Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010104
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010104.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému V. I., stíhaného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaniach okresného prokurátora a poškodeného F. Q., zastúpeného
splnomocnencom JUDr. C. G., proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 1T/41/2015 zo dňa

12.12.2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
II/
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného F. Q., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky bol obžalovaný npor. V. I. podľa § 285 písm. a/ Tr.
por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky pod č. k. 1Pv 333/14/1106-15
zo dňa 30.03.2015, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
„npor. V. I. dňa 28.04.2014 v čase približne o 09.00 h v I. na ulici D. Č.. XXXX/XX v čase svojho

osobného voľna za bytovým domom pri garážach fyzicky napadol F. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho
udieral a kopal do oblasti hlavy, čím menovanému spôsobil zranenia, a to pohmoždenie hlavy a tváre,
pohmoždenie nosa, zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou
sluchu a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne“,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak okresný prokurátor, ako aj poškodený, ktoré odôvodnili

osobitnými písomnými podaniami. V odvolaní prokurátor namieta, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne vysporiadal s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, dôkazy vyhodnotil
jednostranne, len v prospech obžalovaného. Súd vyhodnotil obsah vykonaných dôkazov tak, že z
výpovedí svedkov I., Š., X. Z. H. je nesporné, že obžalovaný poškodeného zasiahol rukou do oblasti
tváre najmenej dvakrát, avšak ako reakcia na útok. Podľa odvolateľa z výpovedí svedkov Š. Z. X. naopak
vyplýva, že útok začal práve obžalovaný. Z realizovaných výsluchov však okresný súd usúdil, že nebolo

možné ustáliť presný priebeh bitky, kto bol iniciátorom a ako prebiehal priestorovo. Okresný súd zároveň
uviedol, že hodnovernosť výpovedí svedkov Š. Z. X. je na nízkej úrovni, s čím sa dovolateľ nestotožňuje.
Prokuratúrajetohonázoru,ževykonanýmdokazovanímbolavyvrátenáobhajobaobžalovaného,pričom
prvostupňový súd dostatočne neprihliadol na skutočný obsah dôkazov, tieto vyhodnotil jednostranne len
v prospech obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Odvolanie podal riadne a včas aj poškodený F. Q. a to prostredníctvom svojho splnomocnenca. V tomto
odvolaní sa uvádza ako poškodený, v predmetnej veci si riadne uplatňoval v rámci prípravného konania
ale aj v konaní pred súdom náhradu spôsobenej škody a pokiaľ toto uplatňovanie nespĺňalo požadované

náležitosti, je toho názoru, že ho potom sudca mal odkázať so svojím nárokom na náhradu škody na
občiansko-súdne konanie, nakoľko z napadnutého rozhodnutia ani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by
do konania nemal byť pribratý ako poškodený, keď v celom rozhodnutí je titulovaný slovom poškodený.
Napadnutý rozsudok preto navrhol minimálne v tomto smere zrušiť a doplniť o potrebný výrok alebo
po zrušení rozhodnutia vec vrátiť na nové konanie prvostupňovému súdu, aby sa okrem iných vecí

vyrovnal aj s týmto nedostatkom. Poškodený si uvedomuje, že si nemôže podávať odvolanie čo do
výroku o vine a treste, domnieva sa však, že je oprávnený odvolací súd upozorniť na niektoré, podľa
neho nedostatky a nezrovnalosti v predmetnej veci. V prvom rade vytýka, že vo výrokovej časti rozsudku
súd konštatuje, že obžalovaného oslobodzuje, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je tento
stíhaný.Poukazujepritomnaskutočnosť,žeexistujetuspolu5osôb,ktorépotvrdzujú,žesaskutokstala
onješiestouosobou.Spornýmzostáva,čijetentoskutoktrestnýmčinom alebonie.To,žesastalskutok,

potvrdzuje tak obžalovaný, jeho manželka, on ako poškodený, svedkovia H., X. Z. Š.. Obžalovaný totiž
bol účastníkom tohto skutku a popisuje ho rovnako, bol skutku účastný aj on ako poškodený. Údajne
tento skutok videla aj manželka obžalovaného a rovnako ho popisuje, videli ho aj svedkovia Š., X. Z. H..
Je preto nepochybné, že sa stal skutok, ktorý je aj šiestimi osobami potvrdený. Sporné môže byť, či on
ako poškodený utrpel pri útoku také zranenie, ako to uvádza lekár a následne potvrdzuje znalec C.. I..

C. W., X.., ktorý vo svojom posudku podrobne popisuje jednotlivé zranenia a zakončuje svoj posudok,
že zranenia uvádzané v tomto posudku sú jednoznačne v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím.
Pokiaľ mal tento znalec určité pochybnosti o pôvode zranení, ako to po otázkach advokáta naznačil, bolo
potrebné odstrániť tieto rozdiely v jeho výpovedi a znaleckým posudkom jednoznačnými dotazmi. Pokiaľ
by sa tieto rozpory neodstránili, bolo by potrebné do konania pribrať znalecký ústav tak, ako o tomto

postupe pre dané prípady jednoznačne hovorí judikatúra. Splnomocnenec poškodeného ďalej uvádza,
že svedok Š. bol od počiatku prítomný celého incidentu, a či ho niekto mohol alebo nemohol vidieť na
tom, bolo potrebné vykonať rekonštrukciu a vyšetrovací pokus, ktorý by rozporné tvrdenia neodstránené
konfrontáciami pomohli objasniť. Podľa neho uvedený problém ostal otvorený a súd sa napokon priklonil
v jeho neprospech, hoci je zrejmé, že Š. hovoril o tom, že útok voči nemu ako poškodenému prestal, až

keď nejaká osoba (p. X.) na útočníka kričala. Je preto zrejmé aj to, že pán Š. sa minimálne v čase, keď na
neho (poškodeného) útočník útočil a pán X. kričal, musel sa nachádzať na takom mieste, kde útok videl
a navyše mal možnosť počuť kričať niekoho na útočníka. Porovnaním detailov v jednotlivých svedkov
obžalovaného a poškodeného je zrejmé, že ku skutku došlo a je zrejmé, že ho vyprovokoval obžalovaný,
pretože zhodne on ako aj jeho manželka popisujú, že poškodený bol vonku zrejme v blízkosti ich auta

a manželka obžalovaného si naňho sťažovala, potom sa obžalovaný obliekol a išiel dole „vec“ vyriešiť.
Podľa tohto odvolania súd si mal bezpochyby pripojiť aj doklady o chorobách a práceneschopnosti o
prezentovanej takmer “invalidite“ obžalovaného, ktorý však v danom čase bol príslušníkom PZ a nebol
na PN - ke a z dostupných zdrojov má poškodený vedomosť, že sa ani v tom čase neliečil na žiadne
poruchy pohybového aparátu. Naopak, jedná sa o osobu, ktorá mala viacero obdobných problémov v

zamestnaní, čo mu napokon prezentovala i sama obžalovaného manželka, keď mu pár dní po incidente
ponúkala X.XXX,-euro, ako odškodnenie s podmienkou, že to celé vezme späť. Okresný súd napokon
bez potrebného kritického prístupu a podľa neho nejednoznačne uveril tvrdeniam policajtov, dlhoročným
kolegom obžalovaného, ktorých prístup od počiatku, keď zistili kto je útočníkom, bol taký, aký bol a
zďaleka nezodpovedal zákonným štandardom a požiadavkám. Súd taktiež nekriticky prebral tvrdenie

manželky obžalovaného, ktorá v absolútnych detailoch o priebehu celého incidentu najmä priebehu
fyzického kontaktu medzi poškodeným a obžalovaným zhodne a rovnakými výrazovými prostriedkami
popisuje tento dej, dokonca tlmočí aj priebeh myslenia jej manžela v čase tohto fyzického kontaktu
obžalovaného s poškodeným. Dáva preto na zváženie odvolaciemu súdu aj uvedené skutočnosti za
účelom zistenia objektívnej a skutočnej pravdy.

K podaným odvolaniam prokurátora a poškodeného prostredníctvom svojho splnomocnenca - sa vyjadril
aj obžalovaný V. v ktorom uviedol, že vykonaným dokazovaním bola potvrdená jeho obhajoba, lebo on
aj počas prípravného konania aj počas konania na súde, bez akejkoľvek zmeny svojej výpovede opísal
skutok tak, ako sa stal, čo na druhej strane nie je možné konštatovať o výpovediach poškodeného Q.,
svedkov Š. Z. X., ktorým jednotlivým verziám výpovedí súd prvého stupňa správne neuveril a hodnotil

ich dôveryhodnosť na veľmi nízkej úrovni. Okrem toho aj podľa záverov znaleckého posudku C..
I.. W. konaním obžalovaného nemohli byť spôsobené zranenia, ktoré uvádzal poškodený. Z hľadiska
hodnotenia dôkazov je obžalovaný toho názoru, že súd postupoval správne a v súlade so zákonom.
Navrhol preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného,je obžalovaný toho názoru, že v časti, kde tento napáda rozsudok čo do výroku o vine a treste, toto
odvolanie treba považovať za odvolanie podané neoprávnenou osobou a okrem toho treba uviesť, že
poškodený si svoj nárok na náhradu škody neuplatnil riadne včas tak, ako je uvedené v ustanoveniach

§ 46 ods. 3 Tr. por., preto jeho odvolanie navrhuje zamietnuť ako podané neoprávnenou osobou.
Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne
zistil, že v súvislosti s poškodeným F.. Q.R. jeho odvolanie bolo podané ako osobou neoprávnenou, preto
tu bol dôvod na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora
však konštatoval, že bolo podané riadne a včas preto v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na prípadné chyby odvolaním
nevytýkané, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k
záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie všetkých tých výrokov, proti ktorým podal

odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu okresného prokurátora
obžalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd preskúmaval nielen
výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako aj výrok o treste, ale aj konanie, ktoré tomuto
výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V predmetnej trestnej veci bola podaná obžaloba na obžalovaného Igora Májeka dňa 31.03.2015 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu výtržníctva s prečinom
výtržníctva veci podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tam uvedenom skutkovom základe. Okresný súd
po vykonaní dokazovania v merite veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 09. 2015 vyhlásil
predmetnýoslobodzujúcirozsudok(podľaustanovenia§285písm.a/Tr.por.)stým,ženebolodokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Krajský súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v posudzovanom prípade stoja proti
sebe dve skupiny dôkazov. Prvá skupina dôkazov je v prospech obžalovaného a druhá skupina v jeho
neprospech. Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe, tak z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní ani podľa odvolacieho krajského súdu nevyplývajú také nepochybné závery, z ktorých by

sa dalo objektívne vyvodiť, že ten skutok, ktorý je predmetom konania a uvedený v obžalobe prokurátora
sa stal, resp. sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Z predložených a vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že a medzi stranami to ani nebolo sporné,
že dňa 28.04.2014 v čase približne o 09.00 hod. v I. na ulici D. Č.. XXXX/XX za bytovým domom prigarážach došlo kvôli parkovaniu auta, ktoré patrí manželke obžalovaného, medzi obžalovaným V. I.
a poškodeným F. Q. k (fyzickému) konfliktu. Sporným medzi stranami bolo to, akú intenzitu konflikt
mal, a tiež, či vôbec, a ak áno, presne aké zranenia týmto konaním preukázane spôsobil obžalovaný

poškodenému.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie, musel aj krajský súd, tak ako súd prvého stupňa posúdiť to,
či bolo mimo rozumné pochybnosti preukázané, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Malacky pod č. k. 1Pv 333/14/1106-15 zo dňa 30. 03. 2015 sa stal a najmä posúdiť,
či zranenia poškodeného F.. Q. popísané v skutkovej vete obžaloby (pohmoždenie hlavy a tváre,

pohmoždenie nosa, zlomeninu nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka s poruchou
sluchu a zlomeninu čelového výbežku hornej čeľuste s celkovou dobou liečenia 3 - 4 týždne) skutočne
vznikli práve dňa 28.04.2014 okolo 09.00 hod. a to v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím,
útokom obžalovaného, resp. súd musel posúdiť aj to, či sa obžalovaný svojim konaním dopustil hrubej
neslušnosti alebo výtržnosti napadnutím poškodeného. V názorovej zhode aj s dôvodmi rozsudku
súdu prvého stupňa pokiaľ tento vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

dospel k negatívnemu záveru o tejto skutkovej otázke, teda k tomu, že obžalobe, aj krajský súd
konštatuje, že sa nepodarilo objektívne preukázať, mimo dôvodné (rozumné) pochybnosti, že zranenia
poškodeného popísané v skutkovej vete obžaloby skutočne vznikli v inkriminovanom čase a to aj v
dôsledkuprotiprávnehokonaniaobžalovaného,resp.žeobžalovanýsadopustilhrubejneslušnostialebo
výtržnosti napadnutím poškodeného.

Krajskýsúdakosúdodvolacíajvkuvedenémuzáverusastotožňuje vdôvodochnapadnutéhorozsudku
uvedenými s argumentami a úvahami.
Z výpovedí obžalovaného V.. I.Á., poškodeného F.. Q. i svedkov I.. I., S.. Š., Ľ.. X. Z. M.. H. je nesporné,
že obžalovaný poškodeného síce zasiahol - podľa obžalovaného a svedkyne I. a svedka H. rukou
dvakrát do oblasti tváre, pričom tieto údery mali nasledovať a byť reakciou na začatie útoku zo strany

poškodeného. Podľa verzie výpovede poškodeného a svedkov Š. Z. X. mal útok začať obžalovaný,
pričom úderov malo byť mnoho, malo ísť o opakované údery a mali byť vykonané rukami, nohami,
päsťami a kopancami, za súčasnej pasivity poškodeného (v zmysle, že obžalovaného vôbec neudrel).
Z uvedeného je zrejmé, že výpoveďami týchto šiestich osôb nebolo možné ustáliť presný priebeh bitky,
kto bol iniciátorom fyzického konfliktu, či údery dostal aj obžalovaný od poškodeného a ako incident

prebiehal priestorovo (či na jednom mieste, alebo na viacerých miestach, alebo aj na zemi), a už vôbec
nie, o koľko úderov išlo - či len o jednotlivé, alebo mnohé a sústavne opakované.
V tejto súvislosti krajský súd v plnom rozsahu poukazuje na dôvody rozsudku prvostupňového súdu
v tom, že pokiaľ ide o (podľa obžaloby) obžalovaným spôsobenú poruchu alebo poškodenie zdravia
poškodeného, v spojení s objektívnou nutnosťou lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, a to

so zreteľom na výpoveď obžalovaného V.. I., ktorý uviedol, že po skončení incidentu poškodený Q.
nemal po kopancoch stopy, taktiež ani obžalovaný nemal poškodené päste, krv tiekla obžalovanému,
nie poškodenému, ktorý nemal ani vonkajšie poranenie ucha; poškodený sa len chytil za nos a ušiel.
Rovnako, len o chytení sa za nos a odbehnutí poškodeného vypovedala svedkyňa I.. Bez toho, aby
popísal zranenia poškodeného, o incidente svedok H. doslovne uviedol, že títo na zem nepadli, celý

incident bola groteska, bili sa na území asi 2 m2 a ukončilo sa to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany,
tieto potom opätoval a poškodený nakoniec odbehol preč. Poškodený naopak uvádzal, že po incidente
bol omráčený, bolelo ho všetko - nos, ústa, uši, ruky, ruky mal modré od bránenia, chrbát, ucho, bol
roztrhaný a krvavý, celý útok smeroval do oblasti hlavy a to vyslovene, bolelo ho celé telo aj hrudník.
Svedok S. Š. však uviedol, že poškodený mal poranený nos a ucho, odkiaľ mu tiekla krv, poranené mal

aj oko. Svedok Ľ. X. zas k zraneniam nič bližšie neuviedol, vypovedal, že poškodený bol iba bitý a to
aj na zemi, obžalovaný ho bil päsťami asi do hlavy, na zemi ho aj kopal, bol bitý päsťami, kopaný bol
do tela, asi do hlavy, asi do boku.
V tejto súvislosti však krajský súd tiež pripomína, že treba prihliadnuť aj na výpovede dvoch policajtov
- svedkov C. Y. Z. N. Č., ktorí boli v rámci služby bezprostredne zavolaní na miesto incidentu. Obaja

zhodne uviedli, že poškodený mal modrú šušťákovú bundu, takú domácu, nevideli nič, ani znečistenie,
poškodený sa na nič nesťažoval, ináč by bola privolaná rýchla zdravotná pomoc, a hoci sa poškodeného
pýtali, či treba zavolať RZP, nakoľko malo ísť o napadnutie osoby, poškodený im uviedol, že nie a že
pôjde sám na bicykli, pričom dostal tlačivo pre lekára, aby ho vyplnené potom priniesol. Napriek tomu, že
poškodený uviedol, že bol napadnutý, že dostal údery do hlavy, svedkovia na poškodenom nič nevideli.

Poškodený Q. im totiž neuvádzal, že ho niečo bolí, nevideli na ňom žiadne stopy po zápase, žiadnu
krv, krvácanie, modrinu, nič. Svedok Y. vyjadril počudovanie nad skutočnosťou, že poškodený s takými
zraneniami ako uvádzal, sa sám navrhol, že sa pôjde prezliecť a pôjde na bicykli k lekárovi sám, pretože
prepady týkajúce sa výtržníctva ich oddelenie sa dosť sleduje.Z pohľadu krajského súdu treba sa tu stotožniť aj s úvahami okresného súd ohľadom hodnotenie
objektivity a hodnovernosti výpovede svedka Š., ktorá je minimálne spochybnená tým, že uviedol, že
celý incident sledoval zo vzdialenosti 2 - 3 metrov, avšak nikto okrem poškodeného na inkriminovanom

mieste nevidel - obžalovaný V.. I., svedkyňa I. I., ani svedok M. H. (ktorí videli celý incident), svedok H.
doslovne uviedol, že od incidentu síce bol cca. 15 - 20 metrov avšak pri nich, resp. ich blízkosti určite
nevidel nikoho. Dokonca ani svedok Ľ.. X., ktorý mal konflikt sledovať z okna svojho bytu, neuviedol, že
v tesnej blízkosti obžalovaného a poškodeného (2 - 3 metre) bol aj svedok Š., ktorého navyše pozná.
Navyše,akovyplynulozdokazovania,svedkaX.neuviedolspočiatkuanisamotnýpoškodený(malispolu

v čase a mieste skutku opravovať motorku), a to tak bezprostredne došlým policajtom - svedkom Y. Z. Č.,
ako ani v následne podanom trestnom oznámení. Obdobne, svedkyňa I. svedka Š. nespozorovala tak
pri pozorovaní incidentu z okna bytu, ako ani potom, keď po incidente išla dole čakať policajnú hliadku.
Rovnako svedka X. nezaznamenali ani policajti - svedkovia Y. a Č., keď po vypočutí poškodeného
išli skontrolovať miesto činu. Všetci svedkovia (I., Y. Z. Č.) zhodne vrátane obžalovaného a svedka H.
súčasne uviedli, že nevideli žiadnu garáž otvorenú (hoci tam mal mať svedok Š. prácu s motorkou).

Vierohodnosť výpovede svedka X. bola nielen spochybnená, ale vyvrátená a to predovšetkým tým,
že hoci na hlavnom pojednávaní v prejednávanej trestnej veci vypovedal, že celý incident videl a to
vlastným pozorovaním z okna, pri výpovedi ako svedka v trestnom konaní, ktoré sa spočiatku viedlo
paralelne, kde trestné oznámenie podal V. I., tam vystupujúci v pozícii poškodeného, tento svedok
vypovedal, že priebeh bitky vie len od poškodeného F. Q., s ktorým sa o tomto incidente už viackrát

rozprával a aj si hovorili, kto z nich bol kde vypovedať a čo kto z nich hovoril, priebeh bitky svedok
X. nevidel (nakoľko bol otočený k návšteve). Po incidente sa svedok X. stretol asi o 2 - 3 týždne s
poškodeným, ktorý svedkovi povedal všetko čo sa tam stalo aj to, čo svedok nevidel a toto neskôr
vypovedal na polícii, kde už opísal incident tak, ako ho následne počul sprostredkovane od samotného
poškodeného. Treba taktiež pripomenúť, že svedok X. na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť (že

by okolnosti incidentu, priebeh a podrobnosti bitky mal poznať sprostredkovane, od poškodeného Q.Ü.)
opomenul spomenúť, vypovedal v tom zmysle, že sám bol priamym svedkom incidentu (aj keď už vtedy
pochybnosti vyvolávalo aj jeho vo výpovedi nadmerné, v podstate permanentné používanie slova „asi“,
teda pojmu vyjadrujúceho neistotu, nejednoznačnosť; obdobne aj ním tvrdené kričanie na obžalovaného
zo svojho okna vylúčil svedok H., ktorý počas celého incidentu kričať nikoho nepočul). Tento rozpor,

tento osobitne dôležitý nesúlad a protirečenie, svedok X. na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom
nevysvetlil, ani sa o to nepokúsil. Pokiaľ by spomenutí svedkovia - Š. Z. X. boli v čase incidentu na
miestach, kde uvádzali, a aj keby videli to, čo uvádzali, že skutok videli, vypadá nelogické, iracionálne až
absurdné, že poškodenému po takom mohutnom a masívnom ataku od obžalovaného, ako ho popísali,
neposkytli prvú pomoc, nezavolali políciu, nestarali sa, čo sa poškodenému stalo, a to aj napriek tomu,

že všetci traja sú dlhoroční kamaráti. Obdobne nesúladné boli aj vyjadrenia poškodeného a svedkov Š.
Z. X., týkajúce sa toho, či a kedy sa po incidente stretli a o čom sa na týchto stretnutiach bavili.
Odvolací krajský súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo C.. I.. C.
W., X.., ktorý síce konštatuje, že zranenia poškodeného vyplývajúce z predošlých lekárskych nálezov a
potvrdení, ktoré mal znalec k dispozícii, sú v príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím, avšak znalec na

hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky, ktorých relevancia nebola nikým spochybnená, vypovedal,
žepoškodenýmalbyťvyšetrenýihneďaniepoviacako24hodinách,pričomsčerstvouzlomeninounosa
by musel ísť na vyšetrenie ihneď, to znamená že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené aj iným
mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2- a viackrát, nedalo by sa to zistiť. Obranné zranenia
poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami, kopancami) by boli

vidieťatonajmävhornejčastitela,pričomzraneniapoškodenéhonenasvedčovalitakémutomasívnemu
útoku. Znalec pritom konštatoval aj ďalšiu závažnú okolnosť, týkajúcu sa (poškodeným uvádzaným)
následkom útoku a to, že 4 dni po útoku (02. mája 2014) by poškodený musel pociťovať poklopnú
a palpačnú (hmatovú) citlivosť hlavy, hoci ju vtedy poškodený negoval. Diagnóza Y 98, prítomná u
poškodeného, môže súvisieť s jeho dlhodobým zlým životným štýlom (alkohol, fajčenie). Čo sa týka

perforácie bubienka s miernym krvácaním, krvácanie znalec vysvetliť nevedel, to určil špecialista ORL,
každopádne pri perforácii bubienka by poškodený mal veľké bolesti, pišťalo by mu v uchu, horšie by
počul, pri jazde na bicykli by mal poškodený pri perforácii bubienka veľké problémy, nakoľko by došlo
k poruche statiky - rovnováhy. Napriek takýmto zraneniam, ktoré uvádzal poškodený ako následok
masívneho a mohutného napadnutia obžalovaným, poškodený privolanej policajnej hliadke - svedkom

Y. Z. Č. uviedol, že rýchlu zdravotnú pomoc netreba volať, túto odmietol, a že k lekárovi pôjde sám na
bicykli. Aj v tomto smere vyznieva konanie poškodeného nelogicky a iracionálne, pokiaľ skutočne malo
dôjsť k následkom takým, aké uvádzal poškodený.V tejto súvislosti, so zreteľom na vyššie uvedené úvahy a hodnotenia týchto sporných výpovedí krajský
súd pripomína, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci
vinu obžalovaného, bez ďalších nespochybniteľných podporných dôkazov (výpovede iných svedkov,

či listinné dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Podľa odvolacieho krajského súdu okresný súd v predmetnej trestnej veci vykonal všetky dostupné
dôkazy potrebné a dôležité pre náležité zistenie skutkového stavu veci, pričom v záujme odstránenia
vzájomných rozporov vo výpovediach vykonal aj veľmi podrobnú konfrontáciu medzi výpoveďami

svedkov z prípravného konania a hlavnom pojednávaní. Okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku
taktiež podrobne a presvedčivo vysvetlil zistenie a ustálenie základnej otázky, či bolo mimo rozumné
pochybnosti preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, t. j. najmä či zranenie poškodeného
popísaného v skutkovej vete obžaloby - pohmoždenie hlavy a tváre, pohmoždenie nosa, zlomenina
nosa, pohmoždenie krčnej chrbtice, pretrhnutie bubienka a iné.
So zreteľom na právne posúdenie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

treba konštatovať, že v zmysle definície ublíženia na zdraví sa týmto nerozumie každá porucha zdravia
(napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky, hučanie v ušiach a pod.), ale len také
poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas
ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pracovná neschopnosť,
ku ktorej vo vzťahu s poškodeným došlo, tiež nie je jediným, ani rozhodujúcim kritériom. V nadväznosti

na uvedené už aj okresný súd vyzdvihol výpoveď znalca z odboru súdneho lekárstva, keď uviedol, že
obranné zranenia poškodeného po údajnom masívnom útoku obžalovaným (rukami, nohami, päsťami,
kopancami) by boli vidieť a to najmä v hornej časti tela, pričom zranenia poškodeného nenasvedčovali
takémuto masívnemu útoku; perforácia ušného bubienka nevzniká úderom päste, ale napr. boxerskou
rukavicou, aj zranenie nosa bolo staršieho dátumu.

Krajský súd po zohľadnení všetkých vykonaných dôkazov pred okresným súdom konštatuje, že bolo
síce preukázané, že obžalovaný udrel poškodeného ľavou rukou do oblasti tváre, týmto konaním
obžalovaného však nedošlo k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Súd pri
tomto poukazuje predovšetkým na zistenia obsiahnuté v záveroch znalca (okrem iného, že zranenia
poškodeného mohli byť spôsobené aj iným mechanizmom medzitým - ak by bol napadnutý 2 a viackrát,

nedalo by sa to zistiť, pretože vyšetrenie u špecialistu absolvoval po vyše 24 hodinách) a výpovediach
svedkov Y. Z. Č. (tieto zistenia neboli nikým a žiadnym spôsobom spochybnené), avšak dospel k záveru,
že v danom prípade obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom
zodpovedali ublíženiu na zdraví, tak ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného

činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to špecifikované v § 123 ods. 2 Trestného
zákona.
Obdobne, pokiaľ odvolateľ vytýka rozsudku súdu prvého stupňa, že súd mal obžalovaného uznať
za vinného aj z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., v dôvodoch napadnutého

rozsudku okresný súd veľmi podrobne vysvetlil, že tohto sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného. V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo
slovný prejav, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje
vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať,

že konanie obžalovaného V.. I. nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, nakoľko ani u
svedkov tohto incidentu správanie sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť a svedkovia I. Z. H.
popísali udalosť pri garážach len ako rozdanie 2 - 3 úderov z každej strany, ktoré si vymenili obžalovaný
s poškodeným a ktoré boli dôsledkom hádky ohľadom parkovania, pričom svedok H. presne uviedol,
že nezrozumiteľne počul hádku, nevenoval tomu veľkú pozornosť, celý incident bola groteska, bili sa

na území asi 2 m2 a ktorý sa ukončil to tak, že obžalovaný dostal 2 - 3 rany, tieto potom opätoval
a poškodený nakoniec odbehol preč. Bitku totiž nevidel nikto iný, pri nich určite nevidel nikoho, do
okien nepozeral, ale niekto to podľa neho musel vidieť z okien, nepočul ani nikoho kričať; potom už
tomu nevenoval pozornosť. Svedkyňa I. uviedla, že policajnej hliadke nepovedala, že jej manžel bol
napadnutý, lebo jej to bolo trápne, že jej muž má rozbitú hubu, ona to považovala za vybavené, nezdalo

sa jej to vážne, pracuje ako vychovávateľka v reedukačnom dome, vie vyhodnotiť, kedy je to vážne a
kedy nie. Svedkovia Š. Z. X. síce incident opísali ako dlhšie trvajúcu bitku poškodeného obžalovaným,
ale aj odhliadnuc na dôveryhodnosť ich výpovedí, resp. jej absenciu, odôvodnenú vyššie, správanie
sa svedkov počas a po incidente nejavilo žiadnym spôsobom známky, že by konaním obžalovaného(výtržnosťou), boli zvlášť pobúrení, že by obžalovaný z ich pohľadu závažným spôsobom (hrubo)
narušovalverejnýpokojaporiadokažeišlootypickýzjavneneúctivýanedisciplinovanýpostojpáchateľa
k zásadám občianskeho spolužitia; uvedený záver možno vyvodiť z toho, že po útoku obžalovaného

na poškodeného nezavolali políciu (mestskú, štátnu), nestarali sa, čo sa poškodenému stalo, a to aj
napriek tomu, že všetci traja sú dlhoroční kamaráti, nezaujímalo ich to, teda nevenovali tomu takú ďalšiu
pozornosť, ktorú by si podľa názoru súdu situácia vyžadovala, ak by malo ísť i trestný čin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. So zreteľom na uvedené aj krajský súd má za to, že nedošlo
k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu; obžalovaný svojím konaním nenarušil hrubým

spôsobom verejný pokoj a poriadok, a teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu
výtržníctva.
Ak prokurátor vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína, že
pokiaľ súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t. j. ak dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1

písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takomto prípade totiž nie je možné
vytknúť napadnutému rozsudku žiadnu vadu (judikatúra R 53/1992).
Práve z týchto dôvodov aj podľa názoru krajského súdu bolo na mieste uplatnenie zásady in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) a oslobodenie obžalovaného V.. I. spod obžaloby

postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. por. Odvolací súd tu poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje,
že zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie
je možné bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú,
ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia (R 46/1963).

Odvolací súd uzatvára a opakuje, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn
dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne preukázali spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Pokiaľ však ide o odvolanie zo strany poškodeného F. Q.R., podaného prostredníctvom jeho

splnomocnenca, krajský súd toto odvolanie vyhodnotil tak, že bolo podané osobou neoprávnenou v
zmysle ustanovenia § 316 ods. 1 Tr. por., nakoľko tento svoj nárok na náhradu škody si riadne číselne
nešpecifikoval tak, ako to má na mysli ustanovenie § 46 ods. 3 Tr. por., podľa ktorého „poškodený, ktorý
má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom,
je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť

túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.