Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221204493.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a členov
senátu JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha v spore žalobcu: Univerzitná nemocnica
Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému: W. D., nar. XX.X.XXXX, N. XX/
b/XX, U. XXXXX, B., o zaplatenie 400,32 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č. k. 14C/66/2021-10, zo dňa 20.9.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že nemá na konanie právomoc; konanie zastavil;
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 10.9.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 400,32 eura s
príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry č. 1032100317 zo dňa 5.2.2021.

2.Pokiaľideostručnýobsahnapadnutéhorozhodnutia(§393ods.2C.s.p.),súdprvejinštancieuviedol,
že kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, t.
j. podmienky konania. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu konať a rozhodovať
o danej právnej veci. Ozrejmil, že právomoc je procesná podmienka na strane súdu predstavujúca
súbor oprávnení a povinností decízneho charakteru vec prejednať a rozhodnúť s cieľom zabezpečiť

právnu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a právom chránených záujmov účastníkov v
civilnoprávnych alebo iných právnych vzťahoch. Inak povedané, právomoc v medzinárodnom (civilnom)
procesnom práve odpovedá na otázku, či je danú vec oprávnený prejednať a rozhodnúť slovenský súd
alebo súd iného štátu, príp. medzinárodný súd.

3. Konštatoval, že prechodný pobyt cudzinca je možné určiť na základe povolenia na prechodný pobyt

vydaného policajným útvarom, ktoré oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v
čase uvedenom v tomto povolení. Trvalý pobyt cudzinca možno určiť podľa povolenia na trvalý pobyt
vydaného policajným útvarom, ktoré oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
po dobu piatich rokov alebo na neobmedzený čas. Za bydlisko možno považovať spravidla miesto
trvalého pobytu občana za predpokladu, že sa tu naozaj zdržiava, inak miesto prechodného pobytu
občana žijúceho v zahraničí alebo miesto, kde sa skutočne trvalo zdržiava v čase rozhodnom pre určenie

právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Týmto rozhodným časom bude moment začatia súdneho
konania, t. j. doručenia návrhu na začatie konania súdu alebo vydanie uznesenia o začatí konania.

4. Ďalej uviedol, že všeobecná právomoc slovenských súdov je daná vtedy, ak žalovaný, t. j. osoba,
proti ktorej smeruje žaloba (návrh na začatie civilného konania), má na území Slovenskej republiky
bydlisko, ak ide o fyzickú osobu, alebo sídlo, ak ide o právnickú osobu. Pri posúdení právomoci súd prvej

inštancie vychádzal z ustanovenie § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom; vykonal viaceré lustrácie žalovaného za účelom zistenia, či sa tento zdržuje na územíSlovenskej republiky, avšak všetky s negatívnym výsledkom. Žalovaný nie je evidovaný v Sociálnej
poisťovni, nevlastní žiaden účet v slovenskej banke, nevlastní na území Slovenskej republiky žiadnu
nehnuteľnosť, nenachádza sa v evidencii ZVJS ani v evidencii súdov. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že

vzhľadom na uvedené nemal preukázané zo strany žalobcu ako aj z vykonaných lustrácií, že žalovaný
mal v čase rozhodnom pre určenie právomoci súdu, t. j. v čase začatia predmetného súdneho konania,
bydlisko na území Slovenskej republiky.

5. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že právomoc slovenských súdov vo veci konať nie je

daná, nakoľko žalovaný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko a právomoc slovenského súdu
nemožno založiť ani na základe iného ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom.

6. Nakoľko nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, nezostalo
iné ako konanie o vyššie uvedenej sporovej veci v zmysle § 3, § 9, § 161 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a § 37

zákona č. 97/1963 Zb. zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. V predmetnej
veci prišlo k zastaveniu konania v dôsledku nedostatku právomoci súdu, teda žalobca procesne zavinil
zastavenie konania. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli
a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
uznesenia.

7. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. h) C.
s. p. a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Namietal, že už v podanej žalobe sa odvoláva § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého právomoc slovenského súdu je daná aj: d) vo veciach

ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na
území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
Nakoľko žalovaný bol dňa 5.2.2021 ošetrený u žalobcu, na pracovisku Nemocnica Ružinov, nebol
v čase ošetrenia poistený, resp. sa nepreukázal žiadnym poistným vzťahom, vznikla mu povinnosť
uhradiť žalobcovi vzniknuté náklady spojené s jeho ošetrením. Náklady mu boli vyčíslené vo faktúre č.

1032100317.

8. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že právomoc slovenských súdov
vo veci konať nie je daná, nakoľko žalovaný nemá na území Slovenskej republiky bydlisko a právomoc
slovenského súdu nemožno založiť ani na základe iného ustanovenia zákona o medzinárodnom

práve súkromnom a procesnom, pretože existuje iné ustanovenie zákona, ktoré zakladá právomoc
slovenskéhosúdu,ato§37apísm.d)cit.zákona,vzmyslektoréhojeprávomocslovenskéhosúdudaná.

9. Zákonodarca teda neustanovil výlučne právomoc slovenských súdov na konanie len v prípade ak
osoba voči ktorej smeruje návrh (žaloba) má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo

ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Zákonodarca práve v § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, na ktorý sa súd prvej inštancie odvoláva, hneď na
začiatku predmetného ustanovenia upravuje, že táto právomoc je daná ak ďalej (v zákone) nie je
ustanovené inak. V § 37a cit. zákona sú upravené aj ďalšie situácie, kedy je daná právomoc slovenských
súdov. Zákonodarca teda jednoznačne upravuje aj ďalšie situácie kedy je daná právomoc slovenských

súdov a s použitím gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia zákona, t. j. § 37a
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom má bez pochybností za to, že
v predmetnej veci je daná právomoc slovenského súdu.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.
s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Podľa § 3 C. s. p. súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

12. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomocslovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky
bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
13. Podľa § 37a písm. d) zákona č. 97/1963 Zb. právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach

ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na
území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

14. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.9.2021 domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 400,32 eura titulom neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá

mu bola poskytnutá v Univerzitnej nemocnici Bratislave, na pracovisku Nemocnice Ružinov, pričom
žalovaný v čase ošetrenia nebol zdravotne poistený. Žalovaný je štátnym občanom Ukrajiny a má
bydlisko na Ukrajine.

15. Keďže žalovaný má bydlisko v cudzine (na Ukrajine), súd prvej inštancie sa správne primárne
zaoberal otázkou, či je daná právomoc slovenského súdu rozhodnúť predmetný spor, avšak túto otázku

nesprávne právne posúdil, nakoľko pri rozhodovaní o právomoci vychádzal z ustanovenia § 37 zákona
č. 97/1963 Zb., hoci správne mal svoju právomoc posudzovať podľa § 37a písm. d) cit. zákona, v zmysle
ktorého právomoc slovenského súdu je daná, ak služba bola alebo mala byť poskytnutá na území
Slovenskej republiky. V prejednávanom prípade je predmetom žaloby poskytnutie služby - poskytnutie
zdravotnej starostlivosti - na území Slovenskej republiky.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené právne východiská boli nesprávne závery súdu prvej inštancie o
zastavení konania pre nedostatok právomoci; odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom súd prvej
inštancie posúdi dôvodnosť podanej žaloby, spor prejedná a rozhodne.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).