Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/24/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119213942
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119213942.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, proti žalovanému Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XX, XXX XX C. U., o zaplatenie 340,06
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
9Csp/12/2019-161 zo dňa 9. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9Csp/12/2019-161 zo dňa 9.
decembra 2020 v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 9Csp/12/2019-161 zo dňa 9. decembra 2020 prvou výrokovou
vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 340,06 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90
% ročne z tejto sumy od 23.01.2019 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto
sumyod23.01.2019aždozaplatenia,všetkovlehotetrochdníododňaprávoplatnostirozsudku.Druhou

výrokovou vetou žalobu v požadovanej zvyšnej časti úroku z omeškania zamietol a treťou výrokovou
vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa
25.01.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 340,06 Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % z
tejtosumyod23.01.2019aždozaplatenia,úrokomzomeškania5,05%ztejtosumyod23.01.2019aždo

zaplatenia. Zistil, že žalobca, ako právny nástupca Sberbank Slovensko a.s. sa domáhal od žalovaného
plnenia z titulu uzatvorenej rámcovej zmluvy o bežnom účte so žalovaným zo dňa 11.05.2016, ako
aj zmluvnými dojednaniami vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými sa žalovaný pri
podpise rámcovej zmluvy oboznámil a ktoré boli jej súčasťou. Na základe tejto zmluvy bol zriadený
pre žalovaného bežný účet a boli mu poskytované služby súvisiace s vedením účtu s možnosťou
poskytnutia úverového rámca formou povoleného prečerpania, ktorú však žalovaný nevyužil. Za vedenie
účtu bol povinný žalovaný platiť poplatok podľa aktuálneho sadzobníka. Konštatoval, že žalovaná suma

predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného.
Jej výšku žalobca preukazoval výpismi z účtu. Žalobca poukázal na znenie všeobecných obchodných
podmienok bod 3.3 písm. a) a b) definujúce prekročenie na bežnom účte v súlade so znením § 2 písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľova o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Vo vzťahu
k požadovaným úrokom z prekročenia žalobca odkázal na § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch s tým, že žalovaný bol o svojom prekročení a úrokovej sadzbe informovaný cez všeobecné

obchodné podmienky, sadzobník zverejnený na webovej stránke, výpismi z účtu, prípadne mal možnosť
sa informovať v každej pobočke banky. Výška úroku 17,9 % vyplýva z bodu 4.2 zmluvy v spojení s
príslušnými ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok v súlade s bodom 3.3 písm. n), 3.11
písm. c), 4.2 všeobecných obchodných podmienok. Úrok z omeškania požadoval žalobca v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní žalobcom uplatneného nároku po vydaní zrušujúceho
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. . 41CoCsp/18/2020- 34 zo dňa 10.06.2020 zistil,
že predmetom sporu bol nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte, ktorú uzatvoril právny
predchodca žalobcu Sberbank Slovensko a.s. v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako fyzická
osoba nekonajúca v rámci obchodnej činnosti (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich).

Konštatoval, že zmluva mala byť uzatvorená v zmysle ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka, v
ktorom je upravené, že na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Žalobca doložil žiadosť o
otvorenie bežného účtu podpísanú žalovaným dňa 11.05.2016 a rámcovú zmluvu o bežnom účte a
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania podpísanú oboma stranami dňa 11.05.2016.
Ďalej zistil, že v bode 4.2 Rámcovej zmluvy sú uvedené podmienky povoleného prečerpania: maximálny

úverový rámec 5.000,-- Eur, číslo bežného účtu, podmienky čerpania, splácania úveru s tým, že zmluva
o úvere bola dojednaná na dobu neurčitú. Úroková sadzba v čase uzatvorenia zmluvy bola dohodnutá
vo výške 17,90 %, inak variabilná. Podrobnosti o zmene úrokovej sadzby a práve odstúpiť od zmluvy
mali byť upravené v zmluve alebo v obchodných podmienkach. V bode 5.6 je uvedené, že rovnako
výpočet, splatnosť a započítanie úrokov je upravené v obchodných podmienkach. V bode 8. rámcovej

zmluvy je uvedené, že súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky
a sadzobník, ktoré boli žalovanému predložené.

4. Zistil, že žalobca v žalobe preukazoval výpočet dlžnej sumy rozdielom medzi všetkými debetnými a
kreditnými obratmi a záporným zostatkom na účte ku dňu 31.03.2018. Žalobca v žalobe špecifikoval

históriu transakcií na účte žalovaného, z toho kreditné vo výške 38.395,85 Eur a debetné vo výške
38.735,91 Eur, ktorých rozdiel zodpovedá žalovanej sume. Vychádzajúc z uvedených skutkových
zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd prvej inštancie k názoru, že žaloba žalobcu je
v časti zaplatenia sumy 340,06 Eur dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd
prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným

bola dňa 11.05.2016 uzavretá zmluva o bežnom účte, v zmysle ktorej sa právny predchodca žalobcu
zaviazal zriadiť pre žalovaného bežný účet a poskytovať k nemu platobné služby v dohodnutom rozsahu.
Vzhľadom na postavenie žalovaného v danom vzťahu, ktorý vystupoval ako spotrebiteľ a tiež postavenie
právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa, súd prvej inštancie aplikoval na tento zmluvný vzťah
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

5. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a dôkazov ním predložených, súd prvej inštancie považoval nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 340,06 Eur za nesporný. Z jednotlivých výpisov z účtu žalovaného vyplýva,
že v zmysle dojednanej zmluvy o bežnom účte právny predchodca žalobcu prijímal na tento bežný
účet peňažné vklady, resp. platby uskutočnené v prospech žalovaného ako majiteľa účtu a zároveň z

peňažných prostriedkov na tomto účte vyplácal požadované sumy, resp. uskutočňoval platby určeným
osobám. Za poskytovanie týchto služieb bol v zmysle zmluvných dojednaní žalovaný povinný platiť
poplatky za vedenie účtu, resp. poplatok za dojednaný program služieb a v prípade, že jednotlivé
transakcie presiahli rámec tohto programu služieb, aj ďalšie poplatky s tým spojené. Súd prvej inštancie
teda vyhovel žalobe žalobcu v časti žalovanej sumy 340,06 Eur, keďže podľa výpisu z účtu žalovaného

ku dňu 31.01.2018 bol na tomto účte evidovaný debetný zostatok v tejto sume a tento bol žalovaný
povinný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi uhradiť.

6. Námietky žalovaného súd prvej inštancie považoval za neopodstatnené. Tvrdenie žalovaného, že už
niejedlžníkom,nebolopreukázané.Žalovanýmpredloženázmluvaoprevzatídlhusajednaknevzťahuje

na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania a jednak nebolo preukázané, že veriteľ
(žalobca) v zmysle § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka s prevzatím dlhu súhlasil. Ďalšiu námietku
žalovaného ohľadom duplicitného vymáhania pohľadávky súd prvej inštancie nepovažoval za pravdivú.
V konaní sp.zn. 16Csp/160/2018, o ktorom hovorí žalovaný vo svojom vyjadrení, sa vymáha úplneiná pohľadávka, žalobcom je iný subjekt a nijak nesúvisí s predmetom tohto súdneho konania. V
konaní sp.zn. 16Csp/160/2018 je v súčasnosti žalobcom obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.,
ktorémubolapostúpenápohľadávkaodVÚBa.s.akoprávnehonástupcuspoločnostiConsumerFinance

Holding a.s.. Nárok vyplýva zo zmluvy o pôžičke č. 8014148 zo dňa 02.12.2014, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver v sume 16.000,-- Eur. V konaní sp.zn. 13Csp/32/2019 je žalobcom
spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., ktorá pohľadávku nadobudla postúpením od Prima banka
Slovensko a.s.. Svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 631045 uzatvorenej dňa
13.05.2016, ktorej predmetom bol úver vo výške 12.500,-- Eur. Zmluvu uzatvárala Sberbank Slovensko,

a.s., pričom Prima banka Slovensko a.s. je jej právnym nástupcom.

7. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne
dohodnutého úroku za podmienok, na akých sa na jeho platení v rámcovej zmluve bode 4.2. so
žalovaným dohodol, a to vo výške 17,90 % ročne. Tento mu súd prvej inštancie priznal v rozsahu, ako
si ho uplatnil žalobca od 23.01.2019 do zaplatenia.

8. Pokiaľ šlo o uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, súd prvej inštancie zistil, že je
žalobcom uplatnený v nesprávnej výške. V čase 23.01.2019 od kedy si žalobca úrok z omeškania
uplatňuje bol úrok 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z
omeškaniavovýške5%ročneod23.01.2019dozaplateniaavozvyšnejčastiúrokuzomeškania žalobu

zamietol. V tejto súvislosti konštatoval, že v občianskom právnych vzťahoch nie je možné dohodnúť si
úrok z omeškania prevyšujúci hornú hranicu úroku z omeškania obsiahnutú v kogentnej právnej úprave,
a to v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995
Z.z.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V predmetnej veci mal
plný úspech žalobca, a teda mu vznikol voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej a tretej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach považuje za vecne nesprávny a nezákonný. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. Uviedol, že na pojednávanie konané
dňa 09.12.2020, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, bolo predvolanie zaslané jeho právnemu zástupcovi

JUDr. Pavlovi Zummerovi, ktorý pred týmto pojednávaním zomrel. Napriek tomu sa pojednávanie
uskutočnilo a súd prvej inštancie na tomto pojednávaní rozhodol v jeho neprospech, čím mu boli upreté
práva na zastúpenie a riadnu obhajobu, ako aj porušené právo na spravodlivý proces. Túto skutočnosť
súdu prvej inštancie oznámil telefonicky, no súd prvej inštancie aj napriek tomu konal bez toho, aby mu
dal čas na nájdenie si nového právneho zástupcu, prípadne mohol predvolať aj jeho osobne, čo sa však

nestalo.

11. Ďalej uviedol, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k uplatnenému nároku je nedostatočné, nakoľko
z neho nie je zrejmé, z čoho žalovaná suma, ktorú má zaplatiť pozostáva. Vzhľadom na to, že
v rozhodnutí neboli konkrétne špecifikované jednotlivé poplatky, nie je zrejmé, či debetný zostatok

naozaj predstavoval súčet týchto poplatkov. Vyslovil názor, že suma 340,06 Eur nemôže predstavovať
prekročenie podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko aj súd prvej inštancie
konštatoval, že v rámci rámcovej zmluvy mal povolené prečerpanie o maximálny úverový rámec až do
výšky5.000,--Eur,čopatrípod§2písm.e)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Ažnadtútosumubybolo
možné operovať s pojmom prekročenie, a teda aj úrok 17,9 % je súdom priznaný nezákonne. Vyslovil

názor, že v danom prípade nie je možné aplikovať ani § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. Namietal, že úrok vo výške 17,9 % považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka, nakoľko tento mal byť aj podľa ustálenej judikatúry na úrovni priemernej
úrokovej sadzby, ktorá za rok 2016 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov

predstavovala 9,15 %. Preto vyslovil názor, že súd prvej inštancie mal takýto neprimerane vysoký úrok
ex offo nepriznať. Podľa názoru žalovaného úročiť sa uvedeným úrokom môžu iba požičané finančné
prostriedky, ale nie poplatky a pod. Pokiaľ ide o uplatnené poplatky, potom nemôže ísť o dlžnú sumu zo
spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcom jemu.13. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na nevysporiadal s jeho návrhom na odročenie pojednávania
až do ukončenia trestnej veci s p. Likavcovou, ktorá s týmto prípadom bezprostredne súvisí a tiež

nereflektoval na jeho návrh na výsluch p. Likavcovej, pričom s týmto sa v napadnutom rozhodnutí
žiadnym spôsobom nevysporiadal.

14.Taktiežnamietal,žeustanovenievšeobecnýchobchodnýchpodmienokofikciidoručeniapredstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka, pretože takto koncipovaná fikcia

doručenia sa neprijateľným spôsobom odkláňa od platnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ako
aj od ustálenej judikatúry v tejto oblasti.

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádzal, že ide o nárok žalobcu
vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a ďalej uvádzal, že ide o rámcovú zmluvu žalovaný uviedol, že mu
nie je jasné, o aký konkrétny nárok, na akej konkrétnej zmluvy ide. Tiež mu nebolo zrejmé, či všeobecné

obchodné podmienky boli k zmluve o bežnom účte, alebo k rámcovej zmluve, resp. nejakej inej zmluve
o spotrebiteľskom úvere tie isté, s ktorými sa súd prvej inštancie oboznámil. Uviedol, že ak v danom
prípade malo ísť o poplatky súvisiace so spotrebiteľským úverom vo výške 12.500,-- Eur, mal žalobca
s týmto úverom postúpiť aj predmetnú pohľadávku spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý si od
neho uplatňuje v konaní vedenom pod sp.zn. 13Csp/32/2019, pričom mal za to, že ide o duplicitné

vymáhanie pohľadávky. Vyslovil názor, že nárok žalobcu nie je riadne identifikovaný a následne aj
špecifikovaný, a teda je nedôvodný. Zdôraznil, že pokiaľ ide o debetný zostatok z bežného účtu, tento
sa mal považovať za povolené prečerpanie podľa rámcovej zmluvy, na ktoré sa ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie aj žalobca, nemôžu aplikovať.

16.Alternatívnenavrhol,abyodvolacísúdprerušilpredmetnékonaniedovyriešeniatrestnejvecivedenej
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 1T/41/2018 proti p. Likavcovej, v ktorom si uplatňuje
náhradu škody, ktorá bezprostredne súvisí s prejednávanou vecou. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje sa napadnutou
časťou rozsudku súdu prvej inštancie a považuje ho v tomto rozsahu za vecne a právne správny. Mal za
to, že odvolanie žalovaného neobsahuje žiadne odôvodnenie smerujúce k spochybneniu jeho nároku
vo veci samej a že dostatočne špecifikoval a predloženými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku

proti žalovanému. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že mu bol poskytnutý úver formou povoleného
prečerpania. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že hoci bol v zmluve o účte uvedený maximálny úverový
rámec 5.000,-- Eur ako možnosť zriadenia povoleného prečerpania na účte do uvedenej sumy, žalovaný
túto možnosť nevyužil, pričom uvedené uviedol už v samotnej žalobe. Uviedol, že žalovaný ako majiteľ
účtu bol podľa bodu 3.1 písm. e) všeobecných obchodných podmienok povinný dodržiavať na svojom

účte dostatok finančných prostriedkov, pričom žalovaný túto povinnosť porušil. Svoj nárok si uplatnil
z titulu prekročenia, v danom prípade žalovanému nebol poskytnutý úver, a preto mal za to, že je
bezpredmetné aj tvrdenie žalovaného o neprijateľnosti výšky úroku, keďže tento si uplatnil z titulu
prekročenia vo výške 17,9 % a porovnávanie tohto typu úroku s úrokovými sadzbami spotrebiteľských
úverov so splatnosťou nad 5 rokov je absolútne neopodstatnené. Vyslovil názor, že ustanovenie o fikcii

doručenia je platné, ktoré nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na nemeckú a rakúsku právnu úpravu týkajúcu sa regulácie
perfektnosti právnych úkonov medzi neprítomnými. Z ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka
vyplýva možnosť zmluvných strán si upraviť vzájomné práva a povinnosti. Nakoniec uviedol, že konanie
vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 1T/41/2018, na ktoré žalovaný poukázal vôbec

nesúvisíspredmetnýmkonanímanávrhžalovanéhonaprerušenietohtokonaniajeirelevantný.Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení poukázal na svoje odvolanie a opätovne
uviedol, že žalobca nedostatočne špecifikoval a dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku proti

nemu, ktorý považuje za pokus o bezdôvodné obohatenie. Skutkové tvrdenia žalobcu a súdu prvej
inštancie vo vzťahu k ustanoveniam § 2 písm. f), § 18 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
považoval za irelevantné. Suma, ku ktorej dospel žalobca spôsobom výpočtu rozdielu medzi všetkými
debetnými a kreditnými obratmi podľa názoru žalovaného nemôže v žiadnom prípade napĺňať zákonnýpojem prekročenie podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Namietal, že takto vypočítaná
žalovaná suma nie je žiadnym spôsobom konkretizovaná, a teda nie je možné zistiť porušenia čoho
je dôsledkom. Pokiaľ žalovaná suma vyplynula zo žalobcom prezentovaného výpočtu, toto nemôže

predstavovať žiadny dôsledok jeho dispozície s peňažnými prostriedkami, ako to predpokladá § 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že neexistuje žiaden zákonný vzťah a príčinná
súvislosť medzi žalobcom uplatňovanou sumou a uvedeným ustanovením zákona o spotrebiteľských
úveroch. Potvrdil, že jeho povinnosťou ako klienta banky bolo zabezpečiť, aby zostatok bežného účtu
neklesol pod výšku minimálneho zostatku, pričom banka môže odmietnuť vykonať platby, v dôsledku

ktorých by sa tak stalo. Takéto nepovolené prečerpanie je potrebné posúdiť ako neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal, či mu na základe zmluvy o bežnom
účte bolo umožnené disponovať finančnými prostriedkami podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vyslovil názor, že v prípade, ak mal ísť do mínusových hodnôt na bežnom účte, automaticky
sa mal aktivovať spotrebiteľský úver s povoleným prečerpaním, ako to vyplýva z bodu 4.1 rámcovej
zmluvy. Považoval za nelogické, aby samotné zúčtovanie úrokov a poplatkov na základe jednostrannej

vôle žalobcu boli pretransformované do prekročenia v právnom slova zmysle a ešte navyše úročené
sadzbou 17,9 % + 5,05 %. Poukázal na to, že ak malo ísť o prekročenie, ktoré trvalo viac ako mesiac,
žalobca bol podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný ho informovať písomne
alebo na inom trvalom médiu, ktoré mu malo byť dostupné, pričom žalobca ho podľa tohto ustanovenia
vôbec neinformoval a uvedené riadne nepreukázal. Uviedol, že informácie podľa tohto ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch sa do jeho dispozície v listinnej podobe nedostali, nakoľko to žalobca
nepreukázal. Tiež uviedol, že nemohlo ísť o spôsob informovania prostredníctvom zverejnenia vývesiek
úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu, resp. ich sprístupnením na pobočkách, pričom tieto
informácie sa nenachádzajú ani na výpisoch z účtov. Zároveň uviedol, že pre neho bolo obtiažne sa
vyznať vo výpisoch z účtov a že z nich nevyplýva, že by ho žalobca informoval o prekročení v právnom

slova zmysle, nakoľko samotné mínusové hodnoty mohli znamenať aj povolené prečerpanie. Nakoniec
považoval za irelevantné v podmienkach pôsobnosti slovenského právneho poriadku odvolávať sa na
nemecký a rakúsky právny poriadok vo vzťahu k fikcii doručovania, resp. k iným právnym otázkam. K
argumentácii žalobcu o možnosti zmluvných strán upraviť si vzájomné práva a povinnosti, a teda aj
odchylnú úpravu doručovania uviedol, že pravidlá doručovania sú uvedené vo všeobecných obchodných

podmienkach, ktoré boli zo strany žalobcu jednostranne nanútené spotrebiteľovi bez možnosti ich
zmeny, t.j. z hľadiska práv spotrebiteľa neprijateľné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žiadal
v podanom odvolaní.

19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami

žalovaného a naďalej sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení v tejto veci. Žalovaný
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné z jeho strany zaujať stanoviská. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného v

rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie
(§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety
ako vecne správny potvrdil.

21. Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku, rozhodol o návrhu
žalobcu na prerušenie konania.

22. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. Z citovaného ustanovenia § 164 CSP vyplýva, že súd môže prerušiť konanie, ak po zvážení okolností
dospeje k názoru, že konkrétne prebiehajúce konanie je konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže

mať význam pre rozhodnutie súdu. Teda rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností sporu, pričom
je potrebné, aby súd prihliadol aj na štádium, v akom sa konanie nachádza, ako aj zváži, či predmetný
právny vzťah týkajúci sa účastníkov konania si nemôže prejudiciálne sám vyriešiť.24. Žalovaný v predmetnej veci súčasne s podaním odvolania proti napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie podal aj návrh na prerušenie konania a navrhol, aby súd konanie prerušil až do vyriešenia
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 1T/41/2018 proti p. Likavcovej, v

ktorom si uplatňuje náhradu škody, ktorá bezprostredne súvisí s prejednávanou vecou.

25. Odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že žalovaný si v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp.zn. 1T/41/2018 proti p. Likavcovej uplatnil náhradu škody nepovažoval za
dôvod na prerušenie tohto konania, nakoľko podľa ustanovenia § 164 CSP súd môže konanie prerušiť v

prípade, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu v tomto konaní. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené podmienky na prerušenie tohto konania do rozhodnutia o náhrade škody v uvedenej trestnej
veci, návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

26. Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie žalovaného proti napadnutej časti rozsudku.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancii dňa
25.01.2019 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 340,06 Eur, úroku vo výške 17,9 % ročne zo
sumy 340,06 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
340,06 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Sberbank

Slovensko, a.s. so žalovaným dňa 11.05.2016 uzavrel Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom
služieb môjÚČETactive2 (ďalej len „rámcová zmluva o bežnom účte“, resp. „zmluva o bežnom účte“).
Na základe zmluvy o bežnom účte právny predchodca žalobcu zriadil a viedol pre žalovaného bežný
účet a poskytoval mu služby s vedením účtu s možnosťou poskytnutia úverového rámca k predmetnému
účtu formou povoleného prečerpania, ktorú žalovaný nevyužil. Ďalej žalobu odôvodnil tým, že žalovaný

bol povinný v zmysle bodu 3.1 písm. e) Všeobecných obchodných podmienok na svojom účte
udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod.
Žalovaná suma 340,06 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi
vykonanými na účte žalovaného, pričom z rozpisu všetkých transakcií na účte žalovaného počas celej
doby trvania zmluvy o bežnom účte vypracovaného žalobcom vyplýva, že žalovaný mal na účte kredit vo

výške 38.395,85 Eur a debet vo výške 38.735,91 Eur, pričom debet bol bližšie špecifikovaný celkovým
počtom typov transakcií a celkovou výškou transakcií na účte žalovaného bližšie špecifikovaných v
žalobe. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktoré
ustanovenie reflektujú aj Všeobecné obchodné podmienky v bode 3.3. písm. a) a b) a v bode 1.1.
Nárok na úročenie debetného zostatku na účte a úrok z omeškania odôvodnil ustanovením § 2 písm.

f) a § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a tým, že sadzba úroku platná pre prekročenie
vyplýva z bodu 4.2 zmluvy o bežnom účte v spojení s Všeobecnými obchodnými podmienkami a úrok
z omeškania vychádza z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby. Nárok na poplatky odôvodnil tým, že ich výška je upravená
v Sadzobníku poplatkov a nárok na poplatky, ich splatnosť a zmeny boli upravené vo Všeobecných

obchodných podmienkach, a to v bode 3.13 písm. a), b), c) a d). Na preukázanie svojich tvrdení predložil
súdu výpisy z účtu žalovaného.

28. Z rámcovej zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal odo dňa účinnosti tejto zmluvy otvoriť a viesť

pre žalovaného bežný účet s programom služieb môjÚČETactive2 a za odplatu k nemu poskytovať
žalovanému platobné a bankové služby v rozsahu podľa bodu 1.2. rámcovej zmluvy (čl. 1, bod 1.1
rámcovej zmluvy). V čl. 4, bod 4.2 rámcovej zmluvy si zmluvné strany dohodli maximálny úverový
rámec 5.000,-- Eur, úrokovú sadzu variabilnú, BASE RATE pre povolené prečerpanie, v čase uzavretia
zmluvy o povolenom prečerpaní vo výške 17,90 %, sadzbu úroku z omeškania 5,05 % p.a. v čase

uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Sberbank, platných ku
dňu uzavretia zmluvy, výšku odplaty pre spotrebiteľský úver vypočítanú podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka vo výške 17,90 % zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok, úrokovou
sadzbou prekročenia vo variabilnej výške, BASE RATE pre povolené prečerpanie + 5,05 % p.a. v čase
uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní a splácanie prekročenia - v prípade prekročenia povinnosť

zaplateniaúrokuzosumyprekročeniabezzbytočnéhoodkladu,najneskôrvšakvlehote30kalendárnych
dní, vyrovnať, Sberbank je oprávnená úročiť sumu prekročenia aj úrokom z omeškania. Podľa čl.4, bod
4.3. rámcovej zmluvy úverový rámec klient (žalovaný) nesmie prečerpať, avšak v dôsledku zúčtovania
úrokov a poplatkov alebo v dôsledku nezaplatenia rozdielu po znížení úverového rámca môže na jehobežnom účte dôjsť k prekročeniu. Sberbank klienta (žalovaného) o prekročení informuje vo výpise.
V čl. 5 bod 5.3 rámcovej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že žalovaný za program služieb bude
platiť mesačný poplatok vo výške podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, ktorý mu bude účtovaný na

ťarchu bežného účtu uvedeného v bode 1.1 tejto rámcovej zmluvy, o ktorom bude informovaný formou
informatívneho výpisu k bežnému účtu. Podľa čl. 8, bod 8.1 rámcovej zmluvy súčasťou tejto zmluvy
sú obchodné podmienky 1 a obchodné podmienky 2, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník
poplatkov v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

29. V podaní zo dňa 01.03.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 06.03.2019 žalobca na základe
výzvy súdu opätovne uviedol, že uplatnený nárok predstavuje rozdiel medzi debetnými a všetkými
kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, pričom opakovane ako v žalobe uviedol rozpis
všetkých transakcií na účte žalovaného počas celej doby trvania zmluvy. V tomto podaní dal vysvetlenie,
čo jednotlivé položky kreditných a debetných transakcií znamenajú. Ďalej uviedol, že poplatky za
upomienky boli účtované v zmysle Sadzobníka na str. 11 - upomienka - zaslaná majiteľovi účtu v

nepovolenom prečerpaní/prekročení a 1 krát upomienka v prehľade uvedená ako Popl. upomienka SU
bezucel.DR, ktorá bola účtovaná v zmysle Sadzobníka poplatkov na str. 34. Poplatok za upomienku
predstavuje skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré vznikli banke v súvislosti s omeškaním dlžníka,
najmä náklady banky za vyhotovenie a zaslanie upomienky, náklady spojené so zasielaním informácií
do spoločného úverového registra, sledovaním ďalšieho správania dlžníka a pod. K poplatkom za

transakcie uviedol, že išlo o dva poplatky vo výške 1,90 Eur účtované za výber v hotovosti podľa
Sadzobníka poplatkov str. 48, poplatok za vedenie účtu v zmysle bodu 5.3 zmluvy o bežnom účte
účtovaný 12 krát vo výške 5,99 Eur na základe Sadzobníka poplatkov účinného k 01.10.2015 str. 4 ako
poplatok za vedenie účtu s programom služieb môjÚČET active2 a 8 krát vo výške 4,99 Eur účtovaný
na základe Sadzobníka poplatkov účinného k 01.04.2017 str. 1. Úroky celkom vo výške 62,74 Eur boli

účtované v zmysle § 2 písm. f) a § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom sadzba úroku platná
pre prekročenie bola 17,9 % ročne a vyplýva z bodu 4.2 zmluvy o vedení účtu v spojení s príslušnými
ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok (bod 3.3 písm. n), bod 3.11 písm. c), g), h).

30. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

31. Podľa § 1 ods. 2, prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
rámcovej zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 1 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia rámcovej
zmluvy na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a
8, § 11, § 18, § 20, § 20a až 20e, § 21 a 23, 25 až 27.

33. Podľa § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia rámcovej
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na
platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

34. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
rámcovej zmluvy, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi
umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na
pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto
prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

35. Podľa § 18 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia rámcovej

zmluvy,akideoprekročenie,ktorétrváviacakojedenmesiac,veriteľbezodkladneinformujespotrebiteľa
písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o
a) prekročení,
b) výške prekročenej čiastky,c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,
d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania,
e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

36. Po preskúmaní veci sa odvolací súd sa aj napriek tomu, že zmluva o bežnom účte aj bez ohľadu
povahu zmluvných strán a záväzkový vzťah, ktorý na jej základe vznikol je absolútnym obchodným
záväzkovým vzťahom , stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná rámcová zmluva o
bežnom účte je aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ju uzatvárala na jednej strane banka
ako podnikateľ poskytujúci peňažné služby a na strane druhej fyzická osoba nepodnikateľ v pozícii

spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť
dlžníkovi , ktorý je spotrebiteľom peňažné prostriedky s jeho voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou
banky, pokiaľ jej dal príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mal na účte dostatok finančných
prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jeho príkazy a ak dlžník na účte nemal dostatok finančných
prostriedkov, musela použiť vlastné finančné prostriedky a tým okamihom došlo k poskytnutiu úveru
žalovanému. Tým istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaný bol povinný

prečerpanú sumu ihneď žalobcovi vrátiť, čo neurobil. Vzhľadom na to, že žalovaný nemal na svojom
účte dostatok finančných prostriedkov a nemal na svojom účte povolené prečerpanie a žalobca musel
použiť svoje vlastné finančné prostriedky na úhradu poplatkov a úrokov za žalovaného, došlo zo
strany žalovaného k nedovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na účte, ktorý bol splatný
ihneď. Zároveň z jednotlivých mesačných výpisov z účtu za obdobie od 31.05.2016 do 31.01.2018

predložených žalobcom spolu so žalobou mal odvolací súd preukázané, že žalovaný mal na účte
debetný zostatok v celkovej sume 340,06 Eur pozostávajúci z poplatkov za dve upomienky zaslané
majiteľovi účtu v nepovolenom prečerpaní, resp. prekročení po 10,-- Eur, spolu vo výške 20,-- Eur, jednu
upomienku o nezaplatení dlžnej sumy vo výške 20,-- Eur, z dvoch poplatkov za transakcie po 1,90 Eur
účtované za výber v hotovosti podľa Sadzobníka poplatkov, z poplatku za vedenie účtu účtovaný 12 krát

po 5,99 Eur a poplatok za vedenie účtu účtovaný 8 krát po 4,99 Eur a úrokov v celkovej výške 62,74 Eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie mal správne preukázané,
že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 340,06 Eur je nesporný.

37. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal výšku uplatneného úroku, odvolací súd uvádza, že zmluvný úrok

vo výške 17,90 Eur ročne vyplýva z čl. 4, bod 4.2 rámcovej zmluvy, v ktorej si zmluvné strany dohodli v
prípade prekročenia úrokovú sadzbu vo výške 17,90 % ročne plus 5,05 % ročne. Z uvedeného dôvodu
odvolacísúddospelkzáveru,žežalobcasivpredmetnomkonaníprotižalovanémuuplatnilzmluvnýúrok
z prečerpania vo výške dohodnutej v rámcovej zmluve, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku tak, ako si ho zmluvné strany

dohodli.

38. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom p. Jany Likavcovej
odvolací súd uvádza, že podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná,
pričom hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska

ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že je na súde, ktorý
stranou navrhnutý dôkaz vykoná a ktorý nie. Keďže z listinných dôkazov založených v tomto spise
bola preukázaná dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie
dokazovania výsluchom p. Jany Likavcovej nebolo relevantné pre rozhodnutie v tejto veci. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd túto námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

39. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tvrdenie žalovaného, že už nie je
dlžníkom nebolo preukázané. Zo zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 18.05.2016 uzavretej medzi žalobcom
ako pôvodným dlžníkom a spoločnosťou DAJ s.r.o., Banská Bystrica ako novým dlžníkom vyplýva, že
predmetom tejto zmluvy je iná pohľadávka žalobcu vzniknutá zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.05.2016, t.j.

inej zmluvy. To znamená, že táto zmluva sa nevzťahuje na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu.
Zároveň z obsahu spisu nevyplýva a ani nebolo preukázané, že žalobca ako veriteľ s prevzatím dlhu
súhlasil, nakoľko podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá
jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď
pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval túto

námietku žalovaného za bezpredmetnú.

40. Odvolací súd taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že ustanovenie o fikcii
doručenia vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou podmienkou. Z čl. 8, bod 8.1rámcovej zmluvy vyplýva, že všeobecné obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy,
pričom žalovaný svojim podpisom potvrdil, že k návrhu na uzavretie tejto rámcovej zmluvy mu tieto boli
predložené. V čl. 19.6 týchto všeobecných podmienok si zmluvné strany dohodli doručovanie, pričom

akékoľvek oznámenie alebo iná formálna korešpondencia doručovaná bankou klientovi sa považuje
za doručená v tretí deň nasledujúci po dni podania zásielky na poštovú prepravu, ak bola zásielka
poslaná poštou. Odvolací súd uvádza, že časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia,

a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí
byť vyhotovená v jedinom dokumente.

41. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s tým, že v konaní vedenom pod sp.zn. 13Csp/32/2019 sa vymáha iná
pohľadávka, ako v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní je žalobcom spoločnosť EOS KSI Slovensko
s.r.o. a predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorú uvedená spoločnosť nadobudla postúpením od

Prima banka Slovensko, a.s. vzniknutá na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 631045 uzavretej
medzi Sberbank Slovensko, a.s. (právnym predchodcom Prima banka Slovensko, a.s.) a žalobcom dňa
13.05.2016. Predmetom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 12.500,--
Eur.

42. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní bolo porušené právo na spravodlivý proces, pretože
súd prvej inštancie aj napriek jeho oznámeniu o úmrtí jeho právneho zástupcu konal a na pojednávaní
konanom dňa 09.12.2020 vyhlásil rozsudok v jeho neprospech, odvolací súd zistil, že predvolanie na
uvedené pojednávanie súd prvej inštancie doručoval zástupcovi žalovaného JUDr. Pavlovi Zummerovi,
ktorého žalovaný splnomocnil na vykonávanie všetkých úkonov v tomto konaní. Zástupca žalovaného

predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 09.12.2020 prevzal dňa 19.11.2020. Z úradného záznamu
spísaného súdom prvej inštancie dňa 07.12.2020 odvolací súd zistil, že v tento deň žalovaný telefonicky
kontaktoval súd prvej inštancie a žiadal o ospravedlnenie z pojednávania na deň 09.12.2020 a súhlasil,
aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Zároveň súdu prvej inštancie oznámil, že jeho právny zástupca
zomrel. Zároveň zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.12.2020 vyplýva, že súd prvej inštancie sa po

vyvolaní oboznámil s ospravedlnením strán sporu (t.j. žalobcu ako aj žalovaného) z neúčasti na tomto
pojednávaní so žiadosťou, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, pričom na tomto pojednávaní súd
prvej inštancie vyhlásil rozsudok vo veci samej. Z uvedeného mal odvolací súd potom preukázané, že
v danom prípade aj napriek tomu, že predvolanie na toto pojednávanie bolo doručované len zástupcovi
žalovaného, žalovanému nebolo porušené právo na spravodlivý proces, ako to tvrdil žalovaný vo svojom

odvolaní, pričom žalovaný ani nežiadal pojednávanie odročiť. Zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom
nespochybnil, že pred pojednávaním telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní a že
súhlasil, aby sa pojednávalo aj v jeho neprítomnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval aj
túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Odvolací súd zistil, že žalobca bol v predmetnej veci úspešný v celom rozsahu, a preto podľa §
255 ods. 1 CSP žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie
preto v súlade s uvedeným ustanovením CSP žalobcovi , ako úspešnej strane vo vec priznal nárok na

náhradu trov konania vo výške 100 %.

45. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil. Odvolací
súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety podľa § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v

nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

47. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).