Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205248
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417205248.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou,

v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava,
IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 9-C1, 811 07
Bratislava, IČO: 31 783 325 proti žalovanému: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/X, 841
05 Bratislava, občan SR, o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 70,70 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.01.2017 domáhal od
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 70,70 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
05.05.2016 cestovala žalovaná v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu, linka č. 4 (električka),
kedy bola kontrolovaná revízorom žalobcu. Keďže sa nemohla preukázať platným cestovným lístkom,
ani predplatným časovým kupónom, bola vyzvaná na zaplatenie postihu vo výške 70,- Eur a cestovného

vo výške 0,70 Eur.

2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa
12.05.2017. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe neuznávala žalovanú sumu ako chránená
osoba na invalidnom dôchodku od roku 1990 s celoživotne multipoškodenými základnými ľudskými
právami. Po zavedení integrovaného dopravného systému v lete roku 2014 dopravný podnik spolu s
Magistrátom Bratislavy exemplárne poškodili základné ľudské práva invalidov, keď im odňali 50 % zľavy.

Podľa názoru žalovanej išlo o absolútnu nezákonnosť a diskrimináciu riadenia štátu.

3. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že je chránená
osoba považuje za bezpredmetné a účelové v snahe vyhnúť sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalovaná sa
dňa 05.05.2016 nepreukázala na výzvu revízora pri cestovaní linkou č. 4 mestskej hromadnej dopravy
v Bratislave cestovným lístkom, v dôsledku čoho jej bola uložená v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku
povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov

a zliav. Žalovaná bola prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu vyzývaná na predloženie kópie
preukazu ZŤP a bola upozornená na následky, ak preukaz v lehote nedoručí. Žalovaná preukaz ZŤP
nedoručila a žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala prípadnú nedôvodnosť a neopodstatnenosť
nároku žalobcu.4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 29.09.2017 ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

5. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že revízorovi ukázala listinu zo Sociálnej poisťovne o invalidnom
dôchodku a miere funkčnej poruchy. Zároveň predložila revízorovi aj vyhlásenie magistrátu o tom,
že budú vracať občanom so ZŤP poplatok za cestovné. Išlo o šikanózne obdobie voči osobám

so zdravotným ťažkým postihnutím a invalidom od júna 2014 až do 01.05.2016, kedy to magistrát
publikoval. V čase, keď ju zastavil revízor, nemala cestovný lístok a preukázala sa vyššie uvedenými
listinami. Listina o priznaní invalidného dôchodku sa analogicky rovná skutočnosti ako keby mala
preukaz ZŤP, nakoľko na vystavenie preukazu ZŤP je postačujúca miera funkčnej poruchy 50%.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: hlásením o porušení tarifných a prepravných

podmienok zo dňa 05.05.2016, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie zo dňa 20.06.2016, poštovým
podacímhárkomnač.l.5,kópiounovinovéhočlánkuzodňa07.04.2016,potvrdenímSociálnejpoisťovne
zo dňa 13.08.2013, úradnou zápisnicou zo dňa 31.01.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že žalovaná dňa 05.05.2016

cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku žalobcu, linka č. 4, č. voza 7417, o 10:13 hod., kedy
bola kontrolovaná revízorom žalobcu. Keďže sa nemohla preukázať platným cestovným lístkom, ani
predplatným časovým kupónom, bola vyzvaná na zaplatenie postihu vo výške 70,- Eur a cestovného vo
výške 0,70 Eur. Žalovaná túto sumu nezaplatila.

8. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

9. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové

dráhy a lanové dráhy. Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen"mestskádoprava"),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

11. Podľa § 8 ods.1 citovaného zákona tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby,
najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov
so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

12. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva
inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy.
13. Podľa § 8 ods. 5 citovaného zákona cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne
po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej
kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej

len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa
tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na
vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený
z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a
cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

14. Podľa § 8 ods.6 citovaného zákona prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného
cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok
základného cestovného.
15. Podľa Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy
v Bratislave, vydaným Dopravným podnikom Bratislava a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora

nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo
výške stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
16. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly
bola výška cestovného za jednotlivú jazdu - 0,70 Eur.17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 05.05.2016 cestovala
hromadnýmdopravnomprostriedkužalobcu,linkač.4,o10:13hod.aprikontrolerevízoromsanevedela

preukázať platným cestovným lístkom.

18. Nastúpením žalovanej do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi stranami k vzniku zmluvy
o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovanej bolo za
prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, preto ju súd zaviazal na

zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify predstavuje stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo
v čase prepravy 0,70 Eur, žalobcom uplatnená sankcia (môže dosahovať maximálne 100 násobok) v
danom prípade predstavuje sumu 70,- Eur.

19. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania namietala, že nebola povinná sa preukázať cestovným

lístkom z dôvodu, že je od roku 1990 na invalidnom dôchodku, súd poukazuje na Prepravný poriadok
integrovanéhodopravnéhosystémuzverejnenýnastránkežalobcu,vzmyslektoréhozľavnenécestovné
vo výške 50 % zo základného cestovného sa poskytuje držiteľom preukazov ŤZP a ŤZP-S (ustanovenie
B.7.1 písm. e/). Podľa bodu B.7.3 písm. e/ prepravného poriadku držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S
podľa bodu B.6.1 písm. e/ preukazujú svoj nárok na zľavnenú prepravu preukazom ŤZP alebo ŤZP-S

vydaným príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V prípade, ak má cestujúci trvalý pobyt
v Bratislave a má preukaz ZŤP, má v zmysle prepravného poriadku nárok na bonusovú zľavu, pričom
nárok na uvedenú zľavu preukazuje pri vybavovaní bratislavskej čipovej karty (BČK) preukazom ŤZP a
ŤZP-S vydaným príslušným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a preukazom totožnosti z ktorého
je zrejmá adresa trvalého bydliska (B.8.6 prepravného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že cestujúci,

ktorý si uplatňuje nárok na zľavnené cestovné, sa musí preukázať preukazom osoby so zdravotným
ťažkýmpostihnutím.Vopačnomprípadejepovinnýsapreukázaťcestovnýmlístkomvhodnotezákladnej
tarify. Nakoľko žalovaná nepreukázala v priebehu konania, že by bolo držiteľkou preukazu osoby so
zdravotným ťažkým postihnutím, bola povinná zaplatiť za prepravu v mestskej hromadnej doprave
základné cestovné v hodnote cestovného lístka vo výške 0,70 Eur.

20.Pokiaľžalovanáuvádzala,želistinaopriznaníinvalidnéhodôchodkusaanalogickyrovnáskutočnosti
akokebymalapreukazZŤP,nakoľkonavystaveniepreukazuZŤPjepostačujúcamierafunkčnejporuchy
50 % ,s týmto názorom žalovanej sa súd nestotožnil, nakoľko pojmy invalidný dôchodca a osoba so
zdravotným ťažkým postihnutím nemožno stotožňovať. Invalidný dôchodok a zdravotné postihnutie a

preukaz ZŤP sa nevylučujú, aj keď je medzi nimi rozdiel. Tak ako môže byť invalidný dôchodca držiteľom
preukazu ZŤP a naopak, tak sa môže stať, že invalidný dôchodca nedostane preukaz ZŤP alebo držiteľ
preukazu ZŤP nepoberá dôchodok. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákon č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok (§ 70 ods. 1).
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1). Za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je
najmenej 50 % podľa postihnutia zaradeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný
orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z
právoplatnéhorozhodnutiaopreukazevyplýva,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Z uvedeného je zrejmé, že zatiaľ, čo ťažko zdravotne postihnutý občan musí byť posúdený príslušným

úradom práce, sociálnych vecí a rodiny na držanie preukazu ZŤP, priznanie invalidného dôchodku musí
uznať Sociálna poisťovňa podľa zákona o sociálnom poistení. V danom prípade síce žalovaná súdu
preukázala, že je poberateľom invalidného dôchodku, avšak táto skutočnosť neznamená, že je súčasne
držiteľkou preukazu ZŤP. Až ako držiteľka preukazu ZŤP by mala nárok na zľavnené cestovné.

21. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že je pravdou, že v určitom časovom období (aj ku dňu
05.05.2016, ktorý je rozhodujúcim pre tento spor) osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu ZŤP, nemali nárok
na zľavnené cestovné v dôsledku rozhodnutia Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy,
avšak táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodnutie súdu, jednak z dôvodu, že súd nie je oprávnený vtomto konaní preskúmavať rozhodnutie mestského zastupiteľstva, ako aj s ohľadom na skutočnosť, ako
bolo vyššie uvedené, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala, že by bola držiteľkou preukazu ZŤP.

22. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanú zaviazal na zaplatenie
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.