Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210919
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119210919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, so sídlom M. R. Štefánika 20, Trenčín, proti žalovanému: K., trvale bytom V., o zaplatenie 48,54
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra
2020, č.k. 20C/40/2019-37, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 48,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48,54 eur od 18.7.2017 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a
výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného

zaplatenia 48,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 48,54 Eur od 15.7.2017
do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaný dňa 24.11.2014 žalobcovi doručil žiadosť o sprístupnenie
informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca túto
žiadosť vybavil rozhodnutím č. 2017/241866 zo dňa 27.11.2014 o odmietnutí poskytnúť informáciu. Na
základe rozhodnutia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. INF/4/2017-M_OPS, 19016/2017
bolo rozhodnutie žalobcu zrušené a vec vrátená na nové prejednanie. Žalovanému bola vyhotovená a
zaslaná fotokópia spisovej dokumentácie v počte 1.398 strán. Žalobca si podľa § 21 zákona č. 211/2000

Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nárokuje na úhradu nákladov, nakoľko dokumentácia bola
rozsiahla. V zmysle interného predpisu boli vyčíslené náklady za poskytnutie informácie a žalobca vyzval
žalovaného na uhradenie tejto sumy vo výške 48,54 eur do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na príslušný
účet.Žalovanýsivýzvuprevzal,avšakdlžnúsumuneuhradil,pretosaúradrozhodolvymáhaťdlhsúdnou
cestou.

3. Súd prvej inštancie skúmal, či má v tejto veci právomoc rozhodnúť o uplatnenom nároku, pričom

dospel ku kladnému záveru.

4. Súd prvej inštancie následne uviedol, že počas celého konania musí posudzovať, či sú splnené
procesné podmienky konania. Medzi procesné podmienky konania patrí v zmysle § 61 CSP ajprocesná subjektivita, teda spôsobilosť určitého subjektu byť účastníkom konania. Žalovaný namietal, že
žalobca sa nemôže pred súdom domáhať voči žalovanému zaplatenia uvedeného peňažného nároku,
pretože žalobca nemá právnu subjektivitu, keďže v zmysle zákona s účinnosťou od

1.1.2015 prestal byť právnickou osobou. Súd prvej inštancie konštatoval, že je pravda, že žalobca bol
do 31.12.2014 v zmysle zákona rozpočtovou organizáciou, teda právnickou osobou, a s účinnosťou
od 1.1.2015 bol status žalobcu zmenený na preddavkovú organizáciu, ktorá nie je právnickou osobou,
a došlo k tomu na základe § 5 ods. 1, 2 zákona č. 310/2014 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č.
453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti. Súd

prvej inštancie však poukázal na ustanovenie § 61 CSP, podľa ktorého procesnú subjektivitu má nielen
ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, ale aj ten subjekt, komu ju zákon priznáva. Podľa § 5
ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2014 Z.z. účinnom od 1.1.2015 má
úrad práce, sociálnych vecí a rodiny spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a môže samostatne
konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Medzi pôsobnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
nepochybne patrí aj sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a s tým je spojený vznik

práva na uplatnenie náhrady materiálnych nákladov vzniknutých pri poskytnutí informácií. Zákonodarca
tak priznal v citovanom zákonom ustanovení procesnú subjektivitu, teda spôsobilosť samostatne konať
pred súdom, aj žalobcovi, hoci žalobca nemá právnu subjektivitu. Námietka žalovaného v tomto smere
bola teda nedôvodná. Keďže žalobca je v zmysle zákona č. 453/2003 Z.z. oprávnený konať samostatne
pred súdom, z obsahu tohto zákona nevyplýva, že by mal žalobca v konaní pred súdom používať názov

zahŕňajúci Ústredie práce, sociálnych vecí, a preto mal súd prvej inštancie za to, že označenie žalobcu v
žalobe je správne. Prirovnanie žalobcu k organizačnej zložke podniku je nenáležité, keďže organizačná
zložka podniku nemá v zmysle § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka právnu subjektivitu a zákon jej na
rozdiel od žalobcu nepriznáva procesnú subjektivitu v konaní pred súdom, a preto nemôže organizačná
zložka podniku pred súdom konať samostatne a vždy vystupuje aj s označením obchodného mena

podnikateľa.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia domáhať sa zaplatenia
predmetného peňažného nároku voči žalovanému, pretože žalobca ako štátny orgán (preddavková
organizácia napojená na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny) je v zmysle § 2 ods. 1

zákona č. 211/2000 Z.z. povinnou osobou a vznikli mu vecné náklady pri sprístupnení požadovaných
informácií. Úhrada týchto nákladov je podľa § 21 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. príjmom žalobcu,
ktorému ako povinnej osobe vznikli tieto náklady. Na strane žalovaného je daná pasívna vecná
legitimácia, pretože žalovaný požiadal žalobcu o vyhotovenie a zaslanie fotokópií predmetného spisu.
Žalobca vyhotovil fotokópie spisového materiálu a zaslal ich žalovanému, čo nespochybnil ani žalovaný

vo svojom odpore proti platobnému rozkazu.

6. V konaní bolo zo žiadosti žalovaného zo dňa 24.11.2014 preukázané, že žalovaný žiadal žalobcu,
aby vyhotovil a zaslal žalovanému fotokópie spisu, ktorý žalobca viedol ako kolízny opatrovník ohľadom
maloletého syna žalovaného. Žalobca najprv rozhodnutím zo dňa 27.11.2014 odmietol žalovanému

poskytnúť požadované informácie, no následne po tom, ako toto rozhodnutie žalobcu bolo zrušené
rozhodnutímMinisterstvapráce,sociálnychvecíarodinySRzodňa26.4.2017,žalobcavyhotovilazaslal
poštou žalovanému fotokópie spisu v počte 1.398 strán. Vyhotovenie fotokópií spisu v uvedenom počte
vyplýva z výpočtu úhrady nákladov a zaslanie fotokópií spisu poštou zo strany žalobcu žalovanému
vyplýva z podacieho lístka zo dňa 29.5.2017. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že na jeho

žiadosť mu žalobca vyhotovil a zaslal fotokópie spisu v uvedenom počte. Z tvrdení žalovaného v odpore
vyplýva, že mu boli fotokópie spisu doručené.

7. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobca nevydal rozhodnutie
o sprístupnení informácií, hoci tak podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

spraviť mal, a preto by mala byť žaloba predčasne podaná. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č.
71/1967 Zb. vtedy ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Uvedené ustanovenie zakladá subsidiárnu
pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z., teda zákon č. 71/1967
Zb. sa použije vtedy, ak zákon č. 211/2000 Z.z. nemá osobitnú úpravu. Spôsob vybavenia žiadosti

o prístup k informáciám je osobitne upravený v § 18 zákona č. 211/2000 Z.z..
V zmysle tejto právnej úpravy povinná osoba vydáva rozhodnutie, ktoré s poukazom na § 46, § 47
zákona č. 71/1967 Zb. obsahuje aj výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku len vtedy ak
žiadosti nevyhovie hoci len sčasti (§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Ak ale povinná osoba žiadostivyhovie a poskytne žiadateľovi požadované informácie, urobí rozhodnutie len zápisom v spise a proti
takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.) a v
tomto prípade teda povinná osoba v zmysle zákona nie je povinná vydávať rozhodnutie obsahujúce

odôvodnenie a ďalšie náležitosti podľa § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. a ani ho doručovať žiadateľovi
o informácie. Keďže žalobca vyhovel žiadosti žalovaného a poskytol mu informácie (vyhotovil fotokópie
spisu a zaslal ich žalovanému), v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nemal žalobca povinnosť
o tom vyhotovovať rozhodnutie, ani ho doručovať žalovanému. Neobstojí ani námietka žalovaného o
tom, že mu žalobca nedoručil s fotokópiami spisu evidenciu listov. Žalobcovi zo zákona č. 211/2000

Z.z. nevyplýva povinnosť so sprístupnenými informáciami doručiť žalovanému aj evidenciu listov spisu.
Rovnaký záver prijal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sži 3/2011 zo dňa 21.3.2011 v obdobnej
právnej veci. V prípade, ak mal žalovaný pochybnosti o tom, či mu žalobca poskytol fotokópiu celého
spisu, nič žalovanému nebránilo osobne u žalobcu nazrieť do predmetného spisu a overiť si úplnosť
informácií. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že má informácie, že na žiadosť
žalovaného boli zamestnancami žalobcu vyhotovené a žalovanému zaslané fotokópie celého spisu.

Vyhodnotením všetkých uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca poskytol
žalovanému informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z.

8. Zákon č. 211/2000 Z.z. vychádza zo zásady, že informácie sa poskytujú žiadateľovi bezplatne.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. však vzniká žiadateľovi o informácie povinnosť na úhradu

materiálnych nákladov, ktoré vznikli povinnej osobe (žalobcovi) v súvislosti so sprístupnením informácií.
Citované zákonné ustanovenie stanovuje, že môže ísť o úhradu nákladov len do výšky skutočných
vecných nákladov a určuje druh nákladov, a to náklady spojené so zhotovením kópií, so zadovážením
technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Bližšie sú tieto náklady upresnené v § 1
vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 481/2000 Z.z. z 20.12.2000 o podrobnostiach

úhradynákladovzasprístupnenieinformácií,vzmyslektoréhosazamateriálnenákladyzasprístupnenie
informácií považujú náklady na a) obstaranie technických nosičov dát, a to najmä diskiet, kompaktných
diskov, b) vyhotovenie kópií požadovaných informácií, a to najmä na papier, c) obstaranie obalu, a
to najmä obálok, d) odoslanie informácií, a to najmä na poštovné. V súlade s uvedenými právnymi
predpismi uplatnil žalobca proti žalovanému náklady na vyhotovenie fotokópií spisu ako aj náklady na

poštovné spolu v sume 48,54 eur. Žalobca vysvetlil, ako vypočítal náklady a vo výpočte úhrady nákladov,
ktorý doručil žalovanému spolu s výzvou na úhradu, žalobca uvádzal, že náklady boli vypočítané podľa
internéhopredpisuakosúčetnákladovnavyhotoveniekópiíspisuvpočte1.398stránx0,03eurzajednu
stranu papiera, t.j. spolu 41,94 eur a nákladov na poštovné v sume 6,60 eur, ktorého úhradu poštovému
podniku preukázal žalobca predložením podacieho lístka zo dňa 29.5.2017. Žalovaný nerozporoval

tvrdenia žalobcu ohľadom výšky vzniknutých nákladov ani správnosť výpočtu nákladov, a preto súd tieto
tvrdenia žalobcu považoval podľa § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Žalovanému teda podľa § 21 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z. vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi tento peňažný dlh v žalobcom uplatnenej
sume 48,54 eur, preto žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania
iba čiastočne, preto vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

9. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v podstate v plnom rozsahu, pretože bol toho názoru, že
nepriznanie úroku z omeškania za tri dni je zanedbateľné vo vzťahu k celkovo priznanému peňažnému
nároku a nemôže mať vplyv pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Preto súd prvej inštancie
uzavrel, že žalobcovi vzniklo vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.

10. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

11. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Už v odpore proti platobnému

rozkazu doručil súdu prvej inštancie dôkaz o tom, že webové sídlo Úradu práce, sociálnych veci a
rodiny Trenčín má v kontakte uvedený názov Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny, Úrad práce,
sociálnych veci a rodiny v Trenčíne. V rozsudku sa súd prvej inštancie nevysporiadal s týmto závažným
dôkazom, ktorým je preukázané, že celý názov žalobcu je Ústredie práce, sociálnych veci a rodiny, Úrad
práce, sociálnych veci a rodiny v Trenčíne. Žalobca, resp. materská organizácia sa na označuje žalobcu

celým názvom. V konaní na súde prvej inštancie žalobca vydával tvrdenia, ktoré si navzájom odporujú.
Už na základe tejto výhrady žalovaný žiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok. Žalovaný
spochybnil právnu subjektivitu žalobcu, keď konštatoval, že od 1.1.2015 neexistuje. Súdu prvej inštancie
vytýkal nesprávnu aplikáciu § 61 CSP. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne, pretože sa mal najskôrvyrovnať s otázkou, či zaniknutá organizácia má nástupnícku organizáciu, ktorá na seba prevzala všetky
práva a povinnosti zaniknutej organizácie. Dôsledkom nesprávneho právneho procesného postupu je
nesprávne rozhodnutie.

12. Následne žalovaný namietal, že žalobca do dnešného dňa preskúmateľným spôsobom nepreukázal
jeho domnienku o tom, že mu poskytol celú požadovanú informáciu v rozsahu a štruktúre dát tak,
ako sa nachádza v spise jeho maloletého syna. Zdôraznil, že nemá povinnosť potvrdzovať či vyvracať
domnienky žalobcu v situácii, že tento súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by svoju domnienku

preukázal. Nesúhlasil tiež s názorom súdu prvej inštancie, že mal možnosť overiť si správnosť
poskytnutej informácie nahliadnutím do spisovej zložky jeho maloletého syna. Ďalej žalovaný namietal,
že vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie neoveril jeho právnu subjektivitu. Žalovaný napokon
namietal, že medzi pôsobnosť Úradu práce, sociálnych veci a rodiny nepatrí sprístupňovanie informácií.

13. Na tomto základe žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. K podanému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

15. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť.

16. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolaním napadnutý nebol, preto je právoplatný a týmto

rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

17. Žalovaný v odvolaní spochybňoval najmä právnu subjektivitu žalobcu.

18. Argumentácia žalovaného je však podľa odvolacieho súdu totožná s argumentáciou, ktorú žalovaný

viedol v konaní pred súdom prvej inštancie. S ňou sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vyrovnal.
Argumentácia žalovaného neprináša nové tvrdenia, ktoré by boli schopné tieto závery súdu prvej
inštancie vyvrátiť. Neprináša ani právne posúdenie, popri ktorom by neobstála právna argumentácia
súdu prvej inštancie.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi v konaní
svedčí aktívna vecná legitimácia. Niet totiž pochýb o tom, že podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č.
453/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2014 Z.z. účinnom od 1.1.2015 má úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a môže samostatne konať pred súdom v rozsahu
svojej pôsobnosti. Niet pochýb ani o tom, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny má v pôsobnosti

aj sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z., s ktorým je spojená i možnosť súdneho
uplatnenia náhrady materiálnych výdavkov vzniknutých pri poskytovaní informácii.

20. Odvolací súd nesúhlasí ani námietkou žalovaného vzťahujúcou sa k označeniu žalobcu
zahŕňajúceho označenie „Ústredie“. S touto argumentáciou sa náležite vyrovnal už súd prvej inštancie,

preto odvolací súd na túto argumentáciu žalovaného iba odkazuje. Nie je úlohou odvolacieho súdu
opakovať odpoveď súdu prvej inštancie na totožnú otázku, ak odvolateľ v odvolaní nepriniesol žiadnu
novú argumentáciu schopnú vyvrátiť vecnú správnosť prijatých záverov.

21. Neopodstatnená je podľa odvolacieho súdu i námietka žalovaného, podľa ktorej žalobca

preskúmateľným spôsobom nepreukázal jeho domnienku o tom, že mu poskytol celú požadovanú
informáciu v rozsahu a štruktúre dát tak, ako sa nachádza v spise jeho maloletého syna.

22. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo bez pochýb preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
ním požadované informácie. Súd prvej inštancie k tomuto záveru prezentoval rozsiahlu argumentáciu

(bod 27. napadnutého rozsudku). Žalovaný ju vecne a konkrétne nespochybňuje. Žalovaný v podanom
odvolaní nekonkretizuje, v čom bola požadovaná informácia, ktorú mu žalobca poskytol, neúplná.
Odvolací súd tak nemohol pristúpiť k preskúmaniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca
neposkytol žalobcovi žiadanú informáciu v jej úplnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, žečím je námietka všeobecnejšia, tým všeobecnejšie k nej súd môže pristúpiť a posudzovať ju. Nie je
možné, aby súd za odvolateľa špekulatívne domýšľal argumenty, konkretizoval všeobecné tvrdenia
alebo vyberal zo spisu tie skutočnosti, ktoré odvolateľove tézy podporujú. Takým postupom by súd

prestal byť nestranným a prevzal by na seba úlohu odvolateľovho advokáta (rozsudok NSS ČR zo dňa
24.2.2021, sp. zn. 10 As 2/2020, bod 20).

23. Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi vecné
náklady za poskytnutie ním žiadanej informácie.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom
výroku III. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho

konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).