Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224403
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8115224403.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: G. R., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v A. na ul. A. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo
Svidníku na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so
sídlom v Bratislave na ul. Bajkalskej č. 30, IČO: 31 335 004 a 2. EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom

v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave na ul. Pajštúnskej č. 5, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 18.06.2019, č. k. 13C387/2015-92
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným v prvom rade náhradu trov konania stranám nepriznal. Žalovanému v druhom rade priznal
nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade bola
dňa 25.11.2004 uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V tejto zmluve

je uvedené oprávnenie veriteľa v prípade vymedzeného omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť s tým,
že odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa, splatiť pohľadávku veriteľa
vrátane jej príslušenstva, pričom odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.

3. V danom prípade skutkový stav vymedzený skutkovými tvrdeniami strán sporu sporný nebol a

rozhodujúce tak bolo len tento skutkový stav právne posúdiť. Sporné, resp. rozhodné v tomto spore, teda
bolo najmä právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a účinkov tohto odstúpenia na vzájomné plnenia
poskytnuté na jej podklade.

4. Žalobkyňa sa síce odvoláva na ust. § 48 Občianskeho zákonníka, z hľadiska celkového skutkového
stavu však opomína a vôbec neuvádza na základe akého právneho dôvodu k odstúpeniu malo dôjsť.

Ak by totiž na odstúpenie od zmluvy nebol dôvod, tak je toto odstúpenie neplatné a strany by si
na základe zmluvy mali aj naďalej plniť. Naopak, ak k odstúpeniu od zmluvy riadne došlo, tak ako
sa to tiež javí v tomto prípade, treba ho posudzovať podľa ustanovenia toho zákona alebo dohody
účastníkov, podľa ktorej bolo realizované. Jeden a ten istý právny úkon a jeho účinky vo vzťahu medzi
tými istými účastníkmi totiž nepochybne nemožno vykladať a posudzovať súčasne z hľadiska dvoch
rôznych právnych noriem, a to napríklad tak, že pokiaľ ide o jeho možnosť, resp. dovolenosť, posudzovať

ho z hľadiska jedného zákona, v tomto prípade z hľadiska Obchodného zákonníka a písomnej zmluvy az hľadiska jeho účinkov, tak ako sa o to zrejme pokúša žalobkyňa, posudzovať z hľadiska iného zákona,
a to Občianskeho zákonníka.

5. Okrem toho, aj za predpokladu pripustenia aplikácie ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na
ktorú sa žalobkyňa odvoláva, žalobkyňa opomína druhú časť ňou tvrdeného pravidla zakotveného v
tomto ustanovení a to, že tento režim účinkov odstúpenia od zmluvy (jej zrušenie od začiatku) nastáva
len ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V tomto prípade bolo
odstúpenie od zmluvy medzi jej účastníkmi dohodnuté inak, a to tak, že odstúpením od zmluvy zmluva

zaniká dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane, t. j. nezrušuje sa a už vôbec nie spätne
od začiatku, čo má vplyv na posúdenie dovtedy poskytnutých plnení a vzniknutých práv a povinností,
ktorých právny dôvod spätne nezanikol. Uvedené je napokon zvýraznené aj tým, že podľa zmluvy bolo
výslovne dohodnuté, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky a ust. § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je veriteľ aj po odstúpení oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi. A keďže

suma s úrokmi, ktorú žalobkyňa vrátila musí byť logicky vyššia než tá, ktorá jej bola poskytnutá a
podľa nespochybnených tvrdení žalovaného v prvom rade ku dňu odstúpenia od zmluvy 20.10.2010
predstavovala výška dlžnej pohľadávky zo zmluvy o úvere sumu 13.495,01 eur, čo je viac ako žalobkyňa
v súvislosti s touto zmluvou celkovo zaplatila, k bezdôvodnému obohateniu žalovaných na jej úkor
nedošlo a žalobkyňa na vydanie rozdielu právo nemá.

6. Taktiež možno súhlasiť s námietkou žalovaného v prvom rade, že bezdôvodné obohatenie je
premlčané. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade žalobkyňa všetky rozhodujúce skutkové

okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor
obohatil, mala k dispozícii a žalobu mohla podať od toho času, keď jej bolo oznámené odstúpenie
od zmluvy a vedela čo a komu plnila a keďže platba, resp. vklad v prospech pohľadávky zo zmluvy
žalovanému v prvom rade ako jej plnenie, z ktorého teoreticky mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie,
bolo uskutočnené naposledy dňa 02.07.2013, o odstúpení od zmluvy vedela žalobkyňa už predtým a

žaloba bola podaná viac ako dva roky po tom, v dôsledku uvedeného, aj za predpokladu existujúceho
nárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,tentobybolužpremlčanýanebolobyhomožnéžalobkyni
priznať. Z dôvodu neexistencie bezdôvodného obohatenia i jeho premlčania súd prvej inštancie žalobu
voči žalovanému v prvom rade ako nedôvodnú zamietol.

7. Väčšina eventuálneho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvodzovaná z plnenia
uhradeného žalovanému v prvom rade už viac ako tri roky pred podaním žaloby, bola nepochybne
uplatnená dokonca už i po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s prípadnými úvahami o
desaťročnej objektívnej premlčacej dobe pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení, aj keď

jej predpoklady doposiaľ žalobkyňou tvrdené neboli, najavo nevyšli a ďalšie skutkové tvrdenia žalobkyne
v tomto smere po vyhlásení rozsudku už prípustné nie sú.

8. Nedôvodný je nárok aj voči žalovanému v druhom rade. Vo vzťahu k nemu totiž platí, že v dôsledku
odstúpenia od zmluvy, ktorá zanikla dňom doručenia oznámenia o odstúpení žalobkyni a nezrušila sa

od začiatku, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ani zo strany žalovaného v druhom rade.
Žalovanému v druhom rade bola totiž postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere, ktorá, podľa stavu
pohľadávky zo zmluvy ku dňu odstúpenia od nej vo výške 13.495,01 eur a výšky plnenia pôvodnému
veriteľovi po odstúpení vo výške 11.990,- eur, ešte nebola vysporiadaná a žalobkyňa mu navyše plnila
na základe dohody o uznaní dlhu, a teda aj z tohto pohľadu nie je bez právneho dôvodu, ale na základe

uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa predpokladá, že dlh v čase
uznania trval.

9. Výrok o trovách bol odvodený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že na vec boli aplikované
neprijateľné zmluvné podmienky hoci sú tieto zmluvné podmienky z dôvodu ich neprijateľnosti absolútne
neplatné. Zamietnutím žaloby prvoinštančný súd v podstate odmietol na vec aplikovať spotrebiteľsképrávo a zásadným spôsobom sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe bez náležitého vysvetlenia
tohto odklonu. Početné rozhodnutia, čo sa týka odstúpenia od zmluvy, sú k dispozícii aj priamo vo
vzťahu k žalovanému v prvom rade a ohľadne obdobných spotrebiteľských úverových zmlúv. Súdu

prvej inštancie uniklo, že od 01.05.2014 bol zákonom č. 102/2014 Z. z. novelizovaný § 52 Občianskeho
zákonníka a od 01.05.2014 podľa ust. § 52 ods. 2 poslednej vety Občianskeho zákonníka platí, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Na potrebu aplikácie
novelizovaného znenia ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na staré právne vzťahy sa

poukázalo tiež v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo
veci 3MCdo12/2014. K správnosti použitia pre spotrebiteľa priaznivejších ustanovení Občianskeho
zákonníka vo vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sa poukázalo na uznesenie Ústavného
súdu SR zo dňa 19.06.2013 vydaného vo veci I. ÚS 402/2013.

11. Čo sa týka úvah súdu prvej inštancie o premlčaní, v tejto súvislosti sa poukázalo na jednotnú

judikatúru Krajského súdu v Prešove v zmysle zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 20.02.2018. Pokiaľ ide o objektívnu desaťročnú
premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto by začínala plynúť od momentu, keď takúto
platbu veriteľ od spotrebiteľa prijal a pri pokračujúcom bezdôvodnom obohacovaní sa prijatím poslednej
takejto platby.

12. Žalovaní v prvom a druhom rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie

žalobkyne je opodstatnené.

14. Vo veci nie je možné stotožniť sa s právnym posúdením odstúpenia od zmluvy a jeho právnymi
účinkami. Hoci zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25.11.2004 nemala
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy, išlo nepochybne o zmluvu spotrebiteľskú. Je to zrejmé z ust. § 23 a
zákona č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase otvorenia zmluvy, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva uzatvorená so

žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností i ustanovenia
majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli už vopred boli pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č.150/2004 Z .z s účinnosťou od 01.04.2004

zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola
prebratá i Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách čo je
zrejme z ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01.04.2004
v ustanovení § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
Občianskehozákonníkaazmluvupodľa§55Občianskehozákonníka,tátookolnosťnevylučujeaplikáciu

ustanovení § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných
spotrebiteľských zmluvách, napr. v úverových zmluvách. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia
zmluvy právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv a ani právnu úpravu neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách vôbec neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej
úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu

špeciálneho. Ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným
zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom

sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri
úverovýchzmluváchjepotrebnévychádzaťzustanovení§53a54Občianskehozákonníkaupravujúcichanalogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica
Rady č.93/13/EHS a nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Čo sa týka právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, táto bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch,
a to v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného
zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1

umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu,
trvať aj po ukončení zmluvy. Pri úverovej zmluve ust. § 506 Obchodného zákonníka umožňovalo
veriteľovi odstúpiť od zmluvy, ak bol dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a požadovať od dlžníka vrátenie dlžnej sumy s úrokmi. Na rozdiel
od uvedeného Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ust. § 48 ods. 2 v zásade spája jej
zrušenie,atosúčinkamiodzačiatku.ZákonnáúpravaodstúpeniaodzmluvyvObčianskomzákonníkuje

teda pre žalobkyňu výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalobkyňa vzdať nemohla. Aj keď ust. § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy než
od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu táto možnosť je výrazne obmedzená ust. § 54 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda
posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto
jednostranného úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalobkyne zhoršuje.

18. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od

občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Odlišné dojednanie odstúpenia od zmluvy v
porovnaní s občianskoprávnou úpravou priamo vyplýva z článku VII. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere (č. l. 4-10 spisu). Keďže ust. § 54 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené
medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40 a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu

vyplývajúcu z ust. § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho, priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

19. Ako už bolo skôr konštatované zákonným dôsledkom odstúpenia od spotrebiteľskej zmluvy v
súlade s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je jej zrušenie od začiatku, čím sa zároveň zrušujú

i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky. Účinným
odstúpenímodzmluvynastupujerežimbezdôvodnéhoobohateniaupravenývust.§451anasledujúcich
Občianskeho zákonníka.

20. V súvislosti s právnym posudzovaním uplatňovaného nároku je potrebné poukázať na uznesenie

Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve
vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a považoval ho za
ústavne konformný, a preto sťažnosť odmietol.

21. Okrem vyššie uvedeného v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade,

realizovaného listom zo dňa 04.10.2010 (č. l. 15 spisu), platilo ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

22. Keďže súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia účinkov odstúpenia od
zmluvy vôbec nezaoberal výškou bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaných v prvom
a druhom rade, je jeho rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

23. Nesprávnymi sú tiež úvahy prvoinštančného súdu týkajúce sa prípadného premlčania žalobou
uplatneného nároku.24. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, toto podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§107 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na
sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je
dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa
jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

25. Začiatok subjektívnej premlčacej doby je viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného o tom, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila.

26. Slová „keď sa oprávnený dozvie“, je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí
nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie

je možné len predpokladať, žeby oprávnená osoba mohla o tom vedieť alebo žeby sa o tom mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť.

27. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa o možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany
žalovaného v prvom rade vedomosť mala. Samotná vedomosť o tejto skutočnosti sama o sebe

neznamená aj skutočnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Na to, aby sa spotrebiteľ
skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že v dôsledku odstúpenia od
zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade sa zmluva o úvere od začiatku zrušuje a zároveň dochádza
i k zrušeniu ustanovení zmluvy upravujúcich úrok za poskytnutie úveru, úrok z omeškania a poplatky.
Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere táto vedomosť nevyplýva. Práve naopak,

odstúpenie od zmluvy je formulované v rozpore s ust. § 48 Občianskeho zákonníka, ktoré spája s
odstúpenímodzmluvyjejzrušenieodzačiatku.Aksúdprvejinštancienesprávneustálilmomentzačiatku
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť ako dospel
k záveru o uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, v dôsledku čoho je rozhodnutie v tomto
smere nepreskúmateľné.

28. Žalovaný v prvom rade ako banka má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských zmluvách úprava neumožňujúca, aby sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýlili od ustanovení Občianskeho zákonníka

v neprospech spotrebiteľa. Táto zákonom vyžadovaná požiadavka, týkajúca sa dojednania možnosti
odstúpeniaodzmluvyvoformulárovejzmluveomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,dodržaná
nebola. Žalovaný v prvom rade sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť
ani poukazom na zásadu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľskych právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný v prvom rade
ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti je poskytovania úverov
v rozpore so zákonom prijíma i plnenia, na ktoré v dôsledku odstúpenia od zmluvy nárok nevznikol, jeho
konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi

ťažko uveriť, aby žalovaný v prvom rade a následne po postúpení pohľadávky aj žalovaný v druhom
rade, nemali vedomosť o tom, čo môžu spôsobiť prijatím plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru zo
zrušenej zmluvy a pre prípad, že sa tak stane, že sa tým neboli uzrozumení.

29. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

30. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.

31. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ich
veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

32. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

33. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1

CSP). Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať uplatneným nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia, pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzať z
desaťročnej objektívnej premlčacej doby a nanovo posúdiť dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu od
momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby,
a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva, t. j. o všetkých skutkových zložkách

bezdôvodného obohatenia. Muselo ísť o skutočnú a nie predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia
práva zakladajúceho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).