Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5Csp/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119438525
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomír Podhorský

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:6119438525.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: Home

Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti
žalovanému: B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, XXX XX V. N., o zaplatenie 2.909,82 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.824,82 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.793,59 eur od 13.04.2019 do 27.07.2019, zo sumy 2.788,46 eur od
28.07.2019 do 23.08.2019, zo sumy 2.778,46 eur od 24.08.2019 do 11.10.2019, zo sumy 2.770,11 eur

od 12.10.2019 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 55,- eur mesačne, pričom prvá splátka je
splatná do 15.07.2021 a ďalšie vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody
splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobouvupomínacomkonaní(upravenézákonomč.307/2016Z.z.),doručenou

Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.11.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.909,82
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.793,59 eur od 13.04.2019 do 27.07.2019, zo
sumy 2.788,46 eur od 28.07.2019 do 23.08.2019, zo sumy 2.778,46 eur od 24.08.2019 do 11.10.2019,
zo sumy 2.770,11 eur od 12.10.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom
dňa 03.10.2017 úverovú zmluvu č. 4710004952 (ďalej len „zmluva”), ktorej neoddeliteľnou súčasťou

sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.000,- eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 59,87 eur. Žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným
upozorneniam dlžné splátky nedoplatil a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na
základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle hlavy obchodných podmienok s názvom ukončenie zmluvy
dňa 28.03.2019 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého

zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a
táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 12.04.2019. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu
neuhradil a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne, teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB, platnej k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 13.04.2019, navýšenej o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním
žaloby vyzval žalobca listom zo dňa 21.08.2019 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s
upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba a teda

žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 683,70 eur, ako to vyplýva z prehľadu splátok a
úhrad. Žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 2.909,82 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške
47,87 eur (táto suma prestavuje istinu 10. - 14. splátky), úroku vo výške 139,71 eur (táto suma prestavuje
úrok 10. - 14. splátky) a zosplatnenej istiny vo výške 2.722,24 eur (táto suma prestavuje len istinu splátok

po zosplatnení za 15. - 84. splátku).

3. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v upomínacom konaní dňa 07.05.2020
vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Žalovaný doručil dňa 30.12.2019 upomínaciemu súdu odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom
uviedol, že predmet sporu vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom ak sa uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný
rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou
obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Zároveň namietal aj výrok o trovách konania.

5. Upomínací súd upovedomil a vyzval žalobcu v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), aby v lehote do 15 dní navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanívecipodľaCivilnéhosporovéhoporiadku. Uviedol,žezhmotnoprávnehohľadiskapredmetná
úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, predpísané obsahové náležitosti.

7. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2021, v ktorom okrem iného dal
do pozornosti súdu, že v súdnej zásielke absentujú listiny a to: výzva na splátku, s ktorou bol žalovaný
v omeškaní, aj s doručenkou a oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 28.03.2019 s doručenkou a to
s poukazom na § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ a taktiež výpis čerpania a uskutočnených úhrad.
V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný uvádza, že žalobca predčasne podanou žalobou neuniesol

dôkazné bremeno. Konštatoval, že v prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú
je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje za dôležité
poukázať predovšetkým na prvotný právny titul, na zmluvu o spotrebiteľskom úvere na bezúčelový úver
a revolvingový úver č. 4710004952 zo dňa 03.10.2017, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom. Poukázal v
tejto súvislosti na zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako zákon č. 129/2010 Z. z.), § 7
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, t. j. na odbornú starostlivosť veriteľa a to
aj vo vzťahu k § 7 ods. 1, ods. 4, ods. 16-17, ods. 20 a 21, ods. 23 a ods. 27 uvedeného zákona. Žalovaný
tiež dal do pozornosti súdu, že veriteľ podľa vyššie uvedeného zákona č. 129/2010 Z. z., § 7 ods. 16,
písm. b), vynaloženie odbornej starostlivosti je povinný hodnoverne preukázať. Žalovaný žiada, aby súd

vyzval žalobcu na preukázanie odbornej starostlivosti, t. j. akým spôsobom dodržal znenie zákona č.
129/2010 Z. z., s poukazom na § 7 ods. 1 a ďalších vyššie uvedených. Žalovaný súčasne poukázal na
povinnosť súdu skúmať ex offo neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a žiada, aby
súd prihliadal na premlčanie nároku žalobcu. Žalovaný žiadal, aby súd skúmal na zaplatenie akej sumy
má žalobca v skutočnosti platný právny titul a aby skúmal, či je uplatňovaný nárok žalobcu v súlade

so zákonom. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol v rozsahu v akom to
vyplynie z vykonaného dokazovania. Žalobcovi žiadal náhradu trov konania nepriznať. Pre prípad, ak
bude zaviazaný zaplatiť časť uplatňovanej sumy naraz, poukazuje na skutočnosť, že sa nachádza v
ťaživejsociálnejsituácii,ktorámuneumožňujezaplatiťcelúpožadovanúsumunaraz.Vprípade,žebude
povinný zaplatiť žalobcovi akúkoľvek sumu, je schopný ju splácať v primeraných mesačných splátkach

po 20,- eur. Zaplatenie celej sumy naraz by mohlo mať pre neho negatívne ekonomické dôsledky, preto
žiada, aby mu súd v takom prípade povolil splátky; hospodárske záujmy žalobcu by naopak povolením
splátok neboli nijako vážne dotknuté.8. Na prejednanie sporu súd nariadil termín pojednávania na deň 04.06.2021. Právny zástupca
žalobcu sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu
na pojednávaní ospravedlnil a zároveň súhlasil s konaním a rozhodnutím vo veci bez nariadenia

pojednávania. Žalovaný sa nariadeného pojednávania zúčastnil osobne. Súd preto nariadené
pojednávanie dňa 04.06.2021 vykonal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP. Žalovaný na
pojednávaní predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2020 o priznaní invalidného
dôchodku vo výške 188,- eur mesačne, fotokópiu dohody s Východoslovenskou energetikou, a. s. o
úhrade dlhu formou splátok vo výške 79,- eur, faktúru č. 7020014592 zo dňa 10.03.2021 týkajúcu

sa nedoplatku žalovaného voči Východoslovenskej energetike, a.s. vo výške 1.263,67 eur, faktúru od
Slovak Telekom, a. s. vo výške 59,14 eur. Súd na pojednávaní taktiež vykonal výsluch žalovaného. Súd
následne pojednávanie odročil na deň 07.07.2021 za účelom vykonania dôkazu navrhnutého žalovaným
- výzva žalobcovi, aby preukázal splnenie odbornej starostlivosti v súvislosti s posúdením schopnosti
splácať u žalovaného úver, ktorá mala byť dodržaná pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný
zobral termín pojednávania na vedomie na pojednávaní, žalobca bol predvolaný na pojednávanie

prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

9. Na výzvu súdu sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.06.2021, ktorého prílohou sú
aj listiny - interný dokument o posúdení bonity (na č. l. 101 súdneho spisu), úverová správa z registra
dlžníkov (na č. l. 101-109 súdneho spisu) a výpis z bankového účtu za účelom preukázania výdavkov

a príjmov (na č. l. 109-115 súdneho spisu).

10. Žalovaný sa vyjadril k listinám predloženým žalobcom, ktoré majú preukazovať posúdenie bonity
u žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca na listine „bonita“
uvádza nasledovné položky: příjem klienta z žádosti: 700,- eur, měsíční náklady na domácnost: 200,-

eur, splátky jiným společnostem z NrKi mimo HC: - 286,30 eur, splátky v HC: 0,- eur, výše splátky
schváleného úvěru: - 59,87 eur, zbývající MLS klienta: 153,83 eur. Žalovaný uviedol, že aj z vyššie
uvedeného výpočtu veriteľa je preukázateľné, že žalobca nedodržal odbornú starostlivosť aj z dôvodu,
že si neoveroval počet vyživovaných osôb, hoci žalovaný už v čase podpisu predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere mal dve vyživované deti, narodené: XX.XX.XXXX. (dcéra) a XX.XX.XXXX (syn).

Predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená 03.10.2017, pričom v súvislosti s tým žalovaný poukázal
aj na opatrenie NBS zo dňa 19.11.2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ktorý už konkrétne určuje pravidlá pre veriteľov, pri posudzovaní
bonity. Napríklad uvádza metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať úver, konkrétne vyjadruje
limit ukazovateľa schopnosti splácať úver, ktorý nemožno prekročiť (limit nesmie prekročiť hodnotu),

výšku čistých príjmov, výdavky na peňažné záväzky (splátky a iné sumy znižujúce príjem), náklady na
zabezpečeniezákladnýchživotnýchpotrieb,nárastúrokovejsadzby,vymedzujeinternézdrojeinformácii
a externé zdroje informácií o príjme (napr. výpis z platobného účtu s kreditnými obratmi, pracovná
zmluva, potvrdenie správcu dane...), vymedzuje limity pre lehotu splatnosti. Žalovaný dal do pozornosti
súdu, že zákonná povinnosť posudzovať schopnosť splácať úver spolu so sankciou za porušenie tejto

povinnosti (nemožnosť úveru jednorázovo zosplatniť), trvá od roku 2010 zaradením § 7 do zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zákonná povinnosť posudzovať schopnosť splácať úver
spolu so sankciou za porušenie tejto povinnosti (nemožnosť úveru jednorázovo zosplatniť) a za hrubé
porušenie (bezúročnosť úveru) trvá od 01.01.2013 upravením a doplnením § 11 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca len formalisticky

preukázal, že si zaobstaral listiny s cieľom posúdiť schopnosť splácať úver (získal údaje z verejne
dostupných registrov) a následne k nijakému konkrétnemu posúdeniu s konkrétnym výsledkom nedošlo
(nezapočítanie životného minima na dve nezaopatrené deti v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere), ide o hrubé porušenie tejto jeho povinnosti. Za tohto stavu je podľa jeho názoru nutné úver
podľa § 11 ods. 2 cit. zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na vyššie uvedené

žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol v rozsahu v akom to vyplynie z vykonaného dokazovania.
Žalobcovi žiada náhradu trov konania nepriznať.

11. Na pojednávaní konanom dňa 07.07.2021 sa nezúčastnila žiadna zo sporových strán. Právny
zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní

ospravedlnil a zároveň súhlasil s konaním a rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil.12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

13. Dňa 03.10.2017 bola medzi žalobcom Home Credit Slovakia, a. s. a žalovaným uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 4710004952, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 3.000,- eur zo strany žalobcu. Zo zmluvy vyplýva, že ide o bezúčelový úver s celkovou
výškou úveru 3.000,- eur, výškou mesačnej splátky 59,87 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 84
pravidelných mesačných splátkach, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. V zmluve je ďalej uvedená

ročná úroková sadzba 16,07 %, RPMN 17,30 %, odplata 16,07 % a priemerná hodnota RPMN 12,57
%. Celkovo podľa tejto zmluvy mal žalovaný zaplatiť 5.029,08 eur, v termíne konečnej splatnosti k
15.10.2024. Dátum prvej splátky bol ku dňu 09.11.2017.

14. Ako vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad predložených žalobcom (na č. l. 25 súdneho spisu)
žalobca poskytol formou bankového prevodu na účet žalovaného úver vo výške 3.000,- eur, ktorý bol

žalovaným dňa 04.10.2017 aj čerpaný. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 768,70
eur a to v jednotlivých splátkach (8 x 59,87 eur = 478,96 eur + 3 x 64,87 eur = 194,61 eur + 25,13
eur + 7 x 10,- eur).

15. Žalovaný sa dostal do omeškania s u´hradou mesačných spla´tok, preto veritelˇ (žalobca) u´ver

predcˇasne zosplatnil ku dnˇu 28.03.2019. Uvedená skutočnosť vyplýva zo zˇaloby a z písomnej výzvy
k splateniu celého úveru zo dňa 28.03.2019. Pred podaním žaloby vyzval žalobca opätovne listom zo
dňa 21.08.2019 žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú
sumu neuhradí bude vo veci podaná žaloba.

16. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy výške 2.909,82 eur, ktorá pozostáva z istiny
vo výške 47,87 eur pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, úroku vo výške 139,71 eur pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a zosplatnenej istiny vo výške 2.722,24 eur (po započítaní
úhrad žalovaného).

17. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

21. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa

rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), k), z) zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:
- úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 1 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

24. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

26. Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si

budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

27. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a
sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu

naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

28. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný predkladať
Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národnej banke Slovenska údaje
o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba

zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka
Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie
informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.29. Podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia

vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

30. Podľa ust. § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov v platnom znení

(ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z.“), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách
poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na
diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

31. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

32. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného
vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany
žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu
zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah
medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

33. Žalovaný síce v odpore proti platobnému rozkazu namietal neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, tieto však žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

34. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným. Medzi obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu
zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere, patrili údaje konkretizované v § 9 ods. 2.

35. Súd sa v danom prípade zaoberal výškou odplaty - ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)

uvedenou v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavovala za obdobie 84 mesiacov pri sume
3.000,- eur 17,30 % ročne. Pri posudzovaní výšky odplaty - RPMN je potrebné vychádzať z ustanovenia
§ 21 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojitosti s § 2 vyhlášky Ministerstva financií SR
č. 289/2010 Z. z., podľa ktorej sa údaje o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejňujú Ministerstvom financií SR na

webovom sídle ministerstva, v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí
príslušného kalendárneho štvrťroka. Vzhľadom na to, že bola zmluva uzatvorená dňa 03.10.2017,
pričomúdajeopriemernejhodnoteRPMNsazverejňujúvposlednýpracovnýdeňkalendárnehomesiaca
nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, t. j. napr. v prípade 3. štvrťroka 2017
až dňa 31.10.2017, žalobca musel pri uzatváraní zmluvy vychádzať z údajov o hodnote RPMN vtedy

platnej, teda k 2. štvrťroku 2017. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva financií Slovenskej
republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2017 zmluvná splatnosť od 5 do 10 rokov vrátane, pri
ostatných spotrebiteľských úverov RPMN predstavovalo 9,08 %. Pokiaľ ide o otázku najvyššej prípustnej
odplaty - výšky RPMN, táto v danom prípade nesmela prevýšiť dvojnásobok 9,08 % ročne, s poukazom

na § 1 ods. 4 nariadenia, čiže výšku 18,16 %. Dojednaná výška odplaty u tohto úveru ako aj uvádzaná
hodnota RPMN (17,30 %) teda nepresahovala túto maximálne prípustnú odplatu, údaj o RPMN ako aj
údaj o odplate uvedený v zmluve je preto v súlade so zákonom.

36. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 20.11.2019, teda v čase

účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si
uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Súd má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v
tomto konaní nemôže byť premlčaný, nakoľko len samotná spotrebiteľská zmluva bola medzi žalobcoma žalovaným uzavretá dňa 03.10.2017 a žalobca podal žalobu na upomínací súd ešte dňa 20.11.2019,
teda nepochybne pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby.

37. Žalovaný namietal porušenie povinnosti žalobcu posúdiť schopnosť splácať úver pri uzatváraní
zmluvy. Súd zároveň vyhovel návrhu žalovaného, aby súd vyzval žalobcu na preukázanie odbornej
starostlivosti v súvislosti s posúdením bonity žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, t. j.
akým spôsobom dodržal znenie zákona č. 129/2010 Z. z., s poukazom na § 7 ods. 1 a ďalších. Súd
zastáva názor, že žalobca v priebehu konania preukázal, že skúmal bonitu žalovaného a že postupoval

s odbornou starostlivosťou. Z listín predložených žalobcom ako prílohy ku podaniu, ktoré bolo doručené
súdu dňa 22.06.2021 (č. l. 101-115 súdneho spisu), ako aj zo samotnej zmluvy mal súd za preukázané,
že žalobca pri jej uzatváraní so žalovaným zisťoval a posudzoval u žalovaného údaje týkajúce sa
žalovaného okrem iného údaje o počte vyživovaných detí (0), druhu bývania (vlastný dom/byt), zdroj
príjmu (žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy zamestnaný na Obecnom úrade Č.), jeho čistý mesačný
príjem (700,- eur), ako aj čistý mesačný príjem manželky žalovaného (450,- eur). Z uvedených listín

vyplýva aj výška mesačných nákladov na domácnosť žalovaného vo výške 200,- eur, výška splátok
iným spoločnostiam vo výške 286,30 eur, ako aj výška finančných prostriedkov žalovaného po úhrade
všetkých mesačných nákladov, pri započítaní už aj výšky splátky predmetného úveru (153,83 eur). Z
úverovej správy z registra dlžníkov (č. l. 101 - 109 súdneho spisu) mal súd za preukázané, že žalobca
skúmal úverové zaťaženie žalovaného a jeho kontrakty splátkové, nesplátkové, kreditné karty a služby.

Vzhľadom na celkovú výšku úveru (3.000,- eur) a výšku mesačných splátok za úver (59,87 eur) vo
vzťahu k uvádzanému príjmu žalovaného, resp. jeho manželky, sa súdu javí posúdenie bonity na strane
žalobcu ako dostatočné a primerané.

38. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nedodržal odbornú starostlivosť z dôvodu, že

si neoveroval počet vyživovaných osôb, hoci žalovaný už v čase podpisu predmetnej zmluvy mal
dve vyživované deti, súd poukazuje na ust. § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje na
posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou
žalovaného ako spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy na výzvu žalobcu predložiť doklad totožnosti a

pravdivo uviesť alebo vyplniť základné údaje o osobe spotrebiteľa ako sú meno, priezvisko, rodinný
stav, počet vyživovaných detí, číslo občianskeho preukazu a iné. Súd má za to, že žalovaný ako
spotrebiteľ, údaj o počte vyživovaných detí uviedol pri uzatváraní zmluvy nepravdivo, pravdepodobne
úmyselne, aby si týmto zvýšil pravdepodobnosť úspešného uzavretia zmluvy a tým získania finančných
prostriedkov poskytnutých mu úverom. Súd nie je toho názoru, že by mal žalobca ako veriteľ pri

poskytnutí spotrebiteľských úverov v rámci posudzovania bonity spotrebiteľa overovať aj pravdivosť
údajov uvádzaných spotrebiteľom týkajúcich sa osobných alebo rodinných pomerov. Naopak podľa súdu
je povinnosťou spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy pravdivo uvádzať tieto údaje, aby tak
bolo možné náležite posúdiť jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver pred uzavretím spotrebiteľskej
zmluvy. V zmysle uvedeného súd nepovažoval uvedenú námietku žalovaného ako dôvodnú pre jej

účelovosť.

39. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa zistil, že táto obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd taktiež nezistil existenciu
žiadnych neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Žalovaný len zjednodušene v odpore proti platobnému rozkazu uviedol,
že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky, ďalej poukázal na neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskom vzťahu, avšak tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Predmetom sporu v rozsahu
uplatnenom žalobcom je tak nárok uplatnený žalobcom vyplývajúci z istiny dlžnej sumy žalovaného pred
(vo výške 277,76 eur) a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (vo výške 2.722,24 eur) a taktiež z

úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom (593,52 eur), spolu vo výške 3.677,58 eur,
ktorý bol znížený o čiastkové platby žalovaného. Žalobca v žalobe ako aj vo výpise čerpania, splátok
a úhrad uvádza ako výšku platieb žalovaného sumu 683,70 eur, avšak súd spočítaním jednotlivých
úhrad žalovaného na výpise (označené ako “úhrada”) zistil, že žalovaný uhradil spolu sumu 768,70 eur
a to v jednotlivých splátkach (8 x 59,87 eur = 478,96 eur + 3 x 64,87 eur = 194,61 eur + 25,13 eur

+ 7 x 10,- eur). Vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobcom súd považoval žalobu žalobcu za
čiastočne dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.824,82 eur (ako rozdiel
sumy 3.677,58 eur a 768,70 eur).40. V prevyšujúcej časti súd žalobu v časti istiny vo výške 85,- eur zamietol (z titulu nesprávneho
vyčíslenia úhrad žalovaného žalobcom vo výške 683,70 eur, miesto správneho údaju, ktorý mal súd za
preukázaný z výpisu čerpania, splátok a úhrad - č. l. 25 spisu vo výške 768,70 eur), nakoľko v tejto časti

nepovažoval žalobu za dôvodnú.

41. K ďalším námietkam žalovaného súd uvádza, že tvrdenie žalovaného o tom, že mu nebol doručený
výpis čerpania a uskutočnených úhrad a taktiež oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru, nakoľko tieto
mu boli ako prílohy k žalobe, podľa potvrdenia o doručovaní (č. l. 33 súdneho spisu), doručené ešte

dňa 13.12.2019, spolu s platobným rozkazom. Súčasťou príloh k žalobe bol aj predložený podací
hárok č. EPH171739755, kde je uvedené, že oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému odoslané dňa
22.08.2019.

42. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje
vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

43. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

44. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj
na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal
žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 2.793,59 eur od
13.04.2019 do 27.07.2019, zo sumy 2.788,46 eur od 28.07.2019 do 23.08.2019, zo sumy 2.778,46 eur
od 24.08.2019 do 11.10.2019, zo sumy 2.770,11 eur od 12.10.2019 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do
omeškania po zosplatnení nezaplatenej časti úveru, preto súd priznal úrok z omeškania od 13.04.2019.

45. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

46. Súd konštatuje, že v zmysle § 232 ods. 2 a 3 CSP, lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je
v zásade trojdňová, a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby v
odôvodnených prípadoch určil aj dlhšiu paričnú lehotu, t. j. viac ako tri dni. Hľadiskami, ktoré musí súd
vziať do úvahy pri určovaní dlhšej paričnej lehoty sú predovšetkým výška priznaného plnenia žalobcovi,

platobná schopnosť žalovaného, prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa
plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení
súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom
na osobné pomery žalobcu, príliš ťaživé (R 117/1967).

47. Súd vzhľadom na žiadosť žalovaného o povolenie splácať svoj záväzok v splátkach a súhlas
žalobcu s takouto formou splácania (č. l. 81 súdneho spisu), zohľadnil sociálne pomery žalovaného
(ťaživá sociálna situácia, súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázanú existenciu viacerých
úverov, ktoré žalovaný musí splácať a viacero súdnych sporov, ktoré sú vedené voči jeho osobe z
tohto titulu) a majetkové pomery (príjem 700,- eur vyplývajúci zo zmluvy) a s prihliadnutím na výšku

istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, mal za to, že je dôvodné povoliť
žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 55,- eur mesačne, pričom prvá splátka je splatná do
15.07.2021 a ďalšie vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok.
Súd nemohol vyhovieť žiadosti žalovaného o výšku mesačnej splátky vo výške 20,- eur mesačne a to
vzhľadom na výšku záväzku žalovaného voči žalobcovi priznanú súdom (2.824,82 eur) a na potrebu

splnenia záväzku žalovaného žalobcovi v primeranom čase. Uvedená výška splátky na jednej stráne
odráža schopnosti a možnosti žalovaného splácať svoj záväzok a na druhej strane bude dlh zo strany
žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase od právoplatnosti rozhodnutia, pričom na ochranu
žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.Napokon pri stanovení a určení výšky mesačných splátok súd prihliadol jednak na výšku záväzku
žalovaného, kde výšku mesačnej splátky a dobu splatenia celého dlhu porovnal aj s údajmi uvedenými
v uzatvorenej zmluve, pričom pri stanovení výšky pravidelnej mesačnej splátky prihliadol taktiež na

majetkové schopnosti žalovaného, ako aj na výšku splátok (59,87 eur) a taktiež na termín konečnej
splatnosti úveru (15.10.2024), ktorý by platil v prípade, ak by nedošlo zo strany žalobcu k vyhláseniu
predčasnejsplatnosti,akoajnasamotnýsúhlasžalobcusvýškoutakejtosplátky(č.l.81súdnehospisu).

48. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Súdom priznaný nárok na náhradu trov konania vychádza zo zásady úspechu a to tak, že čiastočný
úspech sa odráža od výšky istiny, ktorej sa žalobca v konaní domáhal a od súdom priznanej výšky
istiny, ktorú súd uznal ako opodstatnenú a preukázanú v súlade s právnou úpravou, ktorá súvisí s
prejednávaným nárokom žalobcu. V uvedenej právnej veci žalobca žiadal priznať sumu 2.909,82 eur, z

ktorej mu súd priznal sumu 2.824,82 eur, čo predstavuje 97,08 % a konanie v časti o zaplatenie 85,- eur
zamietol, čo predstavuje 2,92 %. Z percentuálneho podielu úspechu žalobcu (97,08 %) sa odráta jeho
neúspech(2,92%),čopredstavujenárokžalobcunanáhradu94,16%účelnevynaloženýchtrovkonania
voči žalovanému, ktorý mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP, priznal.

53. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým, či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalobcovi. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na
majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci
nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u

žalovaného a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).