Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. júl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236601
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4111236601.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: R.. O. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., B. XX, proti žalovanej: J. nemocnica I., so sídlom I., O. 6, R.: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti
a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11.
02. 2020, č. k. 19C/216/2011-536 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa 07. 04. 2020, č. k.
19C/216/2011-567, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, v napadnutej
zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 000 eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 eur do troch dní od jeho právoplatnosti z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a vo zvyšku žalobu žalobkyne zamietol. Žalobkyni priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 5 000 eur z titulu neoprávneného zásahu žalovanej do osobnostnej sféry
žalobkyne, spočívajúcom vo vykonaní operačných zákrokov hysterektómie a adnextómie dňa 16. 12.
2010 pri operačnom výkone sakropexii bez súhlasu žalobkyne, čím bolo v značnej miere dotknuté
jej právo na telesnú integritu a znížená jej dôstojnosť. Konštatoval, že žalobkyňa sa nároku na
ochranu osobnosti domáhala z titulu neoprávneného zásahu žalovanou, ktorý spočíval nie v poskytnutí
nesprávnej zdravotnej starostlivosti, ale v tom, že lekársky zákrok - odstránenie maternice, vaječníkov

a vajíčkovodov bol žalobkyni vykonaný bez jej súhlasu a zároveň nešlo o neodkladný úkon, ktorý by
predstavovalakútneohrozeniejejzdravia.Svojerozhodnutieprávneopreločl.1,5Dohovoruoľudských
právach a biomedicíne, § 1, § 2 ods. 1 - 3, § 4 ods. 4, § 6 ods. 1, 2, 4, § 6 ods. 6, 9, 10 zák. č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoZS“) a § 11, § 13 ods. 1 - 3 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). S ohľadom na závery znaleckého posudku č. 144/2013 zo dňa 07.
08. 2013 vyhotovenom znaleckou organizáciou forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz

s.r.o., so sídlom Bratislava mal za preukázané, že žalobkyni bola lekárska starostlivosť poskytnutá
správne (lege artis), z ktorého dôvodu sa zameral na skúmanie, či lekársky zákrok bol vykonaný so
súhlasom žalobkyne a v prípade, ak takýto súhlas nebol udelený, či ho žalovaná mohla bez tohto
súhlasu vykonať. Poukazujúc na znenie informovaného súhlasu zo dňa 15. 12. 2010 a zo dňa 16.12. 2010, týkajúcich sa žalobkyne, konštatoval, že žalobkyňa nedala súhlas na iný zdravotnícky výkon
a to rez v podbrušku v celkovej anestéze, pripevnenie močového mechúra k okostici krížovej kosti
a tým jeho vydvihnutie, sakropexiu descensu uteru v celkovej anestézii a cystoskopiu. Žalobkyňa

teda nedala vopred súhlas na hysterektómiu (odstránenie maternice) a adnexektómiu (odstránenie
vaječníkov a príveskov). Uviedol, že pokiaľ ide o podpis na druhej strane informovaného súhlasu zo
dňa 16. 12. 2010, ktorý bol na základe znaleckého posudku č. 12/2019 zo dňa 02. 07. 2019 znalca
JUDr. Jaroslava Kovalického z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyhodnotený, že nie je
pravým podpisom žalobkyne, pre konanie nemá význam, či išlo alebo nešlo o podpis žalobkyne, pretože

sa vzťahoval iba k vyhláseniu o odmietnutí poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pričom nepochybne
žalobkyňa mala v úmysle podrobiť sa lekárskemu zákroku sakropexie. Tento záver svedčí iba o tom,
že u žalovanej došlo k neštandardnej praktike, ktorá je v rozpore s etickými princípmi poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti a samotná žalovaná priznala, že išlo o zlyhanie neznámeho konkrétneho
jej zamestnanca, čo však nemalo vplyv na poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Následne
posudzoval,čizákrokhysterektómieaadnexektómiebolzákrokom,ktorýmohlažalovanávykonaťajbez

súhlasužalobkyne.Vykonanýmdokazovaním,najmävýpoveďousvedkaB.,ktorýzákrokvykonal,malza
preukázané, že v prípade odstránenia maternice, vaječníkov a príveskov, nešlo o neodkladný úkon, hoci
bol vykonaný za účelom zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne, keď samotný svedok sa dostatočne
jasne vyjadril, že ak by mal vedomosť o tom, že žalobkyňa s takouto operáciou výslovne nesúhlasí, nebol
by ju vykonal. Tiež konštatoval, že bez ohľadu na formuláciu textu informovaného súhlasu pre lekársky

zákrok musia byť vždy splnené podmienky stanovené zákonom, ktoré v danom prípade splnené neboli.
V súvislosti s argumentáciou žalovaného akcentoval, že žalobkyňa ako osoba bez lekárskeho vzdelania
nebola povinná uvádzať všetky podrobnosti lekárskych vyšetrení, ktoré absolvovala v minulosti, ale
bolo skôr povinnosťou žalovanej informovať žalobkyňu o možnom odstránení orgánov vzhľadom na
skutočnosť, že takéto zákroky u žien v jej veku sú pomerne časté. Považoval tak za preukázané,

že žalobkyni zo strany žalovanej bol uskutočnený lekársky zákrok bez jej súhlasu a zároveň nešlo
o neodkladnú lekársku starostlivosť, preto posudzoval, či na strane žalobkyne vznikla nemajetková
ujma odôvodňujúca priznanie jej sumy vo výške 5 000 eur. Dospel k záveru, že do práva na ochranu
osobnostižalobkynezasiahnutéboloažejejbolaspôsobenánemajetkováujmaodôvodňujúcapriznanie
zadosťučinenia v peniazoch vo výške 1 000 eur, ktorá sa mu javila ako primeraná a spravodlivá.

V tomto smere argumentoval, že nečakaným lekárskym zákrokom, ktorý si žalobkyňa neželala a na
ktorý nedala súhlas, bola emocionálne zasiahnutá, čo jej spôsobilo psychickú ujmu. Zároveň prihliadol
na to, že žalobkyňa odmietala podporiť svoje tvrdenia znaleckým skúmaním jej psychického stavu, z
ktorého dôvodu jej nepriznal žalovanú sumu v celej výške. Zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že napriek
tomu, že výpoveďami operatérov bolo preukázané, že mali vedomosť o tom, že nemajú informovaný

súhlas žalobkyne k odstráneniu maternice a vaječníkov, a že zo strany zamestnanca žalovanej došlo
k sfalšovaniu podpisu žalobkyne, žalovaná neposkytla žalobkyni žiadnu formu zadosťučinenia, napr.
ospravedlnenie, ako i na skutočnosť, že úmyslom žalovaného nebolo spôsobiť ujmu žalobkyni, ale
jeho snahou bolo riešiť jej zdravotné problémy. Na podporu svojich záverov odkázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13. 12. 2000, sp. zn. 30Cdo/2870/2000, ako i citované

rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Príčinnú súvislosť medzi vykonanými lekárskymi zákrokmi
a zdravotnými problémami žalobkyne, na ktoré sa odvolávala nemal preukázanú, keď zo znaleckého
posudku vyplynulo, že ženám, ktoré majú vaječníky odstránené náhle, prípadne ženám, ktoré tento
prirodzený stav prežívajú s ťažkosťami, sa podáva hormonálna substitúcia, ktorá plne nahrádza funkciu
vaječníkov a bráni rozvoju nežiaducich účinkov, psychickým zmenám a telesným problémom a že

neexistuje súvis medzi operačným odstránením maternice a vaječníkov a vznikom autoimunitného
zápalu štítnej žľazy s hypozyreózou. Vo zvyšku preto žalobu žalobkyne zamietol. O nároku na náhradu
trovkonaniarozhodolpodľa§255ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)
a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže výška náhrady nemajetkovej
ujmy závisela od úvahy súdu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po

právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v jeho zamietajúcej časti odvolanie. Žiadala ho zmeniť a
priznať jej náhradu nemajetkovej ujmy v uplatnenej výške 5 000 eur. Za podstatné označila, že bez
dania jej súhlasu bola vykastrovaná, čím boli porušené jej základné ľudské práva a telesná integrita, čo

ju hlboko ľudsky a psychicky zasiahlo, závažným spôsobom poznačilo zbytok jej života a skrátilo dobu
dožitia bez možnosti rozhodnúť sama o sebe. Priznané odškodnenie vo výške 1 000 eur považovala za
neadekvátne spôsobenej ujme, keď iným osobám aj v menej závažných prípadoch boli priznané vysoké
sumy, pričom ňou požadovaná náhrada by mala aj vyšší represívno-výchovný účinok na žalovanú.V súvislosti s tvrdením žalovanej poukázala na to, že bežne predpisované hormóny majú množstvo
škodlivých vedľajších účinkov, zvyšujú riziko rakoviny a srdcovo-cievnych chorôb a plne nenahradia
odstránené vaječníky. Argumentovala tiež, že podľa dostupnej literatúry bolo zistené, že ženy po

odstránení vaječníkov majú o 23% vyššiu úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia, 29% na rakovinu pľúc
a o 49% na rakovinu hrubého čreva, pričom celková úmrtnosť u žien bez vaječníkov bola vyššia o 13%
a tým riziko vzniku iných ochorení prevýšilo benefit možnej prevencie rakoviny vaječníkov. Zdôraznila,
že nikto v jej rodine nemal rakovinu vaječníkov a hystologický nález ukázal iba mikrocysty, ktoré môžu aj
spontánne zmiznúť a že nepozná nikoho, kto by sa bez vaječníkov dožil sedemdesiatky. Psychologický

posudok nepredložila a taktiež nedoložila zmeny zdravotného stavu z dôvodu obavy zo zneužitia týchto
informácií zo strany žalovaného. Dodala, že priznaná suma 1 000 eur zohľadňuje iba jej náklady na
súdny spor, infláciu a devalváciu meny a nie je satisfakciou za tak hrubý zásah do integrity osobnosti,
do práv garantovaných ústavou a medzinárodnými dohodami o ľudských právach a nezodpovedá ani
adekvátnej spravodlivosti.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie, v
spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobkyňa v odvolaní
opätovne použila dôvody a argumentáciu, ktorú uplatnila už v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom
dôkazy, ktoré predložila v odvolaní boli známe už v čase prvoinštančného konania.

5. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. V tomto konaní sa žalobkyňa voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 5 000 eur ako
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že žalovanou vykonanými operačnými zákrokmi
hysterektómie a adnexektómie dňa 16. 12. 2010 bez súhlasu žalobkyne došlo k zásahu do práva na
ochranu jej osobnosti a to zdravia, telesnej integrity, dôstojnosti a súkromného života. Napadnutým
rozsudkom, v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom, bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 1 000 eur, do troch dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšku bola žaloba žalobkyne zamietnutá. Pre
absenciu odvolania strán sporu voči vyhovujúcemu výroku, rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s
jeho dopĺňacím rozsudkom nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je tak len jeho
zamietajúca časť, týkajúca sa sumy 4 000 eur a nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania.

7. V súdenej veci ide v poradí už o druhý rozsudok súdu prvej inštancie po tom, čo jeho skorší rozsudok
zo dňa 26. 11. 2013, č. k. 19C/216/2011-221, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá, bol uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 12. 2015, č. k. 25Co/706/2014-249 zrušený a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesením poskytol rozsiahly teoreticko právny
výklad inštitútu ochrany osobnosti obsiahnutej v § 11 OZ, právnych prostriedkov ochrany osobnosti

uvedených v § 13 OZ, ako i pravidiel pre vykonanie lekárskeho zákroku pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti pacientovi zakotvených v Dohovore o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v
súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny (ďalej len „Dohovor“) a zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2011 (ďalej len „zák. č. 576/2004 Z. z.“). Keďže na tomto

naďalej zotrváva, keď nenachádza dôvod na odklon od neho, duplicitne ho opakovať nebude a v ďalšom
naň len ako na stále platný poukazuje.

8. V prejednávanej veci niet sporu o tom, že žalobkyňa dňa 15. 12. 2010 bola hospitalizovaná na
urologickom oddelení žalovanej v súvislosti s jej zdravotnými ťažkosťami a to močovej inkontinencie a

chronických bolestí v podbrušku, k odstráneniu ktorých žalobkyňa dala súhlas na vykonanie operačného
výkonu sakropexie descensu uteru v celkovej anestézii. Dňa 16. 12. 2010 počas tohto operačného
výkonu bola žalobkyni bez jej súhlasu vykonaná i supravaginálna hysterektómia (amputácia tela
maternicesponechanímkrčku)sobojstrannouadnexektómiou(odstránenievaječníkovavajíčkovodov),
pričom nešlo o lekársky zákrok nevyhnutný, ktorý by žalovaný mohol vykonať bez súhlasu žalobkyne.

Vychádzajúc z týchto zistení odvolací súd si osvojil ako správny záver prvoinštančného súdu, že týmto
lekárskym zákrokom zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do chránených osobnostných
práv žalobkyne, ktorá skutočnosť zakladá právo žalobkyne domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.9.Vtomtosmereodvolacísúdakcentuje,žeust.§11OZobsahujegenerálnuklauzuluochranyosobnosti
a podáva príkladmo výpočet jej jednotlivých stránok. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom

fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga omnes). Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu,
ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv uvedených v § 11 OZ. Nároky, ktoré môže
fyzická osoba uplatňovať z tohto titulu sú uvedené v § 13 OZ, tieto sú relatívne samostatné a možno
ich použiť jednotlivo alebo kumulovane. Zákon tak umožňuje domáhať sa upustenia od neoprávnených
zásahov, odstránenia ich následkov, ako i primeraného zadosťučinenia, ktoré nemá charakter peňažnej

náhrady, ale je prostriedkom morálneho pôsobenia. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie
postačujúce, ust. § 13 ods. 2 OZ umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej
účelom je zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež funkciu satisfakčnú. Právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch tak vzniká vtedy, ak morálna satisfakcia na vyváženie a zmiernenie
nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv nepostačuje.

10. I keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej osoby a osobnostných práv, ktorým zákon poskytuje
ochranu sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, neoceniteľnosť jednotlivých stránok
ľudskej osobnosti ešte neznamená, že by peniazmi nebolo možné vyjadriť adekvátnu výšku náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym zásahom do týchto práv. Výšku náhrady nemajetkovej
ujmy možno určiť, a to spôsobom, ktorý zákon uvádza - vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti

charakterizujúce závažnosť vzniknutej ujmy a na jedinečnú povahu okolností, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce vecou voľnej úvahy
súdu, jeho úvaha musí mať ale základ v zisteniach, ktoré zohľadňujú individuálne okolnosti prípadu a
so zreteľom na ne sú relevantné pre posúdenie primeranosti náhrady. Dôležitým aspektom je aj to, aby
výškanáhradyzodpovedalaprimeranostiaabyodrážalavšeobecnezdieľanépredstavyospravodlivosti,

z ktorého dôvodu je nutné použiť princíp proporcionality, kedy súd vychádza i z porovnania čiastok tejto
náhrady prisúdených v iných prípadoch, a to nielen v obdobných, ale i v ďalších, kde išlo o zásah do
iných osobnostných práv.

11. V danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu, základ nároku uplatnený žalobkyňou je

nepochybne daný, keď samotná žalovaná ani odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
vyhovujúcej časti, ktorou žalobkyni bola už právoplatne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
1 000 eur nepodala. Operačným zákrokom hysterektómie a adnexektómie bez splnenia podmienok na
tento zákrok bez súhlasu žalobkyne došlo k závažnému zásahu do jej práva na telesnú integritu, na
súkromie a ľudskú dôstojnosť, pričom následok tohto zásahu je nenapraviteľný, keďže navrátenie do

pôvodného stavu je vylúčené. S ohľadom na to, je opodstatnené konštatovanie, že na odstránenie
následkov zásahu žalovanej morálna satisfakcia nepostačuje a žalobkyni je nutné poskytnúť aj
nemajetkovúujmuvpeniazoch.Otáznatakzostalalenvýškaprimeranejnemajetkovejujmyvpeniazoch.

12. Na rozdiel od súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná

náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške 5 000 eur je primeraná okolnostiam prípadu a zodpovedá
zhora uvedeným zásadám pre jej priznávanie. Vzal na zreteľ, že operačné zákroky hysterektómie
a adnexektómie boli u žalobkyne síce vykonané vo veku 47 rokov, kedy je prirodzený útlm činnosti
vaječníkov a ženám sa dostavuje menopauza, avšak významným je, že k odstráneniu vaječníkov
u žalobkyne došlo náhle, bez jej súhlasu a nešlo o nevyhnutný lekársky zákrok. Podľa znaleckého

posudku ženám, ktoré majú vaječníky odstránené náhle podáva sa hormonálna substitúcia, ktorá plne
nahrádza funkciu vaječníkov a bráni rozvoju nežiadúcich účinkov, a to psychickým zmenám a niektorým
telesným problémom, čím sa predchádza účinkom predčasnej menopauzy. Nepochybne tak náhlym
odstránením vaječníkov u žien dochádza k nežiadúcim zmenám psychickým ako i fyzickým, obdobne
ako v menopauze, ktorá skutočnosť je notorietou. Odvolací súd tak nenachádza dôvod pre pochybnosť

o pravdivosti tvrdení žalobkyne, že uvedené lekárske zákroky, najmä odstránenie vaječníkov, mali u nej
za následok psychickú traumu, depresie a dopad na jej súkromie, sexuálny život a zánik partnerského
vzťahu. Pokiaľ je všeobecne známe, že takéto následky spôsobuje u žien prirodzenú menopauza, o
to pravdepodobnejšie k nim dochádza v prípade náhleho odstránenia vaječníkov u žien v dobe, keď
ich funkcia bola zachovaná, čo je i prípad žalobkyne. Ani samotná okolnosť, že žalobkyňa nepredložila

psychologickýposudok,požadovanýsúdomprvejinštancieažpouplynutí9rokovodvykonaniaoperácie
nie je spôsobilá spochybniť tvrdenia žalobkyne o vzniknutých následkoch, zvlášť, pokiaľ v spise na č.l.
75 je založená mailová správa žalobkyne zo dňa 6. 2. 2011 adresovaná operatérovi W..
V. Z., v ktorej uviedla, že má traumu po adnexektómii, hormonálna liečba jej nezabrala, strašnesa potí a nespí celé noci. Je tiež potrebné mať na pamäti, že osobnosť každej fyzickej osoby je
široko a mnohovrstevne štruktúrovaná, preto negatívny zásah do osobnostnej sféry pôsobí zraňujúco
individuálne a rozmanito u každej fyzickej osoby inak, lebo každý človek, sama jeho podstata, jeho

emócie, vzťahy k iným sú veľmi individuálne. Vzhľadom na to aj dôsledky zásahov do osobnostných
sfér života každého človeka sú výsostne individuálne. Náhrada nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu vo
výške5.000,-eurpodľanázoruodvolaciehosúdujetakprimeranávšetkýmokolnostiamdanéhoprípadu,
zohľadňuje životnú úroveň v krajine a v zmysle zásad slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej
správnosti, ktorá je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti, je spôsobilá naplniť i reštitučnú podstatu

kompenzácie. Rovnako tak zachováva i princíp proporcionality s ohľadom na sumy náhrad nemajetkovej
ujmy prisúdenévšeobecnými súdmi z dôvodu zásahu do osobnostných práv v iných konaniach.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho dopĺňacím
rozsudkom v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte
tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).