Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slávka Zborovjanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813212062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7813212062.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v právnej veci žalobcu Q. K., N.. XX.XX.XXXX, M., K.
XXX, zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej
V. S., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, M., N. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Urban,
s.r.o., Bratislava, Uhrova 18, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku 9C/506/2013 - 646 z 29.10.2020 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd) odvolaním napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol a II.
žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.V odôvodnení rozsudku uviedol, na základe akých skutkových a právnych skutočností dospel k záveru,
ktorý premietol do výroku svojho rozhodnutia.

3.Rozsudok napadol odvolaním z 29.10.2020 žalobca. Na základe podaného odvolania súd predložil

vec na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu.

4.Odvolací súd, pred čím pristúpil k rozhodnutiu o odvolaní, preskúmal podané odvolanie po formálnej
stránke.

5.1.Podľa § 125 ods.1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe.
5.2.Podľa § 125 ods.2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

6.1.Citované ustanovenie upravuje formu podania, akou môže subjekt urobiť úkon voči súdu. Osobitný
zákon, ktorý má vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku vzťah špeciality, však môže ustanoviť
niektorú formu podania ako povinnú. Zákon ustanovuje, že podanie má byť urobené písomne, pričom
písomná forma môže byť listinná (papierová) alebo elektronická.
6.2.Zákon rozlišuje medzi podaním v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie
je urobené vo veci samej. Len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať

podľa § 23 ods.1 z. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
(zákon o e-Governmente).6.3.Ak podanie vo veci samej je urobené v elektronickej podobe bez autorizácie, je potrebné ho v lehote
desiatich dní dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe. Ak by
takého neautorizované elektronické podanie vo veci samej nebolo dodatočne v lehote zaslané listinnou

formou alebo elektronickou formou s autorizáciou, neprihliada sa naň, t.j. hľadí sa naň, ako keby nebolo
podané.
6.4.Niejepovinnosťousúduvyzvaťpodávateľanadodatočnédoručeniepodaniavlistinnejpodobealebo
v autorizovanej elektronickej podobe.

7.1.Podľa § 23 ods.1 z. č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej
moci (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu
elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým
podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3. Osoba,
ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,

a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie
alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis
1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou,
2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii
osoby ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa

osobitného predpisu, ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy,
nemennosťobsahuautorizovanéhodokumentudomomentuuloženiavelektronickejschránkeadresáta,
spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi
nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo
3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,

b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá
určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania
vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

7.2.Podľa § 23 ods.2 z. č. 305/2013 Z.z. uznaný spôsob autorizácie je taký spôsob autorizácie,
ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu vykonala, a spoľahlivé zachytenie
obsahu právneho úkonu, ktorý autorizovala, ako aj zhodu medzi autorizovaným právnym úkonom a
právnym úkonom, ktorý osoba autorizovala. Uznaný spôsob autorizácie môže byť odlišný pre autorizáciu
elektronického podania, pri ktorom sa vyžaduje vlastnoručný podpis, a elektronického podania, pri

ktorom musí byť vlastnoručný podpis úradne osvedčený.
7.3.Podľa § 23 ods.3 z. č. 305/2013 Z.z. ak tento zákon alebo osobitný predpis vyžaduje autorizáciu
konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, orgán verejnej moci na autorizáciu použije
kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa
pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje

len povinnosť autorizácie bez označenia konkrétnej osoby alebo osoby v konkrétnom postavení,
alebo autorizujúcu osobu označuje len všeobecne ako oprávnenú osobu, orgán verejnej moci na
autorizáciupoužijekvalifikovanýelektronickýpodpisvyhotovenýspoužitímmandátnehocertifikátualebo
kvalifikovanú elektronickú pečať, ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. Ak
orgán verejnej moci vydáva elektronický úradný dokument, o ktorom vie, že je určený na použitie do

zahraničia, alebo ak o to z dôvodu použitia v zahraničí požiada osoba, ktorej sa takýto dokument
vydáva, orgán verejnej moci na autorizáciu použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s
použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická pečať a kvalifikovaná
elektronická časová pečiatka.
7.4.Podľa § 23 ods.4 z. č. 305/2013 Z.z. ak nie je preukázaný opak, na účely elektronickej komunikácie

je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby preukázané vždy, ak
a)konajúcaosobapoužijenaautorizáciuplatnýmandátnycertifikátpodľaosobitnéhopredpisu,zktorého
vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, zodpovedá najmenej úrovni zabezpečenia
"vysoká" podľa osobitného predpisu a obsahuje identifikátor osoby a z referenčného údaja vyplýva

oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej mene.
7.5.Podľa § 23 ods.5 z. č. 305/2013 Z.z. okrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene
inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aja) elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene
ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický
dokument musí byť autorizovaný

1. splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo
2. príslušným orgánom verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci,
b) elektronickým odpisom z informačného systému verejnej správy nie starším ako jeden mesiac, ak sa
oprávnenie konať zapisuje podľa zákona do informačného systému verejnej správy, alebo
c) identifikátorom osoby, v mene ktorej sa koná, ak konajúca osoba je zákonným zástupcom osoby, v

mene ktorej sa koná.
7.6.Podľa § 23 ods.1 z. č. 305/2013 Z.z. orgán verejnej moci je povinný zabezpečiť aktuálnu evidenciu
údajov preukazujúcich oprávnenie konať v mene inej osoby, o ktorých sa dozvie pri svojej činnosti alebo
v súvislosti s ňou, a to spôsobom, ktorý zodpovedá platnému skutkovému a právnemu stavu a ktorý
umožní preukázať toto oprávnenie na základe autentifikácie osoby; ak tieto oprávnenia sú hodnotou
referenčného údaja alebo vyplývajú z hodnôt referenčných údajov, orgán verejnej moci ich referencuje

[§ 49 ods. 1 písm. h)]. Evidenciu podľa prvej vety vedie orgán verejnej moci prostredníctvom centrálneho
registra elektronických plnomocenstiev podľa § 23a.
7.7.Podľa § 23 ods.7 z. č. 305/2013 Z.z. ak orgán verejnej moci eviduje oprávnenie osoby konať v mene
inej osoby podľa odseku 6 alebo ak takéto oprávnenie je hodnotou referenčného údaja alebo vyplýva z
hodnôtreferenčnýchúdajovvedenýchvinýchinformačnýchsystémochverejnejsprávy,niejeoprávnený

požadovať od konajúcej osoby preukázanie tohto oprávnenia, ak nemá dôvodnú pochybnosť o tom, či
oprávnenie podľa odseku 6 trvá, alebo nemá odôvodnenú pochybnosť o jeho rozsahu.
7.8.Podľa § 23 ods.8 z. č. 305/2013 Z.z. ak orgán verejnej moci prijme elektronické podanie, ktoré je
autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku
ktorým nie je pripojená kvalifikovaná elektronická časová pečiatka, orgán verejnej moci pripojí k nim

kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá zahŕňa objekt autorizácie.

8.Z Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31.1.2017, sp. zn. 2 Obdo 12/2016 vyplynulo, že „Pre zachovanie
lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-
mailovej správy súdu, pričom za doručené sa považuje odvolanie v deň doručenia e-mailu súdu, aj

keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. Ak sú e-mailové podania a faxové podania zaslané
po pracovnej dobe alebo v dňoch pracovného pokoja označené odtlačkom prezentačnej pečiatky s
dátumom nasledujúceho pracovného dňa, je to pre počítanie lehoty irelevantné.

9.Z Nálezu ÚS SR publikovaného pod 64/2019 sp. zn. I. ÚS 521/2019 vyplynulo, že „Autorizácia podľa

§ 23 ods.1 písm. a) bodu 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
predpisov(ďalejlen"zákonoe-Governmente")savykonávanatourčenoufunkciouprístupovéhomiesta,
a teda funkciou priamo v schránke na Ústrednom portáli verejnej správy.
Všeobecný súd postupoval v súlade so zákonom a jeho postup nemožno vyhodnotiť ako postup

nerešpektujúcikogentnúprávnunormu,akodmietolžalobuvdôsledkuskutočnosti,ženebolapodpísaná
zaručeným elektronickým podpisom, v prípade, ak žalobca postupoval podľa § 23 ods.1 písm. a) bodu
2 zákona o e-Governmente a domnele využil funkciu pre autorizáciu elektronických podaní, ktorá na
Ústrednom portáli verejnej správy nebola v čase podania žaloby poskytovaná.“

10.1.Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 23.10.2020 a
odvolanie žalobcu (č. l. 657) bolo podané vo formáte PDF (č. l. 663), doručené súdu 29.10.2020.
10.2.Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č. l. 663), je zrejmé,
že dokument (odvolanie) bol podaný bez podpisu alebo pečate.
10.3.Súd žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu oznámil prípisom doručeným 16.12.2020, že

na jeho podanie označené ako odvolanie prihliadať nebude (č. l. 668), na čo právny zástupca žalobcu
reagoval návrhom na odpustenie zmeškanej lehoty a to z dôvodu, že odvolanie podávala asistentka
kancelárie, lebo on bol v dobrovoľnej karanténe. Jeho zdravotný stav sa zhoršil (nie z dôvodu karantény)
a musel od 2.11.2020 absolvovať sériu vyšetrení u kardiológa a neurológa.

11.1.Súd uznesením zo 4.2.2021 návrh na odpustenie zmeškanej lehoty zamietol.
11.2.Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k uzneseniu o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškanej
lehoty tak, že namietal náležité vyhodnotenie jeho zdravotného stavu a schopnosti vykonávať prácu.12.1.Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokumentov a podaní je jednoznačne toho názoru, že
prvoinštančný súd rozhodol správne, keď návrh právneho zástupcu žalobcu na odpustenie zmeškanej
lehoty zamietol.

12.2.V prvom rade je nutné zdôrazniť, že právny zástupca žalobcu, žiadosť o odpustenie lehoty podal
až po doručení oznámenia, že súd na jeho podanie nebude prihliadať.
12.3.Rovnako je potrebné uviesť, že súd nemôže sám hodnotiť závažnosť zdravotného stavu, lebo
na to nemá potrebnú kvalifikáciu. Ak prvoinštančný súd dospel k záveru, že právny zástupca žalobcu
mohol vykonať potrebné úkony súvisiace s podaním odvolania v prejednávanej veci, takýto záver mu

vyplynul z predložených lekárskych správ, z ktorých bolo zrejmé, že právny zástupca žalobcu nebol ani
hospitalizovaný ani práceneschopný a žiadne potvrdenie o tom, že v tomto období nemohol vykonávať
prácu nepredložil a z predložených správ to nevyplynulo (napr. odporúčaný pokoj na lôžku).
12.4.Odvolací súd zastáva názor, že právnym zástupcom uvedené dôvody neboli ospravedlniteľné a
dostatočné na to, aby súd rozhodol o odpustení zmeškanej lehoty.

13.1.Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj
„ÚS SR“), vyplývajúce z jeho nálezu č. k. I. ÚS 484/2019-47 z 11. februára 2020, ktorý (v bode
31), konštatoval: „Vzhľadom na skutočnosť, že podľa § 82l zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú advokáti (právnické osoby od
1. júla 2017 a fyzické osoby od 1. júla 2018) povinní v konaní pred súdom doručovať podania do

elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku
aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom, bude obligatórna náležitosť dovolania podľa druhej
vety § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku, spočívajúca v spísaní dovolania advokátom splnená
vtedy, pokiaľ bude dovolanie podané elektronicky autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom
alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou patriacim advokátovi, ktorý zastupuje dovolateľa [§ 23 ods.

1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o e-Governmente“)]. Je v zásade bez právneho významu skúmať, aká fyzická osoba písomný dokument
vytvorila, resp. koľko fyzických osôb sa na jeho tvorbe podieľalo“.
13.2.Z bodu 38 odôvodnenia vyššie citovaného nálezu ÚS SR vyplýva, že relevantnou skutočnosťou

je vytlačené samostatné potvrdenie o výsledku overenia kvalifikovaného elektronického podpisu
(„KEP“), a to za účelom overenia, aká fyzická osoba ten-ktorý dokument elektronicky podpísala.
Teda autorizácia elektronicky podaného dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo
kvalifikovanou elektronickou pečaťou preukazuje, ktorá osoba v mene dovolateľa dovolanie spísala a
podpísala.

14.1.Podľa názoru odvolacieho súdu, ak nebolo odvolanie autorizované kvalifikovaným elektronickým
podpisom advokáta, nie je splnená zákonná podmienka podpísania odvolania (§ 127 ods.1 CSP) a tento
nedostatok nemožno po uplynutí lehoty podľa § 125 ods.2 CSP odstrániť.
14.2.Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej je záruka

identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v
elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné
podanie vo veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala,
treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo
kvalifikovaná elektronická pečať.

15.1.V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že žalobca, zastúpený advokátskou kanceláriou
podal odvolanie v elektronickej podobe, ktoré nebolo autorizované a k odstráneniu tohto nedostatku
nedošlo v lehote a postupom, ktorý predpokladá § 125 ods.2 CSP, t. j. dodatočným doručením listinného
alebo elektronického odvolania s autorizáciou v lehote 10 dní. Na predmetné odvolanie sa preto

neprihliada a odvolací súd vracia vec súd prvej inštancie bez rozhodnutia o podanom odvolaní.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.