Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010305
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8717010305.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.

Iva Maruščáka a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.06.2021, v trestnej
veci obžalovaného R. M. R., pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného a o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 01.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
Obžalovanému R. M. R., občanovi Š. K.Á.,
nar. XX.XX.XXXX M. P., Y.,
Š. K., trvale bytom
P., W..XXXXX, E. X.
XX - XXK, Š. K.

u k l a d á :

Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. v rámci § 39 ods. 3 písm.
d) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 01.03.2019 bol obžalovaný R. M. R.,
občan Š. K., nar. XX.XX.XXXX v Asturii, Oviedo, Španielske kráľovstvo, trvale bytom P., W..XXXXX,
E. X. XX - XXK, Š. K., toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Prešov, uznaný vinným

1/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že- dňa 21.10.2016 v popoludňajších až večerných hodinách v presne nezistenom čase v byte svojej
priateľky Q. J.ej, nachádzajúcom sa v C. R. XXXXX, okres W., v ktorom spoločne žili, počas vzniknutej
hádky vulgárne nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím poškodenej Q. J.j, pričom rozprával v

španielskom jazyku, ktorému poškodená rozumie, bol v silnom žiarlivostnom afekte, do ktorého sa
priviedol potom, čo na starom profile poškodenej na sociálnej sieti Facebook uvidel, že poškodená je
na fotografiách so svojím manželom, s ktorým je v rozvodovom konaní, v dôsledku čoho sa poškodená
s plačom snažila vymazať predmetné fotografie, čo sa jej nedarilo, obžalovaný svoj stav afektu naďalej
stupňoval a začal sa biť päsťami po hlave, hlavu si bil o stenu, o nábytok, na čo si poškodená šla zapáliť

cigaretu na balkón, pričom jej obžalovaný neustále a opakovane vulgárne nadával, pýtal sa jej, či si z
neho robí srandu a následne ju kopol do brucha, navzájom sa začali biť a kopať, v dôsledku čoho sa
poškodená začala brániť, v rámci fyzického kontaktu udrela obžalovaného do oblasti ľavého oka a keď
do bytu vstúpila jej matka V. A. aj s vnukom R., poškodenú škrtil a keď chcela jej pomôcť jej matka, tak
táto ho odťahovala, presunuli sa do obývačky, kde opakovane odpadol a rýchlou zdravotnou službou
bol prevezený do Nemocnice v Poprade, kde odmietal ďalšie doporučené odborné vyšetrenia, vytrhol

si kanylu, roztrhal lekársku správu a po návrate s poškodenou do jej bytu opäť sa jej vyhrážal zabitím
tak, že jej povedal, že ju nezabije on ale ju príde zabiť žena zo Španielska, čím svojím konaním vzbudil
u poškodenej Q. J. obavu o jej život a zdravie, a

2/ zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.

1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 24.10.2016 v čase okolo 22.00 hod. v byte svojej priateľky Q. J. v C. R. XXXXX, Y. W., v
ktorom spoločne žili, po predchádzajúcej hádke a požívaní alkoholu podal na ukľudnenie z rozčúlenia
Q. J. bližšie nezistené lieky, v dôsledku ktorých poškodená zaspala a obnažená v dolnej časti tela

nevnímala okolie, využil túto situáciu a obnažený išiel do druhej izby k ich spoločnému synovi mal. R.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou a ktorý už spal, začal sa dotýkať jeho pohlavných
orgánov a chytať za penis, v dôsledku čoho sa maloletý zobudil, obžalovaný neverbálne otváraním úst
a pohybom ruky mu naznačoval orálny styk, čo maloletého vyľakalo, kopol obžalovaného, vyšiel z bytu
do spoločných priestorov bytového domu a telefónom privolal starú mamu V. A., bývajúcu v neďalekom

bytovom dome, ktorej o uvedenej skutočnosti následne v nočných hodinách povedal,

Za to mu okresný súd uložil:
Podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov.

Podľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.honavýkonuloženéhotrestuzaradildoústavusminimálnymstupňom
stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný
odvolanie, v ktorom uviedol, že výpovede troch svedkov, na ktorých je postavená obžaloba považuje za
nevierohodné. Poukazoval na to, že jeho bývalá priateľka, poškodená Q. J.Á. priznala svoju psychickú
a emočnú nestabilitu, že si v 7. týždni tehotenstva chcela podrezať žily, že v čase medzi 21.10.2016

až 24.10.2016 bola utlmená, skoro vôbec nejedla a dňa 23.10.2016 bola pod vplyvom marihuany.
Dodal, že poškodená ovláda základy sebaobrany, aktívne sa venovala bojovému umeniu kick-box,
v ktorom je niekoľkonásobnou majsterkou Slovenska a vicemajsterkou Európy, pričom to bola práve
ona, ktorá ho fyzicky atakovala, udrela mu pravý hák na obočie a spôsobila mu ublíženie na zdraví,
monokel, ktorý dokladoval fotografiou. Poukazoval aj na to, že v minulosti ho bola počas výkonu väzby

osobne navštíviť, zaslala mu odhadom 4 - 5 listov a dňa 09.11.2016 ľúbostný list, v ktorom vyjadrovala k
obžalovanému silný emočný vzťah a želala si, aby ho prepustili na slobodu, priala si, aby mali normálnu
rodinu, a že už nikdy vo svojom živote nebude mať iného muža, že nikdy nebude nikoho milovať tak, ako
jeho, a že ho nechce nechať zomrieť. Podľa názoru obhajoby, nevierohodnosť výpovede poškodenej
podporuje znalecký posudok súdneho znalca z odboru psychológie, ktorý preukázal, že jej osobnosť

je vysoko senzitívna, s narušeným sebaovládaním, labilitou a infantibilitou a boli u nej identifikované
diskrétne zábrany presne reprodukovať prežité skutočnosti. K výpovedi V. A., matky poškodenej, ktorá
mala byť údajne priamym svedkom hrubých vyhrážok z jeho strany proti poškodenej, poukazoval na
to, že táto svedkyňa uviedla, že neovláda ani základy španielskeho jazyka, a preto podľa názoruobhajoby nie je možné považovať za vierohodnú jej výpoveď o skutočnostiach, ktoré boli prednesené
v jazyku, ktorému nerozumie. Obžalovaný považoval konanie svedkyne za pomstu, keďže svedkyňa
podala na neho trestné oznámenie o deň neskôr, ako obžalovaný podal trestné oznámenie na ňu

z dôvodu zamykania v byte a obmedzovania osobnej slobody. Podľa obžalovaného mal byť skutok,
ktorý bol vyhodnotený ako trestný čin nebezpečného vyhrážania, posudzovaný ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, pretože nebol zistený žiadny iný priamy dôkaz, ktorý by údajné vyhrážky
obžalovaného voči poškodenej potvrdzoval a okrem toho nebolo dokázané ani to, že by samotná
vyhrážka bola mienená vážne, aj preukázanie dôvodnej obavy absentovalo a príčinná súvislosť medzi

konaním obžalovaného a následkom reálne neexistovala. Išlo o konfliktný vzťah, ktorý bol sprevádzaný
sústavnými hádkami, v rámci hádok boli použité na oboch stranách často vulgarizmy, osočovanie, ale
nikdy nie vyhrážky smrťou, ktoré by vzbudzovali dôvodnú obavu o život poškodenej. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie a obhajobou spochybňovanú vierohodnosť výpovedí obidvoch svedkýň, nebolo,
podľa názoru obhajoby, dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin tak, ako sa mu kladie
za vinu.

Pokiaľ ide o zločin sexuálneho násilia, obžalovaný odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4To/34/2017 zo dňa 24.10.2017 v súvislosti s rozpormi v znaleckých posudkoch súdnych
znalkýň z odboru psychológie, F.. W.. V. X., W.., P. W.. P. B.T., W.. a dodal, že okresný súd inštrukcie
krajského súdu vykonal. Podľa obžalovaného bol relevantným znalecký posudok doc. W.. V. X., W..

preto, lebo táto súdna znalkyňa je docentka a je znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých, kým znalkyňa W.. P. B., W.. je znalkyňou len z odboru klinickej psychológie
dospelých, pričom klinická psychológia detí pri tejto znalkyni absentuje. F.. W.. V. X., W.. má 40 ročnú
klinickú prax a poškodeného vyšetrovala dvakrát po 5 hodín a k vierohodnosti svedeckej výpovede
poškodeného uviedla, že má nízku kritickosť myslenia a zvýšenú sugestivitu, čo môže viesť k tomu,

že neexistuje ostrá hranica medzi realitou a fantáziou, trvala na svojich záveroch, konštatovala, že
kvalita pozornosti a celkového psychického výkonu poškodeného je nespoľahlivá, labilná a je v pásme
patológie, kritickosť jeho myslenia je patologicky nízka, je prítomná zvýšená sugestibilita a jeho myslenie
je ovplyvňované emóciami, pričom konštatovala aj to, že vzhľadom na zdravotnú a mentálnu úroveň
poškodeného nemožno psychologicky vylúčiť, že by si bol schopný vymyslieť takú konštrukciu, o ktorej

vypovedal v prípravnom konaní, pričom kombinácia všetkých faktorov neumožňuje poškodenému byť
spoľahlivým svedkom. Úroveň vierohodnosti jeho výpovede môže byť výrazne znížená aj dobou dňa a
intenzitou zážitkov, ktoré vnímal v inkriminovaný večer, keď mal byť svedkom sexuálneho aktu rodičov.
Znaky psychosexuálnej traumatizácie znalkyňa nezistila, pričom dodala, že nie je možné spoľahlivo
vysvetliť, čím všetkým mohla byť motivovaná výpoveď poškodeného. Podľa obžalovaného tak vzhľadom

na vykonané dokazovanie a obhajobou spochybňovanú vierohodnosť výpovede svedka poškodeného
nebolo dostatočne preukázané, že obžalovaný spáchal trestný čin sexuálneho násilia tak, ako sa mu
kladie za vinu.

Okrem toho obžalovaný poukazoval aj na zistenia znalca V.. Q.. Q. L., že obžalovaný nie je z hľadiska

psychiatrickéhoprespoločnosťnebezpečný,žezhľadiskasexuologickéhoniejepobytobžalovanéhona
slobode nebezpečný, že netrpí žiadnou formou sexuálnej deviácie a nie je pedofil a neprejavuje navonok
znaky agresívneho správania, len trpí závažnými chorobami, a to kardiovaskulárnym ochorením a
vysokým krvným tlakom a mal by byť pod stálym lekárskym dohľadom. Podľa názoru obžalovaného ani
skutočnosti uvádzané v znaleckých posudkoch nepreukazujú jeho vinu, naopak, svedčia v prospech

jeho neviny, pričom rozpory v znaleckých posudkov dvoch súdnych znalkýň z odboru psychológie v
žiadnom prípade nemožno interpretovať na ťarchu obžalovaného a musia byť súdom interpretované v
jeho prospech, a to v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorú okresný súd
opomenul aplikovať. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a spod obžaloby
ho v plnom rozsahu oslobodil alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V zákonnej lehote podal proti tomuto rozsudku písomne odvolanie okresný prokurátor, ktorý v dodatočne
predložených písomných dôvodoch, po odkaze na výroky a odôvodnenie napadnutého rozsudku
uviedol, že namieta výrok o treste. K tomu dodal, že hoci poškodená Q. J. priznala, že obžalovaného
udrela, bolo to z dôvodu jeho napádania a to, že sa aktívne venovala v mladosti bojovému umeniu
neznamená, že mala z obžalovaného strach. Za samozrejmé okresný prokurátor označil, že obžalovaný

považujezarelevantnýznaleckýposudokW..V.X.,W..,ktorýjevjehoprospechanesúhlasísposudkami
znalkýň W.. P. B. W.. a V.. K., ktoré v podstate zhodne uviedli, že maloletý vzhľadom na svoj duševný
stav, by nemohol popísané skutočnosti uviesť tak, ako ich uviedol, ak by ich neprežil. Okresný prokurátor
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest nadolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe týchto, včas a oprávnenými osobami, podaných odvolaní, Krajský súd v Prešove, ako
odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolania, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmal teda všetky výroky napadnutého
rozsudku a nezistiac dôvody, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. por.) dospel k

záveru, že rozsudok je namieste pozmeniť len vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení, v
ktorých boli porušené ustanovenia Tr. zák..

Okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/34/2017
zo dňa 24.10.2017, ktorým krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/31/2017 zo dňa 06.09.2017 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil

súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne Krajský súd v Prešove o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti
predmetnému rozsudku rozhodol rozsudkom sp. zn. 8To/21/2019 zo dňa 26.06.2019, ktorý bol ale
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/21/2020 zo dňa 02.09.2020 zrušený s

tým, aby ju krajský súd v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Nebolo potrebné dokazovanie doplňovať k skutkovým vetám, ktoré tak zostali oproti napadnutému
rozsudku odvolacím súdom nezmenené.

Poškodená, svedkyňa Q. J. potvrdila, že obžalovaný bol nervózny, pretože našiel nejaké fotky na
facebooku s jej manželom, kričal po španielsky, že teraz ju zabije, opakovane vykrikoval, že je kurva,
behalpobyte,búchalsihlavuolinku,ostenuataktiežbúchalobomarukamiposvojejhlave,onaplakala,
začali sa byť tak, že on ju kopol do brucha, potom sa škriepili, bili rukami, nohami, mala modriny po celom
tele až mu dala pravou rukou hák na obočie, začal behať po byte a keď prišla jej mama so synom do

bytu, veľmi sa zľakli, ona plakala a mame tvrdila, že on začal, pričom už za prítomnosti matky a syna ju
začal obžalovaný škrtiť silno oboma rukami, už sa ani nebránila, bola pridusená a nemala chuť už s nim
bojovať. Pritom stále nadával, používal aj vyhrážky zabitím, mala z neho strach a preto ho aj napadla.
Počas škrtenia zasiahla jej mama. Prekladala svojej matke, že čo on rozpráva a on zrazu akoby odpadol.
Syn doniesol pohár vody, obžalovaný si sadol, napil sa vody a zrazu akoby znovu odpadol. Tieto pády

poškodená vnímala ako predstierané. Napriek tomu zavolali záchranku. Po vyšetreniach obžalovaný
nechcel čakať, vytrhol si hadičku z ruky, udrel ju po tvári a išli domov. Potom ju ešte za ruku ťahal, tvrdil,
že ju nezabije on, ale ju príde zabiť jedna žena zo Španielska. Španielčine dobre rozumie. Úder do
obočia obžalovaného bol vedený pravou rukou zavretou v päsť, pričom určite ho aj ona kopla do brucha.
Keďže sa bála, zo strachu nabrala viac sily a úder bol z jej nacvičeného tréningu kickbox, no obžalovaný

následkom úderu neodpadol.

Svedkyňa V. A., matka poškodenej prišla do bytu poškodenej na základe telefonátu poškodeného, že
na nejakej fotke sa rodičia hádajú volal ju, aby došla do bytu, vnuk ju čakal vo vestibule v ich činžiaku.
Keď do bytu vchádzali obaja spolu, v byte bolo počuť krik, videla, že obžalovaný má rozbité obočie,

navzájom si nadávali, on jej kričal po španielsky, rozumela nadávke puta (kurva), dcéra plakala a uviedla
svedkyni, že sa jej obžalovaný vyhráža, že príde nejaká španielka a že ju zabije. Ďalej videla, že
on poškodenú pri skrinke chytil pod krk jednou rukou spredu, mala červenú farbu, nebránila sa, bola
pritlačená, čupela a sedela na zadku. Svedkyňa sa bála, tak ho začala trhať, aby poškodenú pustil. Jeho
výrazom nerozumela, on po slovensky nepoužíval výrazy, ale dcéra jej ich tlmočila. Potom išli všetci do

obývačky, obžalovaný sa hodil na zem a o chvíľu sa opäť hodil o zem.

Súlad výpovede tejto svedkyne s výpoveďou poškodenej a závery psychologického znaleckého
skúmania osoby tejto svedkyne presvedčili odvolací súd, že nešlo o vymyslenú výpoveď, napr. z pomsty,
ale o výpoveď o hodnovernú.

Podľa lekárskej správy, dňa 21.10.2016 bol obžalovaný ošetrený na traumatologickej ambulancii
Nemocnice Poprad, kde odmietol ošetrenie. Podľa správy z ošetrenia obžalovaného rýchlou záchrannou
pomocou zo dňa 21.10.2016 o 21.20 hod. vyplynulo, že obžalovaný pri ošetrení uviedol, že sa pošmykolna podlahe, spadol, narazil si hlavu o stenu, v bezvedomí nebol, nevoľnosť a závrat negoval. Udával
bolesti v oblasti voľných rebier vľavo a brucha v ľavom podrebrí. Následne bol transportovaný do
Nemocnice v Poprade a odovzdaný k ďalšiemu vyšetreniu s diagnózou úrazu hlavy, opuchu a hematómu

v oblasti ľavého oka, opuchu v oblasti lícnych kostí vľavo aj vpravo a bolesti v oblasti ľavého podrebria.

U obžalovaného, na jeho sklony k nepravdivej výpovedi a k agresivite nasvedčujú poznatky získané z
psychologického vyšetrenia znalkyňou V.. B., W.. podľa ktorého agresivita sa javí ako jedna z jadrových
zložiek osobnosti obžalovaného, jeho osobnosť je intolerantná, koná v záujme znižovania vlastnej

úzkosti, i pri menšej záťaži možno očakávať skratové konanie včítane uvoľnenia agresívneho napätia
navonok. Má sklon zaujímať alibistický postoj. Má tendenciu správať sa sociálne žiaduco a lži skóre
bolo u neho zistené ako nadpriemerné. Bola zistená patologická osobnostná štruktúra pri závislosti na
psychoaktívnych látkach.

Oproti tomu psychologickým vyšetrením poškodenej neboli zistené fabulačné ani konfabulačné

tendencie, jej motivácia k výpovedi nebola patologická. Má síce sklon k autokratickému vedeniu,
nechá sa usmerňovať, no v danom prípade vysoko pravdepodobne nebola ovplyvňovaná k výpovedi
nahováraním iných osôb. Diskrétne zábrany reprodukovať prežité udalosti súviseli s jej vedomou snahou
chrániť poškodeného ako svojho syna, no zároveň vzhľadom na jej citové väzby voči obžalovanému,
s vedomou snahou chrániť aj obžalovaného. Vo vzťahu k obžalovanému znalkyňa zistila kladnú citovú

enormne intenzívnu náklonnosť spojenú s plánmi na spoločnú budúcnosť. Keďže nebolo potvrdené, že
by v čase skutku mala toxicky zmenené vedomie, bola spôsobilá správne vnímať, uchovať v pamäti
a správne a neskreslene reprodukovať prežité skutočnosti. Rovnako aj u matky poškodenej neboli
zistené fabulačné ani konfabulačné tendencie, jej motivácia k výpovedi nebola patologická, vysoko
pravdepodobne nebola ovplyvňovaná k výpovedi nahováraním iných osôb a bola bez zábran presne

reprodukovať prežité skutočnosti.

Okresný súd správne pri úprave skutkovej vety skutku v bode 1 napadnutého rozsudku prihliadol na
výsledky dokazovania a prihliadal na opis skutkových okolností podaných poškodenou a jej matkou.
Poškodená dlhší čas žila v Španielsku a nielen tam, ale aj na Slovensku žila s obžalovaným ako druh

družka, majú spolu syna, poškodeného a nebolo sporu o tom, že španielsky rozumie a hovorí, ako
sama uvádzala a obžalovaný nenamietal, že by mu nerozumela. Niet potom ani pochybností, že výroky
obžalovaného svojej matke prekladala. Krajský súd potom nemal pochybnosti o to, že výpoveď matky
poškodenej o výhražných aj vulgárnych výrokoch obžalovaného na poškodenú zodpovedali tomu, ako
ich poškodená od obžalovaného dostala. Voči hodnovernosti výpovede matky poškodenej krajský súd

nemal výhrady, lebo to, čo popísala čo videla keď do bytu, v ktorom obžalovaný útočil na poškodenú
vošla, zodpovedalo výpovedi poškodenej. Skutočnosť, že poškodená je úspešnou športovkyňou v
bojovomšporteešteneznamená,žebynemohlabyťnajprvnapadnutáobžalovaným,ktorýtakéšportové
zručnosti nemal. Obžalovaný, ako sám uviedol, bol nahnevaný, aj poškodená uviedla, že bol akoby
v amoku, navyše po požití alkoholu, ktorý odstraňuje zábrany a dodáva odvahu. Krajský súd teda

nepochyboval o tom, že obžalovaný mal nielen motív, ale aj príležitosť poškodenú napadnúť ako prvý,
pretože on to bol, kto vyvolal konflikt, keď videl na sociálnej sieti fotky poškodenej s jej bývalým
manželom. Oproti tomu poškodená nemala motív ho napádať a dokonca, ako jej matka i ona sama
potvrdila, potom, čo ho zasiahla, znova na ňu útočil škrtením, a tomu sa už ani nebránila. Okresný súd
uviedol skutočnosť, že obžalovaný opakovane odpadol bez ohľadu na to, či to len predstieral alebo

do bezvedomia upadol. V každom prípade nasledovalo poskytnutie lekárskej pomoci, ku ktorému sa
obžalovaný následne zachoval tak, ako je to uvedené v skutkovej vete.

Zpsychologickéhoznaleckéhodokazovaniavyplynulo,žemotiváciaagresívnehokonaniaobžalovaného
voči poškodenej ako bývalej jeho družke, niesla znaky inadekvátneho riešenia ich situačne vzniknutého

partnerského konfliktu, hoci sa na jeho udržaní vysoko pravdepodobne podieľala i samotná poškodená.
Zo skutkovej vety pritom zjavne vyplýva, že konania tam uvedeného sa obžalovaný dopustil v rámci
konfliktu so svojou priateľkou, lebo konal v žiarlivostnom afekte a práve ich blízky vzťah ho motivoval,
že na ňu v žiarlivosti útočil. Okresný súd preto správne zohľadnil túto okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby.

Bolo teda správnym, zákonným i odôvodneným posudzovať konanie obžalovaného ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., závažnosť predmetného prečinu bola vysoká, pretože obžalovaný striedalvulgárne útoky s fyzickými, a hoci po tom, ako útočil prvý, bol inzultovaný poškodeným, napriek tomu že
do miestnosti došiel aj jeho syn a matka poškodenej, pokračoval vo fyzických útokoch na poškodenú,
dokonca aj napriek tomu, že sa mu už nebránila, pričom musela zasiahnuť až jej matka.

Pokiaľ ide o skutok v bode 2 výroku o vine, krajský súd nezistil podklad pre zásahy do znenia skutkovej
vety. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Obžalovaný R. M. R. sa vyjadril v podstate tak, že v predmetný deň asi o 22.30 hod. zaregistroval

príchod rodičov poškodenej, no nepoznal dôvod ich príchodu do bytu a nevedel si vysvetliť, prečo spiacu
poškodenú berú rodičia z postele a odvádzajú ju k výťahu a následne do svojho bytu.

Spôsob vykonania dôkazu výsluchom poškodeného maloletého R. R. bol plne v súlade so zákonom, a
v rámci svojej výpovede v tomto trestnom konaní priamo uviedol, že medzi ním a jeho otcom sa stalo
v predmetný deň v byte to, že ho chytil za koniec, pričom ukázal na rozkrok, otec mu chytil penis, on

otca kopol. Bolo to v izbe, kde predtým spal, otec prišiel a otec ho chytal a na otázku, kde ho chytal,
poškodený ukázal na rozkrok a v rozkroku ho chytal pod oblečenie za pipíka. Okrem toho, že ho takto
chytal tak otec, urobil aj to, že otvoril ústa, pričom poškodený rukou ukázal pohyb smerom do úst. Otec
mal vypité, pričom keď otca kopol, tak otec odišiel preč, bolo to večer, keď v izbe bolo svetlo vypnuté,
bola tma a bolo okolo desať hodín. Potom poškodený uviedol, že keď otca kopol, tak ten už v ničom

nepokračoval. Matka bola vtedy na gauči v inej izbe. On potom odišiel z bytu a povedal o tom svojej
babke. Poškodený dodal, že v minulosti už videl obrázky holého muža s pipíkom, a to na internete.
Poškodený uviedol, že otec sa k nemu správa dobre, v minulosti sa také niečo ešte nestalo, ani keď
bol malý chlapec. Otec si neprial, aby fajčil vodnú fajku. Napriek tomu, ako uviedol, rovnako rád má
obidvoch svojich rodičov. Záverom svojej výpovede potvrdil, že čo vypovedal, je pravda.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s hodnotením výpovede poškodeného realizovanej okresným súdom.
Odpovede poškodeného boli skutočne síce jednoduché, jednoslovné, či vyjadrené slovom áno, nie
alebo vyjadrené zvukom „uhm“ alebo kývnutím hlavou, no krajský súd tiež považoval za nesporné, že
poškodený sa vedel správne orientovať v priestore a osobách a jeho reakcia na obžalovaného bola

celkom prirodzená, keď sa po prebudení zo spánku na dotyk v rozkroku a sledovaní pohybov ústami,
bránil kopnutím, zjavne cítiac neprirodzenosť a nebezpečnosť situácie a východisko z tejto situácie videl
v odchode z bytu a telefonovaní starej mame, od ktorej očakával pomoc a nezostal v byte, hoci sa nikdy
predtýmstakýmsprávanímsvojhootcanestretol.Maloletýsavedelorientovaťajvčaseajehovyjadrenie
o tom, že bolo asi 22.00 hod., keď sa toto udialo, o tom svedčí. Tomu zodpovedajú aj údaje z ďalších

dôkazovoprebúdzanípoškodenejvbyte,prevozrodičmidonemocnice,kdebolapoškodenáošetrovaná
okolo 23.00 hod., čo vyplýva z lekárskych správ a následne po viacerých vyšetreniach hospitalizovaná
okolo polnoci.

Okrem prirodzenosti reakcie poškodeného, absencie pochybností o jeho náležitej orientácii v čase,

priestore a osobách je hodnovernosť jeho výpovede potvrdený tým, že o konaní obžalovaného ako
svojho otca povedal bez meškania svojej starej matke, ktorá mu prišla v reálnom čase na pomoc.
Svedkyňa V. A. k udalostiam z 24.10.2016 uviedla, že o 22.05 hod. jej telefonoval vnuk, aby rýchlo prišli,
lebo je zle. Vo vestibule bytovky ju a jej manžela čakal vnuk a uviedol, že mama spí, pretože otec jej
dal nejaké lieky. Vnuk do bytu nešiel. V oboch izbách bytu bolo rozsvietené svetlo, obžalovaný ležal v

obývačke pod paplónom a vedľa neho jej dcéra, ktorá mala oblečenú vetrovku, na hlave mala čiapku,
na nohách ponožky a dolnej časte tela bola nahá. Na ich prítomnosť vôbec nereagovala a tak jej obliekli
nejaké tepláky, ťahali ju z bytu k výťahu, obžalovaný si obliekol rifle, bránil im v odchode a vykrikoval
„nou hospital, nou hospital“. Dcéra bola hospitalizovaná a vnuka zobrali do svojho bytu, kde potom prišli
pred 02.00 hod. V tomto čase ich vnuk informoval, že už spal, keď prišiel k nemu obžalovaný, chytil ho

medzi nohami a následne ukazoval na ústa. Konania obžalovaného sa vnuk zľakol, vyskočil z postele a
pritom kopol obžalovaného a zutekal do vestibulu, odkiaľ telefonoval svedkyni.

Svedkyňa Q. J. vo večerných hodinách dňa 24.10.2016 omámená spala v predmetnom byte a od svojej
matky, V. A. sa dozvedela, čo tejto rozprával poškodený a uviedla, že vo večerných a nočných hodinách

sa tak dozvedela od svojej matky, že do bytu pre ňu prišli rodičia v nočnej dobe dňa 24.10.2016 z dôvodu,
že syn jej volal a udal, že obžalovaný ho chytal za penis a ukazoval mu niečo na ústa. Za obdobie, čo
obžalovaný u nej býval, nevidela, aby obžalovaný sa dotýkal intímnych miest ich syna a dodala, že
obžalovaný sa nesprával k synovi tak, aby mala mať o syna obavu.Z lekárskej správy súvisiacej s gynekologickým vyšetrením poškodenej vyplýva, že pacientka priznala,
že k pohlavnému styku došlo dobrovoľne a žiadne známky násilia u nej neboli zistené. Bola u nej zistená

intoxikácia, v moči bol pozitívne zistený benzodiazepin, marihuana a taktiež etanol 1,44 promile. Z
lekárskej správy vyplynulo, že v čase o 23.12 hod. uvedeného dňa bola pri vyšetrení pacientka spavá
a takmer nechodila po svojich. Z prepúšťacej lekárskej správy vyplýva zistená otrava benzodiazepinmi,
otrava derivátmi cannabis, porucha psychiky a správania, zapríčinená užívaním alkoholu, akútna
intoxikácia.

Z lekárskej správy zo dňa 27.10.2016, keď bol obžalovaný zadržaný a pred umiestnením do cely
predbežného zadržania bol vyšetrený, vyplýva, že bol ošetrený posádkou rýchlej záchrannej pomoci aj
dňa 26.10.2016. Dôvodom ošetrenia bolo búšenie srdca a sťažoval sa na bolesti ramena a hlavy, tvrdil,
že tri dni neužíval svoje lieky a pil alkohol, pričom záverečná diagnóza uvedená ako celková slabosť.

Z dodatočne vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia neurológia, pediatria /detské
lekárstvo/ V.. D. B., W.. bol vylúčený vplyv epilepsie na poškodeného v čase skutku. Poškodený vo
veku 5 rokov prekonal prvý a posledný epileptický záchvat, bol potom nastavený na špeciálnu liečbu
protiepileptickú, ktorá ale po 8 rokoch bola ukončená, pričom poškodený už žiadny záchvat neprekonal.
Dňa 24.10.2016 sa nejednalo o epileptický záchvat, ani epileptický stav, záchvat nemal ani po skutku.

Zo zdravotnej dokumentácie a z vyjadrenia matky neboli pozorované žiadne poruchy vedomia ani iné
ochorenia v ten deň. Znalkyňa dodala, že do stavu epileptického záchvatu sú zaradené aj stavy, kedy
človek nevníma realitu, okolie, sedí uprene na jenom mieste bez pohnutia, nereaguje na okolie, no
takéto stavy u mal. nikdy popisované neboli ani v zdr. dokumentácii, ani matkou. Neprekonal ani žiadny
stav obnubilácie, teda nedošlo k tomu, že by bol po záchvate dezorientovaný. Podľa uvedenej znalkyne

epilepsia nemala žiaden vplyv na rozumové a myšlienkové pochody poškodeného.

Hodnovernosť výpovede poškodeného, podľa názoru krajského súdu, nespochybnili ani výsledky
znaleckého skúmania vychádzajúceho z vyšetrenia duševného stavu poškodeného znalkyňou z
odvetvia psychiatria ML.. V. K., ktorá uviedla, že kontakt s vyšetrovaným bol sťažený jednak jeho

intelektovým postihnutím a jednak aj poruchou reči, vzniknutou organickým poškodením v pôrodnom a
popôrodnom období, no čo sa týka orientácie, tak poškodený chápal v rámci jednoduchého vysvetlenia
otázoksituáciuvovzťahukvlastnejosobe,miestuačasu.Odpovedepoškodenéhobolisícejednoduché,
ale správne. U poškodeného nebolo prítomné duševné ochorenie, ktoré by sa prejavovalo bludmi
a halucináciami ako napr. schizofrémia. Vzhľadom na svoju imbecilitu poškodený nie je schopný

abstrakcie, má poškodené vyššie psychické funkcie, nemá vyvinuté logické uvažovanie. Abstraktné
pojmy nevie vysvetliť, ale na konkrétne pojmy vie zareagovať. Maloletý v priestore, kde bol vyšetrovaný,
vedel sa orientovať, vedel, že tam má byť, vedel sa primerane aj správať v tejto situácii. Podľa znalkyne,
k tomu, aby bola potvrdená výpoveď znalkyne F.. X., W.., že maloletý je zahltený erotickými myšlienkami
a vyhľadáva erotické podnety a že by vzhľadom k tomu mohol uviesť na otca niečo, čo sa nestalo,

znalkyňa poukázala na to, že by boli potrebné testové metódy, ktoré robí psychológ a nie psychiater, pri
ktorýchsaobjektívnepotvrdí,čijealeboniejeuvyšetrovanéhozvýšenásexualita.Prisvojompozorovaní
maloletého však nezistila, že by si konkrétnu situáciu vymyslel. Maloletý vyjadril pozitívny vzťah k otcovi,
potvrdil, že sa ho nebojí, ale taktiež potvrdil, že nepáči sa mu ako sa otec správa k mame a chce, aby
otec sa k nemu vrátil. U maloletého je evidentné jeho citové napojenie na mamu a babku a výrazne

pozitívny stimulujúci rodinný vplyv. Citová väzba chlapca s osobami, s ktorými žije, existuje, pričom podľa
jej odborného názoru opakovane detailne popísal dej zo dňa 24.10.2016 a je presvedčená o tom, že
chlapec si svoju výpoveď nevymyslel.

Z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného a znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria

a sexuológia Q.. V.. Q. L. vyplynulo, že obžalovaný sa podrobil PPG vyšetreniu, ktoré ukazovalo
na maskulínnu sebaidentifikáciu, heterosexuálnu orientáciu. Obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou
deviáciou, ani pedofíliou, hebefíliou alebo inou poruchou sexuálnej preferencie. Je ale závislý na
alkohole v rozhraní 2. a 3 stupňa alkoholizmu v klasifikácii podľa Jellineka. Je užívateľom marihuany, ale
bez známok závislosti. Podľa znalca predmetné konanie nebolo u obžalovaného motivované duševnou

chorobou ani sexuálnou deviáciou a odporúčal preto, aby sa k motívu obžalovaného ako duševne
zdravej a sexuálne nedeviantnej osoby vyjadril znalec z odboru psychológia.Tak sa aj stalo, a znalkyňa z odvetvia Klinická psychológia dospelých W.. P. B., W.. po psychologickom
vyšetrení obžalovaného uviedla, že v čase incidentu pokiaľ obžalovaný konal tak, ako je mu vo vzťahu
k maloletému poškodenému kladené za vinu, tak konal bez ohľadu na osobnostnú a mentálnu výbavu

svojho syna, kedy primárnym determinantom jeho konania bol skôr stav exogénne, toxicky zmeneného
vedomia a s tým súvisiace poruchy správania, pričom nemožno vysoko pravdepodobne predpokladať
iný než sexuálny charakter motivácie konania obžalovaného a prítomnosť maloletého poškodeného bolo
možné považovať v tomto význame len za sekundárny činiteľ konania.

Znalkyňa F.. W.. V. X., W.. uviedla, že ako psychológ bola pri výsluchu maloletého, čo bolo skôr ako
vypracovanie posudku W.. B., W.., dodala, že nemožno mechanicky posudzovať včasnejší kontakt s
posudzovaným okamžite za validnejší výsledok znaleckého dokazovania. Pokiaľ sa na otázky maloletý
len usmieval, tak podľa znalkyne sa mohol cítiť trápne, cítil, že sexualita je tabuizovaná oblasť.
Napriek tomu, že táto znalkyňa nemá kvalifikáciu znalca z odboru neurológia, vyjadrovala sa, že mozog
poškodeného má vysokú pohotovosť vykazovať chybnú činnosť, ktorá môže pripomínať epilepsiu a

že ak je postihnutý v emočnej záťaži, môže mozog vykazovať podobné alebo rovnaké aktivity ako
epileptické. Z toho potom vyvodzovala, že nemožno očakávať kvalitnú pamäťovú produkciu a teda ani
kvalitnú reprodukciu nejakého útvaru, čo bolo, kedy bolo a v akom poradí, teda že nemožno očakávať
kvalitnú reprodukciu prežitých udalostí. Bližšie pritom nevysvetlila, ako mohol poškodený podať svojej
starej matke bezprostrednú informáciu o konaní obžalovaného. Pritom znalkyňa sama uviedla, že u

poškodeného prevláda myslenie konkrétne. Bez konkrétneho vysvetlenia pre potreby tohto prípadu
tvrdila, že celkový zdravotný stav, nízka úroveň intelektov a pamäťových funkcií vedie k labilnej a veľmi
nespoľahlivej psychickej činnosti, v priebehu dňa sa mohla výkonnosť podstatne meniť pod vplyvom
počasia, kvality stravy, pod vplyvom stavu únavy, najviac však pod vplyvom zážitkov, ktoré boli citovo
alebo emočne veľmi sýtené, pre neho ťažké. K tomu zároveň dodala, že nepostrehla, že by k výpovedi

bol poškodený nahovorený matkou, že má takto vypovedať proti obžalovanému. Pritom dodala, že si
nemyslí,žebydokonaleturoluvedelviesťpocelúdobuažebysamoholnaučiťsvojuvýpoveď.Znalkyňa
dodala, že kvalitne vedieť klamať, na to býva potrebný vyšší intelekt. Bez ďalšieho zároveň nevylúčila, že
by vzhľadom na zdravotnú a mentálnu úroveň maloletého, tento by bol schopný vytvoriť takú konštrukciu
o akej vypovedal. Pokiaľ nevidela známky sexuálneho šoku a nezachytila znaky sexuálnej traumatizácie

u posudzovaného, tak traumatizácia poškodeného nemusela byť zistená, ani keby sa tento skutok stal
ako je popísaný v obžalobe, nakoľko výsledky psychologických testov nie sú 100 %.

Vzhľadom na sexuálnu povahu skutku uvedeného pod bodom 2 napadnutého rozsudku, krajský súd
považoval za výpovedný znalecký posudok a vyjadrenia znalkyne z odvetvia psychológie sexuality W..

P. B., W.., keďže táto kvalifikácia jej umožňuje posudzovať a kvalifikovane sa vyjadrovať k následkom
sexuálneho správania alebo sexuálneho zneužívania na obeti a k miere narušenia, kvality sexuálneho
života v dôsledku inak spôsobenej fyzickej alebo psychickej ujmy.

V zhode so závermi znalkyne F.. W.. X.. W.., aj podľa jej názoru z dôvodu jeho mentálnej úrovne a

zdravotného postihnutia vo všeobecnosti, bez ohľadu na konkrétnu situáciu, by jeho výpoveď mohla
byť menej vierohodná, avšak tak ako aj F.. W.. X., W.. vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, nie
je možné výsledky psychologických vyšetrení aplikovať plošne na všetky vyšetrované osoby, a tak aj
osoba vo všeobecnosti málo vierohodná za istých okolností môže hovoriť pravdu, a to v podstatnej časti
výpovede.

W.. B.. W.. poukázala na to, že ak detská neurologička prítomnosť epileptického záchvatu vylúčila, neboli
názory F.. W.. X., W.. napriek jej dlhoročnej praxi argumentačne podložené. Za svoju 10 ročnú prax,
takisto aj vzhľadom k doktorandskému štúdiu v oblasti psychológie sexuality sa nestretla s tým, aby
niekto mal taký živý sen a správal sa tak, ako je popisované svedkami aj maloletým vyšetrovaným, a to

ani v prípade, že by trpel poruchou spánku a správal sa ako osoba námesačná. Pritom detský psychiater
vylúčilumaloletéhoporuchuvnímaniareality,čoznamenalo,žemaloletýnemáanibludy,anihalucinácie,
takževnímarealitupostačujúcodobresvýnimkouprípadu,akbybolstavjehovedomiatoxickyzmenený,
ak by bol pod vplyvom alkoholu alebo drog. Pritom ani názory znalkyne, že poškodený má údajne
nadmerne svoju fantáziu zaplavenú sexualitou vzhľadom na prítomnosť jeho masturbačnej aktivity a

sledovanie pornografie nebolo doložené testovými metódami, pričom aj z hľadiska trvania vyšetrenia
u X. dvakrát po 5 hodín, ktoré obvykle ťažko znáša aj zdravý dospelý, si takú záťaž poškodeného
W.. B., W.. nevedela predstaviť. Vzhľadom k osobnosti maloletého prípadné poruchy sexuality včítane
prípadne hypersexuality by bol schopný objektívne pre účely forenzné určiť jedine znalec z odboruzdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia a detská psychiatria a to jedine tzv. PPG vyšetrením, čo je
vyšetrenie, ktorým sa skúmajú sexuálne reakcie na predkladané podnety a zisťujú sa zmeny pohlavného
ústrojenstva, čo ale nebolo realizované. Okrem toho spochybňuje závery F.. W.. X., W.. o hypersexualite

poškodeného to, že matka túto skutočnosť prípadnej hypersexuality nijako neriešila, nenavštívila s
maloletýmkvôlijehoúdajnémusexuálnenevhodnémusprávaniuanidetskéhopsychiatra,anineurológa,
nič také sa neobjavilo ani v hodnotení jeho charakteristiky zo školy, či z iných správ predložených ku
dňu vyšetrenia. Reč maloletého je síce ťažko zrozumiteľná, no jeho mentálne schopnosti sú také, že vie
používať, rozumie, vie spájať, vie vhodne diferencovať a rozmýšľať. Jeho správanie včítane masturbácie

alebo sledovania pornografického materiálu boli primerané veku biologickému, fyzickému.

Nemá síce špecializáciu na odvetvie detskej klinickej psychológie, no prax odbornú má 10 ročnú
a znalkyňou je od 13.03.2015. Osobne poškodeného z hľadiska svojho odvetvia vyšetrila. Podľa
menovanej znalkyne z odvetvia psychológia sexuality záver, že vedomie poškodeného bolo v erotickom
kontexte, že bolo nim pohltené sa nedá ničím odborne podložiť, k charakteru vyšetrovanej veci je

vysoko pravdepodobne skôr vylučujúce, aby osoba, ktorá vníma sexuálny styk iných osôb, si rozvinula
sexuálnu fantáziu voči otcovi. S takýmto niečím sa v odbornej literatúre nestretla. Sledovaním porna
cez internet a tajné sledovanie rodičov vo všeobecnosti z forenzne psychologického hľadiska patrí
k prvkom prirodzeného psycho - sexuálneho dozrievania. Pritom znalkyňa z odborného hľadiska
neodporúčala s poškodeným už žiadne úkony, a to bez ohľadu na to, či sa skutok stal alebo nie.

Podľa znalkyne, predovšetkým jeho citové rozrušenie a správanie, takisto neprítomnosť akéhokoľvek
zmeneného vedomia, či už toxicky, neprítomnosť epileptického záchvatu, takisto s prihliadnutím na
osobnosť obžalovaného a kontext situácie, ktorá tam nastala, svedčí v tomto prípade pre vyššiu
špecifickú vierohodnosť výpovede poškodeného. Znalkyňa pritom poukazovala na to, že nezistila motív
ani mentálnu spôsobilosť poškodeného krivo vypovedať v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný bol teda priamo usvedčený výpoveďou poškodeného, svojho syna, u ktorého napriek
zdravotnému postihnutiu nemal krajský súd pochybnosti o hodnovernosti jeho výpovede, pričom nezistil,
že by zdravotné postihnutie poškodeného malo vplyv na jeho schopnosť v súlade so skutočnosťou
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Pokiaľ bol vyšetrený znalkyňou z odboru klinická

psychológia detí F.. X., nemohol sa krajský súd stotožniť s jej názormi týkajúcimi sa hodnovernosti tohto
svedka. Napriek tomu, že znalkyňa vo svojom odbore má priznanú kvalifikáciu a dlhoročnú prax, ku
svoji záverom týkajúcim sa vplyvu sexuality poškodeného na jeho výpoveď, vplyvu epilepsie, ktorou
poškodený v minulosti trpel, dospela bez hodnoverných objektívnych postupov, pričom jej závery po
konfrontáciisvýsledkamiostatnýchznaleckýchskúmaníznalcamizodvetvíneurológia,pediatria/detské

lekárstvo/, psychiatria, sexuológia, klinická psychológia, psychológia sexuality i vlastným správaním
sa poškodeného počas konania obžalovaného i po ňom, neobstáli a krajský súd sa tak po vykonaní
svojej prieskumnej povinnosti nemohol stotožniť s názorom odvolateľa. Pritom nedošlo k situácii, že by
v nejakej podstatnej okolnosti prichádzali do úvahy viaceré alternatívy a tak v odvolacom konaní nebol
skutkový priestor na použitie zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Chytanie penisu poškodeného obžalovaným a naznačovanie snahy o orálny sex od poškodeného
v situácii, že motivácia obžalovaného bola sexuálna, teda obžalovaný konal v snahe uspokojiť sa
sexuálne, je zjavnou tzv. inou sexuálnou praktikou, pričom poškodený v čase skutku spal, resp. sa
zobúdzal, a v tomto čase bola jeho schopnosť brániť sa, vyjadriť nesúhlas mizivá, resp. výrazne znížená,

čo treba považovať za stav bezbrannosti, ktorý obžalovaný zneužil. Zodpovedá to ustanoveniu § 127
ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého bezbrannou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti na strane páchateľa nemala nádej
účinne sa ubrániť pred jeho útokom. Obžalovaný si bol pritom plne vedomý, že maloletý poškodený
je jeho synom, nakoľko s nim dlhodobo žil a boli v dennodennom kontakte, nepochybne poznal jeho

psychický i fyzický stav. V čase skutku vnímal, že tento jeho maloletý zdravotne postihnutý syn spal.
Hoci obžalovaný bol v stave po požití alkoholu, bol si vedomý, že sa nachádza v bezprostrednej blízkosti
práve svojho syna, na ktorého potom pod vplyvom alkoholu nasmeroval uspokojenie svojej momentálnej
sexuálnej žiadostivosti a rozhodol sa konať takto nie voči svojej partnerke, ale, napriek svojej inak
heterosexuálnej orientácii, práve voči svojmu synovi ako ďalšej osobe nachádzajúcej sa v jeho blízkosti.

Obžalovaný v skutku 2 napadnutého rozsudku spáchal zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/)Tr. zák.Podľa § 34 ods. 1, 3 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ani krajský súd nezistil prítomnosť niektorej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení § 36
Tr. zák. Skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov nebol obžalovaný na území Slovenskej republiky
odsúdený a ani v evidencii priestupkov nemá záznam ešte neznamená, že viedol doposiaľ riadny
život. Nemohol krajský súd prehliadnuť, že z informácií Interpolu - Národnej ústredne Bratislava bolo

preukázané, že obžalovaný sa dopúšťal v Španielsku protiprávnych konaní už od roku 1992 až do roku
2014 a bol potrestaný pre trestné činy proti verejnému zdraviu, vyhrážanie, týranie v rodine a lúpež s
použitím násilia a zastrašovania. To dokladujú rozhodnutia súdov Španielskeho kráľovstva s prekladom,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný túto trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu, ale aj v súvislosti
s užívaním iných návykových látok. Jeho konania boli spojené najmä s násilnosťami vo vzťahu k iným

osobám.

Obžalovaný spáchal dvoma, teda viacerými, skutkami dva, teda viac, trestných činov, z ktorých jeden bol
zločinom. Bolo teda namieste túto okolnosť zohľadniť ako okolnosť odôvodňujúcu ukladanie úhrnného
trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorá viedla k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby ustanovenej

za predmetný zločin o jednu tretinu. Takéto sprísnenie východiskovej trestnej sadzby potom nemohlo
byť zároveň zohľadnené aj ako okolnosť priťažujúcu /§ 37 písm. h) Tr. zák./ pretože by to inak bolo v
rozporesozákazomdvojitéhopričítaniatejistejokolnosti,ktorávyplývazustanovenia§38ods.1Tr.zák.
Pozornostiokresnéhosúdutietoskutočnostiušli,atakvrozporesozákonomzohľadniltúistúskutočnosť
dvakrát. Nebolo odôvodnené a v súlade so zákonom následne použitie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák.,

podľa ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest
alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo
pre páchateľa neprimerane prísne. Krajský súd vychádzajúc z upravenej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody od 5 rokov do 13 rokov a 4 mesiace zvažoval výmeru tohto druhu trestu a vychádzal pritom z
hľadísk uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zák..

Predmetné trestné činy boli spáchané v októbri 2016 a odvtedy prebieha aj samotné trestné konanie.
Obžalovaný sa nachádzal vo väzbe od 26.10.2016 do 26.06.2019, následne nastúpil pôvodne uložený
trest odňatia slobody za okolnosti, že dňa 21.04.2020 bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
15PP19/2020 zo dňa 21.04.2020 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

Primeranosť dĺžky trestného konania sa posudzuje vždy s prihliadnutím na skutkovú, právnu a pro-
cesnú zložitosť veci a správanie štátnych orgánov. Dĺžku trestného konania súd, keďže nebola spô-
sobená zložitosťou prípadu (jedná sa v podstate o štandardné konanie so závažnejším trestnopráv-
nym následkom), ani prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaného, považuje za neodôvodnenú a

neprimeranú (vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestné-
ho konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za výnimočnú a v prípade absencie významných
dôvodov pre prekročenie tejto hranice nie je možné trestné stíhanie dlhšieho trvania tolerovať). Uvede-
ný fakt, keďže je nepochybné, že dôvodom dĺžky trvania trestného konania neboli obštrukcie na strane
obžalovaného, je významný aj z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potresta-

ní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie (vý-
chovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú). Nep-
rimeranou dĺžkou trestného stíhania sa vytráca základný vzťah medzi protiprávnym konaním páchate-
ľa a ukladaným trestom. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnu-
tie má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Odstupom

času od spáchania trestnej činnosti sa totiž míňa aj účel trestu. Aj z týchto dôvodov je povinnosťou sú-
dov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom
odškodnené. Upustenie od uloženia súhrnného trestu je preto podľa názoru súdu v danom prípade ur-čitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou trestné-
ho konania, na ktorého dĺžke tento obžalovaný nemal významný vplyv.

Porušenie článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd okresným súdom spôsobili, že
úprava hornej hranice trestnej sadzby v dôsledku prítomnosti asperačnej zásady uvedenej v § 41 ods.
2 Tr. zák. nebola pre uloženie trestu určujúca. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade postu-
pom orgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (článok 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie zabezpečujúce prerokovanie

veci v primeranej lehote) a tiež k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania upravenej
v ustanovení § 2 ods. 7 Tr. por. (každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná súdom). S prihliadnutím na stav veci v čase rozhodovania odvolacieho súdu treba
považovať uloženú výmeru trestu za neprimerane prísnu.

Pri úvahe o druhu a výške trestu odvolací súd komplexne vyhodnotil závažnosť konania obžalovaného,

okolnosti, za akých boli skutky spáchané, osobu obžalovaného, mieru zavinenia, možnosti jeho nápra-
vy vplyvom doterajšieho trestu a tiež v danom prípade mimoriadne dôležitú okolnosť, a to dĺžku trestné-
ho konania. V danom prípade je nepochybné, že obžalovaný spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden
bol zločinom. Nezanechali ale závažnejšie následky. Po ich spáchaní nepáchal ďalšiu trestnú činnosť,
naopak, dosiahol vlastným správaním až podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,

ktorýmubolvtejtotrestnejvecipôvodneuloženývobdobnejvýmere.Jetedanamiestesvysokoumierou
pravdepodobnosti predpokladať, že nie je z hľadiska dosiahnutia účelu trestu nevyhnutné pôsobiť na
neho ďalším obmedzením osobnej slobody za skutky spáchané tak dávno v minulosti úhrnným trestom
odňatia slobody vyšším ako 5 rokov.

Odvolací súd zohľadnil, že obžalovaný je otcom poškodeného, poznal jeho zdravotný stav a poškodená,
ktorej vlastnosti tiež poznal, je matkou jeho dieťaťa, čo malo obžalovaného motivovať k výrazne vyššej
miere sebaovládania, osobitne, keď ako osoba požívajúca látky ovplyvňujúce ľudskú psychiku, musel
poznať, že v stave zmeneného vedomia sa môže dopustiť aj protiprávnych činov proti ním namierených.
V jeho neprospech svedčí aj, že konal priamym úmyslom, pričom jeho žiarlivostný motív voči poškodenej

a sexuálny voči poškodenému mu rovnako neprilepšili. Oproti tomu je zjavné, že konanie obžalovaného
na poškodenom nezanechalo závažnejšie následky, pričom obžalovaný upustil od svojho protiprávneho
konania proti poškodenému už pri prvom prejave jeho nesúhlasu a ďalej svoju agresivitu voči nemu
nepresadzoval. Vo vzťahoch s poškodenou i s poškodeným pritom nedošlo k zásadnému zlomu a všetci
traja vyjadrujú snahu o spoločný život. Po zohľadnení doterajšej väzby obžalovaného a skutočnosti, že

ochranným liečením sú vytvorené podmienky na to, aby sa zbavil svojich závislostí a po zohľadnení
účelu trestu uvedenému v ustanovení § 34 ods. 1 T. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou dospel odvolací súd k záveru, že v tomto

prípade u obžalovaného bude primeraným uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Aj krajský súd v prejednávanej veci zistil splnenie zákonných podmienok pre zaradenie obžalovaného na
výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a preto o spôsobe
výkonu tohto trestu rozhodol obdobne. Vlastné rozhodnutie krajského súdu bolo v tomto smere nutné,

pretože výrok o spôsobe výkonu trestu priamo súvisel s výrokom o druhu a výmere trestu.

Takto uložený trest zohľadňuje všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zák. vrátane
požiadavky primeranosti trestu.

Rozpor napadnutého výroku o ochrannom liečení so zákonom spočíval v tom, že ako dôvod, pre ktorý
okresný súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, považoval
aj ustanovenie § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., podľa ktorého súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ
spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu
páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Krajský súd považoval

za podstatný dôvod násilného správania sa obžalovaného tak najprv voči poškodenej, ako následne voči
poškodeného predovšetkým to, že trestnú činnosť spáchal pod vplyvom alkoholu. Po zohľadnení tejto
skutočnosti, trvania a úrovne vzťahov obžalovaného a poškodenej, trvania väzby a výšku uloženého
trestu, izolácie obžalovaného od poškodenej, no zároveň aj udržiavaný kontakt medzi týmito rodičmipoškodeného mal krajský súd za to, že ochranné liečenie je zjavne opodstatnené len z dôvodu § 73
ods. 2 písm. d) Tr. zák. Pokiaľ má trvať, kým sa dosiahne jeho účel, je namieste zamerať ho práve na
odstránenie náchylnosti obžalovaného nechať sa ovplyvňovať požívanými návykovými látkami. Preto

pokiaľ okresný súd postupoval podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., postupoval odôvodnene a zákonne
a bolo namieste len napraviť výrok o ochrannom opatrení tak, aby bol plne v súlade so zákonom.

Nakoľko krajský súd nezistil dôvody pre ktoré by mohol vyhovieť odvolaniu okresného prokurátora, ktorý
sa dožadoval prísnejšieho, než uloženého trestu, jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný