Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016891901
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016891901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: T..
C. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, F., zastúpenej: JUDr. Gabriela Funcíková, advokátka, so sídlom
Budovateľská 1, Bratislava proti žalovanému: K.. T. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, F. o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-967, uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-963 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.5.2015, č.k.
10C/149/2005-1035b), jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-967 sa p o
t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-963 sa p o
t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.5.2015, č.k. 10C/149/2005-1035b) sa p o t v r d

z u j e.

Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-967 vyporiadal
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. žalobkyne a žalovaného tak, že rodinný dom súp.č. XXX
postavený na pozemku parc.č. XXXX/XX, parc. reg. „C“ na Liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra
pre Hl. mesto Bratislavu, okres Senec, obec F., k.ú. F. pridelil v podiele 1 žalobkyni a v podiele 1
žalovanému (výrok I.). Zároveň zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni titulom finančného

vyrovnania sumu 1 937,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalobkyni uložil
povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie sumu 1 795,50 eur titulom súdneho poplatku do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej
inštanciesumu1795,50eurtitulomsúdnehopoplatkudotrochdníodprávoplatnostirozsudku(výrokIV.).
Žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť sumu 299,80 eur titulom trov štátu za vykonané dokazovanie
do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Žalobkyni vrátil sumu 300,20 eur za náklady za
znalecké dokazovanie do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 10 985,89 eur k rukám jej právnej zástupkyne do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.).2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 39, § 143, § 143a ods. 1 § 148, § 149 a § 150 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že do masy
vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradil rodinný dom, špecifikovaný vo

výroku rozhodnutia. Konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť existovala už v čase uzavretia Dohody
o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 19.5.1992, v ktorej sa
účastníci dohodli na zúžení zákonom určeného rozsahu BSM tak, že hnuteľné veci budú v podielovom
spoluvlastníctve s rovnakými podielmi oboch manželov, motorové vozidlá budú vo výlučnom vlastníctve
manžela a rodinný dom bude v podielovom spoluvlastníctve manželov tak, že 2/3 pripadnú manželovi a

1/3 pripadne manželke. S odkazom na princíp platný pri zúžení BSM, podľa ktorého sa nemôžu meniť
už existujúce vlastnícke vzťahy a môže sa ním upravovať režim nadobúdania vecí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov len do budúcnosti, uzavrel, že predmetná dohoda o zúžení BSM je podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná, z toho dôvodu predmetom vyporiadania je aj rodinný dom ako
vec, ktorá existovala ku dňu zániku manželstva s tým, že podiely manželov sú rovnaké. Pokiaľ ide o
vynaložené náklady na spoločný majetok, vyvodil, že hoci sa žalovaný spočiatku pričinil svojimi vnosmi

väčšou mierou o nadobudnutie predovšetkým hnuteľného a sčasti aj nehnuteľného majetku, žalobkyňa
sa postarala o zveľadenie nehnuteľnosti (vrátane odstránenia nedostatkov stavby), o udržanie majetku,
pričom súd prvej inštancie v tejto súvislosti zohľadnil aj skutočnosť, že od januára r. 1993 (kedy žalovaný
opustil spoločnú domácnosť) sama vychovávala ich dve spoločné deti, a to za situácie, kedy žalovaný
neplatil ani súdom priznané výživné. Spôsob vyporiadania (do podielového spoluvlastníctva oboch

účastníkov v rovnakých podieloch po 1) odôvodnil vhodnosťou a účelnosťou so zreteľom na zistené
okolnostikonkrétnejveci,kedyajpozemokpodstavboupatrídopodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov
(v podiele po 1) a osobné a majetkové pomery účastníkov nedovoľujú spôsob vyporiadania BSM
prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného z nich (ani jeden nedisponuje potrebnými
finančnými prostriedkami na poskytnutie finančného vyrovnania), pričom možnosť reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti nebola v konaní zistená a pre vyporiadanie BSM predajom nehnuteľnosti a rozdelením
výťažku z predaja neboli splnené zákonné podmienky (obaja účastníci si chceli vlastníctvo ponechať v
rozsahu zodpovedajúcom ich zákonným podielom a v tejto nehnuteľnosti aj dlhodobo bývajú). Zároveň
zohľadnil aj pasíva BSM, ktoré ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva predstavujú nesplatenú časť
pôžičky (poskytnutej za trvania manželstva), ktorú následne splatila žalobkyňa v sume 3 875,40 eur,

preto titulom finančného vyrovnania zaviazal žalovaného na zaplatenie tohto zostatku v 1, t.j. vo výške
1 937,70 eur. V súvislosti s ostatnými pôžičkami poskytnutými za trvania manželstva, konštatoval, že
tieto boli za trvania manželstva aj splatené a pokiaľ išlo o exekúcie zapísané na Liste vlastníctva č.
XXXX, medzi stranami sporu nebolo sporné, že sú vedené iba proti žalovanému, a teda nešlo o spoločný
majetok,pretonepatriadomasyBSM. Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1 zákonač.99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v spore konštatoval prevažný úspech žalobkyne,
ktorá ním dosiahla požadované navýšenie svojho podielu 1 na spornom rodinnom dome, ktoré by bez
tohto sporu nebola dosiahla a zaviazal neúspešného žalovaného k povinnosti nahradiť trovy konania
žalobkyne vo výške 10 985,89 eur spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
súd zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu výsluchom súdom ustanoveného znalca a výsluchom
svedkov, čím malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, porušeniu jeho práva na spravodlivý
proces a súdnu ochranu, keďže aj s odkazom na judikatúru bolo potrebné znalca vypočuť v prípade,

ak žalovaný vzniesol podstatné výhrady proti záverom uvedeným v znaleckom posudku. Ďalej namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, keď prvoinštančný súd na jednej strane uviedol, že
žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM prikázaním veci do výlučného vlastníctva a na druhej
strane dospel k záveru, že bola v spore úspešná, hoci rozhodol o vyporiadaní BSM pridelením veci
do podielového spoluvlastníctva strán sporu (naviac zaviazal žalovaného na náhradu trov žalobkyne

napriek jeho dramaticky nepriaznivému zdravotnému stavu). V súvislosti s predbežným posúdením
neplatnosti Dohody o vyrovnaní BSM považoval za nesprávny postup, na základe ktorého súd prvej
inštancie vyhlásil tento právny úkon za absolútne neplatný, hoci išlo o najvyššie legislatívne upravenú
formu právnych vzťahov účastníkov (notársku zápisnicu) akceptovanú stranami sporu aj štátnymi
orgánmi; v tejto súvislosti mal za to, že konajúci súd prekročil svoju právomoc a kompetenciu. Podľa jeho

názoru súd prvej inštancie nesprávne vychádzal zo znaleckého posudku, v rámci ktorého bol oceňovaný
majetok v jeho výlučnom vlastníctve (inžinierske siete, plot z oceľového pletiva zrealizovaný v r. 1962,
plot z vlnitého plechu, hnuteľný majetok, hrubá stavba pivnice vrátane montážnej jamy, priečok, zárubní
a okien, základy a základová doska spolu s kanálom ústredného kúrenia na prvom nadzemnom podlažía vlastné investície do majetku). Vo vzťahu k výroku III. a IV. namietal, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávne stanovenej hodnoty predmetu sporu, nakoľko hodnota podľa znaleckého posudku nie je
hodnotou BSM, ale všetkého nehnuteľného majetku nachádzajúcom sa na pozemkoch p. č. XXXX/

XX a p.č. XXXX/XX vedených na LV č. XXXX, k.ú. F., rovnako nie je cenou rodinného domu s.č. 539
postaveného na pozemku p.č. XXXX/XX parc. reg. „C“ zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. Bernolákovo,
ktorý nie je celý v BSM. Z rovnakého dôvodu (t.j. že znalecký posudok nespĺňa základnú podmienku -
ocenenie predmetu sporu) považoval za nesprávny aj výrok V. napadnutého rozsudku, preto povinnosť
platiť za takýto znalecký posudok je podľa jeho názoru neopodstatnená. Poukázal na to, že stavba domu

bola od počiatku až do podpisu notárskej zápisnice v jeho výlučnom vlastníctve, z toho dôvodu nemohlo
dôjsť k porušeniu § 143a Občianskeho zákonníka. K úvahám o charaktere stavby rodinného domu
uviedol, že táto bola od septembra 1989 čiastočne obývateľná a následne do 16.2.1990 dokončovaná,
čomalobyťpreukázanétým,žedo7.12.1988bolivyčerpanévšetkypôžičkyastavrozostavanostistavby
potvrdili vo svojich výpovediach aj svedkovia v súdnom spore sp.zn. 9P/18/2011 vedenom na Okresnom
súde Pezinok, návrh na vypočutie ktorých súd neakceptoval. Ďalej tvrdil, že v spore preukázal, že

začatie stavby bolo financované z jeho výlučných prostriedkov, čím malo vzniknúť jeho vlastnícke právo
k celej stavbe domu. Tiež mal za to, že preukázal výlučné vlastníctvo k pozemku, keďže nebola splnená
základná podmienka darovania - prijatie daru žalobkyňou, čo spôsobuje podľa jeho názoru absolútnu
neplatnosť darovacej zmluvy k pozemku. Namietal, že súd nevzal do úvahy stabilizačný príspevok
zamestnávateľa vo výške 35 000 Sk, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve. Mal za to, že svoje vnosy do

spoločného majetku preukázal, keď aj zo znaleckého posudku K.. T. V. z r. 1992 vyplýva hodnota domu
1 022 000 Kčs, z ktorej po odpočítaní pôžičiek vo výške 280 000 Kčs je zrejmé, že dom nebolo možné
v obstarávacej cene 919 496 Kčs zrealizovať. Zároveň namietal niektoré skutkové zistenia súdu prvej
inštancie (o potrebe hľadania žalovaného políciou, o neplnení si vyživovacej povinnosti žalovaného voči
deťom, o financovaní stavby domu z prostriedkov pochádzajúcich z predaja domu v Bernolákove a z

darov). Poukázal tiež na to, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa participovala na jeho
príjmoch z podnikania, čím aj exekúcie vedené voči nemu patria do BSM.

4. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote doplnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 28.4.2015, v ktorom uviedol, že žalobkyňa mu spôsobila dôkaznú núdzu, keď mu

odmietla vydať potrebné doklady, jej právna zástupkyňa predložila v konaní dôkaz získaný nezákonne
a ovplyvňovala svedka, čím porušila Etický kódex CCBE, pričom v spore vzniklo aj podozrenie z
korupcie, o čom svedčí aj vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci. Tiež
vyjadril presvedčenie o tom, že prieťahy v súdnom konaní spôsobila žalobkyňa s cieľom poškodzovať
žalovaného. Namietal, že napadnutý rozsudok je iba čiastočný, nakoľko nebol vyporiadaný všetok

majetok, okrem iného aj z dôvodu, že pri vyporiadaní súd prvej inštancie nevzal do úvahy stav hotovosti
na účtoch účastníkov ku dňu rozvodu, nadmerné opotrebenie majetku v jeho výlučnom vlastníctve
ako aj majetku obstaraného z prostriedkov patriacich do BSM. Poukázal na to, že súd nezohľadnil pri
vyporiadaní BSM výnimku stanovenú v § 143 Občianskeho zákonníka (veci nepatriace do BSM) ako
aj požiadavku na úhradu toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok (resp. uvedené

zohľadnil iba u žalobkyne). Ďalej spochybňoval svedecké výpovede C.. Y. U. a jej manžela v súvislosti s
poskytnutím daru rodičov, ktoré majú byť v rozpore s výpoveďou žalobkyne. Namietal skutkové zistenia
súdu prvej inštancie ohľadom investícií žalobkyne do spoločnej veci s poukazom na to, že predmet sporu
výlučne užívala. Na záver vzniesol námietku procesnej vady, nakoľko súd nerozhodol o zmene petitu v
súvislosti so spôsobom vyporiadania BSM.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
12.6.2015, v ktorom uviedla, že nie je dôvod na spochybňovanie znaleckého posudku vypracovaného v
konaní,atoajsohľadomnaskutočnosť,žeznalecmalkdispozíciidvaďalšieznalecképosudky,týkajúce
sa tej istej veci. Rozporovala tvrdenia žalovaného o ňou spôsobených prieťahoch v konaní s poukazom

nato,žeprávežalovanýneustálevkonaníniečonamietalazahlcovalsúdrozsiahlymi,nezrozumiteľnými
a neprehľadnými vyjadreniami. V súvislosti so zmenou navrhovaného spôsobu vyporiadania BSM
poukázala na dôvody, pre ktoré požiadala o zmenu petitu (dĺžka trvania sporu, problém získania úveru
na prípadné vyplatenie žalovaného z dôvodu blížiaceho sa dôchodkového veku žalobkyne, podielové
spoluvlastníctvo k pozemku). Zdôraznila, že súd prvej inštancie zmene žaloby vyhovel, z čoho vyplýva,

že v spore bola úspešná. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o jeho zlej sociálnej situácii a
zlom zdravotnom stave uviedla, že je vecou osobného rozhodnutia, či bude pracovať alebo nie, ale
nemajetnosť ako dôsledok skutočnosti, že žiadateľ nepracuje z vlastného rozhodnutia nemôže byť
zohľadnená ako dôvod pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázala aj na skutočnosť, že v r.2011 žalovaný predal svojej terajšej manželke pozemok v podiele 1 p.č. XXXX/XX - orná pôda o
výmere 5616 m2 v k.ú. Bernolákovo na LV č. XXXX, čo preukazuje, že nie je nemajetný; zároveň od
3.4.2014 poberá starobný dôchodok, čím sa mu dostáva stáleho mesačného príjmu. Ďalej uviedla, že

pokiaľ súd prvej inštancie právny úkon spísaný formou notárskej zápisnice o zúžení BSM predbežne
posúdil, neprekročil tým svoju právomoc a kompetenciu s poukazom na § 109 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ ide
o argumentáciu žalovaného o tom, že napadnutý rozsudok je čiastočný, uviedla, že súd prvej inštancie
rozhodol o celom BSM, nakoľko strany sporu v priebehu konania zhodne uviedli, že žiadna hnuteľná
vec sa nebude vyporiadavať. Ohľadom záväzkov žalovaného z podnikateľskej činnosti odkázala na

doterajšie tvrdenia, v zmysle ktorých časť dlhov vznikla počas manželstva žalovanému, nakoľko získané
prostriedky neboli použité na spoločný majetok a časť dlhov vznikla žalovanému po zániku BSM.
Zotrvala tiež na svojich tvrdeniach ohľadom opustenia spoločnej domácnosti žalovaným a neplnenia
si vyživovacej povinnosti voči deťom. Zároveň poprela tvrdenia žalovaného, že jej právna zástupkyňa
predkladala súdu zavádzajúce a nepravdivé informácie a že by ovplyvňovala svedkov. Z uvedených
dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý

verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žalobného nároku o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré

v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa
4.8.2005 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorých manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.10.2002, č.k. 12C/14/2002-34. Navrhla
vyporiadanie hnuteľných vecí spôsobom špecifikovaným v žalobe pridelením časti vecí do vlastníctva
žalobkyne a časti vecí do vlastníctva žalovaného, pridelením nehnuteľnosti - rodinného domu do

výlučného vlastníctva žalobkyne za náhradu vo výške 1 hodnoty rodinného domu so zohľadnením
vynaložených investícií s tým, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť jej 245 000 Sk z titulu úhrady
splátok pôžičiek. V žalobe vychádzala z predpokladu, že notárska zápisnica o zúžení rozsahu BSM zo
dňa 19.5.1992 je neplatná. V priebehu konania strany sporu zhodne uviedli, že do masy BSM, ktorá
sa má vyporiadať, nepatrí žiadna hnuteľná vec, nakoľko hnuteľné veci boli nadobudnuté z výlučných

prostriedkov žalovaného alebo získané darom, teda sú v jeho výlučnom vlastníctve. Žalobkyňa následne
počas sporu navrhla, aby nehnuteľnosť (ako predmet vyporiadania BSM) bola pridelená do podielového
spoluvlastníctva oboch strán sporu, každému v 1.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v

konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.12.Podľa§143ods.1Občianskehozákonníkavbezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom

určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.

14. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

15. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

16. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Jednou z podstatných otázok, ktoré riešil súd prvej inštancie bola otázka platnosti Dohody o
vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov spísanej vo forme Notárskej zápisnice N/263/92,

Nz/240/92 zo dňa 19.5.1992 (ďalej len „Dohoda“), v rámci ktorej sa žalobkyňa a žalovaný ako manželia
okrem iného dohodli, že hnuteľný majetok, ktorý je zatiaľ v BSM, bude v podielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom podiely oboch manželov budú rovnaké, motorové vozidlá špecifikované v Dohode
sú výlučným vlastníctvom žalovaného, nakoľko boli zakúpené z finančných prostriedkov získaných
predajom jeho dedičstva a nehnuteľný majetok pozostávajúci z domu a záhrady v F. sa delia na dva

spoluvlastnícke podiely tak, že 2/3 pripadnú žalovanému a 1/3 žalobkyni. Odvolací súd v prejednávanej
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak posudzoval platnosť predmetnej
Dohody ako predbežnú otázku vo vzťahu k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré preukázateľne zaniklo právoplatným rozhodnutím o rozvode manželov (právoplatnosť nastala
25.1.2003). V danom prípade ide o takú otázku v spore, ktorá môže byť súdom posúdená ako predbežná

otázka, pretože nespadá pod taxatívne vymedzené prípady stanovené v § 135 ods. 1 O.s.p. (platného
v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie), ktoré súd nemôže v konaní riešiť ako otázky
predbežné a zároveň o tejto otázke nebolo žiadnym príslušným orgánom rozhodnuté. Argumentácia
žalovaného ohľadom prekročenia právomoci a kompetencie prvoinštančným súdom je na základe
uvedeného nedôvodná.

19. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetná dohoda
(ktorá je podľa svojho obsahu zúžením zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov) je absolútne neplatná z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
avšak iba v časti, ktorá sa týkala vecí už nadobudnutých manželmi pred uzatvorením Dohody. Aj z

ustálenej judikatúry vyplýva, že dohody o modifikácii BSM možno uzatvárať len do budúcna; nemôžu
sa teda vzťahovať na majetok, ktorý bol nadobudnutý pred ich uzavretím a týmito dohodami nemožno
zasahovaťdovzniknutýchvlastníckychpráv. Dohodouorozšíreníalebozúženírozsahubezpodielového
spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť
už existujúc vlastnícke vzťahy. Dohoda podľa § 143a Občianskeho zákonníka môže upravovať len

režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v budúcnosti, ale sama osebe
nemôžebyťprávnymtitulomprezmenuvlastníckychvzťahovmanželovzaloženýchpredjejuzavretím(R
30/2008). V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom na absolútnu neplatnosť
súd prihliada ex offo a právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje.Vychádzajúc z uvedeného potom nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý bol predmetom vyporiadania, bol
správne zaradený do masy BSM (hnuteľné veci neboli predmetom vyporiadania). Súd prvej inštancie
správne ustálil, že stavba, ktorá sa začala stavať za trvania manželstva (manželstvo bolo uzatvorené

dňa 12.4.1975 a stavebné povolenie bolo vydané dňa 28.5.1984) mala v čase uzavretia Dohody prvky
dlhodobej životnosti, preto patrila do BSM. Uvedené vyplýva aj z dôkazu vykonaného prvoinštančným
súdom - rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor výstavby a územného
plánovania č. Výst.369/90-Ing.He zo dňa 23.11.1990, ktorým prerušil kolaudačné konanie na doplnenie
návrhu na kolaudáciu o odstránenie nedorobkov rodinného domu. Odvolací súd dáva do pozornosti, že

za rozhodujúci okamih, v ktorom sa (rozostavaná) stavba stáva vecou v zmysle práva spôsobilou byť
predmetom právnych vzťahov (pokiaľ nejde o niektorú z tzv. špeciálnych stavieb, čo nie je daný prípad)
sa pokladá ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého
počínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujú len na dokončenie takto druhovo a individuálne už
nezameniteľneurčenejveci.Preuvedenýzáverohľadomvlastníctvarodinnéhodomuniejerozhodujúce,
na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. (z rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/201/96, ZSP

26/1997). Ak súd prvej inštancie na základe uvedeného vychádzal z predpokladu, že podiely oboch
manželov (vo vzťahu k rodinnému domu) sú rovnaké, postupoval správne. Podľa názoru odvolacieho
súdu prvoinštančný súd nepochybil, ak vo vzťahu k preukázaniu výstavby rodinného domu zamietol
návrh žalovaného na vypočutie svedkov, nakoľko rozsah výstavby nehnuteľnosti v čase podpísania
Dohody mal dostatočným spôsobom preukázaný; v tomto ohľade preto nedošlo k odňatiu možnosti

žalovaného konať pred súdom. Odvolací súd poznamenáva, že záver súdu prvej inštancie ohľadom
charakteru stavby a rozsahu jej dokončenia v čase uzatvorenia Dohody (19.5.1992) nie je v rozpore ani
s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, v ktorom okrem iného uviedol, že v septembri r. 1989 bol
rodinný dom čiastočne obývateľný a následne do 16.2.1990 dokončovaný.

20. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že súd prvej inštancie nevyporiadal všetok majetok patriaci
do BSM, odvolací súd dáva do pozornosti, že strany sporu v priebehu konania zhodne vyhlásili,
že do masy BSM, ktorá sa má vyporiadať, nepatrí žiadna hnuteľná vec, nakoľko hnuteľné veci boli
nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalovaného alebo získané darom, teda sú v jeho výlučnom
vlastníctve. Uvedený postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého pri vyporiadaní BSM určil, ktoré

veci tvoria spoločný majetok manželov, pričom oddelil tie veci, ktoré boli získané dedičstvom alebo
darom a veci, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, zodpovedá
zákonnému ustanoveniu § 143 Občianskeho zákonníka, pričom správne sa riadil pravidlom, na základe
ktorého je potrebné rešpektovať dispozíciu s predmetom sporu samotnými stranami sporu, t.j. že súd
môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorí sporové strany výslovne urobili predmetom sporu

Pokiaľ ide o namietané nevysporiadanie finančných prostriedkov na účte oboch strán sporu, odvolací
súd poznamenáva, že i keď súd pri zisťovaní majetku patriaceho do BSM nie je viazaný návrhmi
strán sporu pokiaľ ide o rozsah spoluvlastníctva a spôsob jeho vyporiadania, strany sporu sú však
povinné dbať o to, aby ich návrhy mali všeobecné náležitosti návrhu a aby boli, najmä pokiaľ ide o
označenie jednotlivých predmetov, čo najúplnejšie a najpresnejšie formulované. Preto sa súd prvej

inštancie správne zaoberal iba presne určeným a identifikovaným predmetom masy BSM (a tento aj
vyporiadal), v rámci ktorého žiadna zo strán sporu nešpecifikovala peňažné prostriedky na účtoch
existujúcich ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov; v tomto smere žalovaný ani v podanom odvolaní
nijakým spôsobom nešpecifikoval, nekonkretizoval a neoznačil, aké finančné prostriedky (na akých
účtoch) mali byť predmetom vyporiadania BSM. Argumentácii žalovaného preto ani v tomto smere

nemožno priznať úspech.

21. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, v zmysle ktorej je darovacia zmluva zo dňa 15.8.1984,
ktorej predmetom bol pozemok parc.č. XXXX/XX, k.ú. F. v podiele 1, absolútne neplatná z dôvodu
absencie prijatia daru obdarovaným, odvolací súd konštatuje, že predmetný pozemok nebol predmetom

vyporiadania BSM, preto posúdenie otázky platnosti predmetnej darovacej zmluvy nemá na výsledok
sporu zásadný vplyv. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že na základe uvedenej darovacej zmluvy
(ktorou daroval žalovaný žalobkyni 1 pozemku) sú strany sporu podielovými spoluvlastníkmi pozemku,
na základe čoho pozemok nebol predmetom vyporiadania BSM. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
aj v prípade vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy, by následkom bola existencia výlučného vlastníctva

jedného z bývalých manželov, a teda pozemok by (opäť) nebol predmetom vyporiadania BSM. Charakter
vlastníctva k uvedenému pozemku (ako podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2 každej zo strán
sporu) bolo zohľadnené iba vo vzťahu k spôsobu vyporiadania BSM - rodinného domu (do podielového
spoluvlastníctva oboch účastníkov v rovnakých podieloch po 1), keď súd prvej inštancie vzal do úvahyskutočnosť, že pozemok je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov (každého v 1), čo však
nebol jediný dôvod tohto výnimočného spôsobu vyporiadania BSM. Vzhľadom k uvedenému nie je ani
táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná.

22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil aj podiely oboch
manželov pri vyporiadaní BSM a výšku úhrady zodpovedajúcej tomu, čo sa uhradilo z majetku jedného
z manželov na spoločný majetok. Základnou zásadou pri vyporiadaní BSM je zásada rovnosti podielov,
pričom ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, preto má súd možnosť určiť podiely v inom pomere, a to

v závislosti od ďalších hľadísk určených v § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v otázke
určenia veľkosti podielov stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, ktorý pri posúdení podielov
vzal do úvahy starostlivosť o spoločné deti a pričinenie sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Súd pri posudzovaní veľkosti podielov vychádzal iba z preukázaných skutočností a správne neprihliadal
na tvrdenia, vo vzťahu ku ktorým strany sporu (predovšetkým žalovaný) neuniesli dôkazné bremeno.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa spočiatku svojimi vnosmi pričinil väčšou mierou o

nadobudnutie majetku, ale predovšetkým hnuteľného (ktorý nie je predmetom vyporiadania), avšak
uvedené vyvážil pričinením sa žalobkyne o udržanie tohto majetku. V súvislosti so zásadou, že každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok,
súd prvej inštancie správne poukázal na Dohodu o vyrovnaní, z ktorej vyplýva, že hnuteľný majetok
v čase uzavretia Dohody mal hodnotu 200 000 Sk, pričom tento bol v zmysle zhodných tvrdení strán

sporunadobudnutýzvýlučnýchprostriedkovžalovaného,rovnakoakoajvozidlášpecifikovanévDohode
(predajom dedičstva žalovaného). Nie je preto logická (a ani preukázaná) argumentácia žalovaného, že
podstatnáčasťfinančnýchprostriedkovpoužitýchnavýstavburodinnéhodomubolatiežvjehovýlučnom
vlastníctve a predstavovala tak jeho vnos do spoločného majetku, ktorá sa mu má uhradiť. Odvolací súd
poznamenáva, že pokiaľ žalovaný poukazuje na nesúlad výšky pôžičiek vo vzťahu k hodnote rodinného

domustanovenéhovznaleckomposudku(vypracovanéhovčasespísaniaDohody),všeobecnáhodnota
rodinného domu nepredstavuje náklady vynaložené na jeho stavbu. V tomto smere sa výške nákladov
na stavbu domu približuje skôr finančný rozpočet stavby priložený k stavebnému povoleniu (a k
žiadosti o pôžičku), ktorého výška v zásade zodpovedá vynaloženým prostriedkom pochádzajúcich z
pôžičiek a darov, preukázaných v priebehu konania. Súd prvej inštancie potom pri zohľadnení všetkých

skutočností, ktoré v spore vyšli najavo (v súvislosti s poskytnutými pôžičkami, darmi a pričinením sa
o nadobudnutie a udržanie majetku a starostlivosti o rodinu) správne vychádzal z rovnosti podielov
oboch manželov. Odvolací súd poznamenáva, že ak aj prvoinštančný súd nevzal do úvahy stabilizačný
príspevok poskytnutý žalovanému vo výške 35 000 Kčs, uvedené neodôvodňuje zmenu úvahy o veľkosti
podielov manželov, a teda nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď z vykonaného

dokazovania ani nevyplynulo, že išlo o prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Pokiaľ ide o
povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 1 937,70 eur, odvolací súd
konštatuje správnosť aj tohto výroku napadnutého rozsudku, s poukazom na vykonané dokazovanie,
v rámci ktorého žalobkyňa nepochybne preukázala vynaloženie vlastných finančných prostriedkov po
rozvode manželstva na splatenie zostatku pôžičky v sume 3 875,40 eur, pričom išlo o prostriedky z

pôžičky použité na stavbu rodinného domu, teda spoločného majetku manželov. Odvolací súd na okraj
poznamenáva, že skutočnosti, týkajúce sa neplatenia výživného žalovaným voči deťom (a potrebe jeho
vymáhania cestou exekútora), ktoré súd prvej inštancie uviedol vo svojom rozhodnutí, zodpovedajú
listinným dôkazom, predloženým v spore. Tiež je potrebné ohľadom dlhov žalovaného (exekučné
konania) konštatovať, že nebolo v spore preukázané, že by dlhy vznikli na základe získania a nevrátenia

prostriedkov vložených žalovaným do spoločného majetku manželov, z toho dôvodu tieto pasíva do
vyporiadania (správne) nezaradil..

23. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa znaleckého posudku vypracovaného v priebehu
sporu na určenie všeobecnej hodnoty rodinného domu ku dňu vyporiadania BSM, odvolací súd

konštatuje, že k spochybneniu výsledkov znaleckého dokazovania a následnej potrebe výsluchu
súdom ustanoveného znalca nepostačujú všeobecné nepodložené námietky a ničím neodôvodnená
nespokojnosť jednej zo strán so záverom znalca. Podľa názoru odvolacieho súdu musí mať požiadavka
hospodárnosti a efektívnosti konania prednosť pred vyhovením každej, naviac nezrozumiteľnej a ničím
neodôvodnenej námietke strany sporu proti výsledkom znaleckého dokazovania, za situácie, keď

znalecký posudok nevykazuje znaky neobjektívnosti alebo zjavnej nesprávnosti z hľadiska použitia
právnych predpisov a znaleckých metód, s poukazom na účasť žalovaného na obhliadke, možnosť
vyjadrenia sa ku každému aspektu ohodnocovania nehnuteľnosti a možnosť poskytnutia všetkých
podkladov potrebných na vypracovanie posudku. Neodôvodnené a ničím nepodložené tvrdenia pretonemôžu byť dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania (vo vzťahu k rozsahu
opotrebenia nehnuteľnosti a vlastníctva ohodnocovaných súčastí nehnuteľnosti) ani dôvodom na
výsluch znalca, čo by malo za následok neodôvodnené navyšovanie trov konania a predlžovanie

sporu. Zo znalcom stanovenej hodnoty rodinného domu (majetku vyporiadaného súdom) potom súd
prvej inštancie správne vyrubil súdny poplatok obom stranám sporu (a v správnej výške). Zároveň
správne rozhodol o trovách štátu, vrátane povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu titulom znaleckého
dokazovania.

24. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil úspech v spore
(pre potreby rozhodnutia o trovách konania), odvolací súd konštatuje, že úspech v spore sa vyhodnocuje
v zásade vo vzťahu k poslednému procesnému žalobnému návrhu, ktorým bol v danom prípade
rozsudočný návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM pridelením nehnuteľnosti žalobkyni a žalovanému,
každému v 1. Odvolací súd však upozorňuje, že v spore o vyporiadanie BSM nie je súd viazaný návrhom
na vyporiadanie pri zisťovaní majetku a spôsobe vyporiadania. Preto pokiaľ súd vychádzal pri určení

procesného úspechu z toho, aký veľký podiel zo spoločného majetku dostanú strany sporu a zohľadnil
aj riešenie otázky rozsahu a hodnoty BSM, uvedené je v súlade s požiadavkou § 142 O.s.p. S dôvodmi,
pre ktoré neaplikoval § 150 O.s.p. sa pritom odvolací súd stotožňuje.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako

vecne a právne správne potvrdil.

26. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 25.2.2015, č.k. 10C/149/2005-963 odňal žalovanému
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré mu bolo priznané uznesením tohto súdu zo dňa
19.3.2012, č.k. 10C/149/2005-482.

27. Rozhodnutie právne odôvodnil § 138 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že z dôvodu námietky žalobkyne
opätovne preskúmal pomery žalovaného a dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane
žalovaného tým, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 264,30 eur, obdržal sumu 2 000 eur
za prieťahy v konaní, žije s exmanželkou v rodinnom dome (ktorý je predmetom vyporiadania BSM),

na ktorého nákladoch sa žiadnym spôsobom nepodieľa a jeho zdravotný stav je veku primeraný a
podľa jeho vyhlásenia nemá žiadne pohľadávky voči tretím osobám (oproti predošlým deklarovaným
pohľadávkam vo výške 52 000 eur).

28.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanýpodľa§205ods.2písm.a),b),c),

d), e) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v ktorom uviedol, že nesúhlasí so záverom o existencii
svojvôle a zneužívaniu práva z dôvodov, že žije v rodinnom dome a na nákladoch na bývanie sa žiadny,
spôsobom nepodieľa. Poukázal na to, že vyčíslil náklady na bývanie, ktoré uhrádza v súlade so zákonom
pre poskytnutie dávok v hmotnej núdzi. Ďalej uviedol, že v spore preukázal doručenie listu žalobkyni,
z ktorého je zrejmý zápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, naviac aj stav nehnuteľnosti a

rozsah jej užívania žalovaným, ktorý si násilím vynútila žalobkyňa s deťmi. Namietal, že v spore žiadal,
aby úpravu pomerov strán sporu, o ktorom súd prvej inštancie nerozhodol. Vo vzťahu k záväzkom
uviedol, že tieto boli prvoinštančnému súdu známe; súčasne ich vyčíslil ku dňu 15.10.2014. Rovnako
predložil doklady o priznaní dôchodku, o pretrvávajúcom stave hmotnej núdze, o zdravotnom stave
ZŤP s poškodením zdravia 70% a z toho titulu vyplácanie príspevku na diétne stravovanie. Poukázal,

že z titulu prieťahov v spore mu preukázateľne vznikli náklady vo výške 126 340,10 eur. V ďalšom
uviedol tvrdenia, na základe ktorých malo dôjsť zo strany žalobkyne k zničeniu a zatajeniu dokladov
(čo malo vplyv na výšku priznaného dôchodku žalovaného), spôsobeniu prieťahov v spore, vedomému
klamaniu počas sporu a pod. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme priznanej Nálezom Ústavného súdu SR
v sume 2 000 eur, uviedol, že v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nemožno túto sumu

považovať za príjem. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom uviedol diagnózy, ktorými trpí on
i jeho súčasná manželka. K odvolaniu pripojil doklad o priznanom štatúte ZŤP, priznanie príspevku na
diétne stravovanie, potvrdenie o poberaní preddavku a dávky v hmotnej núdzi, oznámenie CPP o tom,
že trvá nárok na poskytovanie právnej pomoci, vyplnené tlačivo na dokladovanie pomerov účastníka
konania. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

zrušil v celom rozsahu.

29. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), beznariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

30. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 19.3.2012, č.k.
10C/149/2005-482 priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Vychádzal pritom z dokladov
predložených žalovaným spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov - rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 31.8.2011, č. 7444/2011-PHN/1 o tom, že žalovaný

je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa mu preddavkovo
dávka a príspevky v sume 198,40 eur mesačne od 1.8.2011, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok zo dňa 3.1.2012, č. 7444/2011-PHN/4 o odňatí a zastavení výplaty dávky a
príspevku v sume 198,40 eur mesačne od 1.12.2011, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok zo dňa 4.1.2012, č. 7444/2011-PHN/5 o tom, že žalovaný je občanom v hmotnej núdzi, spĺňa
nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa mu preddavkovo dávka a príspevky v sume 109,20

eur mesačne od 1.12.2011, rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 24.8.2011, č.
BAM-1024724/2011 o tom, že žalovaný nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 19.8.2011, č.k. A/2011/07309-SC o zaradení žalovaného
do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 19.8.2011.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal v priebehu sporu pomery
žalovaného v súvislosti s posúdením odôvodnenosti jeho oslobodenia od súdnych poplatkov. Vzal pritom
do úvahy preukázané skutočnosti, ktoré vyšli najavo v spore po tom, čo žalovaný predložil doklady
preukazujúce jeho majetkové a sociálne pomery. Predovšetkým išlo o rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 21.6.2014, č. 520 403 2960 0 o priznaní starobného dôchodku žalovanému v sume

264,30 eur mesačne od 3.4.2014, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa
17.7.2014, č. PK2/ÚSVAR/SOC/2014/7833-0014, ktorým sa znížil žalovanému preddavok na pomoc v
hmotnej núdzi na sumu 61,20 eur mesačne od 1.7.2014, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok zo dňa 30.6.2014, č. PK2/RPPKAPC/SOC/2014/40886-0002, ktorým bol žalovanému
priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie mesačne vo výške

9,28% sumy životného minima od 1.4.2014.

32. V súvislosti s oslobodením od súdnych poplatkov odvolací súd poukazuje na to, že rozhodovanie o
tejto otázke si vyžaduje samostatné posúdenie každého jednotlivého prípadu a skúmanie konkrétnych
okolností preukázaných v spore. Preto ani v prípade odňatia oslobodenia od súdnych poplatkov

nemožno paušalizovať dôvody, ktoré vedú k takémuto rozhodnutiu súdu. V danom prípade súd prvej
inštancie vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že došlo k zmene pomerov na strane žalovaného, a
to od času, kedy bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ktorú zmenu mal preukázanú získaním
starobného dôchodku vo výške 264,30 eur a obdržaním jednorazovej sumy za prieťahy v konaní vo
výške 2 000 eur. Prvoinštančný súd zároveň vzal do úvahy, že u žalovaného neexistujú výdavky v

súvislosti s bývaním, nakoľko sa žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch na bývanie v rodinnom
dome (ktorý je predmetom vyporiadania BSM); tiež konštatoval, že žalovaný nevyčíslil žiadne dlhy a
pôžičky a že jeho zdravotný stav je veku primeraný.

33. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného došlo k zmene

jeho pomerov, pričom súhlasí aj s postupom, na základe ktorého prvoinštančný súd vyhodnotil celkové
pomery žalovaného, t.j. majetkové, zárobkové, rodinné, sociálne, zdravotné a osobné, a to aj vo vzťahu k
záujme štátu na vyberaní súdnych poplatkov. V tomto smere poukazuje na to, že priznanie, resp. trvanie
nároku na dávku a príspevku v hmotnej núdzi automaticky nezakladá právo strany sporu na oslobodenie
od súdnych poplatkov, predovšetkým v situácii, keď ostatné okolnosti týkajúce sa jeho osobných,

majetkových a sociálnych pomerov nepredpokladajú taký nepriaznivý stav, ktorý by odôvodňoval
oslobodenie od súdneho poplatku. Ani priznanie príspevku na diétne stravovanie nemožno považovať
za takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu nazerania na celkový skutkový stav v súvislosti s
oslobodením žalovaného od súdnych poplatkov, nakoľko zvýšené výdavky na diétne stravovanie sú
kompenzované práve priznaným príspevkom, pričom iné zvýšené výdavky vo vzťahu k deklarovanému

nepriaznivému zdravotnému stavu žalovaného neboli preukázané. Odvolací súd zároveň konštatuje,
že v priebehu odvolacieho konania oznámil právny zástupca žalovaného, že odvolal plnomocenstvo
žalovanému z dôvodu, že rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 22.7.2016, sp.zn. 3206/2016-
KaBA (54/2013) bol žalovanému odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z uvedeného potomvyplýva, že dôvod na oslobodenie od súdnych poplatkov spočívajúci v priznaní nároku na právnu
pomoc, odpadol. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
v zmysle ktorého zmena pomerov na strane žalovaného neodôvodňuje naďalej jeho oslobodenie

od súdnych poplatkov. Odvolací súd na okraj poznamenáva, že požiadavku žalovaného na úpravu
pomerov strán sporu, na ktorú odkazuje v odvolaní (zo dňa 12.5.2010) jednak nemožno považovať za
kvalifikovanépodanie,oktorommalsúdrozhodnúťajednaknijakýmspôsobomnesúvisísrozhodovaním
ohľadom odňatia oslobodenia od súdnych poplatkov. Rovnako je bez právneho významu, že žalovaný
si mal započítať pohľadávku voči žalobkyni, nakoľko uvedená nepreukázaná skutočnosť nemá vplyv na

posúdenie pomerov žalovaného. Pokiaľ ide o dlhy, na ktoré odkazuje žalovaný, je potrebné konštatovať,
že pre potreby skúmania pomerov nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (a ani odvolacieho
súdu) dostatočným spôsobom preukázaná ich existencia, celková výška, prípadne výška pravidelných
splátok.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

ako vecne a právne správne potvrdil.

35. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 26.5.2015, č.k. 10C/149/2005-1035b) uložil
žalovanému v lehote 10 dní od doručenia uznesenia povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo
výške 1 795,50 eur podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2, § 9 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a výpisu z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a položky 6 písm. b)
Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.

36. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa § 205 ods. 2 písm. a), b),
c), d), e) a f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., v ktorom uviedol, že vzhľadom k tomu, že uznesenie

súdu prvej inštancie, ktorým odňal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, bolo napadnuté
odvolaním, predchádzajúce uznesenie, ktorým bol žalovaný oslobodený od súdnych poplatkov, je stále
platné. Z toho dôvodu je uznesenie o poplatkovej povinnosti žalovaného podľa jeho názoru v rozpore
s vyššie uvedeným stavom a zákonom. Poukázal na predložené dôkazy ohľadom priznania dôchodku,
o hmotnej núdzi, o zdravotnom stave a o priznanom príspevku na diétne stravovanie. Zároveň uviedol

zdravotné diagnózy, ktorými trpí. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie v celom rozsahu.

37. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

38. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním

žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na
vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

39. Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,

rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku.

40. Podľa § 9 ods. 5 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní sa poplatok platí súdu, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

41. Podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je súdny poplatok z predmetu
konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3% a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1%,

najmenej 66 eur, najviac 16596,50 eura.

42. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval pri uložení povinnosti zaplatiť súdny
poplatok žalovanému za podané odvolanie správne, za použitia správnych právnych ustanovení zákonao súdnych poplatkoch, a v správnej výške. Odvolacia námietka žalovaného v súvislosti so skutočnosťou,
že uznesenie o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov nebolo v čase uloženia poplatkovej povinnosti
právoplatné, nie je dôvodná aj vzhľadom na záver odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu

prvej inštancie o odňatí oslobodenia od súdnych poplatkov. Ostatné odvolacie námietky súd vzhľadom
k vyššie uvedenému irelevantné.

43. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správne potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni voči neúspešnému
žalovanému, s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).