Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315206871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2315206871.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci
žalobcu: V. Š., J.. X.XX.XXXX, G. Y. Č.. XXX, K. G. S. Č.. XXX, v konaní právne zastúpený advokátom:
JUDr. Ladislav Bohuniczký ml., IČO: 42 293 537, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka
5119/14F, proti žalovanej: M. Š., J.. X.X.XXXX, G. Y. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená advokátkou:
JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie č. 2, o zaplatenie 24 700,-

Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.3.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy vo výške 2 100,- Eur, z titulu bezdôvodného obohatenia a k náhrade trov predmetného
konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že žalovaná je jeho bývalá manželka, pričom ich manželstvo

bolo rozvedené rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX (právoplatné dňa X.X.XXXX). Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ
vyporiadané nebolo. Do tohto spoluvlastníctva patrí nehnuteľnosť - záhrada vo výmere XXX S.X J.
K.. Č.. XXXX/XX, evidovaná na X. Č.. XXXX. Okrem uvedeného žalobca je so žalovanou podielovým
spoluvlastníkom (veľkosť podielu každého je 1/2) nehnuteľností - rodinný dom s.č. XXX nachádzajúci sa
na parc. č. XXXX a na parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX S.X a zastavané

plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, evidovaných na LV č. XXX. Po rozvode žalobca ostal bývať so
žalovanou v spoločnom dome, avšak dochádzalo medzi nimi k častým konfliktom (aj
fyzické útoky žalovanej), ktoré sa riešili aj políciou. V decembri 2013 sa žalobca zamestnal v zahraničí,
pričom jedným z dôvodov bolo aj to, že žalovaná mu zabraňovala v užívaní rodinného domu (napr.
nepustila ho do kúpeľne, do jeho izby), preto musel často nocovať u svojich známych, alebo rodiny.
Do rodinného domu sa vrátil XX.X.XXXX, žalovaná ho však dnu nevpustila. Žalobca zavolal aj políciu,
avšak žalovaná dvere neotvorila ani polícii. Do domu sa žalobca dostal až po vykopnutí dvier, pričom

zistil, že jeho osobné veci už v dome nie sú. Konanie žalovanej bolo posúdené ako priestupok proti
občianskemu spolužitiu. Vzhľadom na uvedené sa žalobca ubytoval v V.. Koncom marca 2014 sa mu
podarilo získať nájom obecného bytu v obci S.. Zmluvu o nájme mal žalobca uzatvorenú s obcou na
dobu určitú, výška nájomného bola stanovená sumou XXX,- Eur mesačne a výška preddavkov za
službyspojenésužívanímbytusumouXX,-Eurmesačne.Vyššieuvedenénehnuteľnostižalovanáužíva
naďalej spolu s ich dvoma synmi a jej matkou. Doporučeným listom zo dňa X.X.XXXX sa žalobca obrátil

na žalovanú s výzvou, že vzhľadom na to, že od decembra XXXX mu bezdôvodne zabraňuje v dome
bývať, zabraňuje do domu akýkoľvek prístup, aby mu platila nájomné vo výške XXX,- Eur mesačne.
Prvé nájomné žiadal zaplatiť do XX.X.XXXX. V liste zdôraznil, že do rodinného domu sa už nepokúšadostať a užívať ho, pretože sa chce vyhnúť akémukoľvek násiliu a incidentom. Nájomné určil primerane
vzhľadom na charakter a rozlohu rodinného domu, ako aj s prihliadnutím na nájomné, ktoré sa obvykle
v Y. za podobné nehnuteľnosti platí. Žalovaná na uvedenú výzvu nereagovala žiadnym spôsobom.

2. Žaloba spolu s prílohami bola zaslaná na vyjadrenie žalovanej, ktorá sa k uvedenému
vyjadrilacestousvojejprávnejzástupkyne,atopodanímsúdudoručenýmdňaX.X.XXXX.Vpredmetnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že bola
nútená dosiahnuť, aby sa žalobca z nehnuteľnosti vysťahoval, pretože ohrozoval život a zdravie nielen

jej a jej matky, ale aj ich spoločných detí. Jeho bývanie v nehnuteľnosti bolo neudržateľné, nehnuteľnosť
poškodzoval a správal sa nevhodne. Za účelom preukázania žalobcovho správania sa voči nej a deťom,
žalovaná navrhla vyžiadať si stanovisko kolízneho opatrovníka, navrhla vyžiadať od polície údaj
o počte jej zásahov pre zlé správanie sa žalobcu na nehnuteľnosti s predložením zoznamu svedkov,
ktorí jej boli nútení pomáhať voči vyčíňaniu žalobcu. Žalovaná skutočnosť, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nepopiera, ale jeho správanie sa počas rozvodového konania a po

rozvode manželstva bolo tak zlé, že zotrvanie v nehnuteľnosti bolo neudržateľné. Keďže polícia nemohla
žalovanú chrániť 24 hodín denne, táto bola nútená požiadať žalobcu, aby sa odsťahoval. Nie je ochotná
zaplatiť nárokovanú sumu, pretože tento stav zavinil žalobca svojím zlým správaním. V prílohe žalovaná
súdu predložila opis jej návrhu na vrátenie daru, ktorý podala na tunajšom súde a opis jej stanoviska
týkajúce sa tvrdení žalobcu. V návrhu na vrátenie daru žalovaná uviedla, že žalobcovi darovala polovicu

z vyššie uvedených nehnuteľností, avšak z dôvodu neskoršieho správania sa žalobcu (fyzické násilie,
urážanie, nezáujem o rodinu) žiada o vrátenie daru. Vrátenie daru, resp. určenie vlastníckeho práva je
vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktoré bolo už medzičasom právoplatne ukončené.

3. Podaní súdu doručeným dňa X.X.XXXX žalobca žiadal rozšírenie žaloby, a síce žiadal, aby súd

žalovanú zaviazal na úhradu sumy XX XXX,- D.. Uvedená suma pritom zahŕňala obvyklé nájomné za
užívanie jeho podielu nehnuteľností vedených na X. Č.. XXX Q. X.X.XXXX O. XX.X.XXXX,
Č.Q. Z. X XXX,- Eur a nájomné za neoprávnené užívanie žalobcovho podielu na nehnuteľnostiach
vedených na X. Č.. XXXX Q. X.X.XXXX (deň nasledujúci po dni, kedy bolo vyporiadané bezpodielové
spoluvlastníctvo zo zákona) do XX.X.XXXX, Č. Z. X XXX,- Eur. O predmetnom podaní

súd rozhodol uznesením č.k. 15C/242/2015-74 zo dňa 19.4.2017. Pričom následne súd pripúšťal zmenu
žaloby tak, ako ju v svojich podaniach postupne rozširoval žalobca.

4. Po rozšírení podanej žaloby, dňa 4.5.2017 doručila žalovaná súdu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla,
že naďalej trvá na tom, že žalobcovi požadované nájomné nevyplatí. Opätovne nepoprela, že

darovacou zmluvou(I.XXXX/XX) darovala žalobcovi podielz rodičovskejnehnuteľnosti,evidovanej
na X. Č.. XXX ako aj to že darovacou zmluvou (I. XXXX/XX) darovala žalobcovi podiel
z rodičovskej nehnuteľnosti evidovanej na X. Č.. XXX. Uvedené nehnuteľnosti za trvania
manželstva spoločne obývali, pričom spolu s nimi bývala aj matka žalovanej. Na návrh žalobcu sa
on aj žalovaná zamestnali v cudzine a na návrh žalobcu sa o ich maloleté deti počas ich neprítomnosti

starala matka žalovanej, pričom žalovaná bola v kontakte s jej matkou a s deťmi každý deň, žalobca
sa o deti nezaujímal. Za trvania manželstva boli medzi stranami sporu problémy z dôvodu, že žalobca
zo svojho príjmu, ktorý získal za prácu v cudzine uhrádzal mesačne úver a zvyšné finančné prostriedky
si ponechal pre vlastnú potrebu. Z príjmu žalovanej, sa uhrádzala réžia nehnuteľností a živobytie celej
rodiny. Kvôli tomu, že žalovaná nezvládala finančne všetky náklady domácnosti, mali strany sporu veľmi

často nedorozumenia. Ďalšie vážne nedorozumenia vznikali pre správanie sa žalobcu, ktorý po tom ako
nadobudol spoluvlastnícke práva k nehnuteľnosti sa na nej správal ako výlučný vlastník. Znevažujúco
jednal so žalovanou a veľmi nevhodne sa správal k jej matke, ktorá sa vzorne počas ich neprítomnosti
24 hodín starala o ich deti. Po rozvode manželstva vznikali medzi stranami sporu ďalšie veľmi vážne
nedorozumenia, pretože žalobca sa správal ako slobodný muž, na nehnuteľnosti sa správal ako hosť.

Žalovaná bola v domnení, že žalobca riadne uhrádza úver, ktorý si vzali ešte ako manželia na zveľadenie
nehnuteľnosti, pričom viackrát ho požiadala, aby prispieval aj na réžiu nehnuteľnosti, čo rázne odmietol.
Neplatil ani výživné na maloleté deti a k dnešnému dňu na výživnom dlhuje X XXX,- D.. Prichádzal
domov v nočných hodinách, nebol triezvy, vyvolával výtržnosti, pričom zo začiatku na žalovanú útočil
iba slovne. Neskôr však aj fyzicky a jeho správanie sa tak zhoršilo, že na jej obranu sa postavili obe

maloleté deti, ktoré z jeho správania sa mali traumu. Zhoršujúce sa situácie boli riešené aj za pomoci
polície a susedov. Keď to už zašlo až tak, že ich spoločné deti mali zo správania sa žalobcu zdravotné
problémy a traumy, požiadala žalovaná žalobcu, aby opustil nehnuteľnosť a aby sa odsťahoval. Žalobca
sa odsťahoval do nájmu do obecného bytu, kde zrejme žije so svojou aktuálnou partnerkou. Keď sažalobca odsťahoval zo spoločnej domácnosti banka, v ktorej mali strany sporu úver, žalovanej
oznámila, že žalobca prestal platiť úver a nehnuteľnosť je vytýčená na dražbu. Preto žalovaná
bola nútená okamžite riešiť záchranu nehnuteľnosti, aby s deťmi nestratila bývanie. Vyzvala žalobcu

o riešenie tejto otázky, ktorý však na jej výzvu nereagoval. Žalovaná si tak musela vziať ďalší úver a
ním vyplatiť vzniknutý dlh, aby nehnuteľnosť do dražby nešla. Žalobca ju neustále urgoval o vyplatenie
jeho podielu z nehnuteľnosti, pričom dobre vedel, že neuhrádza úver a neuhrádza ani výživné. Ak by sa
žalobca bol správal na nehnuteľnosti slušne, ak by nebol vyvolal vždy pri svojom príchode incidenty a
výtržnosti, ak by neubližoval žalovanej, ich deťom a matke žalovanej, ak by bol uhrádzal alikvotnú časť

réžie nehnuteľnosti a úver, dávno by sa otázka jeho spoluvlastníctva vyriešila a nebolo by došlo k tomu,
že žalovaná ho požiadala, aby sa z nehnuteľnosti odsťahoval. Žalovaná rozhodne popiera,
že by bola čo i len jedenkrát vyvolala problém na nehnuteľnosti ona. S vypätím všetkých síl sa snažila
získať finančné prostriedky, aby sama zvládla živobytie detí, réžiu nehnuteľnosti a úhradu úveru. Deti
boli zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom je povinná im zabezpečiť bývanie, živobytie a viesť ich
k riadnemu životu. Vzhľadom na vyššie opísané správanie sa žalobcu, považuje jeho nárok za nárok

v rozpore s dobrými mravmi.

5. K uvedenému vyjadreniu žalovanej, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že toto vyjadrenie je účelové
a skreslené. Je emočne podfarbené a zveličuje niektoré skutočnosti. Jeho účelom je vykresliť žalobcu v
negatívnomsvetleakoosobuktoráneviedlaanevedieriadnyživot.Poukázalanavykonanédokazovanie

v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel síce
formálne titulom darovacej zmluvy, avšak darovanie bolo iba následkom toho, že žalobca a žalovaná
zo spoločných finančných prostriedkov vyplatili ostatných dedičov v dedičskom konaní po neb. otcovi
žalovanej. V konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX si súd zadovážil všetky priestupkové spisy z ktorých
vyplýva, že strany spolu na seba podávali navzájom oznámenia, je však potrebné poukázať na to, že

žalobca nebol ani raz postihnutý za spáchanie priestupku, pričom žalovaná 1x postihnutá bola. Právna
zástupkyňa žalobcu súdu rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX
aj predložila. V rámci tohto konania súd ako prejudiciálnu otázku riešil prípadné porušovanie dobrých
mravov a s tým spojené vrátenie daru. Predložený rozsudok, ktorým bola žaloba žalovanej zamietnutá
ešte nie je právoplatný, a to z dôvodu podaného odvolania, avšak z odôvodnenia tohto rozsudku je

zrejmé, že sa súd podrobne zaoberal aj otázkou dobrých mravov v súvislosti so vzájomnými spormi strán
tohto sporu. Súd mal v tomto konaní pripojené všetky spisy a konštatoval, že vzťahy strán sporu boli v
období rokov XXXX M. XXXX veľmi konfliktné. Bolo vedené viacero priestupkových konaní. Túto situáciu
súd vyhodnotil tak, že ani jednu zo strán nemožno označiť za iniciátora týchto vzájomných konfliktov.
Zároveň poukázala na výpoveď matky žalovanej K.. A., ktorá v jednom z priestupkových konaní v

roku 2012 uviedla, že nikdy nebola svedkom toho, že by sa žalobca vyhrážal deťom alebo žalovanej.
Potvrdila iba vedomosť o tom, že žalobca slovne urazil žalovanú, z dôvodu, že má mimomanželský
vzťah. Túto skutočnosť žalobca nepopiera, pretože v tom čase mal vedomosti, že žalovaná udržiava
mimomanželský vzťah. Žalovaná sa snaží manželstvo vykresliť tak, že v manželskom zväzku trpela ona
aj deti. Návrh na rozvod manželstva však nepodala ona, podal ho žalobca z dôvodu, že mal vedomosti

o manželskej nevere. Celé vyjadrenie žalovanej smeruje k tomu, že navrhuje súdu, aby aplikoval inštitút
dobrých mravov, pričom s týmto inštitútom nemá byť v súlade výkon práv ktorého sa domáha žalobca.
Inštitút dobrých mravov by mal byť aplikovaný výnimočne a jeho aplikácia by nemala byť pravidlom.
Jeho aplikáciou nemôže dôjsť k oslabeniu práva jednej strany a to navyše v prípade, keď ani druhá
strana nekoná v súlade s dobrými mravmi. Žalobca je názoru, že práve správanie sa žalovanej nebolo

a to najmä po rozvode v súlade s dobrými mravmi, keď žalovaná vykázala žalobcu z nehnuteľností a
zabránila mu v ich užívaniu, pričom mohla celú vzniknutú situáciu riešiť právne. Žalobca súhlasil, aby sa
žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Žalovaná však o žiadne korektné riešenie situácie
neprejavilazáujem,naopakzačalaviesťsúdnyspor,kdesasnaží,abybolauznanázavýlučnúvlastníčku
nehnuteľností. Právna zástupkyňa žalobcu ako aj žalobca má za to, že sama žalovaná sa týmto pričinila,

ženedošlokriadnemuakorektnémuvyporiadaniuvzájomnýchstránsporu.Poukázalinato,ževprípade
žalobcu nejde voči žalovanej o šikanózny výkon práva. K tomu, že žalovaná musela splatiť úver, ktorý
žalobca neplatil, novým úverom, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia sú nepravdivé,
čo vyplýva z listín predložených samotnou žalovanou. Je pravdou, že sa úver neplatil a že žalovaná
dostala výzvu na jeho zaplatenie. Hneď vzápätí však sama žalovaná preukazuje, že uzavrela dohodu

o splátkach, kde je nesplatený zvyšok úveru rozvrhnutý na jednotlivé splátky. Čo sa týka neplatenia
výživného žalobcom, v rámci listín ktoré predložili súdu právna zástupkyňa žalobcu preukazuje, že trest
ktorý bol uložený žalobcovi je zahladený a na žalobcu je preto potrebné hľadieť ako na netrestaného.6. V priebehu konania bola podaná žaloba rozšírená ešte niekoľkokrát, pričom poslednýkrát bola
rozšírená, a to na sumu bezdôvodného obohatenia požadovaného vo výške XX XXX,- D.. Posledné
rozšírenie bolo súdom pripustené uznesením na pojednávaní konanom v danej veci dňa XX.X.XXXX.

7. Na pojednávaniach konaných v danej veci sa žalobca ako aj žalovaná pridržiavali svojich písomných
podaní predložených súdu.

8. Okrem strán sporu, pred súdom v danej veci vypovedalo aj viacero navrhnutých svedkov.

9. Svedok Y. Q., J.. X.XX.XXXX, Y. G. I. S., O. XXXX/XX, po poučení ako svedok uviedol, že poučeniu
porozumel, s predmetom konania je oboznámený a je bez pomeru k veci ako aj k stranám konania. K
veci samej uviedol, že asi tak 3 alebo 4 roky dozadu prišiel za ním žalobca, jeho kamarát, a požiadal
ho, či by u neho mohol bývať na niekoľko týždňov alebo mesiacov, nakoľko ho manželka vyhodila z
domu. Nemal so sebou žiadne veci, iba dve igelitové tašky. Hovoril, že ho manželka podvádza a že má

s ňou zlé vzťahy. Taktiež tvrdil, že ho udáva na polícii. Na dotazy právneho zástupcu žalobcu svedok
uviedol, že strany sporu počas ich vzájomného spolužitia navštevoval. Nebadal, že by tam boli problémy
a konflikty. Žalobca, ktorý ho navštevoval aj so dvojím synom, nehovoril, že by strany sporu mali nejaké
problémy. So žalobcom sa pozná z O. N., kde boli susedia. Boli športovci a žalobcu nikdy nevidel piť.
Videl ho iba raz vypiť možno deci šampanského alebo vína. Taktiež nevidel žalobcu, že by sa niekedy

správal agresívne.

10. Svedkyňa D. N., J.. X.X.XXXX, Y. G. Q., Q. N., Š. W.. XXX/XX, po poučení ako svedkyňa uviedla,
že poučeniu porozumela, vie čo je predmetom tohto konania a je bez pomeru k veci a k stranám sporu.
So žalobcom sa pozná už roky. Pracovala v reštaurácii kde chodieval v Q.. Pri jednej návšteve povedal,

že by mal ísť domov, kde sú samé problémy. Povedala mu, že cestou domov ide okolo polície, nech sa
tam zastaví. Keď žalobca odišiel tak po nejakom čase volal a oznámil jej čo sa stalo. Povedal, že ho
žalovaná odmietla pustiť do domu. Že tam bola prítomná polícia, ktorá žalovanej povedala, že ho pustiť
musí. Keď to aj napriek tomu odmietla žalobca sa opýtal, že či môže vykopnúť dvere. Na to mu policajti
povedali, že nech si robí čo chce, veď je to jeho majetok. Na dotazy právnej zástupkyne žalobcu uviedla,

že toto sa mohlo stať tak pred 2 až 3 rokmi. Žalobcu pozná asi 15 rokov. Vie, že väčšinou pracoval v
zahraničí, nikdy nepil, vždy si v reštaurácii dal iba kolu a kávu. Nikdy nebola svedkom toho,
že by sa žalobca v spoločnosti správal agresívne. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že
kým žalobca pracoval v zahraničí, tak sa u nich v reštaurácii zastavil tak 3-4 krát do roka. Po rozvode
manželstva 3-4 krát za mesiac. Žalobca nikdy nepožíval alkoholické nápoje, ona mu nenalievala,

pretože bol vodič. V reštaurácii sa automaty nikdy nenachádzali.

11. Svedkyňa H. J., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. XXX, po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, vie čo je predmetom konania a je sestrou žalovanej. Na dotazy právnej zástupkyne
žalovanej uviedla, že pred rozvodom často navštevovala spoločnú domácnosť strán sporu, pretože s

nimi bývala v spoločnej domácnosti aj jej matka. Po rozvode to bolo už menej často, pretože tam vládla
napätá a zlá atmosféra. Bola viackrát svedkom konfliktov medzi stranami sporu. Poslednýkrát keď už
žalobca napádal fyzicky aj deti, musela aj s manželom a synom prísť sestre na pomoc. Nikdy sa so
žalobcom nerozprávala prečo vyvoláva konflikty. Podľa jej názoru tieto konflikty vyvolával on. Po rozvode
si užíval a v dome býval ako v hoteli. Na nič neprispieval a v podstate sa celej rodine vysmieval. Na

dotazy právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že o poslednom konflikte o ktorom hovorila môže povedať
to, že osobne ho nevidela. Prišla tam, pretože ju zavolala jej mama. Videla už len následky, všetko bolo
porozbíjané,okná,dvereabolatamprivolanápolícia.Neviepresneakýmspôsobompolíciatentokonflikt
vyriešila. Vie, že to polícia riešila, avšak záver bol asi taký, že rozbíjať veci môže, pretože sú jeho. V tú
noc už žalobca doma nespal, pretože sa moja mama a deti báli. Cez noc tam ostal spať jej syn.

12. Svedkyňa O. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. XXXX, po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, s predmetom konania je oboznámená a je bez pomeru k veci a k stranám sporu. Obýva
jednu zo susedných nehnuteľností. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej uviedla, že môže potvrdiť,
že viackrát v noci videla pred domom strán sporu policajné auto. Čo sa dialo vo vnútri však už uviesť

nevie. Žalobca v dome nebýva asi tak 3-4 roky, presne to uviesť nevie. Na dotaz právnej zástupkyne
žalobcu svedkyňa uviedla, že presne nevie kedy sa strany sporu rozviedli. Možno to bolo v roku 2012
alebo 2014. Policajné hliadky tam chodili po rozvode.13. Svedkyňa H. A., J.. X.X.XXXX, Y. G. Y. XXX, ktorá po poučení ako svedkyňa uviedla, že poučeniu
porozumela, s predmetom konania je oboznámená a je matkou žalovanej. K veci samej uviedla, že
žalobca prišiel k nim bývať asi v roku 1996. Z manželstva sa stranám sporu narodili dvaja synovia. Po

darovaní podielu na nehnuteľnosti žalobcovi sa tento začal k nej správať inak. Zhoršovalo sa aj spolužitie
so žalovanou. Nemohla ostať na materskej, musela so žalobcom chodiť pracovať do zahraničia. Chodili
domov každý týždeň v piatok na víkend. O domácnosť a deti sa cez týždeň starala ona. Keď
žalobca prišiel zo zahraničia tak mal peniaze, pretože ich vyplácali každý týždeň. Na domácnosť
neprispieval, avšak chodil kade - tade. Neskôr už žalovaná s nim do zahraničia nechcela ísť pracovať,

pretože si nerozumeli. Ona pracovala v hoteli a žalobca chodieval do zahraničia len na 3-4 mesiace.
Napríklad chodil do Y. zbierať jablká. Od novembra do jari bol doma. Celý chod domácnosti financovala
ona a taktiež sa starala o deti. Potom sa žalobca a žalovaná rozviedli. Žalovaná sa dozvedela, že
žalobca nesplácal pôžičku. Na vyplatenie tejto pôžičky musela svedkyňa použiť peniaze, ktoré mala
nasporené na horšie časy. Žalobca sa absolútne o deti nestaral, opíjal sa a deti sa ho báli. Nemali
pokojný život. Chodila k nim polícia. Dôsledok toho bolo že s jedným zo synov musela žalovaná ísť

k psychiatrovi. Niekedy nemali ani na chlieb. Žalobca na dve deti prispieval sumou 60,- Eur. Vie, že
žalovanej vypomáhala aj sestra. Žalovanej z výplaty nezostalo absolútne nič. Pôžičku platila XXX,- Eur,
časť sa minula na domácnosť a ďalšie prostriedky si musela odložiť na benzín, pretože chodievala
pracovať do V.. Na dotazy právnej zástupkyne žalovanej svedkyňa uviedla, že podľa toho čo vie,
po rozvode manželstva žalobca neplatil nič ani na pôžičku ani na chod domácnosti. Zaplatil iba raz

štvrťročný poplatok za vodu asi vo výške XXX,- Eur. O tom, že pôžička nie je splácaná sa so žalovanou
dozvedeli po rozvode ich manželstva, na základe papiera z banky. Hneď na to museli zaplatiť X XXX,-
D.. Všetku údržbu na rodinnom dome robila a zabezpečovala ona. Žalobca bol požiadaný aby opustil
spoločnú domácnosť z toho dôvodu, že keď bol doma nemali pokoj. Stávali sa prípady že keď mal
veľmi nahlas pustené rádio a televíziu a syn mu povedal, aby to stíšil, že sa nevedia učiť, tak žalobca

mu povedal aby ho poprosil. Medzi stranami sporu došlo aj k fyzickým konfliktom. Nikdy však nebola
svedkom toho, že by žalovaná žalobcu provokovala. Svedkami konfliktov boli aj synovia strán sporu.
Boli dokonca vypočutí aj na polícii. Na dotazy právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla,
že keď im bol doručený papier z banky, že sa pôžička neplatí, nevie či sa žalovaná snažila so žalobcom
nejakým spôsobom vyporiadať. Keď žalobcu požiadali, aby opustil spoločnú domácnosť, odišiel sám

s dvoma policajtmi, ktorých zavolal on. Predtým však všetko rozmlátil. Keď odchádzal povedal, že ide
do hotela, aby sme to zaplatili. Žalobcu nikdy z domu nevymkla. Zámky na dverách museli vymeniť,
pretože žalobca rozbil vchodové dvere, pričom k výmene zámkov došlo až na druhý deň po tom, čo
žalobca odišiel. Keď žalobca rozbíjal zariadenie bol opitý. Políciu na žalovaného volala len žalovaná,
ona na neho žiadne oznámenie nepodala. Na záver svedkyňa k svojej svedeckej výpovedi ešte doplnila,

že žalobca si v časoch, keď svedkyňa ešte pracovala, často od nej požičiaval peniaze, napr. preto,
že chcel ísť pracovať do J., kde nevydržal ani mesiac, ako aj preto, že potrebuje zaplatiť plyn, lebo
ich odpoja. Menovaná svedkyňa bola opätovne vypočutá aj na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, pričom v
svojej svedeckej výpovedi svedkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach a žiadnym výrazným spôsobom ich
nemodifikovala.

14. Svedok V. Š. J.. XX.X.XXXX, ktorý je synom strán sporu v svojej emotívnej výpovedi uviedol, že
sa mu o celej záležitosti hovorí veľmi ťažko. Jeho detstvo rovnako ako aj detstvo jeho brata neboli
pekné. Doma boli neustále hádky, pretože keď žalobca prišiel v podnapitom stave domov, rozbíjal doma
veci a rušil ich pri učení hlasnou hudbou, ktorú púšťal. Svedok bol osobne prítomný, keď žalobca

fyzicky napadol žalovanú, pričom on s bratom musel žalovanú pred žalobcom chrániť. Takéto správanie
žalobcu trvalo až kým neopustil rodinný dom a začalo sa, keď mohol mať svedok 9 rokov. Svedok
potvrdil, že v čase jeho svedeckej výpovede ešte žalobca uhrádzal zameškané výživné. V prípade, keď
žalobca napadol žalobkyňu, bola volaná polícia. V dôsledku rodinných problémov mal jeho mladší brat aj
zdravotné problémy, kvôli ktorým musel navštevovať psychológa. Rovnako aj svedok musel v dôsledku

situácievrodinetaktiežnavštíviťpsychológa.Počasposledných7rokovhožalobcaakooteckontaktoval
iba raz. V súčasnosti sa s nim už nijako nekontaktuje.

15. V záverečnej reči pred prvým vyhlásením rozsudku právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že je
nesporná skutočnosť, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (V. O.

N..Č.. XXX N. J. K.. Č.. XXXX M. J. K.. Č.. XXXX/XX D. J. X. I. Č.. XXX M. M. K. K.. Č.. XXXX - L. K.
M. J. I. I. XXX S.X, K.. Č.. XXXX/XX - L. K. M. J. I. I. XXX S.X) darovacou zmluvou, ktorá nadobudla
právnu účinnosť dňa XX.XX.XXXX. Rovnako nie je sporná skutočnosť, že žalobca sa stal bezpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností (pozemok K.. Č.. XXXX/XX - záhrady vo výmere XXX S.X, evidovanejna liste vlastníctva č. XXXX). Nakoľko medzi stranami sporu došlo k rozvodu ako aj k zákonnému
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, toho času je už len podielovým spoluvlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností. Taktiež poukázala na to, že otázka nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu

bola riešená na tunajšom súde v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde sa žalovaná domáha určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a vrátenia daru. Vec ešte nie je právoplatne skončená. V danej
veci žalobu žiada zamietnuť z dôvodu hrubého porušovania dobrých mravov. Opätovne poukázala na
to, ako strany sporu pracovali v zahraničí, počas čoho sa o ich spoločné deti starala matka žalovanej
a žalobca, po tom ako nadobudol podiely na nehnuteľnostiach nejavil o ne ani o rodinu záujem. Úver,

ktorý si strany konania vzali na zveľadenie nehnuteľnosti bol z väčšej časti použitý na záľuby žalobcu
(pohostinstvá, automaty). Opätovne poukázala na zhoršené správanie sa žalobcu po rozvode, fyzické
útoky a výtržnosti riešené aj políciou a dopad jeho správania na psychiku detí, ktoré mali z toho
všetkého traumu, čím sa zaoberala aj škola, kolízny opatrovník a nakoniec aj psychiater. Napokon mu
žalovaná prikázala vysťahovať sa z nehnuteľnosti, čo aj žalobca urobil. Popritom rozbíjal nábytok a
všetko sklenené v dome a matku žalovanej nespočetne krát sácal a nadával jej. Keď sa žalobca z

nehnuteľnosti vysťahoval, deti sa upokojili, v škole mali dobrý prospech, dobré správanie a sú vynikajúci
futbalisti. Ich živobytie zabezpečuje žalovaná spolu s matkou a za pomoci jej sestier, pretože od rozvodu
manželstvažalobcanavýživnomdlhujeuž viacakoXXXX,-D..Právnazástupkyňažalovanejpoukázala
na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, ktoré jednoznačne ustanovuje, že ak vlastník zneužíva svoje práva proti
záujmom ďalších užívateľov a vlastníkov nehnuteľnosti je potrebné poskytnúť ochranu osobám, ktoré

týmto zneužívaním trpia. Žalobca tvrdo zneužíval svoje právo vlastníka nielen tým, že bez akejkoľvek
finančnej pomoci obýval nehnuteľnosť, ale na tejto nehnuteľnosti sa správal tak, že ubližoval vlastným
deťom, bývalej manželke a ďalšej osobe, ktorá na nehnuteľnosti bývala. S cieľom ochrany zdravia detí
nemohla žalovaná tolerovať takéto správanie sa. Žalobca sa nepodieľal na údržbe nehnuteľnosti, na
úhrade réžie nehnuteľnosti, dokonca nehnuteľnosť poškodzoval úmyselne. V noci prichádzal domov

tak, že vykopával dvere, vykrikoval, vyháňal nás a vyhrážal sa nám. Žalovaná rozhodne popiera, že
by sa bola na úkor žalobcu bez právneho dôvodu obohatila. Za trvania manželstva sa strany sporu
dohodli tak, že žalobca bude uhrádzať úver čerpaný na zhodnotenie nehnuteľnosti a bude prispievať
na živobytie všetkých štyroch. Po tom ako žalobca prestal platiť úver a bol kontaktovaný žalovanou aby
sa daná situácia vyriešila, tak žalobca žalovanej povedal, že má na stôl zložiť XX XXX,- Eur, na jeho

vyrovnanie, inak bude žalovaná s deťmi a jej matkou bezdomovci. Žalovaná toho času uhrádza úver,
uhrádza živobytie dvoch detí a réžiu nehnuteľnosti, jej údržbu ako aj všetky povinné náklady týkajúce
sa nehnuteľnosti uhrádza spolu s matkou. Pracuje denne takmer 20 hodín, aby to všetko finančne
zvládala a neuznáva žiadny majetkový prospech, ktorý by mala získať neoprávnene. Žalobca, ktorý
svojím bezohľadným a nezodpovedným spôsobom neplnil v úverovej zmluve podpísaný záväzok, na

nehnuteľnosti býval a existoval zadarmo, neplní si súdom stanovenú povinnosť o výživnom, si dovolí pri
porušení všetkých slušných medziľudských vzťahov sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia,
keď sám spôsobil takúto závažnú situáciu. V žiadnom prípade žalovaná nie je ochotná žalobcovi zaplatiť
nárokovanú sumu, pretože ona sa na nikoho úkor neobohatila. Záverom právna zástupkyňa žalovanej
uviedla, že celá nehnuteľnosť má hodnotu XX XXX,- D., sama žalovaná zaplatila na úver viac ako XX

XXX,- D. a žalobca na výživnom dlhuje X XXX,- D..

16. V záverečnom návrhu právna zástupkyňa žalobcu poukázala opätovne na dôvody podania žaloby, a
síce neoprávnené užívanie podielu na spoločných nehnuteľnostiach žalovanou, jej konanie zabraňujúce
žalobcovi dostať sa do nehnuteľnosti, z ktorej žalobcu ako sama v jednej zo svojich výpovedí pred

políciou uviedla, vyhodila. Žalovaný v priamej úmere ako žalovaná neoprávnene a bez akejkoľvek
náhrady užívala jeho podiel na spoločných nehnuteľnostiach rozširoval podanú žalobu, pričom po
poslednom rozšírení sa predmetom konania stalo bezdôvodné obohatenie vo výške XX XXX,- D..
Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalobca za roky XXXX, XXXX, XXXX riadne platil daň
z nehnuteľnosti, daň za komunálny odpad a dokonca aj daň za psa. Tvrdenia matky a sestry žalovanej,

uvedené v ich výpovediach, žalovaný považuje za nepravdivé. Žalovaná žalobcu vykreslila ako veľmi
zlého človeka, ktorý sa nestaral o rodinu, o deti, bol násilník, opilec, gambler, riadne nepracoval a
nakoniec po rozvode prestal platiť úver, ktorý si strany sporu vzali na zhodnotenie nehnuteľnosti, neplatí
výživné a psychicky zničil aj svoje deti. Tieto tvrdenia však žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala,
a teda neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala výšku

požadovaného plnenia, ani existenciu bezdôvodného obohatenia. Vzájomné vzťahy medzi žalobcom
a žalobkyňou boli v rokoch XXXX-XXXX vzájomne konfliktné, avšak nikto zo strán
sporu nebol označený za obvineného z priestupku, resp. za páchateľa trestného činu, čo vyplýva aj
z predložených listinných dôkazov. Žalobca spoločný úver prestal splácať až po rozvode, tak sa sožalovanou dohodli, že v rámci vyporiadania BSM, ona prevezme spoločné nehnuteľnosti aj zostatok
úveru a vzájomným zápočtom sa následne dohodnú na vyrovnaní. Sama žalovaná predložila písomný
doklad „ uznanie a dohoda o úhrade záväzkov formou splátkového kalendára s

VÚB a.s., ktorý právny úkon uzavrela s VÚB a.s. (veriteľom) dňa XX.X.XXXX. Uznaný záväzok sa
zaviazala vrátiť prostredníctvom mesačných splátok, pričom žalobca bol a aj doposiaľ je ochotný túto
skutočnosť uznať a pri vyporiadaní spoločného majetku v prospech žalovanej započítať. Žalovaná však
vôbec nemá záujem ani vôľu vyriešiť a vyporiadať spoločný majetok, vrátane úveru, o čom svedčí aj
konanie na tunajšom súde, v rámci ktorého sa domáhala určiť, že je výlučnou vlastníčkou spoločných

nehnuteľností (sp. zn. XXC/XXX/XXXX). Žiadny návrh dohody nepredložila a o dohodu sa už ďalej
ani nepokúsila. Naopak, doslova žalobcu zo spoločných nehnuteľností vyhodila bez akéhokoľvek, čo i
len hnuteľného majetku. Súčasne aj so svojou matkou, výrazne manipulovala aj spoločné deti, viedla
ich proti žalobcovi, zabraňovala mu stretnúť sa s nimi tak, aby sa mu úplne odcudzili. Je pravdou,
že výživné na deti žalobca neplatil v stanovenej výške, plnil však vždy ako mohol. Žalovaná rieši
výživné v iných konaniach. Trestný rozkaz Okresného súdu A. č. XT X/XXXX-XX

L. XX.X.XXXX nie je právoplatný. Žalovaný ho napadol dňa XX.X.XXXX odporom. Dlh na výživnom
žalovaná vymáha v exekučnom konaní. Žalovaná tvrdí, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby
súd podanej žalobe vyhovel. Je potrebné uviesť, že vždy treba prihliadať na to, ako sa správa účastník
právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva dobrých mravov. Prednosť má tiež vždy silnejšie právo pred slabším
právom. Nie je bezvýznamné, že každý je zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti. Ten,

kto sa dobrých mravov dovoláva, sám nemôže konať v rozpore s dobrými mravmi, ak sám neprejavil
snahu, aby sa právo nemohlo zneužiť. Dispozičné vlastnícke právo možno len výnimočne obmedzovať
zákonom. Každé obmedzenie musí rešpektovať zásadu, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdí, že aplikácia ustanovenia § 3 OZ v
predmetnej veci nie je dôvodná. Žalovaná nielenže nepreukázala v tomto konaní porušovanie dobrých

mravovzostranyžalobcu(tvrdeniami,ktorévôbecneosvedčila),alesamadobrémravyporušila.Porušila
aj žalobcovo právo, obmedzila ho, nerešpektovala, že jej a žalobcovo vlastnícke právo k spoločnej
nehnuteľnosti majú rovnaký obsah a ochranu. Ako to sama pomenovala „vyhodila ho z domu“, aj ona
vyvolávala konflikty, sama ho fyzicky napádala a spôsobila aj menšie zranenia. Neprejavila žiadnu
mieru tolerancie, bez dostatočnej miery predvídavosti z následkov, ktoré môžu nastať jej násilným a

nezákonným obmedzením žalobcovho vlastníckeho práva. Žalobca si musel prenajať malý byt a platiť
nájomné, ktoré financie mohol radšej poskytnúť deťom ako výživné. Namiesto právneho riešenia o
korektné vyporiadanie spoločného majetku, rozhodla sa emocionálne, že žalobcovi nič nedá, oddelí ho
od detí nevhodnou ich manipuláciou s vykresľovaním jeho osoby v nanajvýš negatívnom svetle. Násilné
a protiprávne obmedzenie žalobcovho vlastníckeho práva zo strany žalovanej nebolo nevyhnutné.

Spoločné problémy žalovaná mohla a aj naviac mala riešiť iným-zákonným a korektným spôsobom.
Majetkovým prospechom získaným užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu, ktorým sa spravidla zakladá právo užívania ohľadom na jeho rozsah a spôsob. V žalobcovom
prípade majetkový prospech a jeho výška bola určená porovnaním s obvyklou výškou nájomného, ktoré

by musela žalovaná zaplatiť za normálnych okolností za užívanie veci, podľa nájomnej zmluvy. Podľa
ustálenej súdnej praxe o plnení bez právneho dôvodu ide aj v prípade, keď podielový spoluvlastník
užíva bez právneho dôvodu (bez dohody s druhým spoluvlastníkom, alebo bez rozhodnutia súdu)
spoločnú vec bez toho, aby sa s druhým spoluvlastníkom dohodol, prípadne uzavrel zmluvu o nájme.
V opačnom prípade užíva vec bezodplatne, nemusí vynaložiť prostriedky, ktoré by za iných okolností

vynaložiť musel. To platí v danej veci aj pre žalovanú, preto sa o tieto finančné prostriedky obohatila na
úkor žalovaného. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné
obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať na vopred
bližšie neurčené prípady. Pri posudzovaní veci je potrebné vždy vychádzať zo všeobecnejšieho poňatia
vlastníckeho práva, ako práva, ktoré môže byť obmedzené, len so súhlasom vlastníka, inak len na

základe zákona.

17. V písomnej záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že obrana žalovanej smerujúca k
tomu, že žalobca počas vzájomného spolužitia ako aj po rozvode manželstva neustále porušoval dobré
mravy je účelová, pretože podľa jeho názoru sa ten, kto sám porušuje dobré mravy nemôže ochrany

dobrých mravov dovolávať. Poukázal taktiež na situáciu žalobcu, ktorý zostal sám a bez domova a
nemohol nehnuteľnosť ktorej je spoluvlastníkom z viny žalovanej užívať, čím došlo k porušeniu jeho
základného vlastníckeho práva. Žalovaná vzniknutú situáciu nemala záujem o zmierlivé riešenie veci
a žalobca bol naopak nútený domáhať sa ochrany svojho práva prostredníctvom súdu čo vylučuje, žeby z jeho strany išlo o šikanózny výkon práva. Žalobca zastáva názor, že práve žalovaná so svojou
matkou voči nemu neustále smerovali fyzické a psychické provokácie, pričom poukázal na lekársku
správa zo dňa XX.X.XXXX podľa ktorej mal byť žalovanou poškriabaný a mal krvácať. Svedecké

výpovede matky a syna žalovanej žalobca považuje za účelové a nedôveryhodné, zaujaté v prospech
žalovanej a ňou taktiež ovplyvnené a to z dôvodu, že obaja svedkovia s ňou žijú v spoločnej domácnosti.
Tvrdenia opisujúce žalobcu v negatívnom svetle ako alkoholika a gemblera nie sú podložené žiadnymi
dôkazmi. Svedeckú výpoveď svedka V. Š. L. K. O.M. XX.X.XXXX žalobca považuje za tendenčnú
a nedôveryhodnú z dôvodu, že svedok si mal pamätať to, čo sa odohralo, keď mal 9 rokov, avšak

nepamätal si, čo povedal na adresu žalobcu - svojho otca, hoci aj v negatívnom svetle pred orgánom
sociálno-právnej ochrany mládeže čo sa malo stať keď mal 10 alebo 11 rokov. Žalobca ďalej uviedol, že
sa so svedkom nestýkal z dôvodu, že mu to neumožňovala sama žalovaná.

18. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v A., Obvodné oddelenie Y. L. O. XX.XX.XXXX
súd zistil, že príslušníci Policajného zboru boli celkovo na adrese Y. XXX preverovať oznámenia

osemkrát. Previerkou u príslušníkov OOPZ Y. bolo zistené, že bez ohľadu na to, kto podával oznámenie
ako aj bez ohľadu na to, ako bola vec vyriešení v priestupkovom konaní všetky problematické situácie
svojim správaním voči žalovanej a ostatným členom rodiny vyprovokoval žalobca. Nepokoje v rodine
pritom trvali do začiatku roka XXXX, kedy sa žalobca z adresy odsťahoval.

19. Z lekárskej správa S.. F. K. - pedopsychiatričky so sídlom I. O. N. súd zistil, že v dôsledku situácie
v rodine a hlavne v dôsledku správania sa žalobcu boli u maloletého H. N. diagnostikovaná pocity
sklamania a strach zo žalobcu. Maloletý taktiež prežíval obavy o bezpečie matky, seba a celej rodiny.
Objavili sa u neho aj vegetatívne prejavy úzkosti. Osobnosť maloletého bola vyhodnotená ako detská,
traumatizovaná agresívnymi prejavmi žalobcu voči rodine. Pedopsychiatrička v rámci liečby odporučila

aj obmedzenie styku maloletého s otcom. Závery vyslovené ošetrujúcim lekárom maloletého neboli
žalobcom v konaní spochybnené.

20. Z uznania a dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára zo dňa 15.01.2015 súd zistil,
že žalovaná uhradila v prospech VÚB, a.s. sumu X XXX,XX D. a následne uznala zvyšok dlhu vo výške

XX XXX,XX EUR, ktorý sa zaviazala uhradiť v mesačných splátkach po XXX,XX EUR. Týmto spôsob sa
žalovaná zaviazala uhradiť banke spoločný záväzok strán sporu zabezpečený nehnuteľnosťami v ich
podielovom spoluvlastníctve, pretože hrozilo, že po nesplácaní úveru dôjde k výkonu tohto záložného
práva.Žalobcatútoskutočnosťžiadnymspôsobomnerozporoval,dokoncauvádzal,žeplneniežalovanej
je ochotný zohľadniť pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu strán konania a navrhnutých svedkov aj
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rozsudok č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, X.
Č.. XXX, X. Č.. XXXX, potvrdenia o tom, že žalobca sa obrátil na políciu v prípadoch keď ho žalovaná
nechcela pustiť do domu, lekárska správa zo dňa XX.X.XXXX (fyzický útok žalovanej, škrabance),

nájomná zmluva s obcou S. spolu s Dodatkom č. 1 k zmluve, zápisnica o prevzatí a odovzdaní bytu,
výzva na zaplatenie nájomného zo dňa X.X.XXXX, návrh na vrátenie daru, správy o počte hlásení
žalobcu ako aj žalovanej na príslušných policajných oddeleniach, správa o tom, ako boli hlásenia
vyriešené, prehľad o dlhu žalobcu na výživnom, prehľad o platení daní žalobcom, oznámenie o
začatí výkonu záložného práva, uznanie a dohoda o úhrade dlhu s bankou, darovacia zmluva zo dňa

XX.X.XXXX, potvrdenia o tom, že žalovaná sa obrátila na políciu pre správanie žalobcu ako aj v prípade
keď si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, výpovede svedkov, správa o psychickom stave jedného z
maloletých detí, trestný rozkaz č.k. XT/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, výpis z registra trestov žalobcu,
rozsudok č.k. XXC/XX/X/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

22. Strany sporu sú spoluvlastníkmi vyššie označených nehnuteľností, každý v pomere jednej polovice
k celku. Po nezhodách strán sporu žalobca na požiadanie žalovanej spoločné nehnuteľnosti vo P. V.
XXXX opustil a tieto od uvedeného obdobia fyzicky neužíva.

23. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

24. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.25. Podľa § 137 ods.1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

26. Podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

27. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Na základe vyššie citovaných ustanovení mal súd v konaní za preukázané, že žalovaná v
celosti spolu s maloletými deťmi strán sporu a so svojou matkou, pričom tieto nehnuteľnosti sú v
spoluvlastníctve strán sporu. tento stav pretrváva od P. XXXX. Táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporu spornou. Je teda preukázané, že žalovaná ako spoluvlastníčka užíva nehnuteľnosti v celosti,
teda aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Keďže žalobca je skutočne vylúčený z užívania veci, ktorej

spoluvlastníkom nesporne je patrilo by mu právo požadovať po tom, čo sa neúspešne pokúsil o dohodu
so žalovanou, vyplatenie náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu od žalovanej. Výška tejto
náhrady by sa pritom rovnala obvyklej cene za nájom obdobných nehnuteľností v danej lokalite. Takéto
právo by žalobcovi nesporne prislúchalo, avšak súd musel v konaní vyhodnotiť aj obranu žalovanej v
rámci ktorej poukazovala na porušovania dobrých mravov zo strany žalobcu a musel taktiež prihliadnuť

na širšie súvislosti prejednávaného sporu.

30.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

31. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Občiansky zákonník, ani iný
predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy
za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a

pretoakékoľveksúhlasné,atedasubjektívnemotivovanévyhláseniezmluvnýchstrán,niejesmerodajné
v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu I. G.
G. zo dňa XX. M. XXXX, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

32. Na základe vyššie uvedených kritérií teda musel súd vyhodnocovať aj konanie a správanie sa

žalobcu a dospel k názoru, že konanie žalobcu nie je konaním súladným s kritériami dobrých mravov
a v jeho prípade ide o šikanózny výkon práva postihujúci nielen žalovanú, ale aj ich spoločné maloleté
deti. Žalobca pri podaní svojej žaloby zohľadňuje iba svoje práva bez prihliadnutia na tú skutočnosť, že
nehnuteľnosťspolusožalovanouužívajúajichspoločnémaloletédeti.Podľanázorusúduniejemorálne
požadovať na jednej strane od žalovanej vyplatenie náhrady za užívanie celej nehnuteľnosti a na druhej

strane dlhodobo neplatiť súdom určené výživné. Skutočnosť, že žalovaný má značnú zaostalosť na
výživnom vo výške niekoľkých tisícov Eur žalovaný pred súdom nespochybnil. Podľa názoru súdu je
základnou povinnosťou každého z rodičov podieľať na uspokojovaní potrieb svojich maloletých detí.
Postup žalobcu, ktorý na jednej strane svoje povinnosti voči maloletým deťom dlhodobo ignoruje a na
druhej strane požaduje od ich matky vyplatenie nemalej finančnej čiastky môže spôsobiť iba to, že

uspokojovanie potrieb maloletých detí, ktorým poskytuje osobnú starostlivosť matka bude ohrozené. V
konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca sa po rozvode so žalovanou nesprával v súlade s dobrými
mravmi. Táto skutočnosť nevyplýva len zo svedeckých výpovedí svedkýň J., Š. M. A., ale hlavne z
vyjadrenia OOPZ Y. L. O. XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyjadrenia vyplynul pre súd jednoznačný záver, žepo zistení stanovísk príslušníkov OOPZ, ktorí zasahovali pri konfliktoch sporových strán bolo potrebné
skonštatovať, že primárnou príčinou konfliktov medzi sporovými stranami bolo agresívne správanie sa
žalobcu voči žalovanej a ostatným členom rodiny. Podstatnou a dôležitou svedeckou výpoveďou hoci

táto bola žalobcom spochybňovaná ako tendenčná a zaujatá v prospech žalovanej, je výpoveď ich
syna V. Š., ktorý emotívnym spôsobom jednoznačne uviedol, že bol svedkom správania sa žalobcu,
ktoré je v príkrom rozpore s dobrými mravmi a ktoré sa prejavovalo tak, že žalobca žalovanú fyzicky
napadol a taktiež svojim konaním narúšal pokojné rodinné spolužitie, kedy malo dochádzať k rozbíjaniu
zariadenia. Súd túto svedeckú výpoveď aj napriek výhradám žalobcu vyhodnotil ako dôveryhodnú

pričom uvádza, že svedok podľa názoru súdu dôveryhodným spôsobom opísal konflikty v rodine. To,
že tieto konflikty zanechali v svedkovi hlboké stopy je zrejmé aj z jeho emotívneho prejavu, pričom
je potrebné uviesť, že súd zastáva názor, podľa ktorého je fyzická prítomnosť dieťaťa pri situácii keď
otec napadne jeho matku skutočnosťou, ktorá v tomto dieťati zanechá hlbšiu pamäťovú stopu než
to, čo toto dieťa aj keď v neskoršom období uviedlo pred orgánom sociálno-právnej ochrany detí a
mládeže. Takáto skutočnosť preto podľa súdu nie je spôsobilá nabúrať dôveru vo vierohodnosť takéhoto

svedka pričom je potrebné taktiež dať do pozornosti žalobcu, že ak by jeho správanie voči synovi aj
po rozvode manželstva bolo iné, zrejme by svedok najmä čo sa týka svedeckej výpovede v ktorej
opisoval plnenie si vyživovacej povinnosti voči nemu a vzájomných kontaktov vyznelo inak. Čo sa
týka vyjadrení svedkov navrhnutých žalobcom títo hodnotia osobu žalobcu, avšak ani jeden z týchto
svedkov nebol osobne prítomní pri konfliktoch sporových strán a disponoval iba sprostredkovanými

informáciami od žalobcu. O negatívnom vplyve správania sa žalobcu taktiež podľa názoru súdu svedčia
ajvyššieuvedenézáverypedopsychiatričky,ktorávyšetrovalajednozmaloletýchdetísporovýchstrán.Z
uvedených dôkazov taktiež podľa názoru súdu vyplynul záver, že žalobca sa počas spoločného užívania
nehnuteľností po rozvode so žalovanou správal voči žalovanej a ich maloletým deťom v rozpore s
dobrými mravmi a obmedzoval žalovanú a ich maloleté deti v pokojnom užívaní nehnuteľnosti, teda

výkonom svojich práv obmedzoval vo výkone práv iných. Ďalším aspektov v konaní žalobcu, ktorý je
v rozpore s dobrými mravmi je aj to, že žalobca aj napriek tomu, že vedel o existencii spoločného
záväzku voči banke a existencii záložného práva k spoločným nehnuteľnostiam prestal bez dohody so
žalovanou uhrádzať poskytnutý úver a spôsobil situáciu, že reálne hrozil výkon záložného práva, ktorý by
postihol aj jeho spoluvlastnícky podiel. Túto hrozbu musela odvracať výhradne žalovaná formou uznania

dlhu a uzavretím dohody o splátkach s bankou. Súd preto musel konštatovať, že žalobkyňa sama bez
spolupôsobenia žalobcu vykonala platby a úkony smerujúce k tomu, že aj spoluvlastnícky podiel žalobcu
nebol predmetom výkonu záložného práva. V konaní resp. nekonaní žalobcu tu podľa názoru súdu
je opäť badať postoj, že žalobca akcentuje iba výkon svojich práv bez toho aby tomu zodpovedalo aj
plnenie si povinností. Keď žalobca tvrdí, že ako spoluvlastník nehnuteľností má právo na ich užívanie

má podľa názoru súdu aj povinnosť o tieto nehnuteľnosti sa starať.

33. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.

34.Podľa§151ods.1C.s.p.,skutkovétvrdeniastranyktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné.

35. V prejednávanom spore boli zo strany žalovanej vznesené námietky a popreté vyčíslenie nároku
žalobcom,pričomžalobcanatakýtopostupsporovejstranyžiadnymspôsobomnereagovalanepredložil

súdu dôkazné prostriedky za účelom vyvrátenia pochýb a popretia výšky svojho nároku. Keďže žalobca
takýmto spôsobom nereagoval, privodil si riziko straty sporu aj v dôsledku neunesenia dôkazného
bremena v časti výšky nim uplatneného nároku, pretože tento keďže bol popretý protistranou, nemohol
súd považovať za nepochybne zistený.

36. Súd taktiež vyhodnotil výkon práva realizovaný žalobcom prostredníctvom iniciovania
prejednávaného sporu za šikanózny a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca do dnešného dňa
nepodal žalobu o vyporiadanie spoluvlastníctva a to dokonca ani po právoplatnom ukončení sporu o
vrátenie daru ba práve naopak, zotrváva v právnom stave a svoje práva spoluvlastníka realizuje iba
tak, že postupne rozširuje výšku svojho nároku voči žalovanej. Z uvedeného teda dospel súd k názoru,

že sám žalobca aj keď neužíva nehnuteľnosť ktorej je spoluvlastníkom a jeho úsilie by malo smerovať
k odstráneniu tohto stavu, svoje práva spoluvlastníka realizuje iba tak, že sa domáha náhrady voči
žalovanej.37. Na základe uvedených skutočností dospel súd k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože
žalobca nevykonáva a nevykonával a nevykonáva svoje práva v súlade s dobrými mravmi.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej, ktorá bol v danej veci stopercentne úspešná, pretože
žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá. O výške priznaných trov konania súd rozhodne

samostatným uznesením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.