Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 10. október 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010264
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7619010264.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného C. V., pre zločin
znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 11. októbra 2021 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 18.8.2020, sp. zn. 3T/50/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. V..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného C.F. V. za vinného zo zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 22. októbra 2018 v čase okolo 22.00 hod. za domom č. XX v obci N., časť L., okres L. W. U., sa

pokúsil násilím vykonať súlož s poškodenou F. Y., a to tým spôsobom, že po tom, ako spoločne požívali v
dome alkohol, tancovali spolu a naznačoval jej, že ju chce, ona ho odmietla, tak ju vytiahol z domu a ťahal
smerom k nejakej budove, počas čoho spadla na zem, zozadu jej roztrhal tričko, bil ju po tvári a kopal do
tela, kedy si následne vybral pohlavný úd, ktorý sa snažil dať poškodenej do úst, pričom ona sa bránila
a následne sa jej snažil stiahnuť nohavice s nohavičkami, ktoré si poškodená opakovane vyťahovala
naspäť, pričom sa bránila, až sa jej podarilo utiecť, čím utrpela pohmoždenie a krvnú podliatinu na oboch

stranáchočníc,pohmoždenieaodreninukoreňanosa,pohmoždenielícavpravo,pohmoždeniesánkovej
oblasti vpravo a pohmoždenie a odreninu na krku vpravo s dobou liečenia do 7 dní.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu obžalovanému podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia skutku
a nesprávneho hodnotenia dôkazov. Je toho názoru, že nebolo preukázané, že sa skutok stal. Dal

do pozornosti výpovede poškodenej, ktoré nie sú jednotné, a taktiež jej rozumové schopnosti v tom
smere, že si nemôže zapamätať a popísať spáchanie skutku. Je toho názoru, že okresný súd vyhodnotil
výpovede svedkov v jeho neprospech iba z toho dôvodu, že sú v príbuzenskom pomere. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby, alternatívne po zrušení vec vrátil
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok okresný súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods. 1 Tr. por. a v rozsudku stručne vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

ObžalovanýC.V.nahlavnompojednávaníspáchanieskutkupoprel.Uviedol,žepoškodenejničneurobil,

nebil ju, nepokúsil sa ju znásilniť, nespôsobil jej žiadne poranenia. Na druhej strane tvrdil, že poškodená
mala mať pomer a mohla byť zbitá s iným chlapom M. T. „ s S. A. E.“. Uviedol, že v dome boli u sestry
iba on, jeho sestra, jeho manželka, svedkyňa V.. Ďalej tvrdil, že keď ho poškodená u sestry v dome
obťažovala, prišla za ním na toaletu, kde sa naňho vrhla, chcela s ním mať sex, dokonca poškodili
záchod, preto ju následne jeho sestra V. V. vyhodila z bytu a viac sa s ňou nestretol. Taktiež potvrdil,

že bol s poškodenou aj v dome u I. T..

Poškodená F. Y. vo svojich výpovediach tvrdila, že sa nachádzala s obžalovaným v nejakej miestnosti
v dome, kde tancovali a pili víno. Obžalovaný ju začal ťahať vonku, následne ona vybehla von, utekala,
obžalovaný za ňou behal, bolo to okolo 23.00 hod., začal jej strhávať oblečenie, spadla na zem, viackrát

ju udrel. Chcel ju znásilniť, kopol do nej, avšak ona sa ubránila. Tiež uviedla, že na nej roztrhal tričko aj
gate, dokonca, že jej strčil pohlavný úd do pošvy. Chcel, aby si vložila jeho pohlavný úd do úst. Sám seba
nevyzliekol, potom odtiaľ utiekol. Následne prišlo nejaké auto a neznámy človek ju odviezol domov. V
ďalších výpovediach tiež uviedla, že bola v dvoch domoch, v tom druhom dome u sestry obžalovaného
bola iba s dvomi alebo tromi ženami. Pri previerke výpovedi na mieste samom tiež podrobne ukázala

kde bola, ukázala vonku miesto, kde bola aj udupaná tráva, kde ležala, kde na ňu obžalovaný útočil,
udieral, kopal, snažil sa jej dať pohlavný úd do úst a mať s ňou sexuálny styk.

Svedkyňa I. T., ktorá býva v N. na I. Č.. XX vypovedala, že v uvedený deň bola doma a popíjala so svojím
nebohým manželom, obžalovaným, ako i F. Y.. Obžalovaný a poškodená odišli neskôr preč. Poškodená

podľa svedkyni opitá nebola a opitý bol obžalovaný. Ku skutku sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa V. V. - sestra obžalovaného uviedla, že býva v N. na I.Ž. XX. Potvrdila, že obžalovaný prišiel
k nej do domu a za ním prišla opitá poškodená, ktorá naznačovala, že chce mať s obžalovaným sex.
Šla za ním na záchod, bozkávala ho a poškodili toaletnú misu. Poškodenú následne vyhodila von. Na

poškodenej nevidela žiadne poranenia. Asi o desiatej večer poškodená búchala na okno, aby jej otvorila
dvere, chcela ísť dnu, ale jej to nedovolila. Uviedla, že V. N. - manželka obžalovaného u nej nebola.
M. T. z E. nepozná.

Svedkyňa Y. V. na hlavnom pojednávaní nevypovedala. Z prečítanej výpovedi z prípravného konania

bolo zistené, že bola u V. V. pre tabletku, zdržala sa tam krátko. Okolo 17.30 hod. tam prišla hluchonemá
žena, ktorá mala vypité a nemala žiadne zranenia na sebe. Ku skutku sa vyjadriť nevedela.

SvedkyňaN.V.-neterobžalovanéhonevypovedalanahlavnompojednávaní.Vovýpovedizprípravného
konania uviedla, že v uvedený večer došla k ním hluchonemá poškodená, ktorá bola opitá. V tom čase

boli v dome ona, V. V., obžalovaný a R. V., ako aj deti. Poškodená chcela mať sex s obžalovaným. Začala
ho bozkávať, ťahala ho do kúpeľne, zlomili záchod. Obžalovaný si šiel ľahnúť. Keď obžalovaný už spal,
ešterazsapoškodenámalavrátiť,avšakV.V.judodomunepustila.Poškodenánemalažiadnezranenia.

Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a sexuológia MUDr. Š. L., CSc. na

hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a konštatoval, že u obžalovaného
C.F. V. sa jedná o primitívnu osobnosť s intelektom na rozhraní strednej až ťažkej debility. Duševnú
chorobu v zmysle psychózy u obžalovaného nezistil. Ovládacia schopnosť obžalovaného v čase
spáchania skutku bola podstatne zmenšená, čo súvisí s jeho zníženým intelektom a zvýšenoupudovou aktivitou. Požitie alkoholu mohlo ovplyvniť aj jeho rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť.
Úplnú neschopnosť rozpoznať a ovládať svoje konanie u obžalovaného nezistil. Jeho pobyt z hľadiska
psychiatrického na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný. Chápe zmysel trestného konania.

Závislosť na alkohole ani na omamných látkach nezistil. Taktiež nezistil u obžalovaného sexuálnu
úchylku a dospel k záveru, že trestný čin nebol motivovaný sexuálnou úchylkou. Ochranné psychiatrické
liečenie, ak by aj malo byť uložené, u obžalovaného by nesplnilo svoj účel, nakoľko sa u neho jedná o
trvalé zníženie rozumových schopností, ktoré psychiatrickou liečbou nemožno ovplyvniť.

Znalkyňa PhDr. V. Š. z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí a Klinická psychológia
dospelých na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedla,
že psychologickým vyšetrením poškodenej F. Y. zistila, že sa jedná o osobu v pásme mierne
duševnej zaostalosti, ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Vzhľadom na diagnózu surdomutitas u
poškodenej štandardné vyšetrenie pamäťových schopností formou klinických psychodiagnostických
metód nebolo možné realizovať. Jej pamäťové schopnosti korešpondujú so zistenou úrovňou intelektu

a javia sa ako mierne defektné. Jej časová orientácia je vysoko pravdepodobne nepresná. Poruchy
vnímania u poškodenej neboli zistené, preto by mala byť schopná správne vnímať prežité udalosti.
V rámci posudzovania výpovedi z psychologického hľadiska znalkyňa dospela k záveru, že v
prospech poškodenej vypovedá obsahová zložitosť mnestického materiálu, ktorá neprekračuje možnosti
pochopenia, jej citová väzba k obžalovanému je neutrálna, nebol zaznamenaný zmysluplný dôvod

úmyselnej lži s cieľom niekomu vedome poškodiť, v opakovanom neverbálnom opise vyšetrovaných
udalostí neboli zaznamenané významné rozpory. Dospela k jednoznačnému záveru, že zo znaleckého
hľadiska sa preto jej popis vyšetrovaných udalostí čiastočne a minimálne v jadre javí ako opis skutočne
prežitého.

Znalec MUDr. Š. Ľ. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia na hlavnom pojednávaní
zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že poškodená utrpela pohmoždenie a
krvnú podliatinu okolo oboch očníc, pohmoždenie a odreninu koreňa nosa, pohmoždenie líca vpravo,
pohmoždenie sánkovej oblasti vpravo a pohmoždenie a odreninu na krku vpravo. Poranenia vznikli
pôsobením priamej sily slabšej intenzity na poškodené časti jej tela a zranenia mohli vzniknúť tak, ako

ich popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Obvyklá doba liečenia u týchto poranení je do 7 dní, jedná
sa o ľahké zranenia, ktoré nezanechajú žiadne trvalé následky.

Správne postupoval okresný súd, keď na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj oboznámením sa s
ďalšímilistinnýmidôkazmiobsiahnutýmivspisedospelkzáveru,žeobžalovanýC.V. sasvojímkonaním

dopustil zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. lebo
naplnil citovanú skutkovú podstatu zločinu po stránke subjektívnej tým, že konal úmyselne a po stránke
objektívnej tým, že si bol vedomý svojho konania, ako i následku.

Odvolací súd k dôvodom odvolateľa udáva, že obhajoba obžalovaného C. V. bola dokazovaním

vykonanom na hlavnom pojednávaní vyvrátená. Obžalovaný sa jednoducho bránil tým, že poškodenej
nič neurobil, poprel, aby sa ju pokúsil znásilniť, poprel, že ju bil a roztrhal na nej ošatenie. Tvrdil, že to
bola práve poškodená, ktorá sa domáhala sexu, a keď bol u svojej sestry V. V.Š., bola tak násilná, že
v kúpelke mali poškodiť aj záchod.

Odvolací súd konštatuje, že spravidla vždy existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy svedčiace v
prospech obžalovaného a dôkazy svedčiace v jeho neprospech. Úlohou súdu je preto veľmi citlivo a
uvážlivo vyhodnocovať každý dôkaz samostatne a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Nie
je možné iba mechanicky pri existencii protichodných dôkazov poukázať na zásadu „ in dubio pro reo“.
Je potrebné, aby súd zákonným spôsobom získané dôkazy prísne logicky vyhodnotil a poukázal na ich

vierohodnosť a pravdivosť.

V neprospech obžalovaného jednoznačne vypovedá poškodená, ktorá popísala svojským spôsobom
presne ako ku konaniam došlo. Je potrebné uviesť, že pri vyhodnocovaní dôkazov sa v skutočnosti
jedná o mimoriadny prípad. Mimoriadnosť spočíva v tom, že nie je možné štandardne vyhodnocovať

výsluchy obžalovaného a poškodenej. Vyplýva to jednoznačne zo záverov znaleckého posudku, kde u
obžalovaného C. V. znalec dospel k jednoznačnému záveru, že sa jedná uňho o primitívnu osobnosť
so stupňom debility na rozhraní strednej až ťažkej formy. Jeho ovládacia schopnosť bola v čase skutku
podstatne zmenšená. Taktiež u poškodenej F. Y. znalkyňa dospela k záveru, že v rámci psychologickéhovyšetrenia neboli i napriek tomu, že je hluchonemá, neovláda ani posunkovú reč, zistené u nej poruchy
vnímania, preto by mala správne vnímať prežité udalosti. Popis jej prežitých udalostí sa čiastočne a
minimálne v jeho jadre javí ako opis skutočne prežitého. Naviac, znalkyňa nezistila ani žiadny motivačný

moment, pre ktorý by poškodená mala vypovedať v neprospech obžalovaného, nezistila zmysluplný
dôvod úmyselnej lži a obsahová zložitosť mnestického materiálu neprekračuje možnosti pochopenia
poškodenej. Z toho vyplýva, že v základe je možné vychádzať z výpovedi poškodenej čo prežila.

K výpovediam obžalovaného a poškodenej je potrebné uviesť, že vzhľadom na ich osobnostné pomery

nebudú nikdy kompatibilné v celom rozsahu. Čím viac výsluchov sa vykonalo, resp. by bolo vykonaných,
tým viac menších rozporných tvrdení by v ich výpovediach bolo. Je potrebné preto vychádzať a
vyhodnocovať výpovede obžalovaného a poškodenej v spojitosti s objektívnymi dôkazmi, ktoré boli
zabezpečené v konaní, a to závermi znaleckých posudkov. Poškodená vzhľadom na svoju mentálnu
vyspelosť, ako i nemožnosť komunikácie z dôvodu, že neovláda ani posunkovú reč, však vždy zotrvala
na svojom tvrdení, že obžalovaný C. V. bol k nej násilný, udieral ju do očí, bil ju, roztrhal na nej tričko,

gate, chcel, aby mu zobrala pohlavný úd do úst a snažil sa s ňou mať pohlavný styk, čo ona odmietla a
nakoniecsaajubránila.Rozdielnosťčiastkovýchtvrdenípoškodenejčosatýkačasubolazdôvodnenájej
rozumovou vyspelosťou znaleckým dokazovaním. Nemožno od nej ani očakávať, aby presne popísala
v rámci podrobnosti čo, kde a kedy sa presne stalo, avšak vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť však
dostatočne objektívne reprodukovala v základných rysoch konanie obžalovaného a hlavne to, že sa to

vykonalo proti jej vôli.

Výpoveď poškodenej bola zobjektivizovaná aj závermi znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgie,
ktorý potvrdil, že poranenia, ktoré utrpela, nemohli vzniknúť pádom na zem, ale vznikli viacerými útokmi,
údermi rukou a eventuálne aj kopancom a mohli byť spôsobené presne takým spôsobom ako to popísala

poškodená.

Výpovede svedkýň sestry obžalovaného V. V., sesternice Y. V., netere N. V., ako i I. T. nie je
možné vyhodnotiť ako nepresvedčivé iba z dôvodu príbuzenského, eventuálne priateľského vzťahu k
obžalovanému. Je potrebné uviesť, že ani samotné výpovede obžalovaného a svedkýň nie sú v súlade

a z ich tvrdenia jednoznačne vyplýva, že mali v úmysle napomôcť obžalovanému. Z výpovedi svedkýň
však vyplýva, že poškodená bola v prítomnosti obžalovaného aj u I. T. aj u V. V.. Taktiež bolo zistené, že
obidvaja konzumovali alkohol a bolo medzi nimi určité sexuálne napätie, resp. pri najmenšom sexuálne
prejavy zo strany poškodenej. Z ich výpovedi jednoznačne vyplýva, že chceli napomôcť obžalovanému
hlavne tvrdením, že obžalovaný bol pasívny a jedine aktívna bola poškodená, a to dokonca tak, že mala

zlomiť záchod a opakovane mala za ním prichádzať. Obžalovaný priam tvrdil, že druhýkrát prišla za
ním cez okno, čo ostatní nepotvrdili. Taktiež svojimi výpoveďami chcel preukázať, že poškodená nebola
zranená v čase keď od nich odišla a späť už sa vrátiť nemohla. Nebolo však výpoveďami svedkýň
preukázané to, že by obžalovaný s poškodenou nemohol byť mimo obidvoch domov, kedy malo ku
skutku dôjsť.

V ďalšom poukazuje odvolací súd na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Rovnako odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu ani pri určení druhu a výmery trestu. Okresný

súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., pričom priťažujúca okolnosť zistená
nebola. Osoba obžalovaného je v napadnutom rozsudku hodnotená plne s výsledkami vykonaného
dokazovania. Správne a citlivo postupoval okresný súd pri určení druhu a výmery trestu, keď zohľadnil
závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a mimoriadne znížil trest odňatia slobody u
obžalovaného s použitím § 39 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon mu podľa

§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v
trvaní 2 rokov. Odvolací súd má za to, že takto uložený trest splní u obžalovaného účel trestu sledovaný
individuálnou i generálnou prevenciou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi odvolania, ale v plnom

rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.