžalovaného nie je ojedinelým
a v minulosti bol opakovane pre tento trestný čin odsúdený, mal súd naplnenie materiálneho korektívu
podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri žalovanom prečine, z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, za
preukázaný so zreteľom na spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a mieru zavinenia

obžalovaného, za dané.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovanej I. W. zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie
hodnotená, obec neeviduje žiadnu písomnú, ani ústnu sťažnosť. Z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov vyplýva jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu dňa 7.

4. 2020, za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur. V odpise registra trestov má obžalovaná
dva záznamy. V prvom prípade jej bolo uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv
123/18/5505 zo dňa 24. 5. 2018, právoplatným dňa 5. 6. 2018, pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/
Trestného zákona (skutok do 31. 1. 2018) podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom sa osvedčila
v skúšobnej dobe, druhý záznam svedčí o odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš sp. zn. 2T/55/2019 zo dňa 28. 10. 2019 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona (skutok do 30. 6. 2019), ktorým bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov
so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov do 28. 6. 2021. Aktuálne sa proti nej nevedie iné trestné
konanie.

K osobe obžalovaného I. W. v rámci úvah o treste súd zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je
bližšie hodnotený, obec na neho neeviduje žiadnu písomnú, ani ústnu sťažnosť. V centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov nemá žiaden záznam. V odpise registra trestov má obžalovaný
3 záznamy. Pri prvom zázname sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý záznam svedčí o
podmienečnom zastavení trestného stíhania uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. 1Pv

123/18/5505 zo dňa 24. 5. 2018, právoplatným dňa 5. 6. 2018, pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/
Trestného zákona (skutok do 31. 1. 2018), pričom sa osvedčil v skúšobnej dobe, pri treťom zázname ide
o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/55/2019 zo dňa 28. 10.
2019 pre prečin podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona (skutok do 30. 6. 2019),
ktorým bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok a 6 mesiacov do

28. 6. 2021. Aktuálne sa proti nemu nevedie iné trestné konanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd pri ukladaní trestu obligatórne prihliadal podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovanej
existuje jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, pretože pri svojej výpovedi v
prípravnom konaní sa ku skutku priznala aj ho oľutovala, zároveň vyjadrila nad ním ľútosť aj na hlavnom
pojednávaní, a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, keďže obžalovaná užbola za trestný čin odsúdená. U obžalovaného existuje jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Trestného zákona, keďže bol už za trestnú činnosť odsúdený, poľahčujúca okolnosť nebola zistená
žiadna. Za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona možno

uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
U obžalovanej pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd mohol ukladať trest v zákon
stanovenej trestnej sadzbe vo výmere až na dva roky. Pri zistení prevahy priťažujúcich okolností u
obžalovaného, pri ktorej sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
súd mohol ukladať trest v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere osem mesiacov až dva roky.

Z lustrácií je nepochybné, že obaja obžalovaní sa už opakovane dostali do rozporu so zákonom
v trestnoprávnej rovine a sú opäť stíhaní za trestnú činnosť rovnakého charakteru a vo vzťahu k
žalovanému prečinu sa u nich jedná o špeciálnu recidívu. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmera trestu
za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na
osoby páchateľov a ich kriminálnu minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovaných do budúcnosti a ich
deklarovaný postoj k doposiaľ páchanej trestnej činnosti. Obaja obžalovaní sa skutku dopustili napriek

tomu, že sú v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nehľadiac na hrozbu nariadenia výkonu
trestu odňatia slobody, ktorý im bol v poslednom odsudzujúcom rozhodnutí pôvodne podmienečne
odložený. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obom obžalovaným je nevyhnutný. Čo sa týka výmery uloženého trestu odňatia slobody, nielen pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na strane obžalovaných, ale práve postoj k spáchanému skutku

súd viedol k individuálnej diferenciácii výšky uloženého trestu, pretože obžalovaná ku skutku zaujala
diametrálne odlišný postoj, uvedomila si, že aj jej pričinením si syn neplnil školskú dochádzku riadne.
Naopak obžalovaný poprel, že by sa v prípravnom konaní pri výpovedi pred policajtom ku skutku priznal,
vyhlásil, že je nevinný a za skutok v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť on, ale iné osoby. Súd je
názoru, že v možnostiach a schopnostiach oboch rodičov, a to najmä po tom, čo sa ich synovi znížila

frekvencia povinnej školskej dochádzky na 2 dni v týždni, bolo zabezpečiť, aby sa ich syn aj skutočne na
vyučovanie dostavil a rozdeliť si jeho odprevádzanie do školy tak, že raz za týždeň by ho odprevádzala
matka a raz za týždeň by ho odprevádzal otec. Obaja mali riadnu vedomosť o tom, že ich syn sa
sám do školy nedostaví a je potrebné ho tam osobne odprevadiť. Takéto riešenie bolo v ich záujme,
ale aj ich syna. Obranu o nedostatku financií alebo o pracovných povinnostiach otca súd nepovažuje

za relevantnú vzhľadom na to, že maloletý bol povinný chodiť do školy len 2 dni v týždni a pracovná
činnosť otca pre obec nie je riadnym každodenným zamestnaním. Súd nepochybuje o tom, že pokiaľ
by obžalovaný mal záujem odprevadiť syna jeden krát do týždňa do školy, obec by mu vzhľadom na
hrozbu trestného stíhania poskytla pomoc a súčinnosť. Na strane oboch rodičov však absentovala vôľa
skutočne sa pričiniť o riadnu školskú dochádzku ich syna aspoň v tom minimálnom rozsahu, ako mu

bola odporúčaná detským psychiatrom, hoci s následkami ich konania boli riadne uzrozumení. O to viac
je súd presvedčený, že tak mali urobiť najmä z dôvodu, že veľmi dobre vedeli, nielen z upozornení školy
a sociálnej kurately, že po vymeškaní 100 vyučovacích hodín budú čeliť trestnému stíhaniu, ale aj preto,
že už dvakrát v minulosti boli za takéto konanie trestne stíhaní.
Z týchto dôvodov súd vyhodnotil ako primeraný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace

nepodmienečne u obžalovanej I. W., t. j. v prvej štvrtine zákonom stanovenej trestnej sadzby a u
obžalovaného I. W. vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, t. j. na dolnej hranici zvýšenej trestne
sadzby za tresty zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným
prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Keďže obžalovaní v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, neboli vo výkone trestu,

ktorý by im bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra
trestov, zaradil ich na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosťna právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.