Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119210221
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7119210221.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: D.. L. Š., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom v L., V. X, proti žalovanému: R. D. G. L., E..A..O.., so sídlom v L., C. U. XX, IČO: XX XXX
XXX, o zaplatenie 10 079 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/22/2018 žalobca podal vzájomný
návrh, ktorý bol uznesením súdu zo dňa 24.7.2019, č.k. 19C/22/2018 - 88 vylúčený na samostatné
konanie.

2. Žalobca nárok, ktorý vyšpecifikoval na peňažnú čiastku 10 079 EUR odôvodnil tým, že od 02.01.1990
prevádzkuje živnosť v nebytovom priestore - suterén Chalupkova 5 v Košiciach, ktorý bol kompletne na
vlastné náklady zrekonštruovaný bez akéhokoľvek podielu žalovaného. Vzhľadom na tieto okolnosti si
v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému náhradu za
účelne vynaložené náklady za odstránenie stavu, ktorý bránil riadnemu užívaniu nebytového priestoru.
Dôvodil, že žalovaný mu spôsobil finančnú škodu, na ktorú bol tiež písomne upozornený a vyzvaný k jej

náprave a vysporiadaniu. Stav a potrebu kompletnej rekonštrukcie priestorov dokladá žiadosť Bytového
hospodárstva zo dňa 24.4.1990 na súhlas k prevedeniu stavebných úprav na Odbor Výstavby ObNV
Košice I.

3.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťakonedôvodnú,keďžemalzato,žežalobcanepreukázalsvojnárok
čo do dôvodu a ani čo do jeho výšky, pretože ide iba o tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú podložené listinnými
dokladmi preukazujúcimi pravdivosť tvrdených skutočností. Bránil sa tým, že žalobca vopred neoznámil

žalovanému potrebu realizácie akýchkoľvek rekonštrukčných prác a súčasne žalovaný sa zmluvne
nezaviazal k tomu, žeby v prípade akýchkoľvek rekonštrukčných nákladov tieto žalobcovi nahradil. Tiež
mal za to, že pokiaľ malo ísť o vynaloženie tvrdených nákladov na rekonštrukciu z roku 1990, predsa
zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu je z roku 1997 a navyše z ustanovenia článku 7
písmena 2 zmluvy vyplýva, že predchádzajúca zmluva sa touto zmluvou ruší. Z dôvodu upresneného
obdobia, z ktorého mala pochádzať tvrdená rekonštrukcia a z nej účtované náklady, súčasne vzniesol
námietku premlčania.

4. Z listinného dokladu - Zápisnica o prevzatí nebytových suterénnych miestností zo dňa 11.4.1990
vyplýva, že nájomníci PhDr. Špeťuch K. a Lengyel G., ktorým bol pridelený nebytový priestorrozhodnutím ObNV I v Košiciach zo dňa 29.3.1990 v dome čp. 5 na ul. Sama Chalupku, prevzali priestory
dňa 11.4.1990 zo stavom vyplývajúcim zo zápisnice.

5. Z listinného dokladu - Žiadosť Bytového hospodárstva, štátny podnik zo dňa 24.4.1990 vyplýva,
že Bytové hospodárstvo, š.p. požiadalo ObNV I, odbor výstavby o súhlas k prevedeniu drobných
stavebných úprav- výmena podlahy, oprava omietky, výmena inštalácií, dverí a okien, ktoré budú
uskutočnené na náklady užívateľov predmetného nebytového priestoru z dôvodu, aby uvedené priestory
boli prevádzky schopné.

6. Z listinného dokladu - Zmluva 11101000535/97 o nájme nebytových priestorov z 1.5.1997 vyplýva, že
predmetná zmluva bola uzatvorená medzi prenajímateľom Bytový podnik mesta Košice, IČO: 31 98 96
75 a žalobcom ako nájomcom, ktorého predmetom bol nájom nebytových priestorov v objekte na ulici
S. Chalupku 5 - suterén o výmere 53 m2, a to na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.5.1997 za ďalších
podmienok zo zmluvy vyplývajúcich s tým, že v zmysle článku 7 bod 2 zmluvy: „ Podpisom novej zmluvy

zaniká platnosť predchádzajúcej zmluvy .“ Z článku 5 bod 1 zmluvy vyplýva: „ Prenajímateľ odovzdal a
nájomca prevzal nebytové priestory v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. “

7. Podľa ust. § 196 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1990, (1) Rozhodnutím o pridelení
miestnosti neslúžiacej na bývanie (garáže, ateliéry, skladištia a pod.) vydaným miestnym národným

výborom alebo inými skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním
organizácia uzavrela dohodu o užívaní miestnosti. Ak ide o miestnosti stavebných družstiev, prideľuje
tieto miestnosti členom orgán družstva.
(2) Právo užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí miestnosti
do užívania.

8. Podľa ust. § 197 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.4.1990, o užívaní miestností
neslúžiacich na bývanie platia primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení § 152 až
154, 155 ods. 1, § 184 písm. a), c), § 185 písm. a), § 186 a 187. Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu
manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela.

9. Podľa ust. § 9 ods. 2 Vládneho nariadenia č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o hospodárení
s niektorými miestnosťami, ak budú potrebné stavebné zmeny alebo úpravy, bude ich vykonanie určené
ako podmienka vo vyhlásení miestnosti za obytnú. Potrebné stavebné zmeny a úpravy vykoná miestny
národný výbor v rámci platných plánovacích predpisov z verejných prostriedkov, alebo so súhlasom

budúcich nájomníkov na ich náklad, alebo v odôvodnených prípadoch na náklad vlastníka budovy.

10. Podľa ust. § 162 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, ak organizácia
nesplní svoju povinnosť odstrániť závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu alebo ktorými je výkon
užívateľovho práva ohrozený, má užívateľ právo po predchádzajúcom upozornení organizácie závady

odstrániť a požadovať od nej náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť
u organizácie bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak nebolo uplatnené do šiestich mesiacov od
odstránenia závad.

11.Podľaust.§165Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.1991,užívateľnesmievykonávať

stavebné úpravy ani inú podstatnú zmenu v byte bez súhlasu organizácie, a to ani na svoj náklad.

12. Podľa ust. § 166 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991, organizácia je oprávnená
vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte len po dohode s užívateľom. Ak
organizácia vykonáva takéto úpravy na príkaz národného výboru, užívateľ je povinný ich vykonanie

umožniť.

13. Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka v platnom znení, nájom a podnájom nebytových priestorov
upravuje osobitný zákon. 6)

14. Podľa ust. § 5 zákona č. 116/90 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení účinnom od
1.5.1990, ( Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu )(1) Ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave
spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a
zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

(2) Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.
(3) Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

15.Podľaust.§667Občianskehozákonníkavzneníúčinnomod1.1.1992,(1)Zmenynavecijenájomca
oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca

požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený
požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v
medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa
na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci.
(2) Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu

uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci
prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

16. Podľa ust. § 669 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992, ak nájomca vynaložil na vec
náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava

vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral,
hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

17. Podľa ust. § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa
ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

18. Predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému ako bývalému prenajímateľovi
nebytového priestoru na ulici Sama Chalupku 5 v Košiciach za nesporných skutkových okolností,

podľa ktorých žalovaný prenajal žalobcovi predmetný nebytový priestor na základe písomnej zmluvy
z 1.5.1997, ktorý nájomný vzťah bol ukončený na základe dohody medzi stranami sporu z 26.6.2018
k 30.6.2018 s tým, že žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/22/2018 bol
zaviazaný k vyprataniu tohto predmetného nebytového priestoru do 31.10.2019, a to na základe
uzatvoreného súdneho zmieru. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že predmetný nebytový priestor

mu bol odovzdaný v dezolátnom stave dňa 11.4.1990, o čom svedčí zápisnica o prevzatí nebytových
suterénnych miestností, pričom stav a potreba kompletnej rekonštrukcie priestorov vyplýva tiež zo
žiadosti Bytového hospodárstva z 24.4.1990, ktorou Bytové hospodárstvo požiadalo ObNV I odbor
výstavby o súhlas k prevedeniu stavebných úprav predmetných nebytových suterénnych priestorov,
ktoré mali byť uskutočnené na náklady užívateľov nebytového priestoru. Z uvedených skutkových

okolností vyplýva, že predmetný nebytový priestor bol žalobcovi ( súčasne ďalšej osobe pánovi
Lengyelovi ) pôvodne pridelený na užívanie rozhodnutím ObNV I v Košiciach zo dňa 29.3.1990, súčasne
odovzdaný do užívania dňa 11.4.1990, a to v súlade s právnou úpravou Občianskeho zákonníka
účinného do 30.4.1990, teda v čase, kedy ešte nenadobudol účinnosť osobitný zákon č.116/1990
o nájme a podnájme nebytových priestorov, súčasne v čase, kedy platila právna úprava ust. § 9

ods. 2 Vládneho nariadenia č. 172/1950 Sb., ktorým sa vykonáva zákon o hospodárení s niektorými
miestnosťami, podľa ktorej potrebné stavebné úpravy a zmeny vykonával miestny národný výbor v
zásade na vlastné náklady ( z verejných prostriedkov ). Výnimku z tohto pravidla predstavoval prípad,
kedy na základe súhlasu budúceho nájomcu stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor
na jeho náklady ( t.j. na náklady budúceho nájomníka/užívateľa ) a iba výnimočne - v odôvodnených

prípadoch stavebné úpravy a zmeny realizoval miestny národný výbor na náklady vlastníka stavby.
Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že dovtedy platná právna úprava neupravovala nárok budúceho
užívateľa na náhradu prípadne ním vynaložených nákladov na potrebné stavebné práce a zmeny,
pretožeichprípadnémuvynaloženiuzostranybudúcehoužívateľavždypredchádzaljehosúhlasstýmito
nákladmi, teda pre takýto prípad sa budúci užívateľ dobrovoľne zaviazal k vynaloženiu nákladov za

zrealizované stavebné práce a zmeny. Vtedy platný Občiansky zákonník síce obsahoval právnu úpravu
ust. § 162 OZ (v znení účinnom do 31.1.1991 ), podľa ktorej užívateľ mal právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov na odstránenie závad, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu ( resp. nebytovým
priestorov vzhľadom na primerané použitie tohto ustanovenia aj na miestnosti neslúžiace na bývaniepodľa ust. § 197 ods. 1 vtedy platného OZ ), tento nárok si súčasne musel uplatniť u prenajímateľa
v prekluzívnej lehote šesť mesiacov od odstránenia závad, inak jeho nárok zanikol. Na prejednávaný
prípad súčasne nemožno aplikovať ust. § 667, resp. § 669 aktuálne platného OZ, ktoré boli zavedené

do Občianskeho zákonníka až s účinnosťou od 1.1.1992 a ktoré predstavujú vo vzťahu k osobitnému
zákonu č. 116/1990 Zb. právnu úpravu lex generalis, pretože to vylučuje prechodné ustanovenie § 868
OZ, ktoré upravuje tzv. nepravú spätnú pôsobnosť. Podľa tohto prechodného ustanovenia totiž vyplýva,
že ak užívateľovi ( po novele OZ nájomcovi ) v rozhodnej dobe nevznikol nárok podľa dovtedajších
predpisov, tento nárok nemohol nadobudnúť podľa novej právnej úpravy ( t.j. podľa OZ v znení zákona

č. 509/1991 Zb. ).

19. Odhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na obranu žalovaného medzi stranami sporu zostalo sporným
skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že realizoval rekonštrukciu vo vzťahu k predmetnému nebytovému
priestoru a že v tejto súvislosti mu vznikli akékoľvek náklady, pričom dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutkovej okolnosti ťaží práve žalobcu. Žalobca má totiž nie len povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť

preukázania vo vzťahu k uplatnenému nároku s tým, že žalobca v konaní preukázal iba to, že vznikla
potreba určitými rekonštrukčnými prácami dať predmetné nebytové priestory do užívania schopného
stavu, avšak samotné vynaloženie akýchkoľvek nákladov a vôbec realizáciu nevyhnutných stavebných
úprav ( rekonštrukcie ) nepreukázal. Žalobca tiež nepreukázal, žeby sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom
zaviazal na úhradu žalobcom tvrdených vynaložených nákladov na rekonštrukciu z roku 1990, ako na

to správne žalovaný vo svojej obrane poukazuje.

20. Z opatrnosti súd uvádza, že predmetný nárok nie je možné priznať žalobcovi ani titulom náhrady
škody, o ktorej sa v tejto súvislosti žalobca zmieňuje vo viacerých svojich písomných podaniach,
resp. v listinných dokladoch pripojených k tomuto nároku. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne

naplnenie základných zákonných predpokladov odôvodnenosti nároku na náhradu škody, ktorými sú
vznik protiprávneho konania na strane žalovaného, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
akejkoľvek povinnosti na strane žalovaného a vznikom tvrdenej škody. Z vykonaného dokazovania nie je
zrejmé, akého konkrétneho protiprávneho konania sa žalovaný mal dopustiť, súčasne žalovaný v konaní
nepreukázal vznik tvrdenej škody, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému

nároku.

21. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

22. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný ako úspešná strana sporu v tomto konaní mal síce úspech
v celom rozsahu a z toho vyplývajúce právo na náhradu trov konania, súčasne možno konštatovať,
že žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.