Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 23C/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415208777
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Rigáňová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1415208777.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcov: 1.- A..

T. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. 2, C., X.- T. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, P. pri M.,
3.- P.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, Bratislava, zastúpení Mgr. Michalom Zemanom,
advokátom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovanému:
A.. M. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. XX, Bratislava, zast. JUDr. Evou Hladkou, advokátkou so
sídlom Röntgenova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu a vydedenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú dedičmi po poručiteľke N. C., rodenej C., narodenej dňa
XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava.

II. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.7.2015, v priebehu konania so súhlasom súdu rozšírenou, žalobcovia
v 1., 2. a 3. rade žiadali, aby súd určil, že neplatnými sú vydedenie A.. N. N., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom C. X, C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísané na listine datovanej dňa 16.1.2001 (s prečiarknutým
rokom 2000, ktorý bol nahradený rokom 2001), ktoré malo byť spísané poručiteľom N. C., rod. C.,
nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava a závet spísaný na listine datovanej dňa 16.1.2001 (s
prečiarknutým rokom 2000, ktorý bol nahradený rokom 2001), ktorý mal byť spísaný poručiteľom N. C.,

rod. C., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava.
Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že na Okresnom súde Bratislava IV je vedené konanie o dedičstve
po poručiteľke N. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX, účastníkmi ktorého sú dedičia zo zákona v I. dedičskej
skupineatožalovaný,akosynporučiteľkyažalobcovia,t.j.právninástupcovianebohejdcéryporučiteľky
A.. N. N., zomrelej dňa XX.XX.XXXX.
Poručiteľka N. C. zanechala holografnú listinu zo dňa 16.1.2001, ktorá obsahuje jej dva právne úkony
a to vydedenie dcéry poručiteľky zo dňa 16.1.2001 a závet spísaný dňa 16.1.2001, ktorým žalovaného

ustanovila za dediča celého svojho majetku.
Žalobcovia s listinou obsahujúcou Závet a Vydedenie nesúhlasili a namietli ich platnosť, nakoľko
nespĺňajúformálne,akoajmateriálnepodmienkyplatnosti,žalobcoviaspochybnili,žeVydedenieaZávet
boli napísané vlastnou rukou poručiteľky v celom ich znení, z listiny vyplýva, že došlo k oprave dátumu,
konkrétne roku, kedy malo dôjsť k podpísaniu listiny, nakoľko voľným okom je možné vidieť, že písmo,
ktorým bol dátum napísaný sa odlišuje od písma, ktorým bol napísaný zvyšný text listiny. Z dátumov
uvedených na listine je iba rok 2000 napísaný rovnakým perom a štýlom písma ako zvyšný text. Došlo k

prečiarknutiu roku a oprave na rok 2001 a následne k dopísaniu dňa a mesiaca, navyše písmo, ktorým
bola oprava dátumov na predmetnej listine vykonaná s poznámkou „opravila V. C.“ sa odlišuje od štýlu
písma, ktorým bola listina napísaná.Je teda zrejmé, že Závet a Vydedenie v čase ich podpisu neobsahovali deň a mesiac podpisu a zároveň
obsahovali nesprávny rok podpisu, o čom svedčí doložka Okresného úradu Bratislava IV, matričného
úradu.

Z uvedeného vyplýva, že nie je vysvetliteľné, prečo je iným štýlom a perom napísaný dátum podpisu
listiny, z čoho možno konštatovať, že dátum bol vpisovaný až následne a z dôvodu absencie dátumu
spísania Vydedenia a Závetu v čase ich spísania sú Vydedenie a Závet neplatné. Aj keby sa vychádzalo
z absurdnej predstavy, že v čase podpisu Vydedenia a Závetu poručiteľkou uvedené listiny obsahovali
deň, mesiac a rok ich spísania, je treba dospieť nevyhnutne k záveru, že to bol dátum 16.1.2000. Ako

vyplýva z overovacej doložky a aj samotnej opravy dátumu, poručiteľka Vydedenie a Závet spísala
až dňa 16.1.2001, dátum uvedený vo Vydedení a Závete nie je dátum, kedy boli spísané. Aj keby
bola oprava a dopísanie dátumov napísané rukou poručiteľky, nekonvaliduje to neplatnosť Vydedenia,
ani Závetu, pričom nesplnenie formálnych náležitostí závetu a vydedenia má za následok absolútnu
neplatnosť týchto úkonov, absolútnu neplatnosť nie je možné konvalidovať. Pokiaľ ide o opravu, ktorú
údajne poručiteľka vykonala, z uvedenej opravy nie je zrejmé, či opravuje dátum vo Vydedení, alebo

v Závete. Pokiaľ niekto chce robiť opravu v dvoch častiach (a ešte k tomu v dvoch úkonoch), musí
podpísať obidve opravy.
Taktiež majú žalobcovia za to, že dôvody uvedené vo Vydedení nie sú pravdivé, dcéra poručiteľky sa o
matku dôkladne starala, jednak osobne ako aj finančne, nie je pravdou že by neprejavovala o poručiteľku
opravdivý záujem.

Poručiteľka bola operovaná v apríli 2000, bola onkologický pacient, dcéra poručiteľky bola
na dôchodku a trpela tiež závažnými zdravotnými problémami. Po prepustení poručiteľky z nemocnice
previezla matku do svojho bytu, kde sa o ňu následne nepretržite a riadne starala, zabezpečovala
každodennú opateru, ako podávanie liekov, vymieňanie zberných sáčkov z umelého vývodu, pomoc
pri osobnej hygiene, varenie, zabezpečovanie masáží a pod., taktiež dcéra poručiteľky financovala

starostlivosť o poručiteľku sama zo svojho dôchodku, pri poskytovaní pomoci dcére poručiteľky
vypomáhali aj žalobca v 2. rade s manželkou a žalobkyňa v 3. rade s manželom.
Žalovaný trval na tom, aby poručiteľka bola po operácii v starostlivosti dcéry, nakoľko on záujem
poskytovaťjejpomocnemal,navštevovalmatkujedenkrátzatýždeň,pričomsestreosobnú,anifinančnú
pomoc so starostlivosťou neponúkol.

Dcéra poručiteľky bývala v danom čase v malom dva a pol izbovom byte a matke v záujme zabezpečenia
súkromia dala k dispozícii svoju izbu, sama žila v menšej izbe.
Taktiež dcéra poručiteľky od roku 1975 poskytovala poručiteľke osobne aj finančne pomoc, starala sa
jej o rekonštrukciu domu, spoločne so svojimi deťmi pomáhali pri manuálnych prácach na dome a
zabezpečovali lekársku starostlivosť.

Zdravotný stav dcéry poručiteľky sa začal zhoršovať, po zdravotnej stránke nezvládala danú situáciu,
zhoršenie jej zdravotného stavu spôsobila aj celodenná starostlivosť o poručiteľku, žalobkyňa v 3.
rade z uvedeného dôvodu kontaktovala žalovaného a navrhla zabezpečenie opatrovateľskej služby pre
poručiteľku a navrhla, že náklady spojené s opatrovateľskou službou budú spoločne hradiť žalobcovia
s ich rodinami a taktiež navrhla, aby prispieval aj žalovaný.

Asi v júni 2000 dcéra poručiteľky zistila, že poručiteľka býva v rodinnom dome v F., žalovaný do domu
matku bez oznámenia odviezol, pričom sám dom obýval, tento nadobudol na základe darovacej zmluvy
zo dňa 26.5.1988, ktorou mu poručiteľka darovala 50% podiel na rodinnom dome a záhrade a zaviazal
sa, že poručiteľku nechá nehnuteľnosti v neobmedzenom rozsahu do jej smrti užívať a v prípade choroby
sa o matku postará a dochová ju.

Dcéra poručiteľky sa snažila matku kontaktovať, avšak neúspešne, pri osobnej návšteve zistila, že
zámky na dverách sú vymenené, poručiteľka jej zabránila vstúpiť do domu a odmietla s dcérou
komunikovaťsodôvodnením,žesaoňunechcelaďalejstarať.Ajnapriektomusadcérasnažilaniekoľko
krát s matkou telefonicky kontaktovať, matka však odmietla komunikovať aj s rodinou dcéry, bolo zrejmé,
že bola ovplyvnená žalovaným a pod jeho vplyvom i následne konala úkony, ktoré viedli k spísaniu listiny.

Žalobcovia sú názoru, že konanie žalovaného bolo ovplyvnené najmä podmienkou uvedenou v zmluve,
že žalovaný nechá poručiteľku predmetné nehnuteľnosti užívať v neobmedzenom rozsahu do jej smrti a
v prípade choroby sa o ňu postará a dochová ju. Poručiteľka dňa XX.X.XXXX zomrela a žalovaný o tejto
skutočnosti dcéru poručiteľky, ani jej deti neinformoval. Ani v dedičskom konaní po poručiteľke vedenom
v roku 2002 žalovaný dcéru v okruhu dedičov neuviedol a nepravdivo uviedol, že po matke zostali veci

nepatrnej hodnoty vo výške 1000 Kčs, na základe čoho bolo dedičské konanie zastavené. Až pri podaní
návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva v apríli 2014 žalovaný predložil Listinu, pričom už v
čase dedičského konania musel mať vedomosť o existencii predmetnej listiny.Nakoľko teda nie je pravdou, že dcéra poručiteľky o matku neprejavovala opravdivý záujem, tento bol
znemožnený objektívnou okolnosťou, a to tým, že poručiteľka sama dcére bránila, aby sa o ňu starala,
dôvody uvedené vo Vydedení nie sú pravdivé. Podľa názoru žalobcov, s poukazom na ust. § 469 ods.

1 písm. a) Občianskeho zákonníka , ani tento dôvod nie je pravdivý, nakoľko ako vyplýva z vyššie
uvedeného, dcéra poručiteľky vynaložila všetku snahu, aby zabezpečila matke potrebnú starostlivosť a
jej konanie nie je možné definovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, t.j. pravidlami správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku ( nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011)

2. V priebehu konania žalobcovia žalobu rozšírili a navrhli určiť, že aj vydedenie A.. N. N., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom C. X, C., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, spísané na listine datovanej dňom
3.3.1993, ktoré malo byť spísané poručiteľkou N. C., rod. C., nar. 2.11.1918, naposledy bytom Bratislava
je neplatné, rozšírenie žaloby žalobcovia odôvodnili skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že vo vzťahu k závetu ako aj k vydedeniu
boli naplnené všetky zákonné náležitosti a obidva právne úkonu sú platné.
O skutočnosti, kedy bola listina obsahujúca obidva prejavy vôle ( vydedenie, ako aj závet) matkou
spísaná nie sú pochybnosti, nakoľko túto listinu podpísala pred matrikárkou matričného Okresného
úradu Bratislava IV dňa 16.01.2001.

Postoj a správanie nevlastnej sestry žalovaného, dcéry poručiteľky k matke, nikdy nebolo možné
považovať za prejavy opravdivého záujmu o matku, a to ani po stránke citovej a ani po stránke ochoty
zabezpečovať jej či už zdravotné, alebo akékoľvek iné potreby (fakticky, alebo finančne). Sestra si matku
nevážila a vo vyhrotených situáciách, ktoré sama iniciovala, ju slovne urážala, matka často plakávala,
bola zo správania sestry žalovaného veľmi nešťastná, správanie detí sestry kopírovalo jej správanie,

pričommatkanikdynebránilasvojejdcére,čijejdeťom(svojimvnúčatám,vkonanížalobcom)prejavovať
záujem o jej osobu. Vyššie uvedené správanie sa sestry žalovaného k matke, jej nezáujem o ňu, o
jej zdravotný stav a potreby, ako aj tá skutočnosť, že dcéra matku minimálne 2 roky nekontaktovala
( počas rokov 1991 až 1993), viedli matku k tomu, že už 3. marca 1993 dcéru vydedila. Žalovaný sa
snažil situáciu urovnávať a často presviedčal nevlastnú sestru, aby sa k matke správala slušne a aby

nevyvolávala nezhody.
Matka už koncom roku 1999 ťažko ochorela, jej stav bol beznádejný a vyžadoval stálu opateru, v
dôsledku čoho sa žalovaný s manželkou prechodne na dva a pol roka k matke presťahovali, nechceli
matku sťahovať do svojho bytu, nakoľko bola veľmi citovo naviazaná na dom, kde prežila skoro celý svoj
život. Manželka žalovaného mohla byť pri matke nepretržite aj niekoľko dní, keď bola v práci, o matku

sa staral žalovaný aj v noci a vo voľné dni, keď boli obaja v práci, platili matke opatrovateľku.
Nakoľko nevlastná sestra žalovaného bola na dôchodku, bola stále doma a nechodila už do práce,
žalovaný ju požiadal, aby sa o matku aspoň v minimálnom rozsahu postarala, v tom čase nemala žiadne
závažné zdravotné problémy. Sestra nakoniec súhlasila, žalovaný ale musel matku priviesť k nej domov,
do rodinného domu v F. nebola ochotná chodiť a starať sa, takto to bolo od matkinej operácie do júna

2000, pričom žalovaný sa so sestrou dohodli, že sa v starostlivosti o matku budú striedať po týždni.
V čase od 15. mája 2000, kedy bola matka prepustená z hospitalizácie, bola do júna u svojej dcéry len 3
týždne, pričom žalovaný takmer každý deň išiel matku navštíviť, nakupoval jej z vlastných zdrojov všetko
o čo požiadala sestra. Boli to napr. hygienické potreby, ošatenie matky, ktoré doma vyprali, navarená
strava, iné potraviny a podobne. Tvrdenia žalobcov, že matku navštevoval žalovaný raz za týždeň a

sestre v súvislosti so starostlivosťou o matku neponúkol žiadnu osobnú, ani finančnú pomoc nie sú
pravdivé, ako aj tvrdenia, že nemal záujem matke poskytovať pomoc. Finančné náklady ani nevlastná
sestra, ani jej deti neznášali žiadne, nakoľko o všetko sa starali žalovaný s manželkou.
V júni 2000 sestra matke oznámila, že ošetrovanie kolonoskopického vývodu sa jej hnusí, že sa ani
krátkodobo o ňu nebude starať, čo matka žalovanému s plačom volala a prosila ho, aby ju odviezol

domov, súčasne volala aj staršia vnučka matky, žalobkyňa v 3. rade, aby žalovaný matku odviezol. Odo
dňa , kedy žalovaný matku odviezol ( v júni 2000), sestra a jej deti sa až do matkinej smrti neozvali, po
pol roku , ako matka čakala, že sa sestra a jej deti ozvú, napísala listinu o vydedení.
Žalovaný je názoru, že boli dané dôvody vydedenia a dôvody zriadenia závetu, nakoľko dcéra matka a jej
dospelé deti v rozpore s dobrými mravmi ani v primeranom minimálnom rozsahu neposkytli poručiteľke

potrebnú pomoc v ťažkej chorobe a v starobe a o poručiteľku od júna 2000 trvalo neprejavili opravdivý
záujem, ktorý by jej mali a mohli prejavovať, pričom dva a pol ročné obdobie , počas ktorého sa
sestra a žalobcovia dištancovali, bolo pre matku vzhľadom k jej chorobe veľmi ťažké a útrpne dlhé.
Matka bola mentálne úplne v poriadku, všetko vnímala veľmi citlivo, preto často plakávala a bola veľminešťastná. Krátko pred smrťou žalovaného požiadala, aby ani dcéru a ani jej deti o jej smrti neinformoval
a neoznámil im ani deň pohrebu.

4. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku navrhli žalobcovia vykonať dokazovanie listinnými
dôkazmi-listinouobsahujúcouvydedenieazávetdatovanejdňa16.1.2001sprečiarknutýmrokom2000,
uznesením o prerušení dedičského konania, darovacou zmluvou zo dňa 26.5.1988, navrhli výsluch
svedkov a výsluch strán sporu, znaleckým dokazovaním za účelom zistenia, či dátumy v listine sú
spísané tým istým perom ako ostatný obsah listiny a či jednotlivé podpisy sú spísané rôznymi perami,

ako aj ktoré časti listiny boli spísané rovnakým perom ako jednotlivé podpisy a za účelom zistenia, či
písmo, ktorým sú v listine napísané jednotlivé dátumy je písmom poručiteľky, prípadne sa nejedná o
písmo žalovaného.

5. V rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany žalovaný navrhol vykonať dokazovanie listinami
- závetom spísaným dňa 3.3.1993, čestným vyhlásením poručiteľky zo dňa 19.7.2000, čestnými

prehláseniami zo dňa 20.11.2015 a dňa 07.01.2016, vyjadrením žalovaného v konaní vedenom na OS
BA IV pod sp. zn. 22C 15/2000, ako aj písomným podaním zo dňa 11.10.2000 a časťou prepúšťacej
správy zo dňa 15.5.2000.

6. Povykonanídokazovaniadôkazminavrhnutýmistranamisporu,okremdôkazuznaleckýmposudkom,

nakoľko na nariadení znaleckého dokazovania žalobcovia netrvali, súd žalobu v celom rozsahu zamietol
rozsudkom č. k. 23C 382/2015-138 zo dňa 21.04.2017, ktorý Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 7Co 268/2017-173 zo dňa 31.01.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom okrem iného
vyslovil, že v prípade, ak nie sú skutkové tvrdenia o rozhodných skutočnostiach týkajúcich sa dedičského
práva zhodné, má súd (súdny komisár) vzhľadom k tomu, že v nesporovom dedičskom konaní nemá

z procesného hľadiska možnosť objasňovať sporné skutočnosti, postupovať spôsobom uvedeným
v § 175k ods.2 O.s.p.. Výrok uznesenia vydaného súdom v konaní o dedičstve podľa citovaného
ustanovenia musí obsahovať údaj o tom, akú žalobu má odkázaný účastník (ktorého dedičské právo
sa javí menej pravdepodobné) podať a určenie lehoty na podanie žaloby. Vzhľadom k tomu, že § 175k
ods.2 O.s.p. umožňuje odkázať dediča (dedičov), aby žalobou uplatnil svoje právo, zodpovedá tomuto

ustanoveniu (v závislosti od konkrétnej procesnej situácie) žalobný petit buď na určenie, že žalobca je
dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný nie je dedičom po poručiteľovi. Sporné skutočnosti alebo
právne otázky, ktoré sú pre takéto určenie významné (napr. že dôvody vydedenia nie sú dané, otázka
platnosti závetu ), predstavujú len posúdenie predbežnej otázky, ktorá sa neuvádza vo výroku, ale len
v dôvodoch rozhodnutia. Ak odkázaný účastník (dedič) nebude vo svojej veci úspešný, alebo ak vôbec

žalobu v stanovenej lehote nepodá, má to za následok, že súd (súdny komisár ) pokračuje v konaní
bez zreteľa na tohto dediča (§ 175k ods.2 posledná veta O.s.p.). V konkrétnej situácii to znamená, že
dedič, ktorý bol odkázaný na žalobu na určenie, že je dedičom po poručiteľovi, prestáva byť účastníkom
dedičského konania a súd (súdny komisár ) pokračuje v dedičskom konaní bez zreteľa na túto osobu.
Dôsledky toho, že odkázaný dedič nebude vo veci úspešný, alebo ak v stanovenej lehote žalobu nepodá,

nastanú len v prípade, že uznesenie, ktorým bol účastník (dedič) odkázaný na podanie žaloby, spĺňa
požiadavky vymedzené ust. § 175k ods.2 O.s.p.. V prípade, ak toto uznesenie uvedené požiadavky
nespĺňa (a ktoré je pre účastníka odkázaného k podaniu žaloby vo svojich dôsledkoch zavádzajúce)
a žalobca podá žalobu v súlade s takýmto uznesením, je súd, ktorý o žalobe rozhoduje povinný
poučiť žalobcu o náležitostiach žaloby v zmysle ust. § 175k ods.2 O.s.p. Odvolací súd zdôrazňuje, že

posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí nie je možné považovať za spornú
skutkovú otázku v zmysle § 175k ods.2 O.s.p. v dedičskom konaní, ktorá by zakladala povinnosť súdu
v nesporovom dedičskom konaní odkázať niektorého z účastníkov na uplatnenie si svojho dedičského
práva žalobou; posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho
posúdenia , ktoré v zmysle § 175 ods.1,2 O.s.p. prináleží súdu v dedičskom konaní (nález Ústavného

súdu SR z 24.4.2013, sp.zn. I. ÚS 297/2012-47).
Odvolací súd taktiež uviedol, že v danej veci výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava IV
vydaného súdnym komisárom zo dňa 18.6.2015, sp.zn. 65D 378/2014, Dnot 31/2014 (ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa10.6.2015)nevyhovujepožiadavkámvymedzenýmvust.§175kods.2O.s.p.,nakoľko
neodkazuje žalobcov v 1,2 a 3 rade na podanie žaloby na určenie ich dedičského práva po poručiteľke

N. C., rod. C., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX , naposledy bytom Bratislava , keď práve vyriešenie
tejto spornej skutkovej otázky je zásadné pre dedičské konanie o novobjavenom majetku po poručiteľke.
Otázka, či v konaní doložený závet je alebo nie je platným právnym úkonom, či existovali dôvody
vydedenia uvedené v doložených listinách o vydedení, vrátane posúdenia, či sa dôsledky vydedeniavzťahujúajnaosobyuvedenév§473ods.2Občianskehozákonníka,mápreposúdenie,čisúžalobcovia
dedičmi , len povahu otázky predbežnej a sú jedným z predpokladov pre posúdenie (ako otázky
predbežnej), či žalobcovia sú alebo nie sú dedičmi poručiteľky (porovnaj R 44/1999, R 12/2006, viď

napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 586/98, rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1729/2010). Z obsahu
spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie žalobcov 1,2,3, ktorí podali žalobu dňa 8.7.2015 v súlade
s uznesením Okresného súdu Bratislava IV vydaného súdnym komisárom zo dňa 18.6.2015, sp.zn.
65D 378/2014, Dnot 7Co/268/2017 6 4, poučil o náležitostiach žaloby (§ 5 O.s.p. v znení účinnom
do 30.6.2016) v zmysle ust. § 175k ods.2 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z odôvodnenia

jeho rozhodnutia vyplýva, že sporný závet vyhotovený poručiteľkou dňa 16.1.2001 aj napriek tomu,
že bol v časti, ktorou bol datovaný prepísaný, spĺňa všetky uvedené zákonné náležitosti (platnosť
závetu prvoinštančný súd neprípustne posudzoval výlučne z hľadiska jeho formálnych náležitostí) a
s odôvodnením, že neúčinnosť jednostranného právneho úkonu vydedenia spôsobuje len určenie
neexistencie dôvodov vydedenia a nie neplatnosť vydedenia, nepovažoval za potrebné sa vecne a
právne (§ 469a ods.1 písm. b/ Občianskeho zákonníka) zaoberať dôvodmi uvedenými v listinách o

vydedení spísaných dňa 16.1.2001 a 3.3.1993 (pričom listinu o vydedení spísanú dňa 3.3.1993 žalovaný
predložil až v priebehu tohto konania). Za situácie, kedy sa súd prvej inštancie ako prvoradou otázkou
nezaoberal posúdením, či výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava IV vydaného súdnym komisárom
zodňa18.6.2015,sp.zn.65D378/2014,Dnot31/2014vyhovujepožiadavkámvymedzenýmvust.§175k
ods.2 O.s.p. a bez ďalšieho žalobu so žalobným petitom, na ktorej podanie boli žalobcovia označeným

uznesením dedičského súdu zaviazaný, bez vecného zaoberania sa dôvodmi uvedenými v listinách o
vydedení spísaných dňa 16.1.2001 a 3.3.1993 a ustálenia otázky, či dôvody vydedenia boli v danom
okamihu dané a vplyvu posúdenia tejto otázky na platnosť závetu zo dňa 16.1.2001 zamietol, svojim
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane účinne brániť ich práva v súdnom konaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť poučenia žalobcov v naznačenom smere nadväzuje na ust. §

175k ods.2 O.s.p., na tomuto ustanoveniu nezodpovedajúce uznesenie Okresného súdu Bratislava IV
zo dňa 18.6.2015, sp.zn. 65D 378/2014, Dnot 31/2014, na analogickú aplikáciu ust. 160 ods.1 C.s.p. v
situácii, kedy sa strana sporu pri podaní žaloby a vymedzení žalobného petitu riadila uznesením súdu
vydaným v dedičskom konaní podľa ust. § 175k ods.2 O.s.p., na zásadu rovnosti účastníkov konania a
ich práva na súdnu ochranu ( čl.46 ods.1 Ústavy SR ) a zároveň slúži k zachovaniu „férovosti súdneho

konania„.

7. Po zrušení a vrátení veci prvostupňový súd na návrh žalobcov pripustil zmenu žaloby, ktorou
žalobcovia v 1., 2.a 3. rade s poukazom na závery Krajského súdu v Bratislave navrhli určiť, že sú
dedičmi po poručiteľke N. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., opätovne vyhodnotil

vykonané dokazovanie, pričom strany sporu ďalšie dôkazy v konaní nenavrhli a viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu mal preukázané tieto skutočnosti podstatné pre rozhodnutie:

8. Na Okresnom súde Bratislava IV je pod sp.zn. 65D 276/2014 vedené konanie o novoobjavenom
dedičstve po poručiteľke N. C., zomrelej dňa XX.X.XXXX, v ktorom na Notárskom úrade A.. B. Y.

poverenej úkonmi súdneho komisára žalovaný, ktorý je synom nebohej poručiteľky, predložil listinu
obsahujúcu Závet, ktorým poručiteľka ustanovila žalovaného za dediča všetkého majetku a vydedila
svojudcéruA..N.N.,nar.XX.X.XXXXapotomkovdcéry,vkonaníoznačenýchžalobcovv1.,2.a3.rade.
Z dôvodu, že právni nástupcovia po nebohej A.. N. N., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela, namietli
platnosť listiny obsahujúcej Závet a Vydedenie, konanie o dedičstve bolo uznesením č. 65D 276/2014

vydaným konajúcou notárkou dňa 18.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2015 prerušené
a žalobcovia boli odkázaní v uloženej lehote podať na OS BA IV žalobu o určenie neplatnosti závetu
a listiny o vydedení.

9. Z listiny označenej ako Vydedenie a Závet súd zistil, že prvá časť je označená „Vydedenie“ a z tejto

je zrejmé, že N. C. vydedila dcéru N. N., pretože jej napriek veľmi zlému zdravotnému stavu v rozpore s
dobrými mravmi neposkytla minimálne od júna 2000 ani najmenšiu potrebnú pomoc a neprejavila žiadny
záujem, zároveň je v texte uvedené, že dôvody vydedenia sa vzťahujú aj na všetky deti dcéry a ich
potomkov. Na konci textu pred podpisom N. C. je uvedený dátum 16.1.2001 a prečiarknutý rok 2000.
Druhá časť listiny je označená ako „Závet“, z textu ktorého vyplýva, že N. C. pre prípad svojej smrti

ustanovuje za dediča všetkého svojho majetku svojho syna M. C.. Za textom opäť pred podpisom N. C.
je uvedený tak, ako v prípade časti „Vydedenia“ dátum 16.1.2001 a prečiarknutý rok 2000 a v závere
listina obsahuje údaj o oprave, ktorú vykonala V. C..Na druhej strane listiny je vlastnoručný podpis N. C., osvedčený dňa 16.1.2001 na matričnom úrade
Okresného úradu Bratislava IV po preukázaní osobnej totožnosti podľa občianskeho preukazu v
osvedčovacej knihe pod č. 3/2001.

10. Taktiež súd zistil z listiny označenej ako „Vydedenie“, datovanej dňom 3.marca 1993, ktorú žalovaný
predložil až v priebehu konania, na základe čoho žalobcovia žalobu rozšírili, že N. C. vydedila v
súlade s ust. § 469 ods. 1 OZ dcéru N. N. z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje
svojej matke potrebnú pomoc v chorobe a v starobe a trvale od 3. marca 1991 neprejavuje o ňu

záujem, pričom dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetky jej deti a ich potomkov. Listina bola N.
C. vlastnoručne podpísaná na Notárskom úrade A.. E., dňa 19.4.1995 bola totožnosť preukázaná
predpísaným spôsobom.

11. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že o vydedení sa žalobcovia dozvedeli až keď boli
predvolaní na pojednávanie vo veci novoobjaveného majetku v roku 2015 z dôvodu, že ich matka N. N.

XX.XX.XXXX zomrela, bola im predložená listina o vydedení spolu so závetom. Stará mama vydedila
matku žalobcov, dcéru a jej deti z dôvodu, že jej neposkytovali starostlivosť a opateru. Predmetom
novoobjaveného dedičstva boli pozemky, ktoré stará mama vlastnila a tieto neboli v dedičskom konaní
v roku 2002 po smrti starej matky prejednané. Skutočnosť, že matka žalobcov bola vydedená, nakoľko
starej mame neposkytla opateru a starostlivosť sa nezakladá na pravde, v roku 2000 bola dcéra

poručiteľky na dôchodku, zo zdravotných dôvodov nebola schopná vykonávať svoju prácu. V roku
1989 prekonala infarkt, trpela ťažkou bronchitídou a bola odkázaná na lieky, už v roku 1978 bola
hospitalizovaná. Čo sa týka roku 2000, žalobcovia vedeli, že stará mama bola chorá, žalobkyňa v 3. rade
jejzabezpečilaortopedickévyšetrenie,ajvroku1978,kedybolahospitalizovaná,špecialistuzabezpečila
matka žalobcov, taktiež ako hospitalizáciu v štátnej nemocnici.

Žalobkyňa v 1. rade ďalej uviedla, že v roku 2000, kedy bola stará matka v nemocnici na onkológii,
poskytovali jej starostlivosť aj napriek tomu, že chorá bola aj matka žalobcov,
aj v minulosti pomáhali na dome, keď sa robila rekonštrukcia a bola zanedbaná záhrada. Správanie
dcéry k matke, aj žalobcov k starej matke bolo slušné a korektné, aj po roku 1990 chodili starej matke
pomáhať a prispievali finančne.

Matka žalobcov v roku 1990 požiadala o pomoc aj žalovaného, oznámil jej, že od roku 1988 je
spoluvlastníkom domu v polovici, aj napriek tomu žalobcovia starej mame pomáhali, na základe čoho
bola v roku 1993 spísaná listina o vydedení žalobkyňa v 1. rade uviesť nevedela, táto listina nebola v
dedičskom konaní ani predložená, objavila sa až v rámci vyjadrenia v tomto konaní. Žalovaný o tejto
listine vedel, žalobcovia a ich matka sa so starou mamou stýkali aj napriek skutočnosti, že darovala

podiel na rodinnom dome žalovanému, stretávali sa na Vianoce, pri príležitosti rodinných osláv, vzťahy
fungovali.
Keď bola stará mama v roku 2000 prepustená z nemocnice, na žiadosť žalovaného sa o matku od
mája do júna starala matka žalobcov, zabezpečovala 24 hodinovú opateru, varila, chodila pre lieky,
všetko znášala z vlastných zdrojov, žalovaný sa zastavil raz týždenne. Nakoľko stará mama bola

hypochonder, matka žalobcov jej to chcela uľahčiť, zabezpečila jej kozmetiku, masáž, s čím bola stará
mama spokojná. Z dôvodu, že starostlivosť o takto chorého človeka je náročná a takýto stav bol
neudržateľný, žalobkyňa v 3. rade navrhla žalovanému, že starej matke zabezpečia opatrovateľku.
Následne žalovaný v neprítomnosti matky žalobcov starú mamu odviezol, na pokusy dcéry o kontakt
stará mama kontakt odmietala, žalovaný jej povedal, že dcéra sa o ňu starať nechce. Stará mama

odmietla s dcérou opakovane komunikovať aj keď prišla do domu, odmietala aj telefonáty, v novembri
2000, kedy mala stará mama narodeniny, taktiež odmietla s dcérou komunikovať, matka žalobcov potom
poslala starej mame k narodeninám balík.
Matka žalobcov aj napriek tomu, ako sa k nej stará mama a žalovaný chovali, bola vždy korektná, slušná
a ochotná, aj napriek tomu, že bola vydedená a dom bol prepísaný na žalovaného, svoju matku si vážila

a tak vychovala aj svoje deti.

12. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v súvislosti s uvádzanými skutočnosťami sa jedná o dva
časové úseky. Od dávnej minulosti do roku 2000 a rozhodujúci úsek od júna 2000 do septembra 2002,
kedy matka zomrela. Dôvodom podania žaloby podľa názoru žalovaného nie je presadenie práva,

ale to zlé, čo sa stalo a nedá sa odvolať zo strany nebohej sestry a žalobcov, ktorí chcú očistiť svoje
skompromitované meno a dostať sa k majetku, ktorý im nepatrí.
Od júna 2000 do septembra 2002, kedy poručiteľka zomrela, ubehlo dlhých 27 mesiacov a žalobcovia
sa v žiadnom prípade nesnažili so starou matkou skontaktovať. Zámky na dome vymenené neboli,telefonáty neexistovali, tak ako žiaden list a balík bol síce doručený, ale nie s darčekom, ale s vecami,
čo si matka zabudla, matka mala narodeniny X.XX. a balík prišiel 15.11.
Vzťahy medzi matkou a nevlastnou sestrou žalovaného boli dlhodobo premenlivé. Vyplývalo to z toho,

ako sa nevlastná sestra vyjadrila, že si s matkou boli pomerne vekovo blízke, vekový rozdiel bol necelých
18 rokov. Matka bola v tom čase nútená zabezpečovať potreby rodiny a nevlastná sestra, ako si žalovaný
pamätá, v krízových situáciách vyčítala, že sa o ňu starala babka a nie samotná matka, žalovaný sa
snažil situáciu urovnávať, striedali sa obdobia kľudu s relatívne dlhými obdobiami rozporov zo strany
nevlastnej sestry.

V danom čase opatrovateľku zabezpečili žalovaný s manželkou, žalovaný oslovil nevlastnú sestru, aby
sa o matku starala s tým, že za prechodnú starostlivosť jej daruje 1 domu v F., s čím nevlastná sestra aj
súhlasila s podmienkami, že matku žalovaný dovezie a že sa o ňu materiálne postará. Tak sa aj stalo,
pričom nevlastná sestra často telefonovala, aby matke doniesli opraté veci, niečo na oblečenie, lieky.
Žalovaný taktiež uviedol, že o nejakú veľkú starostlivosť nešlo, nakoľko matka u dcéry bývala čistého
času tri krát po päť dní. V inkriminovanom období, kedy došlo k vydedeniu, ako to matka žalovanému

opísala, starostlivosť nevlastnej sestry spočívala v tom, že ráno zapla televízor, ktorý išiel celý deň,
pred ktorým nevlastná sestra sedela, fajčila odhadom 40-60 cigariet a do neskorých nočných hodín sa
hrala na počítači, následkom čoho vyspávala do 10 hodiny. Keď nevlastnú sestru žalovaného matka
upozornila, dcéra jej vykričala, že sa o ňu starať nebude, že ošetrovanie vývodu sa jej hnusí, matka
následne požiadala žalovaného, aby ju odviezol. Podstatné je, že od júna 2000 sa nevlastná sestra a

žalobcovia o poručiteľku nezaujímali. Do posledných dní svojho života bola psychicky svieža, nikdy by
si nedala niekým diktovať, čo má robiť a všetko čo urobila, urobila z vlastnej vôle a po hlbokom sklamaní
zo svojej dcéry.

13. Svedkyňa M. Q., ktorá dlhodobo poznala dcéru poručiteľky N. N., v odpovediach na otázky právnych

zástupcov strán sporu okrem iného uviedla, že podľa toho čo videla, matka s dcérou boli v dobrom
priateľskom vzťahu, dcéra matku navštevovala, v období rokov 1991 až 1995 bola viackrát u poručiteľky
na záhrade počas víkendov aj svedkyňa so synom, svedkyňa si pamätá keď poručiteľka ochorela, dcéra
sa o ňu starala, pomáhali aj dcéry N. N.. Poručiteľka bola komunikatívny typ, svedkyňa si nepamätá, že
by sa zvýšil hlas, žili veľmi pekne, nedá sa povedať, že dcéra sa o matku nestarala. V rokoch 1991-1995

nepotrebovala , ani nevyžadovala nejakú pomoc, mala len problém s chôdzou, mala osteoporózu, ale
dbala o seba, bola energická.
V období, keď už poručiteľka nebývala u dcéry, bola svedkyňa prítomná, ako N. N. matke telefonovala,
svedkyňa mala tiež sprostredkované informácie o tom, že po odchode poručiteľky do rodinného domu v
F. dcéra išla za matkou, čo sa udialo svedkyňa nevedela, matka nechcela dcéru pustiť. Po júni 2000 ,keď

svedkyňa navštevovala N. N., dcéra odluku od poručiteľky nepociťovala dobre, bola to citlivá téma,
trápilo ju to.

14. Svedkyňa Z. C., bývalá manželka žalovaného, vo svojej svedeckej výpovedi okrem iného uviedla, že
do roku 1995 a aj v období po roku 1995 vzťahy medzi poručiteľkou a N. N. boli bežné, nevymykali sa

štandardu a normálu, poručiteľka s dcérou sa navštevovali, každú sobotu a nedeľu prišla matka žalobcov
aj s niektorými z nich do F., čo treba považovať za záujem, stretávala sa tam celá rodina, do roku
1995 sa stretnutí zúčastňovala aj svedkyňa. V tom čase poručiteľka nepotrebovala žiadnu pomoc, bola
sebestačná, len keď potrebovala niečo doniesť. Do roku 1995, kedy sa svedkyňa so žalovaným rozviedli,
sa poručiteľka nesťažovala, že by jej niekto nepomohol, nemohla sa sťažovať, všetko sa urobilo, ona

ako osoba nepotrebovala nič, len ak bolo niečo treba v domácnosti, dokonca pre rodinu varila.
Čo sa týka zdravotného stavu N. N. a poručiteľky do roku 1995, kedy sa svedkyňa s poručiteľkou ešte
stretávala, svedkyňa uviedla, že N. N. bola chorá v čase, keď jej matka tak veľmi chorá nebola, N. N.
mala záchvaty kašľa, potom v nasledujúcom období sa jej zdravotný stav začal zhoršovať.
V období od roku 1999 sa svedkyňa stretávala s N. N. intenzívne, v roku 2000 s dcérou bývala aj

poručiteľka, nakoľko potrebovala po operácii starostlivosť. V byte u dcéry bola matka aj počas druhej
návštevy svedkyne, z čoho svedkyňa usúdila, že nakoľko poručiteľka bola veľmi naviazaná na rodinný
dom v F. a nikde sa dlhšiu dobu nechcela zdržiavať, bola rada doma, jej stav bol veľmi vážny. Svedkyňa
uviedla, že má vedomosť od N. N., že keď sa raz vrátila domov, poručiteľka tam už nebola, bola veľmi
rozčúlená, že sa s matkou bez dohody takto manipulovalo, svedkyňa sa za prítomnosti N. N. z jej bytu

pokúšala poručiteľke telefonovať, nikto telefón nezodvihol.

15. K. E. H., priateľka N. N., vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že čo sa týka vzťahu N. N. s matkou
v období rokov 1991 až 2000, dcéra matku rešpektovala, bola voči nej ústretová, chodievala k nej doF., keď matka potrebovala, vždy jej pomoc poskytla. Vychádzala s matkou ťažko, ale v každom prípade
ju rešpektovala, chodila jej pomáhať vybavovať veci, pomáhať v záhrade vždy keď bolo treba. Keď
bola matka chorá, starala sa o ňu, matka u dcéry na krátku dobu aj bývala, N. N. sa o poručiteľku

starala vzorne. Potom ako bola matka odvezená, bola dcéra veľmi sklamaná vzhľadom k tomu, že sa
o matku starala, preto bolo nepochopiteľné, že matku niekto odviezol. Je pravdou, že s poručiteľkou
sa ťažšie vychádzalo, robilo sa len to, čo vyžadovala, bola vždy prvá v poradí, robila to, čo uznala za
vhodné, musela mať vždy posledné slovo, pôsobila direktívne a neosobne, k svojej dcére nebola milá.
Nerešpektovala žiadne životné situácie, nebola napr. ani na svadbe dcéry, nepomáhala vôbec s malými

deťmi.
V rokoch 1991 - 1995 ak poručiteľka potrebovala pomoc, zavolala dcéru, dcéra veľakrát plakala, matka
nevedela ani poďakovať. Svedkyňa uviedla, že N. N. matke poskytla pomoc vždy keď požiadala, pomoc
bola adekvátna, aj keď si matka podľa svedkyne pomoc nezaslúžila.
Čo sa týka zdravotného stavu N. N., svedkyňa uviedla, že bola veľmi chorá, mala problém so srdcom,
ľadvinami a pľúcami, pred rokom 2000 boli choré aj poručiteľka a aj dcéra.

16.SvedkyňaE.A.,ktorásasN.N.poznalaodroku1989vosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,žematku
N. N. poznala odvtedy, ako bývala po ťažkej operácii u svojej dcéry, ktorá svedkyňu zavolala z dôvodu,
aby matke urobila kozmetiku. Dcéra sa o matku starala, mala tam všetko pripravené, svedkyňa ako
zdravotníčka vedela posúdiť úroveň starostlivosti, matka sa nesťažovala, že o ňu nie je dobre postarané,

dcéra sa o ňu starala, bolo vidieť, že je všetko v poriadku.
Svedkyňa uviedla, že keď prišla o dva týždne, dcéra poručiteľky jej s plačom oznámila, že mamu v ten
deň odviezli.

17. Svedok N. D., ktorý je so žalobcami a bol aj s N. N. v priateľskom vzťahu, N. N. poznal 40 rokov, vo

svojej svedeckej výpovedi vo vzťahu k obdobiu máj až jún 2000, kedy sa N. N. o svoju matku starala a k
obdobiu bezprostredne potom uviedol, že na žiadosť N. N. ju odviezol do F., zobrala z bytu nejaké jedlo,
tašku, v F. bol dom zamknutý, v okne sa objavila malá šedivá pani a jej reakcia na prítomnosťN. N. bola
taká, že prečo prišla, že ju nevolala, že ju nepotrebuje a že s ňou nemá čo komunikovať, ani diskutovať,
pričom zavrela okno a tým to skončilo. Z takého správania zostala N. N. ako obarená, povedala, že čo

to mama rozprávaš, následne bola veľmi skľúčená a smutná, veľmi sa jej to psychicky dotklo, bola to
veľmi nepríjemná skutočnosť.

18. Z listiny Čestné vyhlásenie zo dňa 19.7.2000 ,ktoré bolo prílohou vyjadrenia žalovaného v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22C 15/2000 súd zistil, že poručiteľku k darovaniu podielu

1 nehnuteľností synovi A.. M. C. darovacou zmluvou zo dňa 26.5.1988 viedli zlé dlhodobé vzťahy a
skúsenosti s dcérou A.. N. N., darovaním nehnuteľností chcela zabrániť tomu, aby vzhľadom na dcérine
necitlivé správanie a nezáujem po smrti poručiteľky jej časť nededila.

19. Z obsahu listiny Čestné prehlásenie zo dňa 20.11.2015 spísaného K. N. súd zistil, že prehlásenie

spísal na žiadosť žalovaného, s ktorým udržiaval aj udržiava susedské vzťahy, bol svedkom skutočnosti,
že žalovaný s manželkou pravidelne poručiteľku navštevovali a starali sa o ňu, pričom jej dcéru, vnučky
a vnuka tam počas rokov videl len párkrát, v období od leta 2000 do smrti poručiteľky jej dcéru, vnučky
a vnuka nevidel, o poručiteľku sa staral výlučne žalovaný s manželkou.

20. Z obsahu Čestného prehlásenia B. D., spísaného dňa 7.1.2016 na žiadosť žalovaného, s ktorým sú
susedia súd zistil, že žalovaný s manželkou sa dlhodobo pravidelne o matku starali, neskôr, počas jej
choroby, nepretržite najmenej od júna až do jej smrti v septembri 2002 sa o poručiteľku starali výlučne
sami bez pomoci ostatnej rodiny.

21. Súd po právnej stránke zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 476 ods. 1,2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľaust.§476aOZvlastnoručnýzávetmusíbyťnapísanýapodpísanývlastnourukou,inakjeneplatný.Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa ust. § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
22. Po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Bratislave, prvostupňový súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v uznesení č.k. 7Co 268/2017 - 173 zo dňa 31.01.2019, ktorý ako bolo vyššie uvedené

okreminéhovyslovil,ževzhľadomktomu,že§175kods.2O.s.p.umožňujeodkázaťdediča,abyžalobou
uplatnil svoje právo a tomuto ustanoveniu zodpovedá ( v závislosti od konkrétnej procesnej situácie)
žalobný petit buď na určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, alebo že žalovaný nie je dedičom po
poručiteľovi, pripustil zmenu žaloby na návrh žalobcov, ktorí žiadali určiť, že sú dedičmi po poručiteľke N.
C. a vo vzťahu k posúdeniu, či sú žalobcovia dedičmi, v rámci vyriešenia predbežnej otázky, či v konaní
doložený závet je, alebo nie je platným právnym úkonom a či boli dané dôvody vydedenia uvedené v

listinách o vydedení, dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.
23. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, musí ísť o výslovný prejav vôle a musí k nemu dôjsť
vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu sa vyžaduje
splnenie podmienok § 37, 38, 40 ods. 1 OZ, ako aj špecifických podmienok ustanovení § 476 a nasl.
OZ. Pre všetky druhy závetov je spoločné, že musia mať písomnú formu a písomná forma sa dovršuje

v prípade holografného závetu podpisom závetcu. Druhou náležitosťou závetu je, aby bol zjavný deň,
mesiac a rok kedy bol podpísaný, pri absencii presného dátumu podpísania je závet neplatný, za
neplatný sa považuje aj závet, v ktorom je uvedený iný, ako skutočný deň podpísania.
24. Súd opätovne vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a
stotožnil sa s argumentáciou žalobcov, že závet a vydedenie spísané poručiteľkou N. C. na listine

datovanej dňa 16.1.2001s prečiarknutým rokom 2000, ktorý bol nahradený rokom 2001, neboli v celom
rozsahu napísané vlastnou rukou poručiteľky. Z listiny vyplýva, že došlo k oprave dátumu, v časti, v
ktorej je uvedený rok, kedy mala byť listina podpísaná, nakoľko voľným okom je viditeľné, že písmo,
akým bol dátum napísaný je odlišný od písma, akým bol napísaný zvyšný text listiny. Z dátumov je na
listine napísaný rovnakým perom a typom písma ako zvyšný text len rok 2000 aj v prípade vydedenia,

ako aj v prípade závetu, rok 2000 bol prečiarknutý a bola vykonaná oprava na rok 2001 a následne bol
dopísaný deň a mesiac, navyše písmo, ktorým bola oprava dátumov na predmetnej listine urobená s
poznámkou „opravila V. C.“ nie je totožná s typom písma, ktorým bola listina napísaná.
Z uvedeného možno konštatovať, že závet a vydedenie v čase ich podpisu neobsahovali deň a mesiac
podpisu predmetnej listiny a zároveň obsahovali nesprávny rok podpisu.

Rovnako ako žalobcovia aj súd považuje za nepochopiteľné, prečo je iným typom písma a iným perom
napísaný dátum a to len deň, mesiac a opravený rok podpisu listiny. Ak by daný dátum mal byť uvedený
na listine v čase podpisu poručiteľkou , bolo by potrebné vychádzať zo skutočnosti, že poručiteľka
spísala celú časť obsahujúcu vydedenie jedným perom a pri dátume si vymenila pero, napísala deň
a mesiac a pôvodným perom do dátumu dopísala rok a vydedenie podpísala. Následne opäť spísala

závet jedným perom, pri dátume podpisu pero opäť vymenila, deň a mesiac napísala vymeneným perom
a opäť pôvodným perom dopísala rok a závet podpísala, čo je nelogický a nepravdepodobný postup
pri spisovaní listiny. Taktiež je evidentné zo spôsobu, akým bol na inú úroveň ako je miesto spísania
vydedenia a závetu vložený dátum, že dátum bol vpisovaný až následne.

25. Vychádzajúc zo zistených skutočností, súd v rámci vyriešenia prejudiciálnej otázky vo vzťahu k
platnosti, resp. neplatnosti listiny obsahujúcej závet a vydedenie dospel k názoru, že v danom prípade
neboli splnené formálne náležitosti a absencia dátumu spísania vydedenia a závetu na listine datovanej
dňa 16.01.2001 s prečiarknutým rokom 2000 má za následok ich neplatnosť.

26. Čo sa týka existencie dôvodov vydedenia v listine datovanej dňa 3. marca 1993, kde poručiteľka
dcéru N. N. a potomkov vydedila v súlade s ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojej
matke v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe a trvale od 3. marca
1991 o matku neprejavuje záujem, mal súd svedeckými výpoveďami všetkých vypočutých svedkov
preukázané, že dôvody vydedenia nie sú dané.

27. Vydedenie je jednostranný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo zo zákona. Vydedením možno
vylúčiť potomkov z dedenia aj úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov
opomenúť.Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov
existencia konkrétneho dôvodu vydedenia a uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone, pričom Občiansky zákonník taxatívne vypočítava dôvody vydedenia v § 469a ods.1.

Pre všetky dôvody vydedenia je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými
mravmi, pričom existenciu dôvodov vydedenia treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, dôvod vydedenia musí byť uvedený v listine o vydedení a musí existovať už v
čase, kedy bol právny úkon o vydedení urobený.
Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí

obsahovať dôvod vydedenia, inak by bolo vydedenie neplatné.
Dôvodné vydedenie zodpovedajúce zákonu, spôsobuje, že vydedený sa nestane dedičom.

28. Súd mal svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov M. Q., Z. C. a E. H. preukázané, že v období
spísania prvej listiny o vydedení 3.3.1993 N. N. svoju matku navštevovala, keď matka potrebovala,
nestalo sa, že by jej dcéra nepomohla, v období spísania listiny, ani v období pred jej spísaním

poručiteľka výraznú a špeciálnu pomoc nepotrebovala, bola v zásade sebestačná . Z výpovedí svedkov
vyplynulo, že v danom čase mali poručiteľka s dcérou bežné vzťahy, ako uviedla svedkyňa Z. C.
nevymykali sa štandardu a normálu, z výpovede tejto svedkyne a aj svedkyne E. H. navyše vyplynulo,
že sa stávalo, že s poručiteľkou bolo občas ťažšie vyjsť, bola na seba veľmi naviazaná, ako uviedla Z.
C. a musela mať vždy posledné slovo, pôsobila direktívne, k dcére nebola milá, čo v svedeckej výpovedi

uviedla E. H..

29. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd dospel k názoru, že v čase spísania listiny o vydedení,
t.j. v marci 1993, ani v období pred marcom 1993 dôvody vydedenia N. N. podľa ust.§-u 469a ods.1
Občianskehozákonníkanebolidanéaanilistinnédôkazy,ktoréžalovanývrámciuplatneniaprostriedkov

procesnej obrany v konaní navrhol, t.j. čestné vyhlásenia N. C., K. N. a B. D. nepreukázali tvrdenia
žalovaného.
Z obsahu čestného vyhlásenia poručiteľky zo dňa 19.7.2000 je zrejmé, že nie je špecifikované,
konkretizované obdobie, kedy boli vzťahy s dcérou ako poručiteľka uvádza dlhodobo zlé a správanie zo
strany dcéry necitlivé, ako aj kedy neprejavovala záujem. Čestné vyhlásenie poručiteľka spísala v roku

2000, vo vyhlásení zdôvodňuje prečo žalovanému pre zlé vzťahy s dcérou darovala časť nehnuteľností
v roku 1988, z čestného vyhlásenia však nevyplýva, že N. N. v čase spísania vydedenia v marci 1993
a aj v období pred marcom 1993 v rozpore s dobrými mravmi neposkytovala matke potrebnú pomoc v
chorobe a starobe a od 3. marca 1991 neprejavila o poručiteľku záujem. Taktiež z čestného prehlásenia
K. N. a prehlásenia B. D. tieto skutočnosti nevyplývajú, pričom ako bolo v konaní preukázané, od júna

2000 poručiteľka kontakt s N. N. odmietla.

30. Čo sa týka vydedenia spísaného v listine datovanej dňa 16.01.2001 s prečiarknutým rokom 2000,
pre absenciu formálnych náležitostí je vydedenie neplatné, pričom mal súd taktiež v konaní preukázané,
že ani v tomto prípade dôvody vydedenia neboli dané.

Z výpovedí svedkov M. Q., Z. C. , E. H. a E. A. bolo preukázané, že do júna 2000, kedy poručiteľka
po operácii bývala u N. N., dcéra sa o matku starala, s čím nesporne súvisí aj poskytovanie potrebnej
pomociaprejavzáujmu,svedkyňaE.A.uviedla,žejezdravotníčkaavietakposúdiťúroveňstarostlivosti,
dcéra sa o matku starala, doma mala všetko pripravené, bolo vidieť, že všetko je v poriadku. Keď matka
od dcéry bez jej vedomia odišla, resp. žalovaný ju odviezol , N. N. to neznášala dobre, pokúsila sa matku

kontaktovať telefonicky, ale neúspešne, čo potvrdili svedkyne M. Q. a Z. C., osobne bola za matkou v
rodinnom dome v F., poručiteľka odmietla s dcérou komunikovať, ktorú skutočnosť vo svojej svedeckej
výpovedi potvrdil svedok N. D..

31. Súd mal aj v tomto smere vykonaným dokazovaním preukázané a stotožnil sa s argumentáciou

žalobcov, že v období po mesiaci jún 2000, kedy matka z bytu dcéry odišla, záujem o poručiteľku v
prípade N. N. nie je možné posúdiť ako záujem predstieraný , o matku prejavovala záujem, mala snahu
poskytnúť jej pomoc a kontaktovať sa s ňou, poručiteľka však záujem nemala, komunikovať s dcérou
odmietla.
V uvedenom smere dáva súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 239/2009, zo dňa

24. februára 2010, kde súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a
ods. 1 písm.b) OZ, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah
mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto
kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadnepísomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní
otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, nemožno opomenúť ani
konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo,

najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok
mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu.

Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,
že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto
záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

32. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že
žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú dedičmi po poručiteľke N. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej

dňa XX.XX.XXXX.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v konaní plný
úspech vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom
na ust. §-u 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
neboli splnené procesné podmienky,

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.