Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/11/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720201052
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720201052.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: Q. F., nar.: XX.XX.XXXX,
bývajúcej v X., na ul. Q. č. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, na ul. Mýtnej č. 48, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
990,20eur,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradzodňa21.12.2020č.k.18Csp
26/2020-92 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
990,20 eur. Ďalej priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa
14.11.2019 č.k. 16Csp 62/2018-74 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
1.454,10 eur s príslušenstvom. V časti istiny v sume 51,66 eur s prísl. došlo k zastaveniu konania a v
prevyšujúcej časti bola žaloba žalovaného zamietnutá.
3. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby
sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4. Na Okresnom súde Poprad vo veci 16Csp/62/2018 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas so žalovaným
uplatnenou pohľadávkou v ním požadovanom rozsahu. Takéto uplatnenie pohľadávky žalovaným
bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu. Základ nároku je tak preukázaný a daný a plní funkciu
satisfakčnú, sankčnú, odradzovaciu a je druhom odmeny voči dodávateľovi spotrebiteľských služieb,pretože sa zasiahlo do sféry spotrebiteľa, ktorý má právo na kompenzáciu v dôsledku vyvolaného
súdneho sporu samotnou účasťou v konaní a aktívnym bránením sa. Spotrebiteľ je nepochybne
slabšia strana a dodávateľ má zvyčajne silné postavenie a primerané finančné zadosťučinenie má
mať charakter individuálnej, ale aj generálnej prevencie. Požiadavka korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľovi, zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania
zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, vychádza aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci IV. ÚS 371/2018. Žalobkyňa
dostatočným spôsobom preukázala výšku primeraného finančného zadosťučinenia vzhľadom na
poskytnutý úver a výšku splatenia tohto úveru v dôsledku čoho súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Aj
keď žalovaný nebol zmluvnou stranou, stal sa porušiteľom práv v momente vstupu do konania na strane
žalobcu, pretože ho nikto nenútil uplatňovať nezákonné a nedôvodné nároky.
5. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 262 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa
nemá žiaden nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti je treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa
a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu
spotrebiteľov, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na
určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.
Žalobkyňa si neuplatnila žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu
spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, prípadne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V
žalobe bližšie nešpecifikovala a taktiež nekonkretizovala ani len jedno jej spotrebiteľské právo priznanej
zákonom č. 250/2007 Z.z., ktoré malo byť porušené a pre ktoré by jej mal prináležať nárok titulom
primeraného finančného zadosťučinenia. Nepriznaním zmluvne dojednaných úrokov z úveru žiadne
práva žalobkyne porušené neboli a nevznikol jej tak nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa
ust. § 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z.z.
7. Zároveň nie je splnená ani druhá podmienka na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného
zadosťučinenia voči žalovanému, nakoľko úverová zmluva bola uzatvorená medzi žalobkyňou a
právnympredchodcomžalovaného.Žalovaný nebolúčastníkomúverovéhovzťahu,zmluvnépodmienky
úverovej zmluvy nekreoval, úver žalobkyni neposkytol, a preto sa nemohol dopustiť porušenia práv
žalobkyne. Porušením práv spotrebiteľa by mohlo byť len také konanie, ktoré vykazuje znaky nekalosti,
agresívnej obchodnej praktiky, klamania spotrebiteľa, pričom žiadneho takého konania sa žalovaný a
ani jeho právny predchodca nedopustili.
8. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto
súkromnoprávneho inštitútu nemôže plniť funkciu sankcie. Taktiež neprichádza do úvahy ani reparačná
funkcia daného inštitútu, ktorá je typická pre iný právny inštitút a to náhradu škody. Inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané
obohacovanie sa spotrebiteľa.
9. Predmet sporu o zaplatenie vymedzuje žalobca. O peňažnom nároku v sporovom konaní rozhoduje
súd. Neúspech žalovaného z vymedzeného predmetu sporu v konaní vedenom na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 16Csp 62/2018 nemôže predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako
protistrany. Toto nie je účel, ktorý sleduje ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný
len využil ústavné právo a právo na zaplatenie pohľadávky uplatnil na nestrannom a nezávislom súde.
Za uplatnenie tohto ústavného práva v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nemôže
byť trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. Naviac, čiastočný procesný úspech žalovaného v
spore vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Csp 62/2018 sa prejavil v otázke náhrady
trov konania.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
13. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení
neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká
spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv
a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
vočivšetkýmspotrebiteľom.Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinností
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
zodpovedá.
14. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.
15. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinností ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinností ustanovenej zákonom č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.
16. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.
17. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo
povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
18. Vo veci 16Csp/62/2018 Okresného súdu Poprad žalovaný vzal žalobu v časti o zaplatenie
sumy 51,66 eur s prísl. späť v dôsledku čoho bolo konanie v tejto časti zastavené. Žalobkyni bola
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.454,10 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania
a v prevyšujúcej časti bola žaloba v dôsledku procesnej obrany žalobkyne zamietnutá. Dôvodom
zamietnutia žaloby bolo to, že v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN sa poskytnutý úver považoval zabezúročný a bez poplatkov. Aj keď je nepochybné, že zmluvu o úvere uzatváral so žalobkyňou právny
predchodca žalovaného, bol to bez akýchkoľvek pochybností žalovaný, ktorý po postúpení pohľadávky
si v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Csp 62/2018 uplatnil i plnenia, na ktoré
mu zákonný nárok nevznikol v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Žalovaný
je teda tým subjektom, ktorý vo vzťahu k žalobkyni postupoval v rozpore so zákonom, ak v inom konaní
si uplatňoval voči žalobkyni i plnenia nad rozsah poskytnutej istiny úveru. Takéto konanie žalovaného,
ktoré mohlo mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne, nemožno hodnotiť
ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust.
§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
19. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod. Za primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je potrebné považovať finančné
zadosťučinenie vo výške 990,20 eur tak ako to určil súd prvej inštancie. Takto priznané finančné
zadosťučinenie je vo výške sumy, o ktorú sa chcel žalovaný vo veci vedenej na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 16Csp/62/2018 bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne. Je vyrovnaním ujmy
žalobkyne, ktorá jej hrozila konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela
v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal,
ak v inom konaní si uplatňoval i ďalšie plnenia nad rámec poskytnutej istiny v dôsledku bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.
20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387
C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
21. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa
ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 a § 396 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto
trov rozhodne súd prvej inštancie.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.