Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205248
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417205248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeným JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom, Námestie Martina Benku 9, Bratislava, proti žalovanej: P. X., A.. XX.XX.XXXX, S. W.
W. - O. Q., F. W. W. XX, o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. októbra 2017, č.k. 22Csp/86/2017-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil
podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 514/2009
Z. z. o doprave na dráhach, Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a
autobusovej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava
a.s. a tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave a dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaná dňa 05.05.2016 o 10:13
hod. cestovala hromadným dopravným prostriedkom žalobcu, linkou č. 4 a pri kontrole revízorom sa

nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Konštatoval, že nastúpením žalovanej do dopravného
prostriedku žalobcu došlo medzi stranami k vzniku zmluvy o preprave podľa § 760
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že povinnosťou žalovanej bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné,
avšak svoju povinnosť si nesplnila, preto ju zaviazal na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a
postihu, ktorý podľa ním citovaných ustanovení zákona, prepravného poriadku a tarify predstavuje
stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo v čase prepravy 0,70 eur, žalobcom
uplatnená sankcia (môže dosahovať maximálne 100 násobok) v danom prípade predstavovala sumu

70,- Eur. Vzhľadom na námietky žalovanej, že nebola povinná sa preukázať cestovným lístkom z
dôvodu, že je od roku 1990 na invalidnom dôchodku, poukázal na to, že v zmysle Prepravného poriadku
integrovaného dopravného systému zverejneného na stránke žalobcu, sa zľavnené cestovné vo výške
50 % zo základného cestovného poskytuje držiteľom preukazov ŤZP a ŤZP-S (ustanovenie B.7.1 písm.
e/). Podľa bodu B.7.3 písm. e/ prepravného poriadku držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S podľa bodu B.6.1
písm. e/ preukazujú svoj nárok na zľavnenú prepravu preukazom ŤZP alebo ŤZP-S vydaným príslušným

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V prípade, ak má cestujúci trvalý pobyt v
Bratislave a má preukaz ZŤP, má v zmysle prepravného poriadku nárok na bonusovú
zľavu, pričom nárok na uvedenú zľavu preukazuje pri vybavovaní bratislavskej čipovej karty (BČK)preukazom ŤZP a ŤZP-S vydaným príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a preukazom
totožnosti z ktorého je zrejmá adresa trvalého bydliska (B.8.6 prepravného poriadku).
Z uvedeného bolo podľa neho zrejmé, že cestujúci, ktorý si uplatňuje nárok na zľavnené cestovné, sa

musí preukázať preukazom osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, v opačnom prípade je povinný
sa preukázať cestovným lístkom v hodnote základnej tarify. Konštatoval, že keďže žalovaná v priebehu
konania nepreukázala, že by bola držiteľkou preukazu osoby so zdravotným ťažkým postihnutím, bola
povinná zaplatiť za prepravu v mestskej hromadnej doprave základné cestovné v hodnote cestovného
lístka vo výške 0,70 eur. Nestotožnil sa s názorom žalovanej že listina o priznaní invalidného

dôchodku sa analogicky rovná skutočnosti ako keby mala preukaz ZŤP, nakoľko na vystavenie preukazu
ZŤP je postačujúca miera funkčnej poruchy 50 % a uviedol, že pojmy invalidný dôchodca a osoba so
zdravotným ťažkým postihnutím nemožno stotožňovať. Vysvetlil, že invalidný dôchodok a zdravotné
postihnutie a preukaz ZŤP sa nevylučujú, aj keď je medzi nimi rozdiel. Tak ako môže byť invalidný
dôchodca držiteľom preukazu ZŤP a naopak, tak sa môže stať, že invalidný dôchodca nedostane
preukaz ZŤP alebo držiteľ preukazu ZŤP nepoberá dôchodok. V tejto súvislosti poukázal na zákon

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok (§ 70 ods. 1). Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§

71 ods. 1). Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera
funkčnej poruchy je najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím príslušný orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom

príspevku na kompenzáciu alebo z právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že
ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že zatiaľ
čo ťažko zdravotne postihnutý občan musí byť posúdený príslušným úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny na držanie preukazu ZŤP, priznanie invalidného dôchodku musí uznať Sociálna poisťovňa podľa
zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že v danom prípade síce žalovaná preukázala, že je poberateľom

invalidného dôchodku, avšak táto skutočnosť neznamená, že je súčasne držiteľkou preukazu ZŤP. Až
ako držiteľka preukazu ZŤP by mala nárok na zľavnené cestovné. Prisvedčil, že v určitom časovom
období (aj ku dňu 05.05.2016, ktorý je rozhodujúcim pre tento spor) osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu
ZŤP, nemali nárok na zľavnené cestovné v dôsledku rozhodnutia Mestského zastupiteľstva hlavného
mesta SR Bratislavy, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na jeho rozhodnutie, jednak z dôvodu, že súd

nebol oprávnený v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ako aj s
ohľadom na skutočnosť, ako uviedol vyššie, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala, že by bola
držiteľkou preukazu ZŤP. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v zákonom stanovenej lehote, domáhajúc sa jeho
zrušenia. Uviedla, že sudkyňa nadržiavala dominantnému monopolu Dopravného podniku. V príslušnej

časti jej odvolania namietala zákonnosť spravodlivého objektívneho hodnotenia právnej relevantnosti
jej listiny zo Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku a tiež jej zdravotného stavu. Namietala taktiež
rozpor napadnutého rozhodnutia s Ústavou SR, dohovormi o ľudských právach, s
právnou ochranou spotrebiteľa, zákonmi či dobrými mravmi. Vytýkala súdu prvej inštancie, že obišiel
zákonnosť hodnotenia ublíženia na zdraví a jej antidiskriminačnej žaloby na štát. Zdôraznila machinácie

s jej žalobami.
3. Žalobcasavosvojomvyjadreníkodvolaniupovažovaltvrdeniažalovanejzabezpredmetnéaúčelové,
v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Poukázal na to, že žalovaná napriek výzve ani ku dňu podania
jeho vyjadrenia nepredložila preukaz ZŤP, ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala prípadnú
nedôvodnosť či neopodstatnenosť jeho nároku. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok

na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Z obsahu odvolania žalovanej (§ 124 ods. 1 C.s.p) možno ustáliť, že žalovaná súdu prvej inštancie
vytýka, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam tým, že nesprávne vyhodnotil preložené dôkazy
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), príp. že vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
Vzhľadom na tvrdenie žalovanej, že sudkyňa nadržiavala dominantnému monopolu Dopravnéhopodniku, namietala tiež, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).Odvolacie
dôvody tak vymedzila do tej miery, že jej odvolanie bolo dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu napadnutého rozsudku v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových

a právnych záverov a zákonnosti konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia.
6. Vpreskúmavanejvecisasúdprvejinštanciedôslednezaoberalposúdenímdôvodnostižaloby;ktorým
sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia žalovanej istiny titulom cestovného a úhrady vo výške
100-násobku základného cestovného; z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku,
ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými

sa žalovaná bránila proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie
všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej
veci; nároku žalovanej ako invalidnej dôchodkyne cestovať mestskou hromadnou dopravou bez
povinnosti platiť cestovné, prípadne s nárokom na zľavu z cestovného; jeho skutkové zistenia majú
oporuvovykonanomdokazovaní,keďvzaldoúvahyvšetkyrozhodujúceskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so

zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.); vyhodnotil a dospel tak
k správnym skutkovým záverom; z ktorých vyvodil aj správne právne závery; keď na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 760), zákona č. 513/2009 Z. z. o
dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 2 ods. 1, 2), zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave
na dráhach (§ 2 ods. 1, § 8 ods. 1, 2, 5, 6), Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej,

trolejbusovej a autobusovej dopravy v Bratislave, vydaného Dopravným podnikom Bratislava
a.s. atarifnýchpodmienokpremestskúhromadnúdopravuvBratislave,ktoréajsprávnevyložil
a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel; z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej preukázať sa platným
cestovným lístkom na výzvu revízora na linke mestskej hromadnej dopravy, resp. príslušnými dokladmi
oprávňujúcimi ju na bezplatnú prepravu či zľavu z cestovného; aj náležite v súlade s požiadavkami

vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to
nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného dokazovania, ale tiež s
poukazom na prijaté právne závery, dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými
návrhmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných

námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalovanej nie je; z
hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.) a ich obsahového
vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom
konaní žalovanou neboli uplatnené žiadne novoty (§ 366 C.s.p.; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia
a dôkazy ako prostriedky procesnej obrany), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu

ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.
7. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a argumenty, s ktorými
by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne
poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé.
So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za
správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a
v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
8. Odvolacie námietky žalovanej, týkajúce sa nesprávneho hodnotenia ňou predložených listinných
dôkazov (potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 13.08.2013 a úradná zápisnica zo dňa 31.01.2014)
a ustálenia skutkových záverov súdom prvej inštancie, považoval odvolací súd za nedôvodné a

zmätočné. V preskúmavanej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalovanej preukázať, že jej ako invalidnej
dôchodkyni vznikol nárok cestovať mestskou hromadnou dopravou bez povinnosti platiť cestovné,
resp. za zľavnené cestovné. Tento svoj nárok žalovaná preukazovala dokladom o priznaní invalidného
dôchodku. Vzhľadom na to, že uplatnenie nároku na zľavnené cestovné bolo podmienené predložením
preukazu ZŤP, ktorého držbu žalovaná v konaní nepreukázala, správne súd prvej inštancie vyhodnotil

výsledky vykonaného dokazovania, keď dospel k záveru, že žalovaná svoj nárok nepreukázala, keďže
ho dôkazne ničím nepodložila, a náležite v tomto smere poukázal i na relevantné ustanovenia zákona o
sociálnom poistení a zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia,
z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nemožno; z hľadiska vzniku nároku nazľavnené cestovné; zamieňať s rozhodnutím o preukaze ZŤP. Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že podala
antidiskriminačnú žalobu na štát, nepovažoval odvolací súd za relevantné pre správne posúdenie danej
veci.

9. Súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov, ktoré považoval za
rozhodujúce pre posúdenie v danej veci riadil; nemožno mu vytýkať, že by hodnotil vykonané dôkazy
v rozpore s pravidlami logického myslenia a ani to, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise
nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo. Len odlišný názor
žalovanej na hodnotenie ňou predloženého listinného dôkazu, nie je, s ohľadom na zásadu voľného

hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie.
10. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu
ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je súd zásadne slobodný. V
hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je
povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie takýmto
spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho

odôvodnenie je v tomto smere vyčerpávajúce a presvedčivé. Do obsahu základného práva
strany podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane práv a ľudských slobôd, nepatrí právo strany dožadovať sa ňou navrhnutého
(namietaného) spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. preto nemôže obstáť.

11. Súd prvej inštancie tak správne posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si
procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia a za stavu, keď žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia o vzniku nároku na bezplatné cestovanie, resp. na zľavnené cestovné,
je správny a zákonný právny záver prvoinštančného súdu, že žalobcovi vznikol voči žalovanej
nárok na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady. Z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. h/ C.s.p. žalovaná neuviedla žiadne také námietky, že by súd prvej inštancie nepoužil
správny právny predpis, nesprávne interpretoval použité ustanovenia, alebo že by z ustáleného
skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery, preto ho taktiež nebolo možné považovať za
dôvodne uplatnený. Postupom súdu prvej inštancie pri právnom posudzovaní dôvodnosti žalovaného
nároku a pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, nedošlo k porušeniu práv žalovanej ako

spotrebiteľa, resp. k porušeniu noriem spotrebiteľského práva.
12. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní namietala, že vec prejednávajúca zákonná sudkyňa
nadržiavala ako dominantnému monopolu žalobcovi, odvolací súd po preskúmaní tejto odvolacej
námietky nezistil žiadne také kvalifikované skutočnosti (§ 49 ods. 1 C.s.p. ), ktoré by boli spôsobilé
vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne pri prejednávaní a rozhodovaní

pridelenejveci.Zobsahuspisuaaniztvrdenížalovanej nevyplývajútakérelevantnéskutočnosti,ktorých
konkrétny obsah a charakter by objektivizoval uplatnenú námietku tak, aby bolo možné vyvodiť, že by
získala zákonná sudkyňa k žalobcovi taký pomer, ktorý by vzbudzoval dôvodné pochybnosti o tom,
že bude môcť nestranne a spravodlivo rozhodnúť. Neobstojí tak odvolací dôvod žalovanej, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.). V danom prípade bol postup zákonnej sudkyne

v súlade so zákonom, zo spisu nevyplýva, že by konajúca sudkyňa vadným jednostranným procesným
postupom znemožnila žalovanej realizáciu niektorého zákonného procesného práva a že by tak porušila
povinnosť zabezpečiť stranám rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Nič nenasvedčuje tomu, že
by nebola zachovaná zásada rovnosti strán tým, že by konajúca sudkyňa žalobcu na úkor žalovanej
zvýhodnila. Námietka zaujatosti žalovanej nie je v odvolaní ničím konkretizovaná a jej opodstatnenosť

obsah spisu nepotvrdzuje.
13. Tvrdenie žalovanej o nadržiavaní žalobcovi zostalo v odvolacom konaní len v podobe jej domnienky
založenej výlučne na jej vnútornom pocite vyvolanom jej subjektívnym vnímaním priebehu a výsledku
konania. Okolnosťami, ktoré by určitého sudcu zo zákona vylučovali z prejednávania a rozhodovania
veci, môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však iba subjektívna domnienka strany o

možnej neobjektívnosti sudcu, ktorú namietajúci dostatočne nekonkretizuje, nepreukazuje a nedoloží. Z
dohadov, predpokladov alebo špekulácií nemožno vyvodiť existenciu zákonného dôvodu pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu
nemôže byť subjektívne hľadisko strany, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekonal a nerozhodol
podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania, nepatrí strane

a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).