Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205830
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716205830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. Q. Š., T.. X.X.XXXX, H. U.
W. XXX, XXX XX D. U., právne zastúpená Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad,
IČO: 47 251 654, proti žalovanej: Božena Vešelényiová, s miestom podnikania Čeláre 60, 991 22 Čeláre,
IČO: 43331319, právne zastúpená JUDr. Vladimír Barcík, advokát, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO:
33248079, v konaní o zaplatenie 11.259,26 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
Poprad č.k. 18Cb/81/2016-113 zo dňa 5.11.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 11.259,26 eur s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania od
22.02.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa žalobou zo dňa 28.6.2016
žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 11.259,26 eur s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania
od 22.2.2014 do zaplatenia, nakoľko nezaplatila cenu za dodaný tovar v celosti a uznala záväzok dňa
22.2.2014.
Žalobkyňa poukázala na dôkazy: mailová komunikácia medzi Ľ. Q. a žalovaná z februára 2014, uznanie

záväzku zo dňa 22.2.2014, výzva na úhradu záväzku z 24.2.2014, predžalobná výzva zo dňa 3.6.2014,
výpis so živnostenského registra žalobkyne, žalovanej.

3. V dôsledku vydania platobného rozkazu Okresným súdom Poprad č.k. 18Cb/81/2016-19 zo dňa
29.9.2016 bol podaný odpor, v ktorom žalovaná uviedla, že počas preberania tovaru bolo dohodnuté,
že nepredaný tovar bude vrátený.
Žalovanápoukázalanadôkazy:čestnévyhlásenieodU.I.,F. G.,faktúrač.XXXXXX,čestnéprehlásenie

od H. R., zoznam spísaného tovaru, rozhodnutie KS Prešov 21Co/295/2015 zo dňa 30.6.2016, spis OS
Poprad 17C/154/2014, čestné prehlásenie od I. D..4. Žalobkyňa si uplatnila žalobou zaplatenie ceny za dodaný tovar v zmysle faktúry č. XXXXXX, nakoľko
nebola uhradená uvedená faktúra v celosti. Žalovaná uznala záväzok dňa 22.2.2014 vo výške 11.659,26
eur a v zmysle uznesenia OS Poprad 17C/154/2014-19 zo dňa 1.7.2014 bol poverený N.. I. H. voči

žalovanej na vykonanie súpisu hnuteľných vecí žalovanej nachádzajúcich sa v prevádzke v U. W. a súpis
hnuteľných vecí sa uskutočnil dňa 9.7.2014. Rozhodnutím Okresného súdu Poprad 12C/74/2015-19 zo
dňa 26.10.2015 bola zaviazaná žalovaná na zaplatenie nájomného za nebytový priestor za obdobie
od 1.5.2014 do 31.5.2014. Žalovaná namietala pasívnu legitimáciu z dôvodu existencie zmluvného
vzťahu medzi žalobkyňou a združením s označením I. + H. a neexistovaním zmluvného vzťahu dvoch

podnikateľov a dohody o vrátení tovaru v prípade nepredajnosti a neplatnosti uznania záväzku z dôvodu
neexistencie záväzku a vzniesla námietku premlčania, nakoľko by žalobný nárok mohol existovať len
z titulu bezdôvodného obohatenia.

5. Aplikujúc ust. § 409, § 447, § 768 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 a § 369c v spojení s § 323 ods. 1
všetko Obchodného zákonníka súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú a preukázanú, nakoľko

sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že existoval zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou ktorej
predmetom bol predaj tovaru, ktorý sa nachádzal v prevádzke - v predajni v nebytovom priestore v
U. W., ktorá bola predmetom aj Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.6.2013. Žalovaná
neuhradila v celosti dohodnutú cenu v zmysle faktúry č. XXXXXX a v konaní vedenom na Okresnom
súde Poprad 17C/154/2014 sa uskutočnil súpis hnuteľných vecí žalovanej súdnym exekútorom JO.. I.

H.. Žalovaná uznala záväzok dňa 22.2.2014. Tvrdenia žalovanej o neexistencii záväzku boli vyvrátené
vyššie uvedenými dôkazmi a v konaní nebolo preukázané, že by bol zmluvný vzťah uzavretý s inou
právnickou osobou, a že by mal povinnosť plniť niekto iný ako žalovaná, ktorá v období v rokoch 2012
až 2014 vykonávala podnikateľskú činnosť. V danom prípade nejde o nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia a nemôže byť tento nárok premlčaný, nakoľko išlo o zmluvný vzťah týkajúci sa predaja

hnuteľných vecí - tovaru, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie ceny za dodaný tovar, ktorého
vlastníkom je žalovaná v takom rozsahu ako bolo uplatnené žalobou. Nakoľko žalovaná nezaplatila
včas a riadne dohodnutú cenu v zmysle faktúry v dohodnutej lehote splatnosti, ktorá nebola žalovanou
namietaná, dostala sa do omeškania a tým vzniklo žalobkyni právo na zaplatenia úroku z omeškania vo
výške 9,25 % p.a. od 22.2.2014 do zaplatenia. Keďže vznikol žalobkyni v dôsledku omeškania nárok na

paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky, súd prvej inštancie priznal tento nárok
vo výške 40,- eur, a teda v celosti žalobe vyhovel.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej
v konaní náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

7. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalovaná včas odvolanie, keď uviedla, že v žalobe si
žalobkyňa svoj nárok uplatňuje z dôvodu prevzatia za odplatu (nájomné) obchodné priestory spolu s
tovarovými zásobami a neuhradenia žalobkyni údajnej kúpnej ceny za prevzatý tovar. Podľa žalovanej
o predmetnom nájme už bolo rozhodnuté v konaní na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/74/2015,

kde súd zaviazal žalovanú na náhradu nájomného a následne žalobkyňa podala obsahovo totožnú
žalobu v tejto veci, kde požaduje zaplatiť 11.259,26 eur z dôvodu, že neuhradila žalobkyni údajnú
kúpnu cenu za prevzatie tovaru. Pôvodne, ale táto suma mala byť 11.659,26 eur, ale nakoľko žalovaná
uhradila sumu 400,- eur tak žalobkyňa požaduje už len sumu 11.259,26 eur. Na tomto mieste je podľa
žalovanej potrebné zdôrazniť, že žalobkyni neuhrádzala časť tohto údajného dlhu, ale práve nájomné,

na ktoré ju zaviazal súd v predchádzajúcom konaní. Zároveň si žalobkyňa v konaní vedenom pod sp.
zn. 17C/154/2014 uplatnila retečné právo vykonať súpis hnuteľných vecí žalovanej na nezaplatenom
nájomnom 400,- eur, ktoré ale žalovaná zaplatila, len žalobkyňa túto sumu započítala do predmetného
dlhu.

8. Podľa žalovanej vlastníkom týchto hnuteľných vecí je žalobkyňa a žalovaná nedisponuje tovarovými
zásobami, na druhej strane ju v tomto konaní napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazal na
zaplatenie predmetnej sumy 11.259,26 eur.

9. Žalovaná od podania žaloby namietala uplatňovanie nároku žalobkyne, od počiatku tvrdila, že nedošlo

k uzavretiu kúpnej zmluvy, ale len k dohode o postupnom predaji tovaru a tovarové zásoby, ktoré
sa nepredajú sa mali vrátiť žalobkyni. Tieto jej tvrdenia potvrdili aj svedkyne G., W. (spoločníčka
žalovanej), rovnako ako aj I. čestným vyhlásením. Žalovaná bola toho názoru, že jednou zo sporných a
podstatných otázok tohto celého konania bolo, či sa jedná o kúpnu zmluvu alebo nie s tým, že výpovedesvedkov, ktorých navrhla žalovaná ako aj čestné prehlásenia, ktoré sú súčasťou spisu žalobkyňa
nijakým spôsobom nespochybnila, ale naopak potvrdila, že tieto svedkyne boli pri preberaní priestorov
a sporných tovarových zásob. Na tomto mieste je potrebné ešte zdôrazniť, že za tovar, ktorý sa podarilo

predať, žalovaná utŕžila peniaze za tento tovar a odovzdala žalobkyni.

10. Vystavená faktúra č. XXXXXX na Združenie I. + H. má identifikačné znaky odlišné od esenciálnych
náležitosti žalovanej. IČO je napríklad pani W., pričom IČO a DIČ sú základnými identifikátormi
podnikateľa, ale už na pojednávaní dňa 25.3.2017 právny zástupca ale aj samotná žalobkyňa tvrdia, že

došlo k predaju tovarových zásob v celkovej sume 15.373,73 eur, na základe čoho žalobkyňa vystavila
faktúru č. XXXXXXXX. Na tomto mieste podľa žalovanej vystáva otázka, na základe ktorej faktúry si
uplatňuje žalobkyňa svoj nárok, ako aj kedy teda vznikla kúpna zmluva.

11. V ďalšom žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že svedok I.. Ľ. Q. v podstate potvrdil tvrdenia
žalovanej, keď uviedol, že manželka sa dohodla so žalovanou, že žalovaná s pani W. budú podnikať

ako združenie a tovarové zásoby mala postupne predať žalovaná.

12. Podľa žalovanej nemožno opomenúť skutočnosť, že uznanie záväzku urobené spôsobom
požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v čase
uznania trval. Žalovaná tvrdila, že záväzok z kúpnej zmluvy nevznikol (nedošlo k uzatvoreniu kúpnej

zmluvy zákonom predpísaným spôsobom) a teda napriek podpísaniu písomnosti označenej ako uznanie
záväzku nemohlo dôjsť ani k platnému uznaniu, záväzok nevznikol, a teda nemohol existovať.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaná v rámci odvolacieho návrhu žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná

náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej toto považovala za účelové. Podľa žalobkyne
bolo jednoznačne preukázané, že peňažný záväzok vznikol z obchodnoprávneho vzťahu, priznaný

peňažnýnárokžalobkynevočižalovanejjeexistujúcimnárokom,ktorýtvorípeňažnáodplatazatovarové
zásoby, čo nadobudla žalovaná ich prevzatím dňa 5.11.2012. Žalovaná osobitným písomným právnym
úkonom uznala svoj existujúci peňažný záväzok voči žalobkyni, čo do dôvodu a tiež čo výšky a pravosť
uznaného záväzku potvrdila ja pred súdom. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsah výpovedí pani
W. a pani I., obsah čestných vyhlásení niektorých z ostatných svedkov a zistil, že ich obsah je pre danú

vec právne bezvýznamný.

15. Aj jedna zo svedkýň potvrdila, že vznikol kúpno-predajný vzťah viažuci sa ku tovaru, ktorý prevzala
žalovaná od žalobkyne. Aj napriek existencii prvotných úvah o tom, že žalovaná po určitom čase
tovar žalobkyni vráti, ich vzájomný vzťah sa neuberal týmto smerom, ale žalobkyňa ako podnikateľka

predala žalovanej ako podnikateľke tovarové zásoby, ktoré žalovaná vo svojom mene ďalej predávala
tretím osobám, a to predovšetkým spotrebiteľom. Z dokazovania podľa žalobkyne vyšlo najavo, že
sporné strany sa dohodli na postupnom splatení kúpnej ceny za tovarové zásoby, do istého času aj
dochádzalo ku čiastočným úhradám peňažného záväzku žalovanej voči žalobkyni a 22.2.2014 žalovaná
potvrdila, že peňažný záväzok trvá s tým, že ho k tomuto dátumu naďalej uznala čo do dôvodu a výšky.

Výška uznaného peňažného záväzku sa odvíja od samotného stanoviska žalovanej zo dňa 21.2.2014,
ktoré bolo vrámci dokazovania súdu predložené. Je ďalej nesporné, že uvedením výšky dlžnej sumy
vyplývajúcej predovšetkým z evidencie žalovanej a jej vlastnej vôle išlo o dobrovoľný úkon žalovanej,
v ktorom táto sama vyjadrila dňa 21.2.2014 všetky podstatné náležitosti v danej veci predchádzajúce
písomnému uznaniu peňažného záväzku v nasledujúci deň.

16. V odvolaní spomínané záležitosti týkajúce sa peňažného nájmu (OS Poprad sp. zn. 12C/74/2015)
a povinnosti úhrady peňažných záväzkov z titulu úhrady nákladov za spísanie tovarových zásob
exekútorom (OS Poprad sp. zn. 17C/154/2014) sú v obidvoch prípadoch právoplatne rozhodnuté v
prospech žalobkyne s tým, že v jednom z prípadov Krajský súd Prešov exaktne konštatoval, že žalovaná

dala svojím postojom podnet na zabezpečenie záväzku žalobkyne voči žalovanej a práve žalovaná je
povinná uplatnené nároky žalobkyne v celom rozsahu zaplatiť.17. Argumentácia žalovanej, že ona sama nedisponuje tovarovými zásobami je podľa žalobkyne právne
bezvýznamná, nakoľko žalovaná sa v priebehu roku 2014 účelovo zbavila svojho nehnuteľného majetku,
aby sa stala nemajetnou a žalobkyňa nemohla od nej vymôcť uplatnené peňažné pohľadávky. Na

základe uvedeného je podľa žalobkyne dôvodné poukázať na to, že žalovaná mala už v roku 2014 reálnu
možnosť a peňažné prostriedky zaplatiť svoj uznaný peňažný záväzok voči žalobkyni a nemuselo dôjsť
k uplatneniu peňažného nároku žalobkyne prostredníctvom tohto konania pred súdom.

18. Na základe vyššie uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

celom rozsahu potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaná vo svojej duplike k replike žalobkyne k jej odvolaniu považovala jej argumenty za právne
irelevantné, keď mala za to, že odvolanie bolo podané v súlade so zákonom, pričom dôvody odvolania
žalovaná uviedla a na týchto trvá. Nie bez významu je podľa žalovanej okolnosť, ktorá svedčí v jej
prospech, a to, že žalobkyňa v podstate bez akýchkoľvek pochybností časť tovaru in natura prebrala

späť, napr. do 28.3.2013 v hodnote 3.007,95 eur za predaný tovar podľa dohody žalobkyni zaplatila
1.133,50 eur, žalobkyňa brala tovar, len písomne nechala žalovanej odkaz. Rovnako tvrdenie, že
žalovaná sa účelovo zbavila svojho nehnuteľného majetku považovala žalovaná za účelové a v tomto
konanízaprávnebezvýznamné,naopakniejebezvýznamuskutočnosť,žežalovanáaninedisponovala,
resp. nedisponuje tovarom, za ktorý má zaplatiť.

20. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k tejto duplike žalovanej v celom rozsahu nesúhlasila s jej právnou
argumentáciu uvedenej v tejto duplike, nakoľko prevzatie tovaru v sume 3.007,95 eur žalobkyňou bolo
vykonanébezhotovostnounaturálnoukompenzáciouazníženímzáväzkužalovanej,čohodôkazomjee-
mailová komunikácia, ktorú v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov posudzoval súd prvej inštancie.

Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že peňažnými úhradami (spolu v sume 1.133,50 eur) spolu s
vrátenímčastitovaružalovanoužalobkyni„innatura“(vhodnote3.007,95eur)saznížilpeňažnýzáväzok
žalovanej zo sumy 16.000,- eur na peňažný záväzok žalovanej písomne uznaný dňa 22.2.2014, ktorý bol
uplatnený v súdnom konaní, čo bolo podľa žalobkyne riadnym spôsobom preukázané v súdnom konaní.

21. Z verejne dostupných zdrojov je preukázané, že žalovaná sa za odplatu zbavila nehnuteľného
majetku vo D. U. a presťahovala sa do rodinného domu svojej dcéry I. D. Č., pričom na základe bežne
dostupných informácií je zrejmé, že trhová hodnota vyššie uvedenej nehnuteľnosti vo D. U. najmenej
4 až 5-násobne prevyšuje hodnotu vyššie uvedených nehnuteľností v Č.. Peňažný rozdiel a zníženie
majetku žalovanej žalobkyňa odhaduje na viac ako 50.000,- eur z čoho bolo možné zo strany žalovanej

vyplatiť judikovaný peňažný záväzok.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v nadväznosti na ust.

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

23. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

24. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočne skutkové zistenia, tieto správne vyhodnotil
a vyvodil z nich správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázaný
obchodnoprávny vzťah, že žalovaná ako kupujúca a žalobkyňa ako predávajúca uzavreli kúpnu zmluvu,

na základe ktorej žalovaná prevzala od žalobkyne tovar (tovarové zásoby), ktoré žalovaná následne
ďalej predávala, pričom sporové strany sa dohodli na postupnom platení kúpnej ceny, čoho dôkazom sú
aj čiastočné úhrady žalovanej ako aj skutočnosť, že zostatok neuhradenej kúpnej ceny žalovaná uznala
dňa 22.2.2014 podľa § 323 Obchodného zákonníka.25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

26. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

27. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

28. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

29. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak po a) sa týkajú
procesných podmienok, po b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, po c) má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo po d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Čo sa týka argumentácie žalovanej v odvolaní o duplicite uplatneného nároku s konaním vedenom
na Okresnom súde Poprad po sp. zn. 12C/74/2015, v ktorom súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 400,- eur s príslušenstvom, pričom následne po rozšírení žalobného návrhu obsahovo totožnou
žalobou požaduje od žalovanej zaplatenia sumy 11.259,26 eur z dôvodu, že neuhradila žalobkyni údajnú

kúpnu cenu za prevzatý tovar. Pôvodne to ale mala byť suma 11.659,26 eur, ktorú však žalobkyňa
ponížila o vyššie uvedenú sumu 400,- eur, čo však predstavuje práve nájomné, na ktoré ju zaviazal súd
v predchádzajúcom konaní. V ďalšom žalovaná poukázala v bode 2 svojho odvolania na súdne konanie
ohľadom vykonania súpisu hnuteľných vecí vedenej pod sp. zn. 17C/154/2014, tak je potrebné uviesť,
že v zmysle § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná bola v konaní pred súdom
prvej inštancie riadne poučená, mala možnosť využiť prostriedky procesného útoku, resp. procesnej
obrany,ktorýmisúnajmäskutkovétvrdenia,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhynavykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom tieto
vyššie uvádzané skutočnosti žalovaná až do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie neuvádzala

až na stručnú zmienku právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní konanom ešte dňa 4.10.2018,
ktorý uviedol, že „tento nárok si už uplatňovali pod názvom žaloba - zmena (doplnenie) návrhu, tento
súd zamietol, resp. nepripustil zmenu č.k. 12C/74/2015 20.10.2015 doručenej súdu.“ Uvedené však
nemožno považovať za obsahovo totožnú argumentáciu uvádzanú v odvolaní. Žalovaná tieto námietky
mohla uplatniť pred súdom prvej inštancie, pričom tak neučinila vlastnou vinou. Uvedené námietky nie

sú prípustnou novotou v zmysle ust. § 366 písm. a/ až d/ CSP, ktorou by sa odvolací súd mal zaoberať.
Ako už bolo vyššie uvedené žalovaná bola poučená písomne preukázateľným spôsobom tak, že všetky
dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
predložené dôkazy a predložené označenie neskôr súd neprihliada. Takto poučený účastník nemá

možnosť uplatniť odvolací dôvod založený na skutočnostiach alebo iných dôkazov, ktoré doteraz neboli
uplatnené, t.j. uplatní sa tzv. neúplná apelácia stojaca na báze účastníkov a ich poskytnutého poučenia
o obmedzení (ohraničení) jeho možnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy, pretože na dôkazy
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval tieto
odvolacie dôvody uvedené v bode 2 podaného odvolania za tzv. novotu, ktorú nemožno v odvolacom

konaní použiť ako prostriedok procesnej obrany. V opačnom prípade by odvolací súd nerešpektoval, že
u žalovanej sa uplatní systém neúplnej apelácie, čím by došlo k chybnému postupu súdu.31. Sporná otázka výške dlhu žalovanej bolo ustálená obsahom uznania záväzku, z ktorého vyplýva,
že tento záväzok voči žalobkyni ku dňu 22.2.2014 predstavoval sumu vo výške 11.659,26 eur (č.l. 8
súdneho spisu). Uznanie záväzku má v oblasti procesného práva za následok založenia vyvrátiteľnej

právnej domnienky o existencii dlhu v čase jeho uznania, čo znamená, že dôkazné bremeno, že dlh v
čase uznania neexistoval je na dlžníkovi (žalovanej), ktorý je povinný svoje tvrdenia preukázať. Žalovaná
v zásade existenciu záväzku spochybňovala len tým, že jej záväzok z kúpnej zmluvy nevznikol, keď
nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zákonom predpísaným spôsobom. Z písomného uznania záväzku
žalovanou voči žalobkyni jednoznačne vyplýva nielen ako už bola uvedené výška tohto záväzku, ale

aj jeho dôvod vyplývajúci z prijatia tovaru od žalobkyne ku dňu 5.11.2012 pri prevzatí obchodných
priestorov predajne kvetinárstva, pričom takýto prejav spĺňa predpoklad platného uznania dlhu, čo do
zrozumiteľnosti a o určitosti prejavu vôle (§ 37 Občianskeho zákonníka), v ktorom je presné vymedzenie
uznávaného zmluvného záväzku, ktorého sa uznanie týka, pričom ale a podľa ustálenej judikatúry by
postačilo ak by bol uznávaný dlh definovaný nezameniteľným a pre strany zrozumiteľným spôsobom.
Z vyjadrení žalovanej je zrejmé a nepochybné, že nemala pochybnosti o tom z akého dôvodu a v

akom období jej záväzok, ktorý v tomto písomnom uznaní dlhu uznáva mal vzniknúť, pričom svedecké
výpovede dcéry žalovanej a spoločníčky žalovanej nemôžu relevantne vyvrátiť takýto jednostranný a
určitý právny úkon, keď naviac žalovaná nijako nespochybnila, že túto výšku svojím stanoviskom - e-
mailom zo dňa 21.2.2014 sama vyčíslila, kde manželovi žalobkyne uviedla - zostáva k úhrade 11.659,26
eur. Teda sama modifikovala pôvodný návrh manžela žalobkyne na úhradu záväzku. Z takéhoto

správania žalovanej je nepochybná vôľa uznať záväzok vo výške ako bola predmetom žalobného
návrhu.

32. Argumentácia žalovanej, že nedisponuje tovarovými zásobami nijako žalovanú nezbavuje povinnosti
kúhradetejtodlžnejčiastkyanaopakmožnoprisvedčiťtvrdeniužalobkyneoúčelovostitakéhotokonania

v snahe vyhnúť sa plneniu svojho záväzku.

33. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane priznaného
úroku z omeškania, ktorý bol vyčíslený v správnej výške podľa § 359 ods. 1 Obchodného zákonníka,
pričom je nepochybné, že žalovaná bola už ku dňu uznania svojho dlhu dňa 22.2.2014 v omeškaní s

úhradou tohto dlhu. Rovnako správne je priznaná výška paušálnej náhrady podľa § 369c Obchodného
zákonníka, ako aj výška náhrady trov konania pre žalobkyňu voči žalovanej v rozsahu 100 % keď
žalobkyňa bola v konaní plne úspešná.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu voči žalovanej, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala a preto jej odvolací

súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).