Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615201456
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1615201456.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek
senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom: Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: E. G., X. G.
XX.XX.XXXX, V. J.: Š. X. XXX/XX, K., o zaplatenie 2.929,45 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Malacky, zo dňa 4. mája 2017 č. k. 6C/294/2015-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, zo dňa 4. mája 2017 č. k. 6C/294/2015-80 v
napadnutej časti zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 04.05.2017 č. k. 6C/294/2015-80 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.869,45 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
2.865,31 € od 15.01.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 60,- €

zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a v časti zastavenia konania, z dôvodu
späťvzatia nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

2. Pred začatím konania vo veci samej žalobca zobral späť žalobu v časti 60,- €, ktorá predstavovala
sumu 30,- € poplatok za výzvu na predčasné splatenie úveru a sumu 30,- € za dve upomienky (15,- €
x 2). V konaní si žalobca uplatnil sumu 2.869,45 €.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 Obchodného zákonníka,
§ 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka§ 1 ods. 1, § 2 písm.
d) zák.č. 129/2010 Z.z., § 10c, § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že
vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že na
základe úverovej zmluvy č. 126376 uzatvorenej dňa 19.05.2014 medzi žalobcom a žalovanou poskytol

žalobca žalovanej formou splátkového bezúčelového úveru peňažné prostriedky vo výške 2.700,- €,
s fixnou úrokovou sadzbou 17,9 % p.a., poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 135,- €, poplatkom
za poistenie schopnosti splácať úver 1,20 € mesačne, s výškou anuitnej mesačnej splátky 48,99 €,
termínom splatnosti prvej splátky dňa 20.06.2014, počtom splátok 120, konečnou splatnosťou úveru
20.05.2024, výškou RPMN 21,48%, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 17,94 % a
celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť t.j. suma vo výške 6.013,80 €. Z výpisu z účtu žalovanej

vyplýva, že dňa 19.05.2014 bol žalobcom poskytnutý úver žalovanej vo výške 2.700,- €. Keďže žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, žalobca výzvou zo dňa 23.12.2014 vyzval žalovanú na predčasné
splatenie úveru v sume 2.868,23 € do 14.01.2015. Predčasné zosplatnenie úveru v zmysle výzvy
nastalo dňa 14.01.2015. Žalovaná do dňa predčasného zosplatnenia uhradila na istine sumu 22,37 €.
Dlžná istina ku dňu zosplatnenia tak predstavovala sumu 2.677,63 €, vyčíslený úrok vo výške 17,90
% ročne z nezaplatených splátok do dátumu zosplatnenia úveru predstavuje sumu 187,68 €, úrok

z omeškania 5 % ročne vypočítaný z jednotlivých omeškaných dlžných splátok odo dňa splatnostijednotlivých splátok až do dňa zosplatnenia úveru predstavuje sumu 1,74 € a dva nezaplatené poplatky
za poistenie nesplatených mesačných splátok sú v sume 2,40 €.

4. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. Preskúmal obsahové náležitosti
úverovej zmluvy zo dňa 19.05.2014 a ustálil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V
konaní bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 2.700,- €, po odrátaní dojednaného
poplatku za poskytnutie úveru v sume 135,- €, s povinnosťou žalovanej splácať úver v mesačných

splátkach vo výške 48,99 € so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvú splátku mala žalovaná uhradiť
dňa 20.06.2014, termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 20.05.2024. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že žalovaná uhradila splátky v celkovej sume 175,01 € s úhradou poslednej splátky
v sume 9,37 € dňa 22.09.2014. Následne už ďalšie splátky neuhradila. Žalobca pristúpil listom zo dňa
23.12.2014 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú k zaplateniu celého dlhu vo výške 2.868,23
€ v lehote do 14.01.2015. Žalovaná z titulu zosplatneného úveru neuhradila žiadnu platbu. Vzhľadom na

uvedené je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume
2.677,63 €, sumu riadnych úrokov vo výške 187,68 €, ktoré si žalobca uplatnil z neuhradených splátok
do zosplatenia úveru dňa 14.01.2015, sumu úrokov z omeškania 1,74 €, ako vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 5% ročne z každej omeškanej splátky do zosplatnenia úveru a sumu 2,40 € ako nezaplatené
poplatky za poistenie splácania úveru. Súd prvej inštancie teda zaviazal žalovanú na úhradu dlhu v

sume 2.869,45 €.

5. Žalobca si okrem toho nárokoval na zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne z dlžnej istiny t.j. zo sumy
vo výške 2.677,63 € po zosplatnení (t. j. 15.01.2015) do zaplatenia, v časti ktorej súd prvej inštancie
žalobu zamietol. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu

prvej inštancie žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd prvej inštancie pritom
vychádzal z uznesenia ÚS SR IV. 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril
názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo
143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti

s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov
z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za
svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

6. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.865,31
€ (nezaplatenú istinu v sume 2.677,63 € a úrok z úveru vo výške 187,68 € do zosplatnenia) odo dňa
15.01.2015 do zaplatenia úveru. Poukázal na to, že výška úrokov z omeškania určená podľa základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 15.01.2015 (prvý deň omeškania žalovaného s

dlžnousumou,t.j.deňnasledujúcipozosplatnenídlžnejsumy)bola8,05%,pričomžalobcasiuplatnillen
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Na základe uvedeného súd prvej inštancie priznal iba žalobcom
požadovaný úrok z omeškania.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.929,45 €. V časti o zaplatenie sumy 60,- € vzal žalobca
žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda zavinil zastavenie konania, preto je povinný zaplatiť žalovanej
trovy konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a iné trovy jej zo spisu nevyplývajú, a preto
súd prvej inštancie žalovanej za zastavenie konania, z dôvodu čiastočného späťvzatia náhradu trov
konania nepriznal. Žalobca potom, ktorý bol plne úspešný vo zvyšku úplatnej časti o zaplatenie 2.869,45

€, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá.
Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal, že vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutú časť rozsudku zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. K uplatneniu nároku na

zaplatenie úroku aj po zosplatnení úveru žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, a teda aj po predčasnom zosplatnení. V
tejto súvislosti poukázal na § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a komentár IURA
EDITION. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že povinnosť platenia úrokovsa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov, čo potvrdzuje aj § 16 ods.
1 spotrebiteľského zákona. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru
veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych

predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, a moment jeho zániku nestanovuje.
Žalobca ďalej poukázal na § 497 Obchodného zákonníka, vychádzajúc z tohto ustanovenia, obsahom
záväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu

úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie
dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik
nároku na úrok z úveru neovplyvňuje, v zmysle § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Pokiaľ ide o aplikáciu § 506

Obchodného zákonníka, toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri
omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex
tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi, táto povinnosť odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu

veriteľa, a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred
odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou
spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie
aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Teda, odstúpením od zmluvy
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa, a

tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka, vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý
nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. K vzťahu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a priamo
aj k ich uplatniteľnosti veriteľom popri sebe po predčasnom zosplatnení dlhu sa jasne vyjadril vo svojej
rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí zo dňa 21.08.2014 sp.zn. 33Cdo/212/2014 (z
uvedeného výkladu vyplýva, že zákonné úroky z omeškania nenahradzujú od splatnosti pohľadávky

úroky, ktoré si strany dojednali).

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379

a §380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Na základe uvedeného
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§

389 ods. 1 písm. c) CSP) .

11. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v rámci podaného odvolania vychádzal aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020 z ktorého okrem iného vyplýva: „..
Z ustanovenia § 497 a § 502 ods.1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže

byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva
obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy (§ 9 ods.2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). To
znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy
o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých
peňažných prostriedkov, v § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník

je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch
nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania
záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka,

ani v prospech veriteľa.

12. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečoby dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú

spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

13. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola

zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo.

14. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel
v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí.

Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že
jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude
povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade
dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného

úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda
nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej
doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.

15. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože
v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej
náhrady škody....“

16. V danom prípade Najvyšší súd SR v rámci uznesenia zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020 vyslovil
právnu vetu, ktorá znie: „V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny
vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“

17. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bolo teda posúdenie, či žalobcovi vznikol
resp. nevznikol voči žalovanej nárok na zmluvne dohodnuté úroky (tzv. úroky z úveru) vo výške 17,90 %
ročne z uplatnenej sumy istiny t.j. zo sumy vo výške 2.677,63 € od 15.01.2015 do zaplatenia. V závere aj
s poukazom na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rámci uznesenia zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo
42/2020 má odvolací súd za to, že tieto úroky vo výške 17,90 % ročne z uplatnenej sumy istiny t.j. zo

sumyvovýške2.677,63€od15.01.2015 dozaplateniažalobcovisícepatria,avšaknajdlhšiedočasu,do
kedybyžalobcovireálnetentoúrokzistinypririadnomplnenízostranyžalovanejvznikol.Inakpovedané,
žalobca má nárok na úrok z úveru vo výške 17,90 % ročne, z uplatnenej sumy istiny t.j. zo sumy vo
výške 2.677,63 € od 15.01.2015 do zaplatenia, najdlhšie však do 20.05.2024. Vzhľadom k predmetnému
názoru vysloveného Najvyšším súdom SR odvolací súd v záujme zachovania dvoinštančnosti konania

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na nové konanie, pričom pri rozhodovaní bude súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP a § 391 ods. 2, 3 CSP).

18. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne zároveň aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 odsek 1 CSP).19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 C.s.p. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).